Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/141/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., so sídlom v Š.,

zastúpeného Mgr. D. Š., advokátkou, so sídlom v Š., proti odporcovi S., so sídlom v Š.,

o vydanie hnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 27. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. januára 2009

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Galanta rozsudkom zo 14. marca 2008 č. k. - 42 uložil

odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi veci, a to všetky dvojstranné písomné právne

úkony uzavreté s dodávateľmi pravidelne sa opakujúcich služieb spojených s užívaním bytov

(dodávka pitnej vody, TÚV, tepelné ústredné kúrenie, plyn, elektrická energia, vývoz

komunálneho odpadu, odvádzanie odpadových a dažďových vôd verejnou kanalizáciou,

dodávka spoločného televízneho signálu), všetky osobitné písomné právne úkony uzavreté

s tretími osobami na dodanie tovaru alebo služieb (o revízii elektrických zariadení, komínov,

hromozvodov a výťahov, požiarnych prístrojov, o deratizácii, o poistení domu), všetky

účtovné doklady – faktúry, na základe ktorých bolo plnené tretím osobám za dodávku tovaru

alebo služieb spojených so správou domu, všetky vyúčtovania doručované jednotlivým

vlastníkom bytov v Spoločenstve a ročným zúčtovaním za poskytované zálohové platby

na služby spojené s užívaním bytu, všetky bankové výpisy o nakladaní s peňažnými

prostriedkami na účte Spoločenstva a o vykonaných platbách bytov, kompletnú technickú

dokumentáciu o technickom stave bytového domu, všetky zápisnice zo zasadnutí vlastníkov

bytov a nebytových priestorov, všetky rozhodnutia dozornej rady, schválené predpisy na

platby do fondu opráv a údržby bytového domu a zálohové platby za služby spojené

s užívaním bytov, všetky ročné uzávierky a daňové priznania Spoločenstva z dane z príjmu

právnických osôb, a to všetko za obdobie od 21. 7. 2000 do 31. 12. 2003 a zaplatiť

navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3 000 Sk k rukám právnej zástupkyne do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporca

si po vypovedaní Zmluvy o správe bytového domu (uzavretej 30. 6. 2004 s právnym

predchodcom navrhovateľa - vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome

nachádzajúcom sa v Š.) nesplnil zákonnú povinnosť vydať navrhovateľovi (právnická osoba

konajúca v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov) v lehote 30 dní pred ukončením

správy, najneskôr v deň ukončenia správy, všetku dokumentáciu súvisiacu s výkonom správy

bytového domu za obdobie od začatia výkonu správy po jej ukončenie. Preto uplatnený nárok

navrhovateľa na vydanie dokumentácie považoval za dôvodný (§ 8a ods. 2 zákona č.

) a výrok jeho návrhu za zrozumiteľný a vykonateľný, keď podľa jeho názoru

nebolo by správne a spravodlivé žiadať od navrhovateľa, aby špecifikoval podrobne každú z

uplatňovaných vecí. O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. januára 2009 sp. zn. na odvolanie

odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol

a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Nepriznal mu ani

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že základným predpokladom podania

návrhu na vydanie vecí je existencia navrhovateľovho vlastníckeho práva k týmto veciam.

V danom konaní sa však Spoločenstvo (navrhovateľ) domáhal v mene vlastníkov bytov

a nebytových priestorov voči predchádzajúcemu správcovi (odporca) vydania časti písomnej

dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu (Š.). Na podanie takéhoto návrhu však

navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je nositeľom tvrdeného hmotného

práva (vlastníckeho práva k uplatňovaným hnuteľným veciam) a nie je v hmotnoprávnom

vzťahu s odporcom titulom zmluvy o výkone správy a ani zo zákona

č. mu takéto oprávnenie (zastupovať vlastníkov bytov pri uplatňovaní tohto

ich nároku proti predchádzajúcemu správcovi bytového domu) nevyplýva (§ 8a ods. 2 zákona

ukladá správcovi po ukončení výkonu správy odovzdať písomnú dokumentáciu vlastníkom

bytov a nebytových priestorov). Preto len vlastníkom bytov a nebytových priestorov (Š.)

patrí právo domáhať sa vydania predmetnej písomnej dokumentácie

a súd prvého stupňa sa vôbec aktívnou legitimáciou navrhovateľa nezaoberal a nesprávne

považoval nárok uplatnený navrhovateľom za oprávnený. Za nesprávny považoval aj záver,

podľa ktorého je petit návrhu zrozumiteľný a vykonateľný. Vzhľadom na nedostatok

aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou

odporcom. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

a (absencia vyčíslenia trov prvostupňového konania a návrhu

na náhradu trov odvolacieho konania).

Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby dovolací súd zmenil

napadnuté rozhodnutie tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne tak, že uloží

povinnosť odporcovi vydať mu špecifikované hnuteľné veci. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) a odňatie mu možnosti

konať pred súdom ( ) iným výkladom aktívnej vecnej legitimácie

až v odvolacom konaní bez nariadenia pojednávania. Podľa jeho názoru výklad ustanovenia

§ 8a ods. 2 citovaného zákona odvolacím súdom nie je správny, pretože prehliadol jeho

poslednú vetu, z obsahu ktorej je zrejmá povinnosť odovzdať zostatok majetku vlastníkov na

účet nového správcu alebo Spoločenstva, keď úmysel zákonodarcu bol uložiť všetky zákonné

povinnosti pri skončení správy plniť v prospech nového správcu alebo nového spoločenstva,

nakoľko opačný výklad sa stáva reálne nevykonateľným pri uložení povinnosti odovzdať

dokumentáciu, napr. 90 vlastníkom bytov v bytovom dome. Nestotožnil sa ani s posúdením

petitu návrhu odvolacím súdom.

Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozsudku, ktorý možno

napadnúť dovolaním ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho

súdu treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ,

zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ procesnú vadu

konania v zmysle až e/ a netvrdil a žiadna z týchto vád nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

K námietke dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti konať pred súdom v mysle § 237 písm. f/

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní

realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie

odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou takejto povahy.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 211 ods. 2 ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde

platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( ).

Z obsahu spisu je zrejmé, že krajský súd v danej veci (spis predložený 13. 10. 2008)

oznámil na úradnej tabuli súdu 19. 11. 2008 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

27. novembra 2008 o 10.00 hod., č. dv. 221 (č.l. 63), pričom, ako vyplýva zo zápisnice

o pojednávaní z tohto dňa, rozsudok nevyhlásil, ale pojednávanie odročil na neurčito (č.l. 65).

Následne uložil navrhovateľovi (cestou právnej zástupkyne) predložiť zmluvu o výkone

správy uzavretej vlastníkmi bytov s odporcom trvajúcej do 30. 6. 2004, ktorá povinnosť bola

splnená a 13. 1. 2009 oznámil na úradnej tabuli súdu verejné vyhlásenie rozsudku v danej veci

27. januára 2008 ! o 9.15 hod. č. dv. 223 a rozsudok vyhlásil 27. januára 2009 ! (č.l. 73).

Z uvedeného vyplýva, že nebola jednak splnená podmienka pre nenariadenie pojednávania

na prejednanie odvolania v súlade s § 214 ods. 1 písm. a/ (dokazovanie zmluvou o výkone

správy) a ani oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku ( )

na úradnej tabuli súdu dňa 27. januára 2009 (oznámené bolo verejné vyhlásenie rozsudku

dňa 27. januára 2008). Keď napriek týmto skutočnostiam odvolací súd vyhlásil rozsudok,

zaťažil ho vadou podľa

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Z ustanovenia vyplýva, že

každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho

prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom

práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu

povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými

procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 8. 2001 sp. zn. , z 13. 11. 2002

sp. zn. , z 5. 4. 2007 sp. zn. ).

Právo na súdnu ochranu okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1) upravujú a zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku .

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom

súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, čestné plnenie povinností a na úctu

k právam iných osôb. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého súdneho

procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala

v dvojinštančnom postupe.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa majúc za nespornú aktívnu legitimáciu

navrhovateľa považoval nárok ním uplatnený za dôvodný, zrozumiteľný a vykonateľný.

Odvolací súd v porovnaní s ním založil svoj zmeňujúci rozsudok na odlišnom právnom

závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa. Tým, že odvolací súd svoje

rozhodnutie „nečakane„ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa,

navrhovateľovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom

súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa navrhovateľ dozvedel, že odvolací súd vyvodil

iný právny záver zo skutočnosti odvolaním nenamietanou. K novým právnym záverom

odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy,

ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa javili nespornými.

Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu

súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti

občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.

Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných

práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti z pohľadu súdu prvého stupňa

nesporných skutočností. Aj týmto svojím postupom (okrem uvedených) odňal navrhovateľovi

možnosť konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. októbra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: