Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/153/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej

veci žalobcu: Mgr. M., bytom M., zastúpeného advokátkou JUDr. T., Z., proti žalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho č. 8, Košice, o

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-29/PP-AD-2008 zo dňa 6.8.2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -41 zo dňa

26.2.2009, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -41 zo dňa 26.2.2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. KRP-29/PP-AD-2008 zo dňa 6.8.2008 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Michalovciach č. p. ORP-10-79/OD-MI-2008 zo dňa 11.7.2008

z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie rozhodnutia č. p. KRP-29/PP-AD-2008 zo dňa 6.8.2008, ktorým žalovaný

potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ SR Michalovce č. p. ORP-10-79/OD-MI-

2008, zo dňa 11.7.2008 o nevydaní zbrojného preukazu žalobcovi s poukazom na skutočnosť,

že žalobca nespĺňa podmienku bezúhonnosti v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona

č. o strelných zbraniach a strelive (ďalej len zákon). O trovách rozhodol

krajský súd tak, že právo na ich náhradu žalobcovi nepriznal.

V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že správne orgány konali v súlade

so zákonom, ak žalobcovi nevydali zbrojný preukaz na tom skutkovom základe, že žalobcu

nemožno považovať za bezúhonnú osobu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona z dôvodu,

že z predloženého odpisu z registra trestov bolo zistené, že žalobca bol odsúdený za úmyselný

trestný čin na trest odňatia slobody nepodmienečne a od zahladenia odsúdenia neuplynulo

10 rokov.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol ho zmeniť tak,

že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Krajskému súdu

vytýkal, že sa nezaoberal a nevysporiadal s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia

žalovaného z dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, akými právnymi úvahami sa riadil

pri hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci považoval za nesprávne z dôvodu, že trestným

rozkazom zo dňa 14.9.2000 vydaným Okresným súdom v Michalovciach bol

odsúdený za nedbanlivostný trestný čin ublíženia na zdraví podľa účinného

do 31.12.2005 a aj za úmyselný trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa

, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov

nepodmienečne. Argumentoval, že v čase ukladania trestu platila absorpčná zásada, v zmysle

ktorej sa použila trestná sadzba najprísnejšieho trestného činu, teda trest sa vymeral podľa

trestnej sadzby za neúmyselný trestný čin ublíženia na zdraví a nie za úmyselný trestný čin

ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Podľa jeho názoru preto neboli dané zákonné

podmienky v zmysle § 19 ods.1 písm. b/ zákona pre to, aby mu nebol vydaný zbrojný

preukaz.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť

ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté rozhodnutie súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,

že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho

spisu žalovaného zistil, že žalobca požiadal dňa 13.6.2008 o vydanie zbrojného preukazu.

Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č.p. ORP-10-79/OD-MI-2008 zo dňa

11.7.2008 žalobcovi zbrojný preukaz nevydal z dôvodu, že ho nebolo možné považovať

za bezúhonnú osobu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona, nakoľko bol 14.9.2000 právoplatne

odsúdený Okresným súdom v Michalovciach pod sp. zn. za trestný čin ublíženie

na zdraví podľa , a za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa , za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody nepodmienečne

na 7 mesiacov a odsúdenie bolo zahladené dňa 2.3.2004.

Na odvolanie žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 6.8.2008 č. p. KRP-29/PP-

AD-2008 prvostupňové rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 19 ods. 1 písm. b/ zákona

podľa ktorého žalobca nie je bezúhonnou osobou.

Počas konania na odvolacom súde Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom

-95 zo dňa 20.5.2009 v bode 1. rozhodol, že ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/, b,

c/ a ods. 2 písm. a/, b/ zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a čl. 13

ods. 4 a v spojení s a Slovenskej

republiky. Uvedený nález bol dňa 1.10.2009 vyhlásený v Zbierke .

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že stanovenie rozsahu

bezúhonnosti v rozsahu § 19 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a ods. 2 písm. a/, b/ zákona svojim širokým

záberom postihuje aj konania, ktorých sa v minulosti dopustili žiadatelia o zbrojnú licenciu

alebo preukaz a ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s verejným záujmom proklamovaným

v zákone, a to zabezpečiť, aby sa osoby, ktoré majú sklon k násiliu alebo sa v minulosti

dopustili trestnej činnosti so zbraňou, nemohli tejto činnosti dopúšťať opakovane.

Argumentoval, že napadnuté ustanovenia zákona predstavujú súbor noriem, ktoré

bez ďalšieho rozumného výkladu evokujú zo strany osôb, ktoré sa dopustili v minulosti

konaní, ktoré nie sú spojené so zneužitím strelných zbraní a streliva a ktoré taktiež nemožno

spájať so sklonmi k násiliu, nebezpečie vo vzťahu k ochrane ľudských práv a základných

osôb.

Ústavný súd ďalej uviedol, že v danom prípade zákonodarca výkonnej moci, ktorú

predstavujú orgány verejnej moci vykonávajúce dozor nad povoľovaním a nakladaním

so zbraňami a strelivom, zveril možnosť neudeliť takýto súhlas alebo ho odňať osobe, ktorá

ho vlastnila, pričom už samotné toto vymedzenie odporuje princípu deľby moci spôsobom,

ktorý odporuje zásadám implikovaným v koncepcii demokratického právneho štátu

obsiahnutým v . Konštatoval, že ustanovenia a

zákona súvisia aj s ochranou nadobudnutých práv fyzických osôb, ktoré nadobudli

predchádzajúce zbrojné licencie alebo preukazy a v dôsledku novej charakteristiky

bezúhonnosti prestali byť bezúhonné a tým došlo k obmedzeniu ich základných ľudských

prvá a slobôd.

Podľa názoru Ústavného súdu smeruje jedine voči tým zákonným

obmedzeniam základných práv a slobôd, ktoré sa predpokladajú priamo v texte príslušného

článku a len takýmto spôsobom možno dokumentovať, že vymedzenie bezúhonnosti

a spoľahlivosti presahuje verejný zákon deklarovaný v zákone a dochádza tu k narušeniu

základných práv a slobôd jednej skupiny občanov, ktorá sa uchádza o zbrojnú licenciu alebo

preukaz. Tým, že takto stanovená podmienka vylučuje túto skupinu z možnosti uchádzať

sa o zamestnanie, ktorého podmienka je aj držba zbrane a streliva, je takéto vymedzenie

v nesúlade s v spojení s , prvou vetou a

ods. 4 .

Uviedol, že vymedzenie bezúhonnosti a spoľahlivosti upravené v § 19 zákona sa stáva

súčasťou trestného postihu, čo je zjavne v rozpore s , ktorý takýto postih

umožňuje len všeobecným súdom za použitia trestného zákonodarstva a tiež narušuje nesúlad

s inou skupinou žiadateľov o zbrojný preukaz alebo licenciu.

Podľa článku 125 ods. 3 ak ústavný súd svojím

rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad,

strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány,

ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia

ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými

zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené

v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d),

aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo

ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „ SR“) právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia

strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke

zákonov Slovenskej republiky.

Podľa SR ostatné právoplatné rozhodnutia

vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý

celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté;

povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak a na ňu

nadväzujúci SR ustanovujú, že nesúladné predpisy sa rušia, znamená

to, že dňom vysloveným v publikovanom náleze končí ako účinnosť právneho predpisu,

tak zaniká jeho platnosť. V prípade jednotlivých ustanovení sa anulujú nálezom vyrieknuté

ustanovenia.

S poukazom na a v nadväznosti

na citované ustanovenie dňom vyhlásenia nálezu

č. k. -85 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňom 1.10.2009 stratilo

ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b/ zákona účinnosť.

Nadobudnutím záväznosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky jeho

vyhlásením v Zbierke zákonov je týmto rozhodnutím viazaný každý a vo zvýšenej miere

- z hľadiska osobitnej ústavnej zodpovednosti – súdy (viazanosť súdu rozhodnutím ústavného

súdu priamo upravuje aj ustanovenie , podľa ktorého je súd viazaný

rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ,

so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná).

Vzhľadom na to, že predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení piatej časti

bolo rozhodnutie žalovaného vydané podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré

vyhlásil Ústavný súd Slovenskej republiky za nesúladné s

a ktoré stratilo účinnosť, na ktorú skutočnosť znamenajúcu, že kritériá bezúhonnosti

aplikované v posudzovanej veci nespĺňali požiadavky súladnosti s , čím bola dôvodne

spochybnená zákonnosť napadnutého rozhodnutia, musel odvolací súd pri rozhodovaní

prihliadať, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté rozhodnutie

žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z dôvodu podľa § 250j ods. 2

písm. e/ (z dôvodu zistenia takej vady v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Odvolací súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal s poukazom

na ustanovenie považujúc za dôvody hodné osobitného zreteľa vonkajšie okolnosti

majúce za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, ktorých pôvod bol však mimo

účastníkov konania, ktoré nevyvolal žalobca a neboli ani v dispozícii žalovaného, ktorý v čase

rozhodovania vychádzal z platnej právnej úpravy a nebolo by v súlade s dobrými mravmi

zaviazať ho k náhrade trov konania.

P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. novembra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová