Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/12/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., so sídlom v B., zastúpený

JUDr. Ing. J., advokátom v P., proti ţalovanému C., so sídlom v B., IČO: X., o odvysielanie

opravy a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 23. septembra 2011 č.k. -204

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28. novembra 2012 sp. zn. 4 Co

521/2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. novembra 2012, sp. zn. a uznesenie Okresného súdu Bratislava II

z 23. septembra 2011 č.k. -204, z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 23. septembra 2011 č.k. -204

v konaní o odvysielanie opravy a náhradu nemajetkovej ujmy, nepriznal ţalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov, keď dospel k záveru, ţe ţalobca nespĺňa podmienky

na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle , pretoţe i keď ukončil

svoje hospodárenie v roku 2009 a 2010 stratou, stále disponuje majetkom značnej hodnoty

(vo výške 4.292.200 Eur) a preto jeho majetkové pomery mu umoţňujú zaplatiť súdny

poplatok. Nestotoţnil sa s jeho argumentáciou, ţe súkromná škola môţe pouţívať svoje

prostriedky v zmysle len účelovo na zabezpečenie výchovno-

vzdelávacieho procesu a jeho rozvoj. Podľa názoru súdu, výdavok na zaplatenie súdneho

poplatku je moţné subsumovať pod výdavky uvedené v § 2 ods. 5 cit. zákona.

2

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z 28. novembra 2012 sp. zn.

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219

ods. 1 potvrdil. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe pri skúmaní

podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov nie je podstatný iba majetkový stav osoby,

ktorá má byť oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok, ale aj povaha uplatňovaného

nároku. Ţalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 mil. Eur a nemôţe

sa spoliehať na to, ţe súd jeho ţiadosti automaticky vyhovie. Dospel k zhodnému názoru

so súdom prvého stupňa, ţe výdavok na zaplatenie súdneho poplatku je moţné subsumovať

pod výdavky uvedené v , avšak taktieţ bez bliţšieho

odôvodnenia.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu podal

na základe podnetu ţalobcu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Ţiadal zrušiť obe uznesenia súdov niţšieho stupňa a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Namietal, ţe súdmi oboch stupňov bol porušený zákon, konkrétne § 1, § 3,

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

, , a súdy nesprávne vyhodnotili

ustanovenia , , K porušeniu zákona podľa generálneho

prokurátora došlo tým, ţe súdy vôbec nezisťovali predpoklady pre oslobodenie ţalobcu

od súdnych poplatkov podľa a z tohto dôvodu ani nemohli riadne

preskúmať, či jeho pomery oslobodenie odôvodňujú. Podľa mimoriadneho dovolateľa súdy

nesprávne vychádzali iba z účtovnej hodnoty majetku ţalobcu, pričom nezohľadnili, ţe suma

4.292.200 Eur k 31. decembru 2010 predstavovala hodnotu všetkého majetku ţalobcu, pričom

suma 4.282.015 Eur je hodnotou základného imania, t.j., ide o hodnotu budovy (školy)

a pozemkov, ktoré sú vyuţívané ako areál školy. Ide o nehnuteľný majetok, ktorý

bezprostredne slúţi na výchovno-vzdelávací proces zabezpečovaný ţalobcom. Ţalobca tento

majetok nemôţe predať za účelom získania finančných prostriedkov na zaplatenie súdneho

poplatku bez toho, aby to nemalo vplyv na jeho činnosť. Ţalobca v konaní preukázal,

ţe v rokoch 2009 a 2010 nemal z podnikateľskej činnosti ţiadne finančné prostriedky, ktoré

by podliehali dani z príjmov právnickej osoby a právna úprava obsiahnutá v § 2 ods. 5 zákona

č. ţalobcovi ako súkromnej škole neumoţňuje pouţiť určené zdroje na iné

účely, neţ tie, ktoré určuje zákon. Podľa názoru generálneho prokurátora súdy vec nesprávne

právne posúdili ( ), keď nezisťovali a ani nevyhodnotili splnenie

či nesplnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov a konanie zaťaţili vadou

3

konania podľa , keď svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili v zmysle

a neuviedli, na základe čoho dospeli k takémuto právnemu názoru;

rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné a porušujú právo účastníka na spravodlivý súdny

proces. Vychádzajúc z obsahu mimoriadneho dovolania ( ), namietal tieţ

vadu konania podľa Vzhľadom k uvedenému mal generálny

prokurátor za to, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa

Poukázal tieţ na nesprávnu aplikáciu poloţky č. 6 písm. c/ Sadzobníka

súdnych poplatkov pri uloţení poplatkovej povinnosti ţalobcovi.

Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora zopakoval

dôvody, pre ktoré povaţuje ţiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov za dôvodnú,

mimoriadne dovolanie povaţuje za plne opodstatnené a smerujúce k zabezpečeniu ochrany

jeho práv a právom chránených záujmov.

Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom generálneho dovolateľa ani ţalobcu. Uviedol,

ţe majetkové pomery účastníka je potrebné posudzovať aj v kontexte s výškou súdneho

poplatku a povahou uplatňovaného nároku. Ţalobca o oslobodenie od súdnych poplatkov

ţiadal prioritne v nadväznosti na súdny poplatok vo výške 16.596,50 Eur za konanie

o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1 mil. Eur. Uhradiť súdny poplatok

vo výške 66 Eur za konanie o odvysielanie opravy mu jeho majetkové pomery zjavne

umoţňovali, keďţe tento poplatok aj uhradil. Zdôraznil, ţe výšku súdneho poplatku pritom

ovplyvňuje výlučne ţalobca a to výškou poţadovanej náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhol

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu ţalobcu ( ), proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ) preskúmal

rozhodnutie krajského a okresného súdu a dospel k záveru, ţe obe rozhodnutia treba zrušiť.

Podľa , mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

4

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V konaní

o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný rozsahom dovolania, ako aj uplatnenými

dovolacími dôvodmi vrátane ich obsahového vymedzenia ( v spojení

s ). Za dovolací dôvod v prejednávanej veci generálny prokurátor označil

nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok náleţitostí podľa

a nesprávne právne posúdenie veci ( ). Bolo preto potrebné

v konaní o mimoriadnom dovolaní skúmať vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov ţalobcu z hľadiska uvedených dovolacích

dôvodov, obligatórne ( v spojení s ) sa však zaoberať

aj procesnými vadami uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy,

ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú povinnosť a tieţ

vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie bolo

postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f

ods. 1 písm. b/ ). Nakoľko z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva,

ţe súdy nevykonali dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy nesprávne

vyhodnotili, dovolací súd pri zisťovaní existencie tejto inej vady konania vychádzal

zo zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie dokazovania v konaní na súde.

Podľa na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd

inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené

pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Ustanovenie upravuje tzv. individuálne oslobodenie od súdnych

poplatkov, t.j. oslobodenie, ktoré na rozdiel od oslobodenia zákonného (vecného a osobného)

upraveného o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov, súd môţe i nemusí na návrh účastníka priznať.

5

Na to, aby súd takéto oslobodenie priznal, musí byť splnených niekoľko zákonných

podmienok.

Návrh na priznanie individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov podáva účastník

konania, teda ţalobca alebo ţalovaný, pričom zákon z moţnosti priznať oslobodenie podľa

okrem fyzických osôb nevylučuje ani fyzické osoby – podnikateľov

a právnické osoby. V zmysle ustálenej judikatúry totiţ platí, ţe priznanie oslobodenia,

ak sú pre to splnené predpoklady, nerobí rozdiel medzi fyzickými a právnickými osobami,

preto za splnenia podmienok stanovených citovaným ustanovením, je moţné priznať

oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickým osobám (por. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 30. októbra 2009, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 1. mája 2000, sp. zn. ).

Okrem spôsobilého subjektu, ktorý návrh na oslobodenie podáva, je podmienkou

priznania individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov i skutočnosť, ţe oslobodenie

odôvodňujú pomery účastníka. Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikuje,

no z podstaty oslobodenia jednoznačne vyplýva, ţe ide predovšetkým o pomery majetkové,

pričom u fyzických osôb sa posudzujú zároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne

a zdravotné. Majetkové pomery právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov,

sa preukazujú najmä výkazom o príjmoch a výdavkoch, výkazom o majetku a záväzkoch,

potvrdením o podaní daňového priznania (prípadne samotným daňovým priznaním), výpismi

z podnikateľských účtov a inými relevantnými dokladmi. V procese skúmania majetkových

a iných pomerov účastníka je potom potrebné, aby súd skúmal predovšetkým tie okolnosti,

ktoré nie sú len prechodnej povahy, pričom tieto okolnosti musia byť natoľko závaţné,

ţe poplatník objektívne nemôţe splniť svoju poplatkovú povinnosť alebo, ţe jej splnenie

od neho nemoţno spravodlivo poţadovať (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 12. decembra 2000, sp. zn. ). Rovnako pre právnické osoby a fyzické osoby

– podnikateľov platí, ţe stav majetkových aktív a pasív treba posudzovať z dlhodobejšieho

hľadiska, nakoľko momentálna chýbajúca dispozícia peňaţnými prostriedkami

nie je v podnikaní javom zriedkavým a neodzrkadľuje celkové pomery ţiadateľa

o oslobodenie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. januára 2008, sp. zn.

).

6

Poslednou zákonnou poţiadavkou pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

je, ţe zo strany ţiadateľa nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo

bránenie práva. O svojvôli pri uplatňovaní či bránení práva moţno hovoriť v súvislosti

so zneuţitím práva účastníkom, o zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva pôjde

vtedy, ak uţ zo skutkových tvrdení ţiadateľa moţno bez dokazovania dospieť

k nepochybnému záveru o tom, ţe jeho návrhu nemoţno vyhovieť.

Okrem uvedeného súd pri posudzovaní dôvodnosti ţiadosti o oslobodenie od súdnych

poplatkov berie na zreteľ aj individuálne okolnosti daného prípadu, vrátane výšky súdneho

poplatku a povahy spoplatňovaného úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 31. januára 2008, sp. zn. ). Súd uvedené skutočnosti posudzuje komplexne,

všetky vo vzájomnej súvislosti a vzhľadom k tomu, ţe nepriznaním oslobodenia od súdnych

poplatkov by sa účastníkovi mohol sťaţiť, prípadne úplne odňať, prístup k súdu,

resp. k uplatneniu práva na súdnu ochranu, záver súdu o priznaní či nepriznaní oslobodenia

od súdnych poplatkov musí byť dostatočne odôvodnený a podloţený relevantnými dôkazmi.

Aţ vtedy, ak by ţiadateľ nepreukázal existenciu pomerov, so zreteľom na ktoré by nebolo

moţné individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov priznať, by súd mohol návrh

na oslobodenie zamietnuť, resp. oslobodenie účastníkovi nepriznať.

Po preskúmaní spisového materiálu dovolací súd zistil, ţe tak súd prvého stupňa, ako

ani odvolací súd, dôsledne neskúmali majetkové pomery ţalobcu za účelom zistenia, či boli

splnené podmienky pre priznanie individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd

prvého stupňa rozhodol o jeho nepriznaní v podstate len s poukazom na to, ţe ţiadateľ

má majetok v hodnote 4.292.200 Eur, teda jeho majetkové pomery umoţňujú súdny poplatok

uhradiť, a to len so všeobecným odkazom na ustanovenie ,

bez uvedenia, akými úvahami dospel k tomuto záveru. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia obmedzil len na zopakovanie obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého

stupňa, konštatovanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia a taktieţ odkazom

na ustanovenie Rovnako sa súdy nezaoberali ďalšou

podmienkou pre oslobodenie, a to, či ide o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie

alebo bránenie práva ţalobcom. Takýto postup súdu je treba povaţovať za postup v rozpore

s ustanoveniami a tieţ s príslušnou judikatúrou, nakoľko i z doterajšej rozhodovacej

praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe majetkové pomery účastníka

v rámci podaného návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov podľa

7

je potrebné skúmať za kaţdých okolností, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je podnikateľom

alebo fyzickou osobou (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júna 2009,

sp. zn. ).

Vzhľadom na uvedené je treba dospieť k záveru, ţe pre podanie mimoriadneho

dovolania boli splnené podmienky podľa a mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora je dôvodné, nakoľko po preskúmaní dovolacích dôvodov dovolací

súd dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je daný dovolací dôvod podľa § 243f

ods. 1 písm. a/ v spojení s (účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom) a tieţ dovolací dôvod podľa

(konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci).

Iné vady podľa v spojení s v konaní nevyšli najavo.

Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania

a je garantované tak ( a nasl.), Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004, sp. zn.

) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţuje i nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Základné poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku v našom právnom poriadku

určuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,

čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované ustanovenia platia

i o uznesení ( ) s výnimkami podľa a

Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa má dovolací súd

za to, ţe rozhodnutia nie sú odôvodnené dostatočne. Súd prvého stupňa nesplnenie

podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov totiţ u ţalobcu skonštatoval bez

8

toho, aby akýmkoľvek spôsobom zhrnul dôkaznú situáciu prípadu, t.j. neuviedol, z akých

dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, a prečo, a akými úvahami sa spravoval

pri ich hodnotení, pričom uţ v náleze zo 16. septembra 2003, sp. zn.

Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, ţe rozhodnutie všeobecného súdu musí

obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je zaloţené. Súd prvého stupňa v tomto prípade síce

uviedol, akými úvahami sa riadil (ţiadateľ o oslobodenie je subjektom disponujúcim

s majetkom značnej hodnoty – 4.292.200 Eur), no vzhľadom k tomu, ţe v danej veci

sa uţ nezaoberal tým, či ide o majetok pouţiteľný na daný účel, keď v prevaţnom rozsahu

sa má jednať o nehnuteľnosti, pričom neboli vykonané ţiadne dôkazy na zistenie

a preukázanie toho, akého charakteru a rozsahu sú ostatné, najmä finančné zdroje ţalobcu

(tu nemoţno opomenúť ani vec vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn.

, v ktorej sa ţalobca domáha náhrady škody vo výške 1.786.839,41 Eur,

príp. veci obdobné), najmä však nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, ţe výdavok

spojený so zaplatením súdneho poplatku je moţné subsumovať práve pod ustanovenie § 2

ods. 5 Takéto odôvodnenie je treba povaţovať za nepresvedčivé,

nespravodlivé a v konečnom dôsledku rozhodnutie súdu za arbitrárne, pretoţe nebolo

zdôvodnené zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy (nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2006, sp. zn. ). Takéto

arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces

a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania

podľa v spojení s ), pretoţe mu upiera

moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných

prostriedkov. Keďţe ustanovenie platí primerane i pre konanie

na odvolacom súde ( ), treba rovnako dôsledne trvať na poţiadavke

úplnosti, výstiţnosti a presvedčivosti odôvodnenia aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré

sa v tomto prípade v podstate obmedzilo len na zopakovanie odôvodnenia napadnutého

uznesenia súdu prvého stupňa a konštatovanie správnosti dôvodov tam uvedených.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá je pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov zjavná

z rozhodnutia súdu prvého i druhého stupňa, je vadou, pre ktorú je potrebné napadnuté

uznesenia zrušiť.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ ) namietaný generálnym prokurátorom, tento dovolací súd nepovaţuje

za daný.

9

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.

Nesprávne právne posúdenie je potom chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav,

ku ktorej dochádza vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil

správny právny predpis, ale jeho obsah nesprávne interpretoval, alebo ak tento predpis

správne interpretoval, no na zistený skutkový stav ho nesprávne aplikoval a zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O ţiaden z uvedených prípadov

sa však v prejednávanej veci nejedná. Súdy v danom prípade (konanie o oslobodenie

od súdnych poplatkov) pouţili správne ustanovenie právneho predpisu ( ), ktoré

i správne interpretovali a následne ho i aplikovali. Skutočnosť, ţe potom nezisťovali ani

nevyhodnotili splnenie predpokladov pre individuálne oslobodenie, nezakladá dovolací dôvod

podľa uvedeného ustanovenia.

Vzhľadom k tomu, ţe v konaní sa preukázala existencia vady podľa § 243f

ods. 1 písm. a/ v spojení s a tieţ tzv. inej vady podľa

ods. 1 písm. b/ , ktoré sa vzťahovali tak na rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ako i na rozhodnutie odvolacieho súdu, a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 28. novembra 2012, sp. zn. , a uznesenie Okresného súdu Bratislava II

z 23. septembra 2011, č.k. -204, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu

Bratislava II na ďalšie konanie ( v spojení ). V novom

rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (

v spojení s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2014

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová