Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)5fa/368120.c0e786.pdf
PDF · 93.84 KB
No categories available
4Obdo/36/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obdo/36/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., B., M., IČO: X.,
zast. J., advokátom, V., B., proti žalovanému: V., spol. s r.o., T., B., IČO: X., zast. J.,
advokátom, M., A., B., o zaplatenie 22.318,66 Euro (672.372,– Sk) s príslušenstvom,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. apríla 2008 č. k.
2 Cob 193/2007-301, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
01. apríla 2008 č. k. 2 Cob 193/2007-301 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I. zo dňa 21. septembra 2007 č. k. 31 Cb 430/2004-279
žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za podané odvolanie nepriznal.
Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca nepreukázal predpoklady pre oslobodenie
od poplatkovej povinnosti podľa § 138 ods. 1 O. s. p., nakoľko platobná neschopnosť,
na ktorú poukazuje sama o sebe, neodôvodňuje oslobodenie od poplatkovej povinnosti.
Žalobca podal proti uzneseniu odvolanie podaním zo dňa 09. októbra 2007, v ktorom
uviedol, že je dôvodné podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/ O. s. p.
V odvolaní uviedol, že súd pri posudzovaní jeho žiadosti, nevychádzal z charakteru
uplatňovaného práva, nevzal do úvahy, že žalobcovi ako veriteľovi v súvislosti s jeho
pohľadávkou voči žalovanému, bola výrazne znížená jeho likvidita a tým aj rentabilita.
Následne došlo k znižovaniu hospodárskeho výsledku a spomaleniu hospodárskeho rastu.
Poukázal i na to, že súd nebral do úvahy konanie žalovaného počas pojednávaní, kedy došlo
zo strany žalovaného k výkonu práva, ktorý nesledoval hospodársky cieľ, ale iba
poškodzovanie žalobcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vo veci konal podľa § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 písm. c/ O. s. p. v znení platnom do 15. 10. 2008 a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
V odôvodnení rozhodnutia vychádzal z ust. § 138 ods. 1 O. s. p. a poukázal
na rozhodnutie súdu prvého stupňa v merite veci, ktorým bola žaloba zamietnutá. Proti
tomuto rozsudku bolo podané odvolanie, pričom žalobcovi bola uložená poplatková
povinnosť.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o dôvody
nepriznania oslobodenia od poplatkovej povinnosti a uviedol, že keď v rámci posúdenia
dôvodnosti nepriznania oslobodenia od platenia súdneho poplatku za podané odvolanie, nie je
možné vec ako takú prejudikovať, nemôže však zostať bez povšimnutia skutočnosť, že
v rámci konania pred súdom prvého stupňa bol návrh žalobcu zamietnutý.
Na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Žalobca podal proti uzneseniu dovolanie, v ktorom poukázal na vadu rozhodnutia
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Dovolanie odôvodnil tým, že súd pri posudzovaní dôvodnosti žiadosti o oslobodenie
od súdneho poplatku, neposudzoval charakter uplatňovaného práva, nevzal do úvahy, že
pohľadávkou voči žalovanému, bola výrazne znížená vlastná likvidita, čím sa znížila
rentabilita žalobcu a postupne sa znižoval hospodársky rast. Podľa dovolateľa nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, sú dané majetkové dôvody pre
oslobodenie, pretože konaním žalovaného sa dostal do zložitej finančnej situácie.
Dovolaním napadol právoplatné uznesenie odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/
O. s. p. a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1) prejednal vec
podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 236 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pričom zákon dovolanie pripúšťa len vo výslovne uvedených
prípadoch upravených v § 237 až § 239 O. s. p.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť každé
rozhodnutie odvolacieho súdu, a to bez ohľadu na povahu predmetu konania. Pre prípustnosť
dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je rozhodujúce, či k vade konania došlo pred odvolacím
súdom alebo pred súdom prvého stupňa. Ak však odvolací súd odstránil vadu konania,
ku ktorej došlo pred súdom prvého stupňa, nie je možné k nej prihliadnuť.
Prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, nie je tiež daná iba tvrdením
dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 skutočne došlo.
Žalobca podal dovolanie proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu
a dovolací súd zistil, že boli splnené podmienky pre dovolanie podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
V zmysle ust. § 138 ods. 1 O. s. p. môže súd oslobodiť účastníka konania
od povinnosti platiť súdny poplatok, a to podľa pomerov účastníka. I keby to inak pomery
účastníka odôvodňovali, súd oslobodenie neprizná, ak by išlo o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva t. j. že skutkové tvrdenia žiadateľa
o oslobodenie, sú takého charakteru, že ich nie je možné považovať za nepochybné
a jednoznačne právne relevantné. Samotná skutočnosť, že žiadateľ o oslobodenie nemá
dostatok finančných prostriedkov, ešte neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú
oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery účastníka, nie sú určované len finančnou
hotovosťou, príjmami, ale jeho celkovou majetkovou situáciou. Ako vyplýva z ust. § 138
ods.1 O. s. p., jednou z podmienok pre oslobodenie (okrem majetkových pomerov), je aj
skutočnosť, že nejde o zrejme bezúspešné bránenie alebo uplatňovanie práva. Nepriznanie
oslobodenia, z dôvodu zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva, treba
starostlivo posudzovať, ide totiž o určitú prejudíciu výsledku sporu. Zároveň však tiež platí,
že za splnenia podmienok stanovených v § 138 ods. 1 O. s. p., je možné priznať oslobodenie
od súdnych poplatkov aj právnickým osobám, pretože priznanie oslobodenia, ak sú skutočne
pre to splnené predpoklady, nerobí rozdiel medzi fyzickými a právnickými osobami.
V tejto súvislosti dovolací súd vytýka napadnutému odvolaciemu rozhodnutiu
skutočnosť, že sa dôsledne podaným odvolaním nezaoberal, taktiež ako dôvod pre
nepriznanie oslobodenia bez ďalšieho uviedol, že žalobca v prvostupňovom konaní nebol
úspešný, z čoho (vzhľadom na podané odvolanie) nie je v tomto štádiu konania jednoznačne
možné vysloviť, že by išlo o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, i keď
táto skutočnosť je jednou z podmienok pre oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Rozhodne
však v odvolacom konaní nebolo správne resp. bez ďalšieho vyhodnotenia opodstatnenosti
žiadosti o oslobodenie od poplatkovej povinnosti, potvrdiť uznesenie prvostupňového súdu,
a to bez náležitého vyargumentovania odvolacieho rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie podľa
§ 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 30. októbra 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková