Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
95f/369564.713aab.pdf
PDF · 102.89 KB
No categories available
2Cdo/141/2009
Najvyšší súd 2 Cdo 141/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., so sídlom v Š.,
zastúpeného Mgr. D. Š., advokátkou, so sídlom v Š., proti odporcovi S., so sídlom v Š.,
o vydanie hnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
25 C 59/2008, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave
z 27. januára 2009 sp. zn. 9 Co 256/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 27. januára 2009
sp. zn. 9 Co 256/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Galanta rozsudkom zo 14. marca 2008 č. k. 25 C 59/2008 - 42 uložil
odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi veci, a to všetky dvojstranné písomné právne
úkony uzavreté s dodávateľmi pravidelne sa opakujúcich služieb spojených s užívaním bytov
(dodávka pitnej vody, TÚV, tepelné ústredné kúrenie, plyn, elektrická energia, vývoz
komunálneho odpadu, odvádzanie odpadových a dažďových vôd verejnou kanalizáciou,
dodávka spoločného televízneho signálu), všetky osobitné písomné právne úkony uzavreté
s tretími osobami na dodanie tovaru alebo služieb (o revízii elektrických zariadení, komínov,
hromozvodov a výťahov, požiarnych prístrojov, o deratizácii, o poistení domu), všetky
účtovné doklady – faktúry, na základe ktorých bolo plnené tretím osobám za dodávku tovaru
alebo služieb spojených so správou domu, všetky vyúčtovania doručované jednotlivým
vlastníkom bytov v Spoločenstve a ročným zúčtovaním za poskytované zálohové platby
na služby spojené s užívaním bytu, všetky bankové výpisy o nakladaní s peňažnými
prostriedkami na účte Spoločenstva a o vykonaných platbách bytov, kompletnú technickú
dokumentáciu o technickom stave bytového domu, všetky zápisnice zo zasadnutí vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, všetky rozhodnutia dozornej rady, schválené predpisy na
platby do fondu opráv a údržby bytového domu a zálohové platby za služby spojené
s užívaním bytov, všetky ročné uzávierky a daňové priznania Spoločenstva z dane z príjmu
právnických osôb, a to všetko za obdobie od 21. 7. 2000 do 31. 12. 2003 a zaplatiť
navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3 000 Sk k rukám právnej zástupkyne do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že odporca
si po vypovedaní Zmluvy o správe bytového domu (uzavretej 30. 6. 2004 s právnym
predchodcom navrhovateľa - vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
nachádzajúcom sa v Š.) nesplnil zákonnú povinnosť vydať navrhovateľovi (právnická osoba
konajúca v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov) v lehote 30 dní pred ukončením
správy, najneskôr v deň ukončenia správy, všetku dokumentáciu súvisiacu s výkonom správy
bytového domu za obdobie od začatia výkonu správy po jej ukončenie. Preto uplatnený nárok
navrhovateľa na vydanie dokumentácie považoval za dôvodný (§ 8a ods. 2 zákona č.
182/1993 Z. z.) a výrok jeho návrhu za zrozumiteľný a vykonateľný, keď podľa jeho názoru
nebolo by správne a spravodlivé žiadať od navrhovateľa, aby špecifikoval podrobne každú z
uplatňovaných vecí. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 27. januára 2009 sp. zn. 9 Co 256/2008 na odvolanie
odporcu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol
a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania. Nepriznal mu ani
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že základným predpokladom podania
návrhu na vydanie vecí je existencia navrhovateľovho vlastníckeho práva k týmto veciam.
V danom konaní sa však Spoločenstvo (navrhovateľ) domáhal v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov voči predchádzajúcemu správcovi (odporca) vydania časti písomnej
dokumentácie týkajúcej sa správy bytového domu (Š.). Na podanie takéhoto návrhu však
navrhovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je nositeľom tvrdeného hmotného
práva (vlastníckeho práva k uplatňovaným hnuteľným veciam) a nie je v hmotnoprávnom
vzťahu s odporcom titulom zmluvy o výkone správy a ani zo zákona
č. 182/1993 Z. z. mu takéto oprávnenie (zastupovať vlastníkov bytov pri uplatňovaní tohto
ich nároku proti predchádzajúcemu správcovi bytového domu) nevyplýva (§ 8a ods. 2 zákona
ukladá správcovi po ukončení výkonu správy odovzdať písomnú dokumentáciu vlastníkom
bytov a nebytových priestorov). Preto len vlastníkom bytov a nebytových priestorov (Š.)
patrí právo domáhať sa vydania predmetnej písomnej dokumentácie
a súd prvého stupňa sa vôbec aktívnou legitimáciou navrhovateľa nezaoberal a nesprávne
považoval nárok uplatnený navrhovateľom za oprávnený. Za nesprávny považoval aj záver,
podľa ktorého je petit návrhu zrozumiteľný a vykonateľný. Vzhľadom na nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou
odporcom. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. (absencia vyčíslenia trov prvostupňového konania a návrhu
na náhradu trov odvolacieho konania).
Proti tomuto rozsudku podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby dovolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, prípadne tak, že uloží
povinnosť odporcovi vydať mu špecifikované hnuteľné veci. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a odňatie mu možnosti
konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) iným výkladom aktívnej vecnej legitimácie
až v odvolacom konaní bez nariadenia pojednávania. Podľa jeho názoru výklad ustanovenia
§ 8a ods. 2 citovaného zákona odvolacím súdom nie je správny, pretože prehliadol jeho
poslednú vetu, z obsahu ktorej je zrejmá povinnosť odovzdať zostatok majetku vlastníkov na
účet nového správcu alebo Spoločenstva, keď úmysel zákonodarcu bol uložiť všetky zákonné
povinnosti pri skončení správy plniť v prospech nového správcu alebo nového spoločenstva,
nakoľko opačný výklad sa stáva reálne nevykonateľným pri uložení povinnosti odovzdať
dokumentáciu, napr. 90 vlastníkom bytov v bytovom dome. Nestotožnil sa ani s posúdením
petitu návrhu odvolacím súdom.
Odporca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) proti rozsudku, ktorý možno
napadnúť dovolaním (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho
súdu treba zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p.,
zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdil a žiadna z týchto vád nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
K námietke dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
je potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti konať pred súdom v mysle § 237 písm. f/
O. s. p. treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Dovolací súd dospel k záveru, že konanie
odvolacieho súdu je v danom prípade postihnuté procesnou vadou takejto povahy.
Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 211 ods. 2 ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde
platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 214 ods. 1 O. s. p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia
pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
Z obsahu spisu je zrejmé, že krajský súd v danej veci (spis predložený 13. 10. 2008)
oznámil na úradnej tabuli súdu 19. 11. 2008 miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
27. novembra 2008 o 10.00 hod., č. dv. 221 (č.l. 63), pričom, ako vyplýva zo zápisnice
o pojednávaní z tohto dňa, rozsudok nevyhlásil, ale pojednávanie odročil na neurčito (č.l. 65).
Následne uložil navrhovateľovi (cestou právnej zástupkyne) predložiť zmluvu o výkone
správy uzavretej vlastníkmi bytov s odporcom trvajúcej do 30. 6. 2004, ktorá povinnosť bola
splnená a 13. 1. 2009 oznámil na úradnej tabuli súdu verejné vyhlásenie rozsudku v danej veci
27. januára 2008 ! o 9.15 hod. č. dv. 223 a rozsudok vyhlásil 27. januára 2009 ! (č.l. 73).
Z uvedeného vyplýva, že nebola jednak splnená podmienka pre nenariadenie pojednávania
na prejednanie odvolania v súlade s § 214 ods. 1 písm. a/ (dokazovanie zmluvou o výkone
správy) a ani oznámenia miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O. s. p.)
na úradnej tabuli súdu dňa 27. januára 2009 (oznámené bolo verejné vyhlásenie rozsudku
dňa 27. januára 2008). Keď napriek týmto skutočnostiam odvolací súd vyhlásil rozsudok,
zaťažil ho vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Zmyslom
práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady
ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými
procesnými oprávneniami a povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 8. 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001, z 13. 11. 2002
sp. zn. II. ÚS 132/2002, z 5. 4. 2007 sp. zn. III. ÚS 171/2006).
Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1) upravujú a zabezpečujú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku .
Podľa § 1 Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom
súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, čestné plnenie povinností a na úctu
k právam iných osôb. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého súdneho
procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala
v dvojinštančnom postupe.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa majúc za nespornú aktívnu legitimáciu
navrhovateľa považoval nárok ním uplatnený za dôvodný, zrozumiteľný a vykonateľný.
Odvolací súd v porovnaní s ním založil svoj zmeňujúci rozsudok na odlišnom právnom
závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácii navrhovateľa. Tým, že odvolací súd svoje
rozhodnutie „nečakane„ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa,
navrhovateľovi odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru na inštančne vyššom
súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa navrhovateľ dozvedel, že odvolací súd vyvodil
iný právny záver zo skutočnosti odvolaním nenamietanou. K novým právnym záverom
odvolacieho súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy,
ktoré z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa sa javili nespornými.
Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu
súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti
občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím.
Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných
práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti z pohľadu súdu prvého stupňa
nesporných skutočností. Aj týmto svojím postupom (okrem uvedených) odňal navrhovateľovi
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami navrhovateľa
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1, 3 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. októbra 2009
JUDr. Martin Vladik, v.r
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: