Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2CoE-73-2012.pdf
PDF · 90.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/73/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: JUDr. Vladimír Rybovič, advokát, Nám. Š. Moysesa 4, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu Roľnícke družstvo - RV so sídlom v Sliači „v konkurze", IČO: 36 005 240, zast.: JUDr. Karín Uhrinová, advokátka, Nám. Š. Mysesa 4, Banská Bystrica proti povinnému: AGROTRADE GROUP spol. s r.o., IČO: 31 668 861, Šafárikova 124, 048 01 Rožňava o vymoženie 30.446,83 Eur a trov exekučného konania, v konaní vedenom pred súdnou exekútorkou JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno pod sp. zn. Ex 264/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 09.03.2012 č.k. 6Er/392/2008-86, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti , t.j. vo výroku o zastavení exekúcie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 09.03.2012, č.k. 6Er/392/2008-86 rozhodol tak, že exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Júlii Kubjatkovej , so sídlom Nám. M.R. Štefánika 11, Brezno trovy exekúcie v sume 81,93 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia.
Prvostupňový súd Rožňava poverením č. 5808 016905 * zo dňa 16.06.2008 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. 11Cb/77/2005-185 zo dňa 30.03.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob/204/2007-265 zo dňa 21.01.2008, súdnu exekútorku JUDr. Júliu Kubjatkovú na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 30.446,83 Eur a trovy exekučného konania.
Podaním zo dňa 17.01.2012, prvostupňovému súdu doručenom dňa 17.01.2012, povinný podal návrh na zastavenie exekúcie. Vo svojom podaní uviedol, že dňa 29.10.2009 bol uznesením Najvyššieho súdu SR, č. k. 3Obdo/32/2008 zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.01.2008, slúžiaci ako exekučný titul v tomto konaní. Preto je v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku daný dôvod na jej zastavenie.
Dňa 08.02.20012 doručil oprávnený na prvostupňový súd podanie označené ako „Žiadosť o odklad zastavenia exekúcie“, v ktorom žiadal prerušenie konania o zastavení exekúcie, a to až do právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.11.2011, č. k. 8Cb/11/2010-452, ktorým bolo opätovne rozhodnuté okresným súdom v súlade s návrhom navrhovateľa.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Prvostupňový súd zistil, že exekučný titul, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Cob/204/2007-265 zo dňa 21.01.2008 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Obdo/32/2008 zo dňa 29.10.2009, právoplatným dňa 21.12.2009, zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Vyššie citované zákonné ustanovenie neumožňuje prerušenie exekučného konania a preto prvostupňový súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené.
Súdna exekútorka si vyčíslila trovy exekúcie vo výške 98,51 Eur.
Trovy exekúcie v súlade s ust. § 14 a 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vyčíslené súdnou exekútorkou pozostávali z:
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 19.06.2008
- zisťovanie motorových vozidiel cez OR PZ DI Rožňava 20.06.2008
- doručenie Príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - SLSP, VÚB, ČSOB, UniCredit, Tatra banka, Poštová banka, Ľudová banka, OTP banka Slovensko, Dexia Banka = 9 úkonov
24.06.2008
- doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie 25.06.2008
t.j. celkom 12 x 3,32 Eur 39,83 Eur.
Náhrada 20% DPH bola súdnou exekútorkou vyčíslená vo výške 7,97 Eur.
Náhradu hotových výdavkov v znení ust. § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vyčíslila exekútorka nasledovne: poštovné vo výške 29,32 Eur, faktúra za poskytnutie súčinnosti UniCredit Bank vo výške 12,78 Eur, telefónne výdavky vo výške 1,97 Eur, paušálne výdavky (kancelárske potreby, toner, obálky) vo výške 6,64 Eur.
Prvostupňový súd pri priznávaní trov konania postupoval v súlade s ust. § 196, § 200 ods.1,2 ,§199 Exekučného poriadku a v súlade s v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“) konkrétne podľa § 14 ods. 1 , § 22 ods. 1 cit. vyhlášky.
Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnej exekútorke:
- odmena pri zastavení exekúcie podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky 33,19 Eur
- 20 % DPH 6,64 €
- poštovné 29,32 €
- faktúra za poskytnutie súčinnosti UniCredit Bank zo dňa 08.07.2008 12,78 Eur
Spolu: 81,93 Eur
Exekútorka v návrhu na priznanie trov exekúcie žiadala priznať v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 ods. 1 písm. b) Vyhlášky odmenu určenú paušálnou sumou za úkon „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ vo výške 9 × 3,32 Eur. Vzhľadom k tomu, že odmena určená paušálnou sumou za tento úkon je 3,32 Eur a zahŕňa doručenie predmetného príkazu tak oprávnenému, povinnému ako aj iným osobám, priznal súd súdnej exekútorke za tento úkon odmenu vo Vyhláškou stanovenej výške, t. j. 3,32 Eur.
Ak dôjde k vylúčeniu súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a zastaveniu exekúcie, je odmena určená paušálnou sumou za jednotlivé v ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky taxatívne vymenované úkony. V prípade, ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti nerealizuje (jednotlivé) úkony, za ktoré by mu prináležala minimálne odmena stanovená Vyhláškou vo výške 33,19 Eur, vzniká súdnemu exekútorovi nárok na odmenu v jej minimálnej, Vyhláškou stanovenej výške 33,19 Eur a to aj v prípade, ak počet vykonaných úkonov zo strany súdneho exekútora s minimálnou výškou odmeny stanovenou vyhláškou nekorešponduje. Ak súdny exekútor v rámci exekučnej činnosti vykoná jednotlivé úkony, pričom ich súčet prevýši Vyhláškou stanovenú minimálnu výšku odmeny (33,19 Eur), patrí súdnemu exekútorovi odmena adekvátna počtu vykonaných úkonov. Vzhľadom na uvedené krátil súd odmenu vyčíslenú súdnym exekútorom a priznal mu odmenu len vo výške 33,19 Eur a nadväzne na túto skutočnosť priznal aj tomu náležiacu 20 % DPH len vo výške 6,64 Eur.
Výdavok uplatnený exekútorkou ako „telefónne výdavky“ súd exekútorke nepriznal, nakoľko tento výdavok nebol žiadnym spôsobom preukázaný.
Hotové výdavky podľa ust. § 22 Vyhlášky vyúčtované ako „paušálne výdavky - kancelárske potreby, toner, obálky“ vo výške 6,64 Eur súd exekútorke nepriznal, nakoľko výška takto vzniknutých výdavkov nebola preukázaná, a náhrada za všetky náklady na administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v zmysle ust. § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Podľa ust. 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Počas celého exekučného konania je oprávnený zodpovedný za existenciu a vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na túto zodpovednosť oprávneného a skutočnosť, že v priebehu predmetného exekučného konania bol exekučný titul zrušený, súd zaviazal v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku úhradou trov exekúcie oprávneného.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní žiadal odvolací súd , aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil. Ďalej uviedol, že po zrušení exekučného titulu bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne v ďalšom konaní Okresný súd Rožňava rozhodol rozsudkom zo dňa 24.11.2011, č.k. 8Cb/11/2010-452, ktorým v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa (oprávneného ) vyhovel. Z dôvodu podaného odvolania odporcom však uvedené rozhodnutie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Nakoľko v súčasnosti prebieha konanie na Krajskom súde Košice odvolacie konanie, v ktorom sa rozhoduje o otázke významnej pre exekučné konania až pokým nebude v odvolacom konaní právoplatne rozhodnuté o pohľadávke oprávneného, ktorá je predmetom výkonu rozhodnutia. V prípade potvrdenia rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 24.11.2011, č.k. 8Cb/11/2010-452 by sa táto pohľadávka opäť stala vykonateľnou. Ak by ale exekúcia
bola zastavená , za účelom vymoženia takejto pohľadávky by musel oprávnený podať nový návrh na začatie exekučného konania a súdny exekútor by musel opakovať úkony vykonané v rámci doterajšej exekúcie. V dôsledku uvedeného by došlo k neprimeranému zvyšovaniu nákladov na vymoženie pohľadávky a tiež k oddialeniu uspokojenia veriteľov. Vzhľadom na vykonané úkony súdneho exekútora v exekučnom konaní, najmä vzhľadom na zaistenie peňažných prostriedkov povinného na účte povinného v banke by zastavenie exekúcie pred právoplatným rozhodnutím vo veci bolo nehospodárne a neúčelné. V dôsledku zastavenia exekúcie by došlo k odblokovaniu účtu odporcu vedeného v peňažnom ústave UniCredit Bank, č.účtu : 6604191001/1111. Spoločnosť odporcu by následne uvoľnené finančné prostriedky mohla použiť ma iný účel, čím by došlo k zmareniu účelu exekučného konania, ktorým je uspokojenie navrhovateľa ako oprávneného a následne veriteľov prihlásených do konkurzu. Po začatí nového exekučného konania by už totiž spoločnosť odporcu nemusela disponovať dostatočnými prostriedkami na uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného odvolateľ žiada, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu v Rožňave zo dňa 09.03.2012, č.k. 6Er/392/2008-86 zrušil.
Povinný k podanému odvolaniu uviedol, že odvolanie oprávneného nemá oporu v zákone, nakoľko exekučný titul bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obdo/32/2008 zo dňa 29.10.2009 právoplatným dňa 21.12.2009 a nie je možné , aby exekúcia bola vedená bez exekučného titulu.
Súdna exekútorka k podanému odvolaniu uviedla, že počas exekučného konania zablokovala na účte povinného prostriedky vo výške exekúcie. Zastavením exekúcie je súdny exekútor povinný odblokovať účty a je ozaj predpoklad, že povinný tieto prostriedky použije na iné účely a bude zložité ich v prípade potvrdenia rozsudku Okresného súdu i od povinného znovu vymôcť. Na základe týchto skutočností sa stotožňuje s názorom oprávneného, že by došlo k nehospodárnosti ako i k poškodeniu oprávneného.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p., preto odvolanie prejednal odvolací súd.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutom výroku. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného, odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že dňa 29.10.2009 bol uznesením Najvyššieho súdu SR , č.k. 3Obdo/32/2008 zrušený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 21.01.2008, slúžiaci ako exekučný titul v tomto konaní.
Podľa ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Vyššie citované zákonné ustanovenie neumožňuje prerušenie exekučného konania a preto prvostupňový súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil, pretože rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené.
Keďže existencia rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom a ktoré je základným predpokladom pre začatie exekučného konania znamená, že zrušenie takéhoto podkladového rozhodnutia -exekučného titulu sa musí odraziť i v ďalšom priebehu exekúcie. Zrušením takéhoto rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom došlo k odpadnutiu základného predpokladu na vedenie exekučného konania. Neexistencia rozhodnutia, ktoré ma byť postihnuté núteným výkonom, znamená, že ďalšie vedenie exekúcie stráca svoje opodstatnenie. Zákon prikazuje v takomto prípade výkon rozhodnutia zastaviť. K zastaveniu exekúcie dochádza z uvedeného dôvodu len tam, kde rozhodnutie exekučný titul bol zrušený po nariadení exekučného konania. Ak by došlo k zrušeniu rozhodnutia ešte pred začatím exekučného konania, tak by exekúcia nemohla byť vôbec začatá , lebo by chýbal základný predpoklad- existencia rozhodnutia, ktoré je podkladom výkonu. Ak sa zistí v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, že exekučný titul bol zrušený je tu dôvod na zastavenie exekučného konania v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. b) Exekučného poriadku.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s rozhodnutím a odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie a k dôvodom rozhodnutia nepovažuje za potrebné ďalej nič dodať, pretože sú správne a výstižné.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.