Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/32/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. V. R., B., N.,

správcu konkurznej podstaty úpadcu R. - RV so sídlom v S. „v konkurze“, X S., zast. JUDr.

K. U., advokátkou so sídlom v B., N., proti žalovanému: A. G. spol. s r.o., R., Š.,

zastúpenému JUDr. O. Š., advokátkou so sídlom v R., J., o zaplatenie 31 370,82 Eur

(945 077,20 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach č. k. -265 zo dňa 21. januára 2008, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -265 zo dňa

21. januára 2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Rožňave rozsudkom č. k. -185 z 30. marca 2007

zamietol žalobu o zaplatenie sumy 945 077,20 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobca požadoval zaplatenie vymáhanej sumy z titulu

nezaplatených faktúr. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodnoprávny vzťah,

na základe ktorého bol dodávaný tovar, za ktorý bol žalovaný povinný zaplatiť, rovnaká

povinnosť vznikla aj za služby dodávané žalobcovi zo strany žalovaného. Keďže

nespochybniteľne vznikla povinnosť i na strane žalobcu zaplatiť za poskytnuté služby

a uvedenú povinnosť žalobca v lehote splatnosti nesplnil, pristúpil žalovaný k jednostrannému

započítaniu pohľadávok. Takýto spôsob zániku nesplneného záväzku je jedným z možných

spôsobov, pričom právnym predpokladom je existencia takýchto vzájomných pohľadávok.

Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že jednostranný zápočet z jeho strany do výšky

916 724,20 Sk bol žalobcovi doručený ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka R.

– RV so sídlom v S.. Žalobca tvrdil, že takýto jednostranný zápočet neobdržal a bola mu

doručená len dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok neformálnym spôsobom, s ktorou

však on nesúhlasil. Z výpovede svedkyne – ekonómky žalovaného jednoznačne vyplýva, že

jednostranný zápočet zo dňa 4. februára 2004 vypracovala osobne, pričom boli presne

rozvedené faktúry, ktoré tvoria predmet zápočtu. Svedkovia žalobcu tvrdili, že o zápočte

nemajú vedomosti, keďže s prípisom inventarizácie a pohľadávok žalobcovi doručený nebol,

pretože táto skutočnosť nie je zaznamenaná ani v knihe došlej pošty, ktorú viedol svedok O..

Súd pri hodnotení týchto dôkazov zohľadnil aj listinné dôkazy, a to vo forme predloženia

knihy došlej a odoslanej pošty zo strany žalobcu, ako aj odoslanej pošty z r. 2004

u žalovaného. V knihe odoslanej pošty žalovaného je jednoznačne uvedené, že obsahom

podania je inventarizácia pohľadávok a záväzkov a zánik záväzku započítaním pohľadávky,

adresované R. – RV S.. V knihe došlej a odoslanej pošty žalobcu na strane 187 pod číslom 60

zo dňa 9. februára 2004 je zaznamenané, že obsahom obdržanej zásielky od odosielateľa A.

G. s.r.o. je inventarizácia pohľadávok, nie je však záznam o tom, že zásielka obsahuje aj

jednostranný zápočet. Tento dôkaz však podľa názoru súdu nie je dôkazom postačujúcim na

preukázanie nedoručenia zápočtu, pretože svedok žalobcu O. vo svojej výpovedi potvrdil, že

v tom čase došlo veľa doručovaných zásielok, v dôsledku čoho si nepamätá, či vždy zapísal

celý obsah obdržaných zásielok. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že v knihe došlej pošty nie

je zapísaná ani dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, ktorej doručenie neformálnym

spôsobom potvrdili všetci zamestnanci a zároveň svedkovia žalobcu, keďže táto bola

doručená osobne pracovníčkou žalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli splnené zákonné

podmienky pre započítanie vzájomných pohľadávok, a preto žalobu zamietol.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. –265

zo dňa 21. januára 2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi sumu 917 241,20 Sk s 11% úrokom z omeškania zo sumy 510 Sk

od 30. júla 2003 do zaplatenia, zo sumy 4 140 Sk od 30. júla 2003 do zaplatenia, zo sumy

180 074 Sk od 15. augusta 2003 do zaplatenia, zo sumy 563 280 Sk od 2. septembra 2003

do zaplatenia, zo sumy 41 106,20 Sk od 16. novembra 2004 do zaplatenia, sumu 27 836 Sk.

Žalovanému tiež uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 201 901,12 Sk.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy

917 941,20 Sk, vyúčtovanej faktúrami, ktoré žalobca špecifikoval v žalobe a tiež úrok

z omeškania v sume 27 836 Sk v zmysle , ktoré

kapitalizoval za čiastočnú úhradu faktúry č. 20030634 zo sumy 232 075 Sk za obdobie

od 14. októbra 2003 do 15. novembra 2004 pri 11% úroku z omeškania ročne.

Žalovaný sa počas konania bránil, že k zániku predmetného záväzku došlo na základe

jednostranného započítania pohľadávok zo dňa 4. februára 2004, ktorý odoslal žalobcovi dňa

5. februára 2004. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 358 Obchodného

a ž .

Žalovaný počas konania tvrdil, že úkon, smerujúci k započítaniu svojej pohľadávky

urobil dňa 5. februára 2004 a oznámil to žalobcovi. Podľa výpisov z poštovej knihy žalobcu

je zrejmé, že dňa 6. februára 2004 obdržal od žalovaného doporučenú zásielku s obsahom –

oznámenie o postúpení pohľadávky. Dňa 9. februára 2004 obdržal od žalovaného zásielku

s obsahom inventarizácie pohľadávok, dňa 18. februára 2004 zásielku – žiadosť o odovzdanie

garáže a dňa 20. februára 2004 zásielku – oznámenie o postúpení pohľadávky. Z odoslanej

pošty žalovaného vyplýva, že dňa 5. februára 2004 odosielal žalobcovi inventarizáciu

pohľadávok a záväzkov, zánik záväzku započítaním pohľadávok. Z odoslanej pošty zo dňa

18. marca 2004 vyplýva, že žalobca zaslal R. S. zásielku zánik záväzku započítaním. Zásielka

pod podacím číslom 96039303 podaná 18. marca 2004 došla

na dodávaciu poštu X S. dňa 23. marca 2004 a v tento deň bola vrátená odosielateľovi

z dôvodu nedoručiteľnosti. Z oznámenia pošty zo dňa 9. mája 2006 vyplýva, že uvedená

zásielka bola dodaná dňa 24. marca 2004. Zásielku prevzal oprávnený prenajímateľ

splnomocnenia.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého bolo

v konaní preukázané, že došlo k účinnému započítaniu pohľadávok, a to na základe úkonu,

smerujúceho k započítaniu zo dňa 4. februára 2004. V konaní nebolo relevantným spôsobom

preukázané, že úkon započítania pohľadávky zo dňa 4.februára 2004 bol doručený pred

vyhlásením konkurzu úpadcovi.

Na pojednávaní dňa 21. februára 2006 právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že

k započítaniu pohľadávky došlo dňa 5. februára 2004, kedy jednostranný zápočet zasielal

žalovaný úpadcovi. Jednostranný zápočet opätovne žalovaný doručoval úpadcovi dňa

18. marca 2004. Bolo však preukázané, že tento jednostranný zápočet bol doručený

nesprávnemu subjektu.

Žalovaný nepopieral oprávnenosť faktúr, uvedených v žalobe, a keďže sa dostal

do omeškania s úhradou peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalovanému aj úroky

z omeškania v súlade s ustanovením . Odvolací súd preto

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie.

Uviedol, že riadne a nepochybne preukázal účinné doručenie jednostranného zápočtu

úpadcovi, a to dokladom o zaslaní doporučenej zásielky, podacím denníkom a výsluchom

zamestnankyne, ktorá jednostranný zápočet vyhotovovala a spolu s inventarizáciou

pohľadávok a záväzkov zasielala úpadcovi. Okrem toho, žalovaný doručenie jednostranného

zápočtu úpadcovi preukázal jednoznačne aj inými podpornými dôkazmi, a to výsluchom

pracovníčky Jenčovej, ktorá potvrdila doručenie návrhu dohody o vzájomnom započítaní

pohľadávok a záväzkov v januári 2004 pričom podotýka, že návrh tejto dohody nebol súdu

vôbec predložený. Poukazuje tiež na skutočnosť, že podľa tvrdenia pracovníčky žalobcu

Lenkeyovej, návrh dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok nebol ňou vyhotovený,

pričom obsahoval jej podpis. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal námietkou žalovaného, že

návrh dohody o vzájomnom započítaní nebol vyhotovený žalovaným.

Odvolací súd aj napriek tomu, že v konaní boli preukázané pochybnosti o evidencii

došlej pošty na strane žalobcu, že nebolo nijako preukázané, že žalobcom predložený návrh

dohody o vzájomnom započítaní bol vyhotovený žalovaným, že nebol preukázaný obsah

zásielky, ktorou podľa tvrdenia žalobcu mal tento vrátiť žalovanému v marci 2004 dohodu

o vzájomnom započítaní, napriek tomu, že bolo preukázané narušenie vzťahov medzi

štatutárnymi zástupcami úpadcu a žalovaného, vychádzal z nepreukázaných domnienok

a dospel k záveru, že aj napriek nezvratným dôkazom o doručení jednostranného zápočtu

žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a v konaní nepreukázal účinné doručenie

jednostranného zápočtu úpadcovi. Takýto názor súdu absolútne obchádza inštitút evidencie

odoslanej a došlej pošty, ktorý má práve slúžiť k preukázaniu obsahu zásielok.

Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní, s poukazom na ustanovenie

navrhuje, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu považuje žalovaným uvádzané námietky za účelovú

obranu. V konaní nebolo preukázané, že jednostranný zápočet zo dňa 4. februára 2004 bol

doručený žalobcovi. Stotožňuje sa preto s názorom odvolacieho súdu a navrhuje, aby dovolací

súd dovolanie žalovaného zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) prejednal

vec podľa a bez nariadenia pojednávania.

Po preskúmaní rozhodnutia odvolacieho súdu a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolaním z dôvodov uvedených v je možné napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu

konania. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád, uvedených

v , prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti

( ).

V prejednávanej veci je dovolanie prípustné v zmysle , podľa

ktorého je dovolanie tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ako aj odvolacím súdom

namietal, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla započítaním, pričom jeho započítací

prejav bol obsahom zásielky, doručenej žalobcovi dňa 6. februára 2004. Podľa odvolacieho

súdu, dospel súd prvého stupňa, ktorý uvedenú námietku žalovaného akceptoval,

k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom doručenia predmetného započítacieho úkonu.

Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní veci z iného skutkového základu ako súd prvého

stupňa bez toho, aby postupoval v zmysle a zopakoval dôkazy, na ktorých

založil svoje skutkové zistenia, prípadne, aby dokazovanie doplnil alebo, aby si vykonaním

ďalších navrhovaných dôkazov zadovážil dostatočný podklad pre svoje vlastné skutkové

zistenia. Je preto daná existencia dovolacieho dôvodu, uvedeného v ustanovení § 241 ods. 2

písm. b/ , pretože vzhľadom na uvedenú skutočnosť je konanie pred odvolacím súdom

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd

na takúto vadu prihliada aj v prípade, ak nie je namietaná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa zrušil a vec mu vráti

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách pôvodného, ako aj

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 29. októbra 2009

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.