Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)59b/363235.6866f6.pdf
PDF · 200.05 KB
No categories available
5To/4/2009
N a j v y š š í s ú d 5 To 4/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obţalovanému Mgr. M. G. a spol. pre trestný čin skrátenia dane
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení
zák. č. 248/1994 Z.z. na verejnom zasadnutí 8. októbra 2009 v Bratislave prerokoval
odvolanie krajského prokurátora a obţalovaných Mgr. M. G., J. G., Ing. L. K., JUDr. J. K.
a M. J. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2009, sp. zn. 3 T 5/2004,
a takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu.
Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa obţalovaní
1/ Mgr. M. G., nar. X., ţenatý, súkromný
podnikateľ, trvale bytom H.,
2/ J. G. , nar. X., ţenatý, nezamestnaný,
trvale bytom M.,
3/ Ing. L. K., nar. X., ţenatý, kontrolór, trvale bytom
A.,
4/ JUDr. J. K., nar. X., ţenatý, odborný učiteľ,
trvale bytom J.,
5/ Mgr. J. K. , nar. X., ţenatý, učiteľ, trvale bytom
O.,
6/ M. J., rod. M., nar. X., vydatá,
robotníčka, trvale bytom Š.,
u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e
1/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G., JUDr. J. K., Ing. L. K., Mgr. J. K. a M. J.
- spoločným konaním v úmysle skrátiť spotrebnú daň z ropných produktov, nízkosírneho
destilátu a odformovacieho oleja v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1996 odkúpili
tieto ropné produkty od P., ktoré v prípade špecifického spracovania a nepouţitia
ako pohonnej hmoty nepodliehajú spotrebnej dani, a to
obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K.
za firmu M., na základe dodávateľských faktúr č. 512 0000 zo 4. januára 1995, č. 511
0135 z 27. januára 1995, č. 511 0343 z 24. februára 1995, č. 511 0470 z 9. marca 1995, č. 511
0544 z 22. marca 1995, č. 511 0685 z 3. apríla 1995, č. 511 0741 z 5. apríla 1995, č. 511 0800
z 10. mája 1995, č. 511 0902 z 29. apríla 1995, č. 511 1038 z 24. mája 1995, č. 511 1281
z 21. júna 1995, č. 512 5242 z 20. októbra 1995, č. 511 0470 z 9. marca 1995, č. 511 0669
z 27. marca 1995, č. 95 125 242 zo 16. októbra1995, č. 512 0000 z 3. januára 1995 celkom
302 300 l odformovacieho oleja určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú
hmotu,
obžalovaný Ing. L. K.
na základe dodávateľských faktúr č. 512 0526 zo 7. augusta 1995, č. 951 25413
z 3. novembra 1995, č. 951 15784 z 9. novembra 1995, č. 9612 0546 zo 16. februára 1996,
č. 9612 1087 z 26. marca 1996, č. 9612 1949 z 27. mája 1996, č. 9612 5248
z 21. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho stredného destilátu určeného
na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu,
obžalovaný JUDr. J. K.
na základe dodávateľských faktúr č. 96 11 4229 z 26. septembra 1996 a č. 961 14890
z 31. októbra 1996, celkom 320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické
spracovanie a nie ako pohonnú hmotu a
obžalovaný Mgr. J. K.
na základe dodávateľských faktúr č. 5120 496 z 12. júla 1995, č. 5120 509
z 21. júla 1995, celkom 113 602 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické spracovanie
a nie ako pohonnú hmotu.
Uvedené mnoţstvá ropných produktov administratívne nie fakticky odpredali
neexistujúcej firme M., a to:
Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K.
za firmu M. faktúrami č. 427/95 z 1. júla 1995, č. 471/95 z 15. augusta 1995, č. 636/95
z 28. decembra 1995 a č. 12/96 z 31. decembra 1996, celkom 302 300 l odformovacieho oleja
určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu,
Ing. L. K.
faktúrami č. 7/95 zo 7. augusta 1995, č. 8/95 z 9. mája 1995, č. 13/95
zo 7. novembra 1995, č. 14/95 z 13. novembra 1995, č. 2/96 z 19. februára 1996, č. 4/96
z 29. marca 1996, č.4/96 z 29. marca 1996, č. 7/96 z 3. júna 1996, č. 14/96
z 23. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické
spracovanie a nie ako pohonnú hmotu,
JUDr. J. K.
na základe faktúr č. 1/96 z 29. septembra 1996 a č.2/96 z 31. októbra 1996, celkom
320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie
ako pohonnú hmotu a
Mgr. J. K.
na základe faktúr nezisteného čísla, celkom 113 602 l nízkosírneho stredného destilátu
určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu.
Týmto preniesli povinnosť odvedenia spotrebnej dane na neexistujúcu firmu M..
Od tejto neexistujúcej firmy fiktívne odkupovali uvedené mnoţstvá ropných produktov
uţ ako motorovú naftu
obžalovaná M. J.
faktúrami č. 115/96 z 11. júna 1996, č. 111/96 zo 7. júna 1996, č. 108/96
z 5. júna 1996, č. 87/96 zo 4. júla 1996, č. 102/96 zo 17. septembra 1996, č. 136/96
z 30. septembra 1996, č. 141/96 zo 4. októbra 1996, č. 189/96 z 31. októbra 1996, č. 173/96
z 10. októbra 1996, č. 386/96 z 15. novembra 1996, č. 399/96 z 18. novembra 1996, č. 412/96
z 22. novembra 1996, č. 415/96 z 25. novembra 1996, č. 420/96 z 28. novembra 1996, celkom
710 300 l motorovej nafty, ktorú následne fiktívne odkúpila firma M., teda Mgr. M. G., J. G.
a Mgr. J. K. z firmy M., na základe fiktívne vystavených faktúr od J. M.
č. 1/95 z 3. júla 1995, č. 2/95 z 28. júla 1995, č. 3/95 z 29. júla 1995, č. 4/95
z 30. júla 1995, č. 5/95 z 31. mája 1995, č. 6/95 z 10. augusta 1995, č. 7/95
zo 17. septembra 1995, č. 8/95 zo 17. októbra 1995, č. 9/95 z 3. novembra 1995, č. 10/95
zo 4. novembra 1995, č. 11/95 z 20. novembra 1995, č. 12/95 z 21. decembra 1995, č. 1/96
z 29. januára 1996, č. 2/96 z 20. februára 1996, č. 3/96 zo 4. apríla 1996, celkom 1 260 400 l
motorovej nafty a fiktívne vystavených faktúr
obžalovanej M. J.
č. 3/96 z 11. júna 1996, č. 2/96 zo 7. júna 1996, č. 1/96 z 12. júna 1996, č. 4/96
z 22. júla 1996, č. 5/96 zo 17. septembra 1996, č. 6/96 z 30. septembra 1996, č. 7/96
zo 4. októbra 1996, č. 9/96 z 31. októbra 1996, č. 8/96 zo 17. októbra 1996, č. 10/96
z 15. novembra 1996, č. 12/96 z 18. novembra 1996, č. 11/96 z 22. novembra 1996, č. 13/96
z 26. novembra 1996 a č. 14/96 z 28. novembra 1996, 710 300 l motorovej nafty, pričom
fiktívne odpredali celkom firme M. 1 970 700 l motorovej nafty.
Ku skutočnému odpredaju odformovacieho oleja firme M. a odkúpeniu motorovej
nafty J. M. a M. J. a následne jej odkúpeniu firmou M. nikdy nedošlo, pretoţe faktúry
vystavené na neexistujúcu firmu M., vystavoval vo firme M. M. G., J. G. a J. K. a uvedené
produkty predávali ako motorovú naftu a všetci obţalovaní o tejto skutočnosti vedeli.
Uvedeným konaním Mgr. M. G., J. G. skrátili spotrebnú daň celkovo vo výške 26 353 800
Sk, Mgr. J. K. vo výške 856 620 Sk, Ing. L. K. vo výške 6 044 220 Sk, JUDr. J. K. vo výške
2 408 400 Sk, J. M. vo výške 9 449 640 Sk, M. J. vo výške 5 327 010 Sk,
2/ obžalovaný Mgr. M. G.
- ako súkromný podnikateľ a konateľ obchodnej spoločnosti M., v daňovom priznaní
za rok 1995 do nákladov spoločnosti zaúčtoval faktúru č. 386 zo 6. októbra 1995, účtovný
doklad 50 363 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 544 000 Sk a faktúru č. 401 zo dňa
27. októbra 1995, účtovný doklad 50 364 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 480 000 Sk.
Obe faktúry mala vystaviť neexistujúca firma M., za sprostredkovanie predaja plechu
a sprostredkovateľskú činnosť pri predaji plechu, pričom ku skutočnej realizácii obchodu
nikdy nedošlo. Uvedeným konaním skrátil daň z pridanej hodnoty o sumu 256 000 Sk a daň
z príjmu právnických osôb o sumu 292 000 Sk, čím celkovo skrátil daň vo výške 548 000 Sk,
3/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a M. J.
- po predchádzajúcej dohode dňa 5. novembra 1996 vyhotovili fiktívne faktúry č. 415
na nákup zváračky plastov URBAN – Typ AKS 6310 vo fakturovanej sume 1 400 000 Sk,
dňa 28. novembra 1996 č. 420 na nákup 1 ks frézy ROTOX – Typ EPA 376 a 1 ks frézy
ROTOX – Typ FBO 222 vo fakturovanej sume 1 000 000 Sk, kde ako dodávateľa uviedli
neexistujúcu firmu M. v zastúpení osoby P. M., pričom k zdaniteľnému plneniu nikdy nedošlo
a stroje fiktívne na základe faktúry č. 13/96 z 26. novembra 1996 a faktúry č. 14/96
z 28. novembra 1996 odpredala spoločnosti M., čím takto spoločne skrátili daň z príjmu
fyzických osôb vo výške 751 734 Sk a daň z pridanej hodnoty za M. J. uplatnený odpočet
dane z pridanej hodnoty na vstupe vo výške 448 780,50 Sk, celkovo vo výške
1 200 514,50 Sk,
t e d a
obžalovaný Mgr. M. G. v skutkoch pod bodom 1/ až 3/
- sčasti sám (bod 2/) a sčasti spoločným konaním (body1/, 3/) vo veľkom rozsahu skrátil daň,
obžalovaný Ing. L. K. v skutku pod bodom 1/
- spoločným konaním skrátil daň vo veľkom rozsahu,
obžalovaní JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v skutku pod bodom 1/
- spoločným konaním skrátili daň v značnom rozsahu,
obžalovaní J. G. a M. J. v skutkoch pod bodom 1/ a 3/
- spoločným konaním skrátili daň vo veľkom rozsahu,
č í m s p á c h a l i
obžalovaný Mgr. M. G. v skutkoch pod bodom 1/ až 3/
- pokračovací trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 (v bodoch 1/ a 3/) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,
obžalovaný Ing. L. K. v skutku v bode 1/
- trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
účinného do 1 januára 2006,
obžalovaní JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v skutku v bode 1/
- trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006,
obžalovaní J. G. a M. J. v skutku v bodoch 1/ a 3/
- pokračovací trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,
ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Za to sa
o d s u d z u j ú :
obžalovaní Mgr. M. G. a J. G. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
(ďalej len Tr. zák.) za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere
2 (dvoch) rokov u každého z nich.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa na výkon uloţeného trestu obaja obţalovaní zaraďujú
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Obžalovaný Ing. L. K. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov,
obžalovaní JUDr. J. K., Mgr. J. K. podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka u každého z nich,
obžalovaná M. J. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloţeného trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu
obžalovanému Ing. L. K. vo výmere 30 (tridsať) mesiacov,
obžalovanému JUDr. J. K. vo výmere 2 (dvoch) rokov,
obžalovanému Mgr. J. K. vo výmere 2 (dvoch) rokov,
obžalovanej M. J. vo výmere 3(troch) rokov.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2009, sp. zn. 3T 5/2004, bol
obţalovaný Mgr. M. G. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane
podľa § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. (body 1/ aţ 3/
rozsudku), pričom v skutkoch v bodoch 1/, 3/ rozsudku formou spolupáchateľstva podľa § 9
ods. 2 Tr. zák., obţalovaný Ing. L. K. v bode 1/ z trestného činu skrátenia dane
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení
zák. č. 248/1994 Z.z., obţalovaní Mgr. J. K. a JUDr. J. K. v bode 1/ trestný čin skrátenia dane
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v znení zák.
č. 248/1994 Z.z., obţalovaní J. G. a M. J. v bodoch 1/, 3/ rozsudku z pokračovacieho
trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3
písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z., ktorej trestnej činnosti sa podľa zistení
krajského súdu dopustili na skutkovom základe, ţe
1/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G., JUDr. J. K., Ing. L. K., Mgr. J. K. a M. J.
- spoločným konaním v úmysle skrátiť spotrebnú daň z ropných produktov, nízkosírneho
destilátu a odformovacieho oleja v období od 1. januára 1995 do 31. decembra 1996 odkúpili
tieto ropné produkty od P., ktoré v prípade špecifického spracovania a nepouţitia
ako pohonnej hmoty nepodliehajú spotrebnej dani, a to
obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K.
za firmu M., na základe dodávateľských faktúr č. 512 0000 zo 4. januára 1995, č. 511
0135 z 27. januára 1995, č. 511 0343 z 24. februára 1995, č. 511 0470 z 9. marca 1995, č. 511
0544 z 22. marca 1995, č. 511 0685 z 3. apríla 1995, č. 511 0741 z 5. apríla 1995, č. 511 0800
z 10. mája 1995, č. 511 0902 z 29. apríla 1995, č. 511 1038 z 24. mája 1995, č. 511 1281
z 21. júna 1995, č. 512 5242 z 20. októbra 1995, č. 511 0470 z 9. marca 1995, č. 511 0669
z 27. marca 1995, č. 95 125 242 zo 16. októbra 1995, č. 512 0000 z 3. januára 1995 celkom
302 300 l odformovacieho oleja určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú
hmotu,
obžalovaný Ing. L. K.
na základe dodávateľských faktúr č. 512 0526 zo 7. augusta 1995, č. 951 25413
z 3. novembra 1995, č. 951 15784 z 9. novembra 1995, č. 9612 0546 zo 16. februára 1996,
č. 9612 1087 z 26. marca 1996, č. 9612 1949 z 27. mája 1996, č. 9612 5248
z 21. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho stredného destilátu určeného
na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu,
obžalovaný JUDr. J. K.
na základe dodávateľských faktúr č. 96 11 4229 z 26. septembra 1996 a č. 961 14890
z 31. októbra 1996, celkom 320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické
spracovanie a nie ako pohonnú hmotu a
obžalovaný Mgr. J. K.
na základe dodávateľských faktúr č. 5120 496 z 12. júla 1995, č. 5120 509
z 21. júla 1995, celkom 113 602 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické spracovanie
a nie ako pohonnú hmotu.
Uvedené mnoţstvá ropných produktov administratívne nie fakticky odpredali
neexistujúcej firme M., a to :
Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K.
za firmu M. faktúrami č. 427/95 z 1. júla 1995, č. 471/95 z 15. augusta 1995, č. 636/95
z 28. januára 1995 a č. 12/96 z 31. októbra 1996, celkom 302 300 l odformovacieho oleja
určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu,
Ing. L. K.
faktúrami č. 7/95 zo 7. augusta 1995, č. 8/95 z 9. mája 1995, č. 13/95
zo 7. novembra 1995, č. 14/95 z 13. novembra 1995, č. 2/96 z 19. februára 1996, č. 4/96
z 29. marca 1996, č.4/96 z 29. marca 1996, č. 7/96 z 3. júna 1996, č. 14/96
z 23. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické
spracovanie a nie ako pohonnú hmotu,
JUDr. J. K.
na základe faktúr č. 1/96 z 29. septembra 1996 a č.2/96 z 31. októbra 1996, celkom
320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie
ako pohonnú hmotu a
Mgr. J. K.
na základe faktúr nezisteného čísla, celkom 113 602 l nízkosírneho stredného destilátu
určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu.
Týmto preniesli povinnosť odvedenia spotrebnej dane na neexistujúcu firmu M..
Od tejto neexistujúcej firmy fiktívne odkupovali uvedené mnoţstvá ropných produktov
uţ ako motorovú naftu
obžalovaná M. J.
faktúrami č. 115/96 z 11. júna 1996, č. 111/96 zo 7. júna 1996, č. 108/96
z 5. júna 1996, č. 87/96 zo 4. júla 1996, č. 102/96 zo 17. septembra 1996, č. 136/96
z 30. septembra 1996, č. 141/96 zo 4. októbra 1996, č. 189/96 z 31. októbra 1996, č. 173/96
z 10. októbra 1996, č. 386/96 z 15. novembra 1996, č. 399/96 z 18. novembra 1996, č. 412/96
z 22. novembra 1996, č. 415/96 z 25. novembra 1996, č. 420/96 z 28. novembra 1996, celkom
710 300 l motorovej nafty, ktorú následne fiktívne odkúpila firma M., teda Mgr. M. G., J. G.
a Mgr. J. K. z firmy M., na základe fiktívne vystavených faktúr od J. M.
č. 1/95 z 3. júla 1995, č. 2/95 z 28. júla 1995, č. 3/95 z 29. júla 1995, č. 4/95
z 30. júla 1995, č. 5/95 z 31. júla 1995, č. 6/95 z 10. augusta 1995, č. 7/95
zo 17. septembra 1995, č. 8/95 zo 17. októbra 1995, č. 9/95 z 3. novembra 1995, č. 10/95
zo 4. novembra 1995, č. 11/95 z 20. novembra 1995, č. 12/95 z 21. decembra 1995, č. 1/96
z 29. januára 1996, č. 2/96 z 20. februára 1996, č. 3/96 zo 4. apríla 1996, celkom 1 260 400 l
motorovej nafty a fiktívne vystavených faktúr
obžalovanej M. J.
č. 3/96 z 11. júna 1996, č. 2/96 zo 7. júna 1996, č. 1/96 z 12. júna 1996, č. 4/96
z 22. júla 1996, č. 5/96 zo 17. septembra 1996, č. 6/96 z 30. septembra 1996, č. 7/96
zo 4. októbra 1996, č. 9/96 z 31. októbra 1996, č. 8/96 zo 17. októbra 1996, č. 10/96
z 15. novembra 1996, č. 12/96 z 18. novembra 1996, č. 11/96 z 22. novembra 1996, č. 13/96
z 26. novembra 1996 a č. 14/96 z 28. novembra 1996, 710 300 l motorovej nafty, pričom
fiktívne odpredali celkom firme M. 1 970 700 l motorovej nafty.
Ku skutočnému odpredaju odformovacieho oleja firme M. a odkúpeniu motorovej
nafty J. M. a M. J. a následne jej odkúpeniu firmou M. nikdy nedošlo, pretoţe faktúry
vystavené na neexistujúcu firmu M., vystavoval vo firme M. M. G., J. G. a J. K. a uvedené
produkty predávali ako motorovú naftu a všetci obţalovaní o tejto skutočnosti vedeli.
Uvedeným konaním Mgr. M. G., J. G. skrátili spotrebnú daň celkovo vo výške 26 353 800
Sk, Mgr. J. K. vo výške 856 620 Sk, Ing. L. K. vo výške 6 044 220 Sk, JUDr. J. K.
vo výške 2 408 400 Sk, J. M. vo výške 9 449 640 Sk, M. J. vo výške 5 327 010 Sk,
2/ obžalovaný Mgr. M. G.
- ako súkromný podnikateľ a konateľ obchodnej spoločnosti M. 121, v daňovom
priznaní za rok 1995 do nákladov spoločnosti zaúčtoval faktúru č. 386 zo 6. októbra 1995,
účtovný doklad 50 363 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 544 000 Sk a faktúru č. 401
zo dňa 27. októbra 1995, účtovný doklad 50 364 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty
480 000 Sk. Obe faktúry mala vystaviť neexistujúca firma M., za sprostredkovanie predaja
plechu a sprostredkovateľskú činnosť pri predaji plechu, pričom ku skutočnej realizácii
obchodu nikdy nedošlo. Uvedeným konaním skrátil daň z pridanej hodnoty o sumu
256 000 Sk a daň z príjmu právnických osôb o sumu 292 000 Sk, čím celkovo skrátil daň
vo výške 548 000 Sk,
3/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a M. J.
- po predchádzajúcej dohode dňa 5. novembra 1996 vyhotovili fiktívne faktúry č. 415
na nákup zváračky plastov URBAN – Typ AKS 6310 vo fakturovanej sume 1 400 000 Sk,
dňa 28. novembra 1996 č. 420 na nákup 1 ks frézy ROTOX – Typ EPA 376 a 1 ks frézy
ROTOX – Typ FBO 222 vo fakturovanej sume 1 000 000 Sk, kde ako dodávateľa uviedli
neexistujúcu firmu M. v zastúpení osoby P. M., pričom k zdaniteľnému plneniu nikdy nedošlo
a stroje fiktívne na základe faktúry č. 13/96 z 26. novembra 1996 a faktúry č. 14/96
z 28. novembra 1996 odpredala spoločnosti M., čím takto spoločne skrátili daň z príjmu
fyzických osôb vo výške 751 734 Sk a daň z pridanej hodnoty za M. J. uplatnený odpočet
dane z pridanej hodnoty na vstupe vo výške 448 780,50 Sk, celkovo vo výške
1 200 514,50 Sk.
Za to bol obţalovanému Mgr. M. G. uloţený podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1 Tr. zák.
v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 (ďalej len Dohovoru), trest
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, obţalovanému J. G. podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1
Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest
odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, obţalovanému Ing. L. K. podľa § 148 ods. 5, § 40
ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá
Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, obţalovaným JUDr. J. K.
a Mgr. J. K. obom podľa § 148 ods. 4, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z.
v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere jedného
roka u kaţdého z nich a obţalovanej M. J. podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení
zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest odňatia slobody
vo výmere osemnásť mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. boli
uloţené tresty odňatia slobody podmienečne odloţené na skúšobnú dobu obţalovanému
Mgr. M. G. vo výmere päť rokov, obţalovanému J. G. na skúšobnú dobu vo výmere štyroch
rokov, obţalovanému Ing. L. K. na skúšobnú dobu vo výmere tridsať mesiacov, obţalovaným
JUDr. J. K. a Mgr. J. K. na skúšobnú dobu vo výmere dvoch rokov u kaţdého z nich
a obţalovanej M. J. na skúšobnú dobu vo výmere troch rokov.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obţalovaní
Mgr. M. G., J. G., Ing. L. K., JUDr. J. K., M. J. všetci do viny i trestu a krajský prokurátor
do výroku o treste v neprospech všetkých obţalovaných.
Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe súd prvého
stupňa správne zistil skutkový stav a konanie obţalovaných správne právne kvalifikoval.
Nesúhlasí však s uloţenými trestami. Súdom vymerané tresty nemoţno v ţiadnom prípade
povaţovať za zákonu zodpovedajúce a smerujúce k splneniu účelu trestu chrániť spoločnosť
pred páchateľmi trestných činov. Uloţené tresty za skrátenie dane v celkovom rozsahu
26 miliónov Sk nemôţu výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti. Naopak uloţené
tresty nabádajú k páchaniu daňových trestných činov v miliónových rozsahoch.
V konkrétnom prípade stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký
vzhľadom na porušený záujem štátu na správnom vymeraní spotrebnej dane a odvedení
prostriedkov do štátneho rozpočtu konkrétne sumou 26 miliónov korún, pričom ich
nevyrubením utrpela autorita štátu pri daňovej disciplíne daňových subjektov. Ďalej poukázal,
ţe spôsob vykonania činu je charakterizovaný vysokou mierou ľstivosti a uvedením do omylu
viacerých subjektov od výrobcov a dodávateľov (P.), prepravcov (Ţ.), účtovníkov (B., O.
predkladané falošné účtovné doklady k zaúčtovaniu), správcov daní (podvodné konanie
vylučovalo podanie daňových priznaní a správne vymeranie dane daňovým úradom)
a nakoniec samotní koneční odberatelia „pančovanej“ nafty (druţstvá v platobnej
neschopnosti). Samotná dĺţka trvania trestného konania v konkrétnom prípade sama o sebe
neodôvodňuje zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, preto nepovaţuje aplikáciu
moderačného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. za dôvodnú. Navrhol preto napadnutý rozsudok
zrušiť vo výroku o treste u všetkých obţalovaných a uloţiť im tresty odňatia slobody v rámci
zákonnej trestnej sadzby.
Obţalovaní Mgr. M. G. a J. G. zahlásili odvolanie proti rozsudku ihneď po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 946), pričom včas podané odvolanie
zdôvodnili písomne prostredníctvom spoločného obhajcu (č.l. 983-985). V dôvodoch svojho
odvolania uviedli, ţe celé trestné stíhanie je zaloţené na fikcii, dohadoch a domnienkach,
v konečnom dôsledku ide o vykonštruované obvinenie. V konaní nie je nikto poškodený
a nikto si neuplatňuje ţiadnu náhradu škody. V priebehu celého konania nebol produkovaný
taký dôkaz, ktorý by ich jednoznačne usvedčoval zo ţalovaných skutkov. Dvaja
spoluobţalovaní J. M. (t.č. uţ nebohý) a jeho dcéra M. J. v prípravnom konaní vypovedali
v ich neprospech, ale na hlavnom pojednávaní svoje výpovede nepotvrdili, obaja vyuţili svoje
právo a odmietli vypovedať. Od údajného spáchania ţalovaných skutkov uplynulo vyše
15 rokov a počas tejto doby viedli obaja usporiadaný ţivot. Nedopustili sa ţiadneho
protiprávneho konania, pričom uţ samotná dĺţka trestného stíhania bola pre nich za uplynulé
roky traumou, s ktorou sa len ťaţko vyrovnávajú. Postihlo to ich rodiny a deti.
Ďalej uviedli, ţe nemali vedomosť o neexistujúcej firme M., resp., ţe táto firma
je fiktívna. Dozvedeli sa to aţ pri daňovej kontrole v roku 1998. Firma M. mala vystavený
ţivnostenský list, ktorého kópiu mali vo vlastnej firme. V tom čase nebolo moţné zistiť,
či táto firma je fiktívna alebo nie. Ich firma M. si riadne plnila daňové povinnosti, čo nikdy
nespochybnil ani daňový úrad, a to ani pri daňových kontrolách. Ich firma odkupovala od P.
naftu a odformovací olej, nikdy neodoberala nízkosírny destilát ani ho nepredávala. Nikdy
nemiešali ropné produkty s motorovou naftou a nemali ţiadne reklamácie na kvalitu dodanej
nafty. Pečiatka, ktorá mala byť videná, nie je ţiadnym dôkazom, ktorý by ich usvedčoval
zo ţalovaných skutkov. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oboch
oslobodil spod obţaloby.
Obţalovaný Ing. L. K. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 1002-1003), ktoré podal
prostredníctvom obhajcu uviedol, ţe s napadnutým rozsudkom sa nestotoţňuje, pričom
sa odvolával na záverečnú reč obhajcu. Poukázal, ţe trestné konanie je zaloţené na zásadách
objektívnej stránky ţalovaného trestného činu a v konečnom dôsledku príčinnej súvislosti
(kauzálny nexus). Vykonaným vyšetrovaním ani dokazovaním na hlavnom pojednávaní
nebolo preukázané, ţe sa dopustil ţalovaného trestného činu. V priebehu jeho podnikania
bolo u neho vykonaných niekoľko daňových kontrol a nikdy nezistili ţiadne nedostatky.
Samotné zistenie, ţe firma „M.“ neexistuje, nemôţe byť dôvodom pre uznanie jeho viny
a odsúdenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia
spod obţaloby.
Obţalovaný JUDr. J. K. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 988-990), ktoré podal
prostredníctvom obhajcu uviedol, ţe koncom roka 1996 vykonával podnikateľskú činnosť na
základe povolenia, pričom v súlade so zákonmi vykonal dve transakcie s firmou M. z L. , pri
ktorých zobchodoval kúpu a predaj nízkosírneho stredného destilátu. Nedopustil sa pritom
ţiadneho porušenia platných predpisov. Príslušným vyšetrovacím orgánom predloţil všetky
doklady a poskytol relevantné informácie. Nízkosírny destilát kúpil s tým, ţe nebude pouţitý
ako palivo a taktieţ ho takto odpredal, čo je výslovne uvedené v jeho dokladoch. Tieţ
predloţil doklady, ktorými D. potvrdil, ţe ku dňu 23. apríla 2003
za zdaňovacie obdobie rokov 1995-2002 nevykazoval na dani z príjmov fyzických osôb
a na dani z pridanej hodnoty ţiadne daňové nedoplatky. V priebehu konania ţiadny svedok
jeho vinu nepotvrdil a neboli produkované ani iné dôkazy o jeho vine. V tejto súvislosti
poukázal na znalecký posudok z odboru písmoznalectva, ktorý nepotvrdil, ţe by podpisoval
niektoré doklady. Ďalší znalecký posudok z odboru účtovníctva len administratívne spočítal
čísla, ktoré vyplynuli z obchodnej činnosti s tým, ţe koľko mala byť odvedená daň, keby
sa skutok stal tak, ako je ţalovaný. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal
sa oslobodenia spod obţaloby.
Obţalovaná M. J. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 999-1000), ktoré podala
prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, ţe nesúhlasí s rozsudkom. O nelegálnosti obchodu
nevedela, len pokračovala v tom, čo začal jej otec. Sama bola uvedená do omylu, preto
nemohla naplniť subjektívnu stránku ţalovaného trestného činu. Navrhla napadnutý rozsudok
zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby bola v celom
rozsahu oslobodená spod obţaloby.
Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, ţe sa v celom
rozsahu pridrţiava písomných dôvodov odvolania. Navrhla odvolaniu vyhovieť, zrušiť
napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k všetkým obţalovaným a uloţiť im tresty
odňatia slobody nepodmienečne v rámci zákonnej trestnej sadzby diferencovane v závislosti
od výšky spôsobenej škody. Odvolania obţalovaných navrhla ako nedôvodné zamietnuť.
Obţalovaní Mgr. M. G., J. G., Ing. L. K., JUDr. J. K., Mgr. J. K. a M. J. sa verejného
zasadnutia nezúčastnili, hoci boli o termíne verejného zasadnutia riadne a včas vyrozumení.
Prítomní obhajcovia ich neúčasť ţiadali ospravedlniť s tým, ţe obţalovaní poţiadali,
aby sa verejné zasadnutie konalo v ich neprítomnosti. Keďţe zákonné podmienky
pre vykonanie verejného zasadnutia boli splnené, Najvyšší súd vykonal verejné zasadnutie
v neprítomnosti obţalovaných.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom
na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov) účinného od 1. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa
zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších
predpisov, po zistení, ţe neprichádza v úvahu rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa
§ 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil,
ţe odvolanie krajského prokurátora i obţalovaných bolo čiastočne dôvodné.
Hneď úvodom je potrebné uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim
podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom
sa na súde prvého stupňa postupovalo podľa ustanovení vyššie uvedeného Trestného
poriadku. V konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k ţiadnym chybám, ktoré by mohli
mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na moţnosť uplatnenia práva
obţalovaných na obhajobu. Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2
ods. 5 Tr. por. vykonal súd prvého stupňa všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie
skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obţalobe, ktorá
bola na obţalovaných podaná, vrátane posúdenia ich obhajobných tvrdení.
Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. V rámci hodnotenia dôkazov veľmi starostlivo
zváţil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obţalovaných
a so všetkými dôkazmi sa vyrovnal spôsobom, ktorý nevzbudzuje ţiadne pochybnosti
o správnosti skutkových zistení. Svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu vyţadovanom
ustanovením § 125 Tr. por., preto ani Najvyšší súd nemal dôvod pochybovať o správnosti
skutkových zistení súdu prvého stupňa. Tieto plne zodpovedajú výsledkom dokazovania
vykonaného v priebehu hlavného pojednávania, a preto v otázke skutkových zistení Najvyšší
súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými
sa v plnom rozsahu stotoţňuje.
Vzhľadom k tomu ani Najvyšší súd nemal ţiadnych pochybností o tom, ţe skutky
sa stali tak ako boli ustálené v napadnutom rozsudku. V tomto smere Najvyšší súd poukazuje
najmä na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, znalecké posudky z odboru
účtovníctva a daňovníctva a písmoznalectva ako aj výpovede obţalovaných J. M., M. J.
z prípravného konania. V neposlednom rade sú tu svedecké výpovede, ktoré nadväzujú
na zadováţené listinné dôkazy. Námietky obţalovaných Mgr. M. G. a J. G. preto nie sú
dôvodné. Obţalovaní J. M. i jeho dcéra M. J. síce vyuţili na hlavnom pojednávaní svoje
zákonné právo a odmietli vypovedať. V prípravnom konaní však boli riadne zákonným
spôsobom o svojich právach poučení a k veci vypovedali. Ich výpovede boli potom
na hlavnom pojednávaní v zmysle § 207 ods. 2 Tr. por. prečítané, rovnako boli prečítané
protokoly o konfrontácii, v neposlednom rade obţalovaných usvedčuje i výpoveď
spoluobţalovaného Mgr. J. K. z prípravného konania (č.l. 486 a 488 zv. č. 4).
Z uvedených dôkazov je nesporné, ţe v bode 1/ rozsudku obţalovaní JUDr. K.,
Mgr. K., Ing. K., ako aj obţalovaní Mgr. M. G. a J. G. (títo prostredníctvom firmy M.),
nakupovali v rozhodnom období rokov 1995 aţ 1996 od P. nízkosírny destilát a odformovací
olej, ktoré produkty nepodliehali spotrebnej dani v prípade, ţe neboli pouţité ako pohonné
hmoty. Z toho dôvodu obţalovaní pri kúpe podpisovali prehlásenia, ţe tieto produkty na iné
účely, neţ na ktoré boli určené, nebudú pouţité. V opačnom prípade by ich kúpa produktov
vyšla rovnako ako motorová nafta. Práve preto bolo potrebné do celého obchodu pribrať
ďalšiu firmu v danom prípade fiktívnu firmu M., kde sa administratívnym spôsobom zmenili
tieto ropné produkty na motorovú naftu. Takto “získanú” motorovú naftu nakupovala firma
M. potom prostredníctvom obţalovaných J. M. (uţ nebohý) a jeho dcéry M. J.. Znovu došlo
iba k administratívnemu predaju, čo obaja potvrdili vo svojich výpovediach. V tejto súvislosti
treba pripomenúť, ţe títo dvaja obţalovaní neboli na tom finančne tak dobre, aby mohli
v hotovosti nakupovať také mnoţstvo motorovej nafty. Následne uţ firma M., odpredávala
tieto ropné produkty ako motorovú naftu konečným odberateľom najmä poľnohospodárskym
druţstvám. Čo sa týka obrany obţalovaných, ţe v rozhodnom období boli u nich vykonané
daňové kontroly, ktoré nezistili ţiadne nezrovnalosti, k tomu je potrebné uviesť iba toľko,
ţe tieto kontroly ani nemohli nič zistiť. Práve k tomu slúţila fiktívna firma M.. Neexistencia
uvedenej firmy bola zistená náhodne pri daňovej kontrole u obţalovaných J. M. a M. J..
Uvedená skutočnosť vyplýva zo správy ţivnostenského oddelenia OÚ L.
(č.l. 1286/zv.9), podľa ktorej podnikateľský subjekt s obchodným menom M., IČO X. nie je
na ţivnostenskom úrade registrovaný. Keďţe uvedená firma neexistovala, nemohli potom
obţalovaní s touto firmou obchodovať. Všetky obchodné transakcie sa udiali
administratívnym spôsobom v priestoroch firmy M. s.r.o. B., čo potvrdili obţalovaní
J. M. a M. J.. Uvedeným výpovediam ani Najvyšší súd nemal dôvod neveriť. Skrátka celá
činnosť obţalovaných vyšla najavo aţ po zistení, ţe firma M. neexistuje.
Rovnako bolo nesporne preukázané, ţe v bode 2/ rozsudku obţalovaný
Mgr. M. G. v daňovom priznaní za rok 1995 zaúčtoval do nákladov spoločnosti faktúry znovu
vystavené neexistujúcou firmou M., ktorú skutočnosť potvrdili svedkyne Ing. J. S. a M. K.,
ktoré vykonávali daňovú kontrolu vo firme obţalovaného a zistili skrátenie dane.
Obţalovaného znovu usvedčujú zadováţené listinné dôkazy, ako aj výpovede svedkov
Ing. J. S. a Mgr. V. Š., ktorí o dodávke plechu s obţalovaným nejednali a spochybnili pravosť
objednávky.
Napokon podľa Najvyššieho súdu bolo preukázané i konanie obţalovaných v bode 3/
rozsudku. Znovu malo ísť o nákup strojov od neexistujúcej firmy M., pričom samotná
obţalovaná potvrdila, ţe nič neobjednávala ani nekupovala, iba podpisovala
uţ spoluobţalovanými vyhotovené doklady.
Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obţalovaných Najvyšší súd zistil, ţe zo strany
súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu, keď ich konanie bolo posúdené podľa Trestného
zákona v znení zák. č. 248/1994 Z.z.
V posudzovanej veci ide o skutky spáchané ešte v roku 1996 preto bolo potrebné
z hľadiska časovej pôsobnosti skúmať, ktorý zákon je pre obţalovaných priaznivejší. Časová
pôsobnosť v súčasnej dobe je upravená v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
Trestný zákon č. 140/1961Zb. v znení pouţitom súdom prvého stupňa upravuje časovú
pôsobnosť v ustanovení § 16 ods. 1, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
V posudzovanej veci Najvyšší súd dospel k záveru, ţe pre obţalovaných
je priaznivejší Trestný zákon účinný do 1. januára 2006. V prípade trestných činov majetkovej
povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom pre posúdenie priaznivejšieho zákona
v zmysle § 16 ods. 1 je i výška spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom
pri právnom posudzovaní protispoločenského konania obţalovaného, ale je tieţ jedným
z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného v zmysle § 3
ods. 4 Tr. zák. Tieto hľadiská sa pouţijú rovnako u trestných činov daňových na určenie
rozsahu činu.
Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa pri určovaní výšky škody
resp. rozsahu činu vychádza z výšky minimálnej mzdy. V roku 1996 bola výška minimálnej
mzdy určená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 21. marca 1996 č. 90/1996 Z.z.
účinného od 01. apríla 1996 sumou 2 700 Sk. Škoda veľkého rozsahu v čase spáchania
skutkov predstavovala 500 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 1 350 000 Sk, značnou škodou
sa rozumel 100 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 270 000 Sk. Trestný zákon v znení
účinnom v čase spáchania skutkov pri trestnom čine skrátenia dane podľa § 148 v odseku 4
Tr. zák. stanovil trest odňatia slobody od troch do 10 rokov, páchateľovi tohto trestného činu
podľa odseku 5 bolo moţné uloţiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov.
Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa škodou veľkého rozsahu
(teda aj rozsahom činu) rozumie škoda dosahujúca sumu 3 800 000 Sk, škodou značnou bola
škoda dosahujúca sumu 760 000 Sk. Vychádzalo sa z výšky minimálnej mzdy, ktorá bola
v tom čase stanovená sumou 7 600 Sk. Nariadením vlády Slovenskej republiky
z 28. septembra 2006 č. 540/2006 účinného od 1. októbra 2006. Páchateľovi trestného činu
skrátenia dane podľa odseku 4 bolo moţné uloţiť trest odňatia slobody od troch do desať
rokov a páchateľovi podľa odseku 5 citovaného zákona trest odňatia slobody od päť
do dvanásť rokov. Trestné sadzby sa teda nezmenili, zmenila sa však výška škody, resp.
rozsahu činu. Z uvedeného potom vyplýva, ţe Trestný zákon v znení účinnom
do 1. januára 2006 je pre všetkých obţalovaných ako celok priaznivejší, a preto mal súd
prvého stupňa postupovať podľa tohto zákona.
Pochybenie súdu prvého stupňa Najvyšší súd napravil a konanie obţalovaného
Mgr. J. G. v bodoch 1/ aţ 3/ rozsudku právne kvalifikoval ako pokračovací trestný čin
skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sčasti formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 (body 1/ a 3/), konanie obţalovaného J. G. a M. J.
v bodoch 1/ a 3/ rozsudku kvalifikoval ako pokračovací trestný čin skrátenia dane
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., konanie obţalovaného
Ing. L. K. v bode 1/ ako trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2,
§ 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a konanie obţalovaných JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v bode 1/
rozsudku ako trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák., u všetkých formou priameho úmyslu v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák., pretoţe
nakupovali vo veľkom mnoţstve ropné produkty, ktoré nepodliehali spotrebnej dani v úmysle
tieto administratívne preniesť na neexistujúcu firmu, aby sa tak vyhli daňovej povinnosti,
pričom v skutočnosti tieto produkty dodávali firme M., ktorá ich predávala uţ ako motorovú
naftu a takýmto konaním zamedzili vyrubeniu spotrebnej dane, čím skrátili daň vo veľkom
rozsahu a obţalovaní JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v značnom rozsahu. Okrem toho obţalovaný
Mgr. M. G. v bode 2/ predstieral zdaniteľné plnenie, ktoré však nebolo uskutočnené
v snahe uplatniť si na daňovom úrade odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe a daň
z príjmu právnických osôb a v bode 3/ obţalovaní Mgr. M. G., J. G. a M. J. fingovanými
dokladmi sa snaţili skrátiť daň z pridanej hodnoty a daň z príjmu fyzických osôb.
Najvyšší súd v rámci revízneho princípu preskúmal aj výroky o trestoch, ktoré boli
obţalovaným uloţené a dospel k záveru, ţe zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu
pri ukladaní trestu vo vzťahu k obţalovaným Mgr. M. G. a J. G.. Tresty uloţené týmto dvom
obţalovaným povaţuje aj Najvyšší súd za príliš mierne. Tresty v ich prípade boli uloţené
v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi
trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať
ho k tomu, aby viedol riadny ţivot, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na moţnosť
nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy
tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto okolnosť.
Na druhej strane aj Najvyšší súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci tresty
odňatia slobody uloţené v rámci základnej trestnej sadzbe by boli pre všetkých obţalovaných
neprimerane prísne. Preto podľa názoru Najvyššieho súdu postupoval súd prvého stupňa
správne, keď u všetkých obţalovaných aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1
Tr. zák. Treba si uvedomiť, ţe skutky sa stali ešte v roku 1996, pričom trestné stíhanie
obţalovaných bolo začaté ešte v roku 2000. Ostatná obţaloba bola podaná 29. apríla 2004,
pričom sa vo veci takmer dva roky nekonalo. Konať o obţalobe fakticky začal súd prvého
stupňa aţ v roku 2007 a vo veci rozhodol aţ po dvoch rokoch konania napadnutým
rozsudkom.
Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné
veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote
poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému taktieţ pristúpila
Slovenská republika.
Z toho dôvodu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku v prípade obţalovaných takmer
po trinástich rokoch (bez ich zavinenia) nemoţno ani podľa názoru Najvyššieho súdu
povaţovať za konanie bez prieťahov a konaním v primeranej lehote. Preto tresty odňatia
slobody vymerané v rámci zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na dĺţku času, ktorý uplynul
od spáchania skutku a celkovú dĺţku trestného konania, by boli v prípade obţalovaných
neprimerane prísne.
Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom
na pomery páchateľa za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe moţno účel trestu dosiahnuť i trestom
kratšieho trvania, môţe zníţiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom.
Pri ukladaní trestu Najvyšší súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej
nemoţno zníţiť trest odňatia slobody z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu trestnej
sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu.
Uvedená súdna prax mala na zreteli predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli
so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením. Pod okolnosťami prípadu podľa
Najvyššieho súdu treba rozumieť nielen okolnosti činu, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré nemajú
súvislosť len so samotným skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj s jeho prerokúvaním
podľa ustanovení Trestného poriadku a dĺţkou konania.
V posudzovanej veci sa vyskytli také okolnosti spočívajúce v prieťahoch konaní, ktoré
neboli zavinené obţalovanými, preto uloţenie trestu v rámci základnej trestnej sadzby,
ako poţadoval prokurátor, by bolo pre obţalovaných neprimerane prísne.
V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe účel trestu je v Trestnom
zákone vymedzený tak, aby spolu so splnením účelu Trestného zákona a Trestného poriadku
(§ 1 Tr. zák. a § 1 Tr. por.) včasným odhalením a postihom páchateľov zamedzil im v páchaní
trestnej činnosti a ochránil pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov.
Všetci obţalovaní pred spáchaním skutku ako aj po jeho spáchaní viedli uţ riadny
ţivot. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd pri ukladaní trestu pouţil u všetkých
obţalovaných zmierňovacie ustanovenie a tresty ukladal za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák.
Obţalovaným Mgr. M. G. a J. G. uloţil podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1
Tr. zák. tresty odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa
Najvyšší súd dospel k záveru, ţe podmienečný odklad výkonu uloţeného trestu v ich prípade
neprichádza do úvahy. Obaja totiţ svojím konaním ukrátili štátny rozpočet o sumu
26 miliónov Sk. Treba si totiţ uvedomiť, ţe platením daní ciel a poplatkov sa zabezpečujú
príjmy štátneho rozpočtu, z ktorých prostriedkov sa potom zabezpečuje riadny
a bezproblémový chod všetkých funkcií štátu.
Ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák. taxatívne vymenúva obzvlášť závaţné úmyselné
trestné činy, medzi ktoré bol zaradený aj trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148
ods. 5 Tr. zák., pričom páchatelia trestných činov uvedených v tomto ustanovení sa spravidla
na výkon uloţeného trestu zaraďujú do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Obaja
obţalovaní pred spáchaním skutku viedli riadny ţivot, súdne trestaní neboli, preto podľa
názoru Najvyššieho súdu nie je potrebné pôsobiť na ich prevýchovu výkonom trestu v tejto
najprísnejšej skupine. Nejedná sa o osoby, ktoré by boli zvlášť narušené, preto obaja
obţalovaní boli na výkon trestu v súlade s ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradení
do prvej najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Pri tomto zaradení bude moţno
najúčinnejšie pôsobiť na ich prevýchovu.
Čo sa týka obţalovaných Ing. L. K., JUDr. J. K., Mgr. J. K. a M. J., Najvyšší súd
výmeru trestu ponechal bez zmeny. V ich prípade si plne osvojil dôvody uvedené
v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Tresty sú primerané stupňu nebezpečnosti ich
činu, pričom bola zohľadnená miera zavinenia jednotlivých obţalovaných. Zákonu zodpovedá
i dĺţka skúšobnej doby, na ktorú im bol výkon uloţeného trestu podmienečne odloţený.
Z uvedených dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
V Bratislave 8. októbra 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová