Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/88/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., š.p. so sídlom

v Ž., zastúpeného JUDr. M., advokátom so sídlom v T., proti odporcovi J., bývajúcemu v T.,

zastúpenému JUDr. I., advokátom so sídlom v T., o zaplatenie 4 707,77 € (141 826,30 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. ,

o dovolaní odporcu a R., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. I., advokátom so sídlom v T., proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre z 5. marca 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odporcu a R. o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania

174,17 € do rúk JUDr. M., advokáta so sídlom v T., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. apríla 2007 č.k.

-367 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 111 848 Sk a náhradu

trov konania 20 485 Sk do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. M., všetko do 15 dní

od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku istiny 29 978,30 Sk a ohľadom príslušenstva návrh

zamietol. Zároveň uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť 1 204,50 Sk a odporcovi

povinnosť zaplatiť 4 204,50 Sk do učtárne súdu prvého stupňa ako náhradu trov konania štátu

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zaplatenia sumy 141 826,30 Sk sa navrhovateľ domáhal ako nájomného za užívanie

bytu v dome vodohospodárskeho strážnika v P. s. č. X., garáže pri dome a priľahlej záhrady

spolu s náhradou nákladov za spotrebovanú vodu podľa jednotlivých faktúr vystavených od

11. marca 1999 do 10. mája 2005. S požadovanou istinou zároveň uplatnil aj poplatok

z omeškania a úrok z omeškania podľa a nariadenia vlády č. Súd prvého

stupňa na určenie hodnoty nájmu a náhrad viažucich sa k predmetnému užívaniu vykonal aj

znalecké dokazovanie a následne dospel k záveru, že návrh je dôvodný len čiastočne. Ustálil,

že odporca, hoci predmetný byt užíval, od roku 1999 neuhrádzal nájomné za jeho užívanie, za

užívanie garáže a od apríla 2004 aj za užívanie záhrady, pričom celková hodnota nájmu bytu

a náhrad za užívanie garáže a priľahlej záhrady (pozemku) za posudzované obdobie spolu činí

111 848 Sk. Právne kvalifikoval nárok navrhovateľa voči odporcovi ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle - plnenie bez

právneho dôvodu. Vo zvyšku uplatnenej istiny a ohľadom celého príslušenstva návrh ako

nedôvodný zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom pri náhrade nákladov

za spotrebovanú vodu, čo znamenalo, že s týmto zvyškom istiny spojené príslušenstvo nieslo

rovnaký právny osud; nepriznanie ďalšieho (ostatného) príslušenstva oprel o absenciu dohody

účastníkov a určenie výšky priznanej istiny až znaleckým posudkom.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozsudkom z 5. marca

2008 sp. zn. potvrdil podľa rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej a v časti o povinnosti navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania štátu; v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania medzi účastníkmi napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi zároveň uložil

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 6 902,50 Sk do rúk jeho

právneho zástupcu. Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,

avšak vec nesprávne právne posúdil ako nárok na vydanie z bezdôvodného obohatenia.

Keďže v danom prípade došlo k obnoveniu nájmu bytu podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, išlo tu o uplatnenie nároku z nájomnej zmluvy,

nie o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Celkovú výšku hodnoty nájmu a ostatných

náhrad za užívanie za obdobie august 1999 až máj 2005 v sume 111 848 Sk, z ktorej na

základe vypracovaného znaleckého posudku pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvého

stupňa, považoval aj odvolací súd za správne určenú. Zmenu výroku súdu prvého stupňa

o náhrade trov konania medzi účastníkmi ( ) odôvodnil odvolací súd len

čiastočnou úspešnosťou navrhovateľa ( ); výrok o náhrade trov odvolacieho

konania založil na úspešnosti navrhovateľa v tomto konaní (§ 142 ods. 2 v spojení s § 224

ods. 1 ).

Proti rozsudku odvolacieho podali odporca a R. dovolanie, ktorého prípustnosť

odôvodňovali Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tiež

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dovolatelia namietali

s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997 sp. zn.

Cdo 3/97, že súd prvého stupňa aj odvolací súd sa odchýlili od právneho názoru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky vo veci použitia a nesprávne právne

posúdili danú vec ( ). Uviedli, že v tomto prípade mal odvolací súd

aplikovať všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve ( až

§ 684), konkrétne § 673. Zdôraznili, že z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že rodinný dom

vrátane príslušenstva patriaceho k rodinnému domu je určený výlučne na bývanie,

navrhovateľ však v rozpore s citovanými ustanoveniami a kolaudačným rozhodnutím odobral

nájomcovi základné prevádzkové zariadenie domu (pivničné priestory, hospodársku budovu

a záhradu) a prenajal ho iným fyzickým osobám k zriadeniu prevádzky na spracovanie mäsa

a výrobu mäsových výrobkov. Mali za to, že ide o vady veci spôsobené navrhovateľom, ktorý

ani nereagoval na bezodkladné upozornenia a žiadosti, aby boli odstránené technické vady

veci: uskutočnená oprava elektrických rozvodov a narušenej statiky rodinného domu, výmena

zariadenia na prípravu teplej vody a rozvodov kúrenia. Vytýkali nižším súdom, že sa opreli

o vypracovaný znalecký posudok a neprihliadli na možný rozpor posudku s osobitnými

právnymi predpismi, nakoľko neupravujú situáciu o výške platby nájomného v prípadoch

zmienených nedostatkov (nefunkčné elektrické rozvody atď.).

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania - odporca ( ), pričom dovolanie

podala aj neúčastníčka konania - R., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) skúmal najskôr, či dovolanie odporcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, ktorým sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V súvislosti s argumentáciou v dovolaní o dôvode prípustnosti podľa § 238 ods. 2

, t.j. že sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, je potrebné

uviesť, že musí ísť o prípad, kedy už dovolací súd rozhodol v aktuálne prejednávanej právnej

veci, predchádzajúce rozhodnutie zrušil a vyslovil svoj záväzný právny názor (porovnaj

). Prípustnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia

sa teda vzťahuje na prípady rozhodnutí dovolacieho súdu v tých konaniach (právnych

veciach), kde už dovolací súd rozhodol a vyslovil svoj záväzný právny názor; takéto

rozhodnutia však nezakladajú dôvod prípustnosti dovolania v konaní (inom), kde dovolací súd

doposiaľ nerozhodol. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. júla 1997

sp. zn. , na ktorý sa v dovolaní poukazuje a ktorý bol publikovaný v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod číslom 47/1999 (s právnymi vetami:

„Ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ust. a nasl.

špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov

možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny)

zákon“.), nebol prijatý v riešenej právnej veci účastníkov konania (odhliadnuc od toho,

že uvedený judikát, bol vydaný v právnej veci určenia neplatnosti výpovede nájmu

nebytového priestoru, kde riešil problematiku vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy o nájme

a podnájme nebytových priestorov). V takomto prípade nemôže ísť preto o dôvod

prípustnosti dovolania podľa

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil), a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie, je

nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu z až 3 nemožno vyvodiť.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta , ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa

neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale komplexne sa

zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ – odporca nenamietal, že by v danom

konaní došlo k niektorej z týchto vád; existencia vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť dovolania zo strany odporcu preto nemožno vyvodiť ani

z ustanovenia , čo znamená, že dovolanie odporcu je neprípustné a ako také ho

treba odmietnuť.

Iba pre úplnosť dovolací súd dodáva, že nesprávne právne posúdenie veci, ktoré

v dovolaní namietal odporca, je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť

dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené

ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Vo vzťahu k R. bolo potrebné dovolanie odmietnuť z iného dôvodu. Podľa § 240

ods.1 je osobou oprávnenou podať dovolanie len účastník konania. Podľa

účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za

účastníkov označuje. R. nebola účastníčkou konania – nebola navrhovateľom a keďže ju

navrhovateľ v návrhu neoznačil za odporkyňu, nebola ani odporkyňou; preto nie je oprávnená

podať dovolanie. Dovolanie ňou podané bolo teda potrebné odmietnuť z dôvodu uvedeného v

v spojení s ako dovolanie podané neoprávnenou

osobou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že dovolanie

odporcu nie je podľa prípustné a neboli zistené (ani tvrdené) vady konania

uvedené v , pričom dovolanie R. bolo podané neoprávnenou osobou; preto

dovolanie odporcu a R. odmietol (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ a písm. b/

).

V dovolacom konaní procesne úspešnejšiemu navrhovateľovi vzniklo právo na

náhradu trov dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Navrhovateľ náhradu trov dovolacieho konania

uplatnil a ich výšku vyčíslil. Dovolací súd v zhode s doterajšou praxou (porovnaj napr.

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. februára 2008 sp. zn. ,

z 13. októbra 2008 sp. zn. ) vzal zreteľ k tomu, že právny zástupca

navrhovateľa zastupoval tohto účastníka už v konaní pred obomi súdmi nižšieho stupňa.

Dovolací súd preto pri rozhodovaní o výške trov právneho zastúpenia nepriznal

navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej služby – prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ( ods. vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“).

Navrhovateľovi tak miesto požadovanej náhrady trov dovolacieho konania za dva úkony

priznal iba náhradu trov dovolacieho konania za úkon právnej služby advokáta, ktorú poskytol

vypracovaním vyjadrenia z 15. júla 2008 k dovolaniu, pričom odmenu advokáta určil vo

výške základnej sadby tarifnej odmeny (§ 14 ods. písm. a/ vyhlášky), určenej podľa § 10

ods. 1 vyhlášky z tarifnej hodnoty veci, t.j. vo výške navrhovateľom požadovanej odmeny za

úkon právnej služby advokáta 141,07 € (4 250 Sk). K tejto odmene priznal dovolací súd

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky DPH 26,80 € (807,50 Sk) a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný

paušál 6,30 € (190 Sk), spolu teda priznal navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 174,17 € (5 247,50 Sk).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2009

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková