Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/47/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej

veci žalobcu: J., bytom V., zastúpeného advokátom JUDr. M., H. proti žalovanému: Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Odbor poriadkovej polície, Špitálska č. 14,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-698-1/PP-2006 zo dňa

10.11.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -24

zo dňa 12.12.2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -24 zo dňa 12.12.2007 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. KRP-698-1/PP-2006 zo dňa 10.11.2006 v spojení s rozhodnutím Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV č. p. ORP-1-11/PP-OD-2000-IV zo dňa

21.9.2006 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie rozhodnutia č. p. KRP-698-1/PP-2006 zo dňa 10.11.2006, ktorým žalovaný

potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ SR Bratislava IV č. p. ORP-1-11/PP-OD-

2006-IV, zo dňa 21.9.2006 o odňatí zbrojného preukazu s poukazom na skutočnosť,

že žalobca podľa vyjadrenia Osobitnej komisie Prezídia Policajného zboru Ministerstva

vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „osobitná komisia“) prestal podľa § 19 ods. 2 písm. g/

o strelných zbraniach a strelive (ďalej len zákon) spĺňať podmienku

spoľahlivosti. O trovách rozhodol tak, že právo na ich náhradu žalobcovi nepriznal.

V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že správne orgány konali v súlade

so zákonom, ak žalobcovi odňali zbrojný preukaz na tom skutkovom základe, že žalobca

prestal spĺňať jednu zo zákonných podmienok, a to spoľahlivosť držiteľa zbrane. Poukázal

na negatívne vymedzenie pojmu spoľahlivosť vyplývajúce zo zákona, v zmysle ktorého

sa za spoľahlivého nepovažuje ten, kto podľa zistení Policajného zboru nedáva záruku,

že zbraň nezneužije a ak držiteľ zbrane prestane túto podmienku spĺňať, je správny orgán

oprávnený rozhodnúť o odňatí zbrojného preukazu, pričom vychádza zo stanoviska osobitnej

komisie, ktorým je správny orgán viazaný.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol ho zrušiť a vrátiť

vec na ďalšie konanie. Namietal podklady, z ktorých vychádzala osobitná komisia pri vydaní

stanoviska a skutočnosť, že nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a zaujať k nim postoj, v čom

videl porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských opráv a základných slobôd.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,

že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho

spisu žalovaného zistil, že žalobca bol držiteľom zbrojného preukazu č. A. vydaného dňa

7.4.2005 Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava IV s platnosťou do 5.8.2008.

Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. p. ORP-1-11/PP-OD-2006-IV

zo dňa 21.9.2006 žalobcovi odňal tento zbrojný preukaz z dôvodu, že podľa stanoviska

osobitnej komisie podľa § 19 ods. 3 a 4 zákona nespĺňa podmienky v zmysle § 19 ods. 2

písm. g/ zákona, pretože nedáva záruku, že zbraň nezneužije a teda sa nepovažuje

za spoľahlivú osobu.

Na odvolanie žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 10.11.2006

č. p. KRP-698-1/PP-2006 prvostupňové rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 19 ods. 3

zákona podľa ktorého je policajný útvar viazaný stanoviskom osobitnej komisie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 17.4.2008

prerušil podľa konanie o odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského

súdu z dôvodu, že na Ústavný súd Slovenskej republiky bol podaný návrh na rozhodnutie

o súlade ustanovení a a zákona s Slovenskej

republiky v spojení s Listinou základných práv a slobôd a s Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

Ústavný súd nálezom -95 zo dňa 20.5.2009 rozhodol v bode 2.,

že ustanovenie § 19 ods. 3 a 4 zákona nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou a čl. 46 ods. 1

. Uvedený nález bol dňa 1.10.2009 vyhlásený v Zbierke zákonov

pod č. 382/2009.

Ústavný súd Slovenskej republiky k ustanoveniu § 19 ods. 3 zákona v náleze

konštatoval, že vo veci žiadosti o vydanie zbrojného preukazu alebo zbrojnej licencie

prebieha pred policajným orgánom konanie, ktorého výsledok je rozhodnutie o vydaní alebo

nevydaní preukazu či licencie. Do tohto však ustanovením § 19 ods. 3 zákona vstupuje bližšie

nedefinovaná osobitná komisia, ktorú môže policajný orgán požiadať o stanovisko, konania

ktorej žiadateľ nie je účastníkom, jej rozhodnutie (stanovisko) žiadateľovi nie je doručené,

hoci sa dotýka jeho základných práv a slobôd. Uviedol, že stanovisko osobitnej komisie

nemožno pokladať za „odborný posudok“ alebo vyjadrenie k veci, pretože pre rozhodujúci

policajný orgán je záväzné a netýka sa neprávnej odbornej otázky, ale týka sa celkového

posúdenia žiadosti vrátanie bezúhonnosti a spôsobilosti žiadateľa, pričom takéto zložité

skutkové, odborné a právne posúdenia prislúcha orgánu verejnej moci a tento spôsob konania

o žiadosti je v právnom štáte neakceptovateľný, pretože nenapĺňa jeho základné princípy

a narušuje všetky princípy použiteľné v konaní pred orgánom verejnej moci. Argumentoval,

že žiadny verejný záujem nemôže ospravedlniť, že o právach fyzickej alebo právnickej osoby

rozhoduje orgán, s ktorým vôbec nepríde do kontaktu, je mu neznáme rozhodnutie tejto

komisie, jej zloženie a spôsob konania pred ňou. Ústavný súd konštatoval, že čl. 1 ods. 1

ukladá zákonodarcovi povinnosť chrániť princípy materiálneho

právneho štátu vrátane právnej istoty, pričom jedným z jej prvkov je aj zrozumiteľnosť

právnych noriem a na nej založená predvídateľnosť konania orgánov štátnej moci.

Ak zákonodarca opomenul alebo nevytvoril takýto postup v zákone, vzniká tým ústavná

prekážka brániaca štátnemu orgánu konať v rozsahu zákona ( ), čím priamo

dochádza k paralyzovaniu činnosti orgánu verejnej moci. Dôvodil, že nejasnosť v zákone

zakotvených pojmov samotných alebo nejasnosť ich možného výkladu účinne bráni osobám

žiadajúcim o vydanie zbrojného preukazu alebo licencie konať tak, aby získali vydanie

povolenia alebo zistili dôvody jeho nevydania. Označený právny stav neobsahuje

ani procesný predpis pre činnosť komisie, resp. neupravil otázku, aké procesné predpisy

sa vzťahujú na jej činnosť a rozhodovanie.

V súvislosti s ustanovením § 19 ods. 4 zákona ústavný súd poukázal na skutočnosť,

že toto je organickou súčasťou úpravy postavenia a existencie osobitnej komisie a keďže

námietka nesúladnosti s princípmi ústavnosti právneho štátu sa vzťahuje na ustanovenie § 19

ods. 3 zákona, vzťahuje sa aj na ustanovenie § 19 ods. 4, a to aj pokiaľ ide o námietku

neposkytnutia ochrany podľa .

Podľa článku 125 ods. 3 ak ústavný súd svojím

rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad,

strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány,

ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia

ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými

zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené

v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d),

aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo

ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „ SR“) právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia

strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky.

Podľa SR ostatné právoplatné rozhodnutia

vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý

celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté;

povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak

a na ňu nadväzujúci SR ustanovujú, že nesúladné predpisy sa rušia,

znamená to, že dňom vysloveným v publikovanom náleze končí ako účinnosť právneho

predpisu, tak zaniká jeho platnosť. V prípade jednotlivých ustanovení sa anulujú nálezom

vyrieknuté ustanovenia.

S poukazom na a v nadväznosti

na citované ustanovenie dňom vyhlásenia nálezu

č. k. -85 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňom 1.10.2009 stratili

ustanovenia § 19 ods. 3 a 4 zákona účinnosť.

Nadobudnutím záväznosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky jeho

vyhlásením v Zbierke zákonov je týmto rozhodnutím viazaný každý a vo zvýšenej miere -

z hľadiska osobitnej ústavnej zodpovednosti – súdy (viazanosť súdu rozhodnutím ústavného

súdu priamo upravuje aj ustanovenie , podľa ktorého je súd viazaný

rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ,

so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná).

Predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení piatej časti bolo rozhodnutie

žalovaného vydané aj na podklade stanoviska osobitnej komisie podľa ustanovení § 19 ods. 3

a 4 zákona, ktoré vyhlásil Ústavný súd Slovenskej republiky za nesúladné s

Slovenskej republiky a ktoré stratili účinnosť, na ktorú skutočnosť znamenajúcu, že uvedený

orgán nespĺňal kritériá vyžadované pre konštatovanie jeho súladu s , čím bola

dôvodne spochybnená zákonnosť napadnutého rozhodnutia, musel odvolací súd

pri rozhodovaní prihliadať, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté

rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z dôvodu podľa

(z dôvodu zistenia takej vady v konaní, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Odvolací súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal s poukazom

na ustanovenie považujúc za dôvody hodné osobitného zreteľa vonkajšie okolnosti

majúce za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, ktorých pôvod bol však mimo

účastníkov konania, ktoré nevyvolal žalobca a neboli ani v dispozícii žalovaného, ktorý v čase

rozhodovania vychádzal z platnej právnej úpravy a preto by nebolo v súlade s dobrými

mravmi zaviazať ho k náhrade trov konania.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. novembra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová