Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/35/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej členov senátu JUDr. Petra Dukesa a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej,

v právnej veci žalobcu: J., nar. X., trvale bytom S., toho času Z., X., proti žalovanému: T., a.

s., B., X., IČO: X., o zaplatenie 814 000,– Sk s príslušenstvom, určovacieho výroku a výroku

o prevzatie vozidla, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob

262/2007 zo dňa 09. apríla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -263 zo dňa 27. februára 2007

návrh v celom rozsahu zamietol a žalovanému náhradu trov konania, nepriznal. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania ku dňu rozhodovania okresného súdu bolo

určenie, že mimoriadne zrušenie zmluvy č. 2064 urobené žalovaným dňa 15. 01. 1999 pre

porušenie čl. VII ods. 2 písm. b/ všeobecných podmienok leasingu, je neplatné, žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 814 000,– Sk a úroky z omeškania vo výške 17,5% ročne

zo sumy 314 000,– Sk od 15. 01. 1999 do zaplatenia, oproti povinnosti žalobcu vydať vadné

motorové vozidlo Hyundai Accent 1,3 D, výrobné číslo karosérie K, výrobné číslo motora G.

Žalobca skutkovo odvodil uplatnený nárok od zmluvy o leasingu vozidla zn. Hyundai Accent

1,3 D, ktorú uzavrel ako advokát so žalovaným dňa 16. 07. 1996 (ďalej len „LZ"). Pri uzavretí

LZ žalobca zaplatil prvú splátku 219 804,– Sk

a pravidelne štvrťročne žalovanému poukazoval splátky vo výške 11 604,– Sk. Žalobca bol

v zmysle podmienok LZ splnomocnený k uplatňovaniu všetkých nárokov vyplývajúcich

zo záruky vozidla. Podľa tvrdení žalobcu po najazdení niekoľko 100 km, zistil vady vozidla

spočívajúce v jeho vybočovaní do ľavej strany, neschopnosti udržať priamy smer jazdy,

chvenie pri brzdení. Tieto vady opakovane reklamoval v záručnej opravovni. Keďže

autorizovaná opravovňa K. s. r. o., S., S., vady neodstránila, uplatnil si žalobca po

predchádzajúcom upovedomení žalovaného svoj nárok voči K. na súde, rozsudkom

Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 19. 10. 1999 č. k.

lCb 10/98-44, bola deklarovaná povinnosť K. vymeniť vadné vozidlo za bezchybné. Žalobca

následne písomne vyzval žalovaného, aby ako vlastník vozidla uplatnil nároky vyplývajúce z

vykonateľného rozsudku voči dodávateľovi vozidla, resp. aby v dôsledku nemožnosti riadne

užívať vozidlo, vrátil žalobcovi zaplatené splátky spolu 335 400,– Sk. Žalovaný žalobcovi 11.

01. 1999 oznámil, že na vozidle neboli objektívnym spôsobom preukázané vady, ktoré by

bránili jeho užívaniu a žiadal, aby žalobca do 22. 01. 1999, predložil dôkazy o vadách.

Žalovaný listom z 15. 01. 1999 mimoriadne predčasne zrušil zmluvu č. 2064 z dôvodov, že

žalobca nevhodným užívaním spôsobil predčasné opotrebovanie a poškodenie vozidla.

Žalobca písomne 27. 01. 1999 oznámil žalovanému, že jeho postup nepovažuje za dôvodný a

žiadal od žalovaného proti vráteniu vozidla vydať zaplatené splátky ku dňu 15. 01. 1999, čo

žalovaný odmietol. Žalovaný uplatnil voči importérovi M., s. r. o., nárok na výmenu vozidla,

následne žalovaný listom zo 04. 06. 1999, odstúpil od zmluvy voči dodávateľovi vozidla - M.,

s. r. o. a uplatnil nárok na vrátenie kúpnej ceny súdnou cestou. Žalovaný sa

na jednej strane odvolával na rozsudok Okresného súdu S.S. z 19. 10. 1998, zrušil predčasne

zmluvu so žalobcom a odmietol vrátiť žalobcovi ním zaplatenú sumu

335 400,– Sk, na druhej strane súdne uplatnil nárok na vrátenie kúpnej ceny voči M., s. r. o..

Vzhľadom k tomu, že žalovaný predčasne zrušil zmluvu č. 2064, hoci

na to neboli dané podmienky, žalobca jeho právny úkon označil za absolútne neplatný,

odporujúci zákonu, dobrým mravom a poctivému obchodnému styku. Žalovaný svojim

konaním zmaril účel leasingovej zmluvy a znemožnil žalobcovi uplatniť právo na kúpu

vozidla po skončení leasingu, a tým spôsobil žalobcovi nielen priamu škodu v zaplatených

splátkach v sume 335 400,– Sk, ale aj škodu na ušlom zisku, keďže žalobca ako advokát

potreboval k vykonávaniu svojho povolania (podnikania) funkčné vozidlo a navyše je

aj osobou ťažko zdravotne postihnutou. V dôsledku nemožnosti používať vozidlo, musel

žalobca v roku 1999 výrazne obmedziť svoje podnikanie a od 01. 01. 2000, zrušiť svoju

advokátsku kanceláriu v K.. Strata za jeden rok, v dôsledku nemožnosti používať vozidlo,

predstavuje 250 000,– Sk a za roky 1999 a 2000 spolu 500 000,– Sk.

Čo sa týka prvého nároku (nárok na určenie neplatnosti mimoriadneho zrušenia

zmluvy č. 2064), okresný súd konštatoval, že takéto určenie samotné vo svojich dôsledkoch,

nevypovedá o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, a preto na takomto

určení z právneho hľadiska spravidla nie je, resp. nemôže byť právny záujem. Žalované

určenie neplatnosti právneho úkonu okresný súd zamietol pre absenciu právneho záujmu

na takomto určení.

V ďalšej časti nároku o zaplatenie náhrady škody vo výške 814 000,– Sk, súd žalobu

zamietol pre nepreukázanie všetkých atribútov náhrady škody, ktoré sú právnou úpravou

stanovené kumulatívne. Žalobca síce všeobecne tvrdil, „že žalovaný svojim konaním

znemožnil výkon rozsudku", avšak súd v tomto všeobecnom konštatovaní nenašiel porušenie

právnej povinnosti žalovaným. Z rozsudku Okresného súdu S.S., vyplývalo, že oprávneným

bol žalobca a nie žalovaný, pričom povinným podľa rozsudku bola K.

s. r. o.. Žalobca síce konštatoval, že žalovaný nesmel jeho ako nájomcu rušiť po dobu trvania

zmluvy, ani sťažovať mu jeho postavenie, avšak konkrétne nepopísal konanie žalovaného

vo vzťahu k ním tvrdenému následku - vzniku škody, ktoré by malo zakladať zodpovednosť

žalovaného za škodu. Okresný súd poukázal, že do doby mimoriadneho zrušenia LZ, neplnil

len žalobca vo forme úhrady leasingových splátok, ale aj žalovaný, ktorý žalobcovi poskytol

vozidlo, teda poskytoval žalobcovi úžitkovú hodnotu veci, ktorá nepochybne je rovnako

plnením s majetkovým obsahom vyjadriteľným v peniazoch. Pokiaľ súd zamietol nárok

na náhradu škody, zamietol tiež nárok na tretí žalobou uplatnený nárok na vyslovenie

povinnosti žalovaného prevziať vadné motorové vozidlo na vlastné náklady v mieste

uskladnenia. O trovách konania rozhodol s poukazom na a

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietol nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a z toho prameniace nesprávne právne

posúdenie veci. Uviedol, že žalovaný odmietol sám preskúmať stav vozidla a tvrdil, že bude

rešpektovať rozhodnutie o prípadnej výmene vozidla spracovaním dodatku k zmluve č. 2064.

Medzi účastníkmi išlo o právny vzťah podľa , Obchodný

zákonník v znení neskorších právnych predpisov, pričom podľa čl. VIII. všeobecných

podmienok leasingu, mal odvolateľ právo na odkúpenie vozidla. Ak žalovaný tvrdil,

že žalobca zavinil predčasné opotrebenie a poškodenie vozidla, tento dôvod v priebehu

súdneho konania žalovaný menil. Odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 26. 10. 2001 k otázke vadnosti, tiež na uznesenie Okresnej

prokuratúry v Starej Ľubovni sp. zn. zo 14. 09. 2000, z ktorých vyplývalo, že

dôvod pre mimoriadne zrušenie LZ neexistoval a žalovaný svojím konaním zmaril účel LZ,

a to kúpu vozidla žalobcom. Pritom k 15. 01. 1999 žalobca zaplatil na splátkach

335 400,– Sk. Pri posudzovaní škody nie je možné postupovať podľa čl. VIII. ods. 4

všeobecných podmienok leasingu, ako tvrdil žalovaný, bolo potrebné zo strany okresného

súdu postupovať podľa úpravy v a nasl. . Po dni 15. 01. 1999, zaniklo právo

žalobcu na odkúpenie vozidla a následne zaniklo právo na výkon súdneho rozhodnutia -

rozsudku Okresného súdu S.S., ale toto právo mohol voči K. vymáhať žalovaný. Podľa

odvolateľa je potrebné sa vysporiadať v odvolaní, či právo žalobcu ako nájomcu na výmenu

vozidla voči K. podľa rozsudku Okresného súdu S.S., dalo žalovanému ako prenajímateľovi,

právo na mimoriadne zrušenie LZ č. 2064 z dôvodu, že mal spôsobiť nesprávnym užívaním

predčasné opotrebenie a poškodenie vozidla. Žalobcovi vznikla aj podnikateľská strata 500

000,– Sk. Z rozhodnutia O. K. z roku 2001, vyplývalo, že pre svoj zdravotný stav bol žalobca

odkázaný na individuálnu dopravu. Z uvedených odvolacích dôvodov, žalobca navrhol

napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe vyhovieť.

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 09. 04. 2008,

pripustil späťvzatie časti žaloby o návrhu na vyslovenie povinnosti žalovaného prevziať

vadné motorové vozidlo Hyundai Accent 1,3 D, výrobné číslo karosérie K, výrobné číslo

motora G- na vlastné náklady v mieste uskladnenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,

rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -263 zo dňa 27. 02. 2007 v uvedenej

časti zamietavého výroku zrušil

a konanie v tejto časti, zastavil. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -263

zo dňa 27. 02. 2007 vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách

prvostupňového konania, potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania, nepriznal.

Súdom ustanovenému právnemu zástupcovi žalobcu J., priznal odmenu a hotové výdavky vo

výške 39 806,– Sk. Zároveň uložil Krajskému súdu v Žiline - učtárni, vyplatiť odmenu a

hotové výdavky v sume 39 806,– Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet súdom

ustanoveného právneho zástupcu J., zo štátnych prostriedkov. V odôvodnení svojho

rozhodnutia uviedol, že výslovným dispozitívnym prejavom žalobca na pojednávaní v

odvolacej veci dňa 09. 04. 2008 zobral späť časť žaloby

v treťom petite o návrhu na vyslovenie povinnosti žalovaného prevziať vadné motorové

vozidlo, predmetom odvolacieho konania tak zostali prvé dva vyššie uvedené petity. Podľa

a po udelení výslovného súhlasu zo strany žalovaného s pripustením späťvzatia,

bolo pripustené späťvzatie predmetnej časti žaloby, v uvedenej časti zamietavého výroku

napadnutý rozsudok okresného súdu bol zrušený a konanie v tejto časti zastavené. Krajský

súd uviedol, že pre rovnaké postavenie účastníkov v občianskom súdnom konaní,

zabezpečenie im rovnakých možností na uplatnenie ich práv a takého konania, ktorému

rozumejú obe zúčastnené strany sporu, tak žalobcovi, ktorý preukázal sluchový handicap, bol

v rozsahu ním požadovaného právneho zastúpenia súdom ustanovený advokát. Vzhľadom

na výslovnú žiadosť žalobcu prednesenú na pojednávaní 09. 04. 2008, bol súdom ustanovený

advokát vnímaný, aj ako osoba nestranná, ktorá svojou prítomnosťou súčasne verifikovala

obsah záznamu o priebehu pojednávania pred odvolacím súdom dňa 09. 04. 2008, teda tak,

aby tento záznam, súčasne zobrazovaný na monitore nachádzajúcom sa pred žalobcom,

zodpovedal priebehu pojednávania a tomu, čo odznelo pred súdom druhého stupňa.

K prvému určovaciemu výroku krajský súd vo vecno-právnej rovine uviedol, že sa

v zásade stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý zamietol nárok pre nepreukázanie

naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení neplatnosti mimoriadneho zrušenia

zmluvy č. 2064 urobeného žalovaným 15. 01. 1999. Nebolo preukázané, že na strane žalobcu,

je daný naliehavý právny záujem na samostatnom určení neplatnosti daného právneho úkonu,

ak táto otázka mohla byť prejudiciálne riešená v rámci žaloby o plnenie (petit 2).

K druhému žalovanému petitu, a to o povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi

náhradu škody 814 000,– Sk, krajský súd uviedol, že okresný súd v prvostupňovom konaní

vykonal dostatočné dokazovanie v intenciách tvrdení a návrhov žalobcu, a zo zisteného

skutkového stavu vyvodil vecne správny právny záver o nepreukázaní žalobcovho nároku. Pre

žalobu o náhradu škody bolo potrebné zo strany žalobcu kumulatívne preukázať všetky

atribúty náhrady škody. Tu išlo o náhradu škody podľa , ktorý upravuje tzv. objektívnu

zodpovednosť, tak v takom prípade sa zavinenie a jeho preukazovanie nevyžadovalo.

V ostatnom však krajský súd súhlasí s okresným súdom v závere, že žalobcovi sa nepodarilo

preukázať naplnenie všetkých atribútov náhrady škody, kumulatívne. Odvolací súd upriamil

pozornosť na výšku náhrady škody, ktorá zo strany žalobcu nebola preukázaná.

Na preukázanie žalovanej výšky škody neboli zo strany žalobcu produkované relevantné

dôkazy, najmä dôkazy, ktoré by svedčili o príčinnej súvislosti ním tvrdeného ušlého zisku

a protiprávneho konania žalovaného. Z tohto záveru bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok

okresného súdu ako vecne správny potvrdiť podľa O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa ust. v spojení s ,

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že v prvostupňovom ako aj v druhostupňovom

konaní došlo k porušeniu jeho procesných práv a tým mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Poukazuje na to, že sudkyňa na okresnom súde zistila, že žalobca pre

svoju hluchotu nie je schopný počuť prednes. Pokúsila sa to riešiť ustanovením

opatrovníka – manželky žalobcu, ktorú bol v tom čase žalobca čiastočne schopný

rozumieť odčítaním z pier. Pred konaním dňa 27. 02. 2007 písomne žalobca požiadal

samosudcu, aby pojednávanie viedol pomocou počítača a dvoch monitorov tak, aby

jeden monitor bol pred jeho očami za účelom pochopenia dokazovania. Samosudca

tomu, nevyhovel. Uviedol, že je pravda, že si žalobca po ukončení protokolácie mohol

zápisnicu prečítať. Z jej obsahu však nevyplýva, aké dôkazy súd vykonal. Týmto bolo

porušené aj žalobcove právo zaručené , nakoľko nemal

vedomosť kvôli hluchote o tom, čo sa v dokazovaní vykonalo, preto sa nemohol

k dôkazom vyjadriť. Odvolací súd žalobca upozornil na nutnosť monitora

a zaprotokolovanie všetkých prednesov a vykonaných dôkazov. Krajský súd čiastočne

napravil pochybenie prvostupňového súdu, žalobca mal umožnené prečítať si

zápisnicu na monitore. Napriek tomu nekonal tak, ako účastníkovi zaručuje

a SR. Senát žalobca upozornil, že nie sú dôvody na ustanovenie opatrovníka –

advokáta. Porušenie svojich práv vidí žalobca aj v tom, že nemal možnosť vyjadriť sa

ku správe sudcu spravodajcu, keďže správa sa neprotokolovala, a on teda ako hluchý

nevedel, čo je obsahom prednesu. Ďalej dal do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove, ktoré k dovolaniu pripojil. Z uvedeného postupu súdov bola porušená

zásada rovnosti účastníkov konania, žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným

dôkazom. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil,

ako aj prvostupňového a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie

bolo podané včas, skúmal jeho prípustnosť.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

V danom prípade ide o dovolanie žalobcu, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo dňa 09. 04. 2008, s vyznačenou právoplatnosťou 19. 06. 2008, v časti

ktorou odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 19 Cb 106/2001–263 zo dňa

27. 02. 2007, potvrdil. Ide o dovolanie podané s poukazom na ustanovenie § 237 písmeno f/

, keďže žalobca tvrdí, že od prvostupňového konania, až po odvolací súd, došlo

k porušeniu jeho procesných práv, ktoré mali za dôsledok odňatie možnosti konať pred

súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote, danej ustanovením a spĺňa náležitosti dovolania uzákonené

ustanovením

Pre účely zistenia, či ide o dovolanie prípustné v zmysle písmeno f/

jedinou otázkou je, či žalobcovi bola postupom súdov odňatá možnosť konať pred súdmi,

za účelom ktorého zistenia, dovolací súd sa zaoberal chronologickým postupom obidvoch

súdov v konaní z hľadiska procesných práv účastníkov konania.

Z predložených dokladov je zrejmé, že o návrhu na začatie konania doručenom súdu

17. 01. 2001 vo veci práva na zaplatenie sumy 835 400,– Sk s prísl., titulom náhrady škody

bolo dňa 09. 03. 2001 vydané uznesenie Okresného súdu v Žiline, ktorým zamietol návrh

žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia. O odvolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu

rozhodol ako súd odvolací Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa

26. 10. 2001, ktorým prvostupňové uznesenie potvrdil. Žalobca listom (založeným na č. listu

124) žiada odročiť pojednávanie zvolané 17. 12. 2002, na neurčito, z dôvodu jeho dlhodobej

práceneschopnosti, ktorá potrvá 4-5 mesiacov. Listom doručeným súdu 09. 05 .2003, žalobca

žiadal odročiť pojednávanie vo veci o náhradu škody zvolané na deň 27. 05. 2003, odročiť

na začiatok augusta 2003. Žiadosti žalobcu o odročenie, Okresný súd v Žiline, vyhovel

a pojednávanie odročil na neurčito. (Zápisnica z pojednávania list č. 167 v spise). Z podania

na č. listu 181 doručeného 27. 02. 2004, je zrejmé, že žalobca už na jeho návrhu

na prerušenie konania netrvá a navrhol, aby súd nariadil pojednávanie. Okresný súd v Žiline

predvolal vec na 07. 05. 2004 o 10 hodine, ktorý termín žalobca žiadal posunúť na hodinu

12 -13 hodinu, keďže nemá v súčasnosti motorové vozidlo a verejným dopravným

prostriedkom sa na 10 hodinu, dostaviť nemôže. Okresný súd v Žiline, žalobcovi vyhovel

a o odročení termínu na čas 13.10 hod., žalobcu upovedomil. Z posudku založeného

na čísle listu 190 je zrejmé, že žalobca sa považuje za dlhodobo postihnutého občana

s ťažkým zdravotným postihnutím spočívajúcim prakticky v obojstrannej hluchote.

Z dokladu založeného na č. listu 197 zápisnice z pojednávania vyplýva, že pojednávanie

vo veci o zaplatenie sumy 835 100,– Sk, začalo o 10 hodine, na ktorom bol prítomný žalobca

s manželkou R., na ktorom bol zistený nedostatok postu lačnej spôsobilosti žalobcu

a vyjadrený súhlas žalobcu, aby mu bol ustanovený opatrovník v osobe jeho manželky. R. na

pojednávaní 07. 05. 2004 s ustanovením jej osoby

za opatrovníka jej manželovi súhlasila, žalobca zvažoval, či by nebolo potrebné ustanovenie

právneho zástupcu podľa a vyjadril sa v tom zmysle, že za účelom zabráneniu

preťahovania konania zoberie písomne čiastočne jeho návrh späť. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito. Z vyjadrenia sa ošetrujúceho lekára žalobcu M. na žiadosť súdu je

zrejmé, že menovaný J., komunikuje so svojim okolím za pomoci manželky, a že je tiež

možné komunikovať s ním prostredníctvom písaného textu.

Uznesením -2003 zo dňa 30. júna 2004 bol J. ustanovený opatrovník

v osobe jeho manželky, voči ktorému R., podaním doručeným súdu 03. 09. 2004, sa

odvolala z dôvodu, že s manželom je v dlhodobom rozvrate, manžel je toho času v ústave na

výkon väzby a z jej strany nie je možný riadny výkon funkcie opatrovníka.. O jej odvolaní

rozhodol Okresný súd v Žiline uznesením zo dňa 11. 10. 2004. tak, že ju za opatrovníka

žalobcovi neustanovil. Na žiadosť žalobcu Okresný súd v Žiline ustanovil opatrovníka

žalobcovi L..

Vo veci bolo zvolané pojednávanie na 27. 02. 2007 za účasti žalobcu, jeho

opatrovníka a zo zápisnice z pojednávania, sa na výslovnú žiadosť žalobcu vyhotovila

zápisnica klasickým spôsobom za prítomnosti zapisovateľky, podľa nahlas diktovaného

znenia. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalobca žiadal o predloženie zápisnice za účelom

overenia správnosti protokolácie, ktorej žiadosti konajúci súd vyhovel a umožnil žalobcovi

nahliadnuť do doteraz vyhotovenej zápisnice. Žalobca prehlásil, že nemá námietky voči

protokolácie. Žalobca žiadal nariadiť znalecké dokazovanie, či pri svojom postihnutí môže

riadiť motorové vozidlo, ktoré znalecké šetrenie konajúci súd už nenariadil, ale rozhodol

vo veci rozsudkom 19 Cb 106/2001–263 zo dňa 27. 02. 2007 tak, že návrh žalobcu zamietol.

V odvolaní proti tomuto rozsudku žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia, ale

nenamietal, že mu bola odňatá možnosť konať. Uznesením zo dňa krajský

súd na 17. 09. 2007 na žiadosť žalobcu zrušil uznesenie, ktorým bol ustanovený žalobcovi

opatrovník L. a ustanovil mu právneho zástupcu J.. Podaním doručeným 24. 10. 2007,

žalobca oznámil, že je schopný normálne rozprávať, a chce sa odvolania zúčastniť a trvá na

tom, že jeho procesné postavenie aj po ustanovení opatrovníka v osobe advokáta, bude

zachované. Uviedol, že odvolanie si vyhotovil sám, a že tento návrh na odvolacom súde sám

zdôvodní. Žiada však spísanie zápisnice, aby mohol jej obsah a prednes strán overiť tak, ako

to bolo na prvostupňovom súde, čo dokladuje zápisnica z pojednávania. Zo zápisnice

z pojednávania v odvolacom konaní vyplýva, že bolo za účasti obidvoch účastníkov konania

za žalobcu osobne J. a jeho ustanovený právny zástupca J. a za žalovaného J.. Prenos

pojednávania bol zabezpečený žalobcovi spôsobom priebehu pojednávania cez monitor,

ktorý mal žalobca umiestnený pred sebou. Z obsahu zápisnice z odvolacieho konania zo dňa

09. 04. 2008

104Obdo/35/2008

je zrejmé, že predsedníčka senátu rozhodla, že v rámci ďalšieho postupu nebude

zaznamenávaná do zápisnice správa prednesená J., keďže bude len daný podstatný obsah

rozhodnutia okresného súdu, ktoré žalobca má a rovnako aj odvolanie, ktoré bolo žalobcom

spisované. Predsedníčka senátu pre ďalší procesný postup usmernila prítomných, že

vzhľadom k charakteru odvolacieho konania, nie je potrebné v ústnych prednesoch v celom

rozsahu prednášať písomné podania účastníkov, s ktorými sa senát podrobne oboznamoval,

aj v rámci podanej správy. Žalobca k tomuto postupu súdu predsedníčky senátu, nevzniesol

žiadne námietky a z obsahu zápisnice je zrejmé,

že mal možnosť sa obsiahlo vyjadrovať, ktorý prednes priamo diktoval prítomnej asistentke

a tento si mohol kontrolovať, keďže monitor mal počas celého konania pred sebou. Jeho

návrh na vykonanie nových dôkazov bol zamietnutý, k čomu žalobca uviedol, že žiada

vykonať iba dôkazy, ktoré navrhol vykonať ešte pred prvostupňovým súdom. Námietka

zaujatosti, ktorú vzniesol sa týkala postupu súdu, ku ktorej s odkazom na § 15 a ods. 5

odvolací súd neprihliadol.

Z uvedeného postupu obidvoch súdov, je zrejmé, že všetkým návrhom žalobcu bolo

vyhovené jeho návrhu na odročenie pojednávania, návrhu na ustanovenie opatrovníka,

návrhu na zrušenie opatrovníka návrhu na ustanovenie právneho zástupcu, a návrhu, aby sa

mohol zastupovať osobne s právami advokáta, s tým, že ustanovený právny zástupca, bude

iba kontrolovať priebeh pojednávania. Obidva súdy vyhoveli požiadavkám žalobcu

z hľadiska protokolácie pojednávania, čo žalobca v prvostupňovom konaní aj potvrdil

a v odvolacom konaní mal pred sebou počas celého konania monitor, na ktorom mal

možnosť celý priebeh pojednávania. Je samozrejmosťou, aby každý občan, účastník konania

mal jeho procesné práva v konaní pred súdmi zachované, a aby v súlade s boli

zachované aj práva účastníkov zdravotne hendikepovaných tak, aby im bol zaručený riadny

súdny proces, v ktorom majú možnosť sa riadne plnohodnotne zúčastniť.

Z uvedeného postupu však obidvoch súdov je zrejmé, že ako prvostupňový súd, tak

ani súd odvolací ich postupom neodňali žalobcovi možnosť konať pred súdom, práve

naopak obidva súdy všetkým návrhom žalobcu ohľadne priebehu pojednávaní, vyhoveli.

Skutočnosť, že prvostupňový súd neakceptoval návrh žalobcu a nevykonával ďalšie

dokazovanie, sa nedá považovať sa odňatie možnosti konať pred súdom. S poukazom

na ustanovenie účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, ale súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Postup súdu, ktorým súd

114Obdo/35/2008

nenariadil vykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania, sa nedá označiť za odňatie

možnosti konať účastníkovi, nakoľko podľa ustanovenia , súdy rozhodujú,

ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané. Ustanovenie citované

v dovolaní, je v danom prípade právne irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) sa nestotožnil ani s tvrdením

žalobcu v dovolaní, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolacím, a to postupom

odvolacieho súdu, keď na základe rozhodnutia predsedníčky senátu, nebola zaznamenávaná

do zápisnice prednesená správa sudcu spravodajcu JUDr. N.. Z ustanovenia

vyplýva, že na začiatku pojednávania, podá predseda alebo poverený člen senátu správu

o doterajšom priebehu konania, potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy. Správa

o doterajšom priebehu konania, sa nikdy neprotokoluje, nakoľko ide o správu týkajúcu sa

oboznamovania dokladov, ktoré majú účastníci konania k dispozícii. Predsedníčka senátu

v odvolacom konaní práve z tohto dôvodu, že žalobca mal k dispozícii rozsudok súdu prvého

stupňa, ako aj odvolanie, ktoré sám spisoval do zápisnice z pojednávania, zaprotokolovala,

že prednes sudcu spravodajcu nebude opätovne protokolovaný, k čomu žalobca na

pojednávaní v odvolacom konaní nemal žiadne námietky, namietal tento postup a označil ho

za odňatie možnosti konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) sa s týmto tvrdením žalobcu

nestotožnil, dospel k záveru, že žalobcovi postupom ani jedného zo súdov nebola žalobcovi

odňatá možnosť konať, a teda nejde o dovolanie prípustné pola písmeno f/

Najvyšší súd nezistil žiaden dôvod prípustnosti dovolania uzákonený ustanovením § 237

Fakt, že odvolací súd nepripustil žalobcom prednesený návrh ohľadne pripustenia

dovolania, nie je taký postup súdu, ktorý by sa mohol považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom. Z návrhu žalobcu na pripustenie dovolania a ani z z vykonaného dokazovania,

nie je zrejmé, o akú právnu otázku zásadného právneho významu by v danom prípade išlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) na základe takto posúdeného

zisteného stavu konania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením

písmeno c/ , dovolanie žalobcu odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné.

124Obdo/35/2008

Úspešnému žalovanému trovy v dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej

republiky ( ) nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v dovolacom konaní

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková