Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ea8/368543.b51ae7.pdf
PDF · 110.99 KB
No categories available
1Sžo/153/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/153/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej
veci žalobcu: Mgr. M., bytom M., zastúpeného advokátkou JUDr. T., Z., proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Kuzmányho č. 8, Košice, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-29/PP-AD-2008 zo dňa 6.8.2008,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/110/2008-41 zo dňa
26.2.2009, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/110/2008-41 zo dňa 26.2.2009 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. KRP-29/PP-AD-2008 zo dňa 6.8.2008 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Michalovciach č. p. ORP-10-79/OD-MI-2008 zo dňa 11.7.2008
z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie rozhodnutia č. p. KRP-29/PP-AD-2008 zo dňa 6.8.2008, ktorým žalovaný
potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ SR Michalovce č. p. ORP-10-79/OD-MI-
2008, zo dňa 11.7.2008 o nevydaní zbrojného preukazu žalobcovi s poukazom na skutočnosť,
že žalobca nespĺňa podmienku bezúhonnosti v zmysle § 19 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive (ďalej len zákon). O trovách rozhodol
krajský súd tak, že právo na ich náhradu žalobcovi nepriznal.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že správne orgány konali v súlade
so zákonom, ak žalobcovi nevydali zbrojný preukaz na tom skutkovom základe, že žalobcu
nemožno považovať za bezúhonnú osobu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona z dôvodu,
že z predloženého odpisu z registra trestov bolo zistené, že žalobca bol odsúdený za úmyselný
trestný čin na trest odňatia slobody nepodmienečne a od zahladenia odsúdenia neuplynulo
10 rokov.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol ho zmeniť tak,
že rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Krajskému súdu
vytýkal, že sa nezaoberal a nevysporiadal s námietkou o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
žalovaného z dôvodu, že žalovaný v rozhodnutí neuviedol, akými právnymi úvahami sa riadil
pri hodnotení dôkazov. Právne posúdenie veci považoval za nesprávne z dôvodu, že trestným
rozkazom 4T 440/2000 zo dňa 14.9.2000 vydaným Okresným súdom v Michalovciach bol
odsúdený za nedbanlivostný trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 2 TZ účinného
do 31.12.2005 a aj za úmyselný trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 201 písm. d/ TZ, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov
nepodmienečne. Argumentoval, že v čase ukladania trestu platila absorpčná zásada, v zmysle
ktorej sa použila trestná sadzba najprísnejšieho trestného činu, teda trest sa vymeral podľa
trestnej sadzby za neúmyselný trestný čin ublíženia na zdraví a nie za úmyselný trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Podľa jeho názoru preto neboli dané zákonné
podmienky v zmysle § 19 ods.1 písm. b/ zákona pre to, aby mu nebol vydaný zbrojný
preukaz.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť
ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie súdu a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru,
že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu krajského súdu ako aj z administratívneho
spisu žalovaného zistil, že žalobca požiadal dňa 13.6.2008 o vydanie zbrojného preukazu.
Prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím č.p. ORP-10-79/OD-MI-2008 zo dňa
11.7.2008 žalobcovi zbrojný preukaz nevydal z dôvodu, že ho nebolo možné považovať
za bezúhonnú osobu podľa § 19 ods. 1 písm. b/ zákona, nakoľko bol 14.9.2000 právoplatne
odsúdený Okresným súdom v Michalovciach pod sp. zn. 4T 440/00 za trestný čin ublíženie
na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 TZ a za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 201 písm. d/ TZ, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody nepodmienečne
na 7 mesiacov a odsúdenie bolo zahladené dňa 2.3.2004.
Na odvolanie žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 6.8.2008 č. p. KRP-29/PP-
AD-2008 prvostupňové rozhodnutie potvrdil s poukazom na § 19 ods. 1 písm. b/ zákona
podľa ktorého žalobca nie je bezúhonnou osobou.
Počas konania na odvolacom súde Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
PL. ÚS 15/06-95 zo dňa 20.5.2009 v bode 1. rozhodol, že ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/, b,
c/ a ods. 2 písm. a/, b/ zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 prvou vetou a čl. 13
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s čl. 35 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej
republiky. Uvedený nález bol dňa 1.10.2009 vyhlásený v Zbierke zákonov pod č. 382/2009.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze konštatoval, že stanovenie rozsahu
bezúhonnosti v rozsahu § 19 ods. 1 písm. a/, b/, c/ a ods. 2 písm. a/, b/ zákona svojim širokým
záberom postihuje aj konania, ktorých sa v minulosti dopustili žiadatelia o zbrojnú licenciu
alebo preukaz a ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s verejným záujmom proklamovaným
v zákone, a to zabezpečiť, aby sa osoby, ktoré majú sklon k násiliu alebo sa v minulosti
dopustili trestnej činnosti so zbraňou, nemohli tejto činnosti dopúšťať opakovane.
Argumentoval, že napadnuté ustanovenia zákona predstavujú súbor noriem, ktoré
bez ďalšieho rozumného výkladu evokujú zo strany osôb, ktoré sa dopustili v minulosti
konaní, ktoré nie sú spojené so zneužitím strelných zbraní a streliva a ktoré taktiež nemožno
spájať so sklonmi k násiliu, nebezpečie vo vzťahu k ochrane ľudských práv a základných
osôb.
Ústavný súd ďalej uviedol, že v danom prípade zákonodarca výkonnej moci, ktorú
predstavujú orgány verejnej moci vykonávajúce dozor nad povoľovaním a nakladaním
so zbraňami a strelivom, zveril možnosť neudeliť takýto súhlas alebo ho odňať osobe, ktorá
ho vlastnila, pričom už samotné toto vymedzenie odporuje princípu deľby moci spôsobom,
ktorý odporuje zásadám implikovaným v koncepcii demokratického právneho štátu
obsiahnutým v čl. 1 ods. 1 ústavy. Konštatoval, že ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b/ a c/
zákona súvisia aj s ochranou nadobudnutých práv fyzických osôb, ktoré nadobudli
predchádzajúce zbrojné licencie alebo preukazy a v dôsledku novej charakteristiky
bezúhonnosti prestali byť bezúhonné a tým došlo k obmedzeniu ich základných ľudských
prvá a slobôd.
Podľa názoru Ústavného súdu čl. 13 ústavy smeruje jedine voči tým zákonným
obmedzeniam základných práv a slobôd, ktoré sa predpokladajú priamo v texte príslušného
článku ústavy a len takýmto spôsobom možno dokumentovať, že vymedzenie bezúhonnosti
a spoľahlivosti presahuje verejný zákon deklarovaný v zákone a dochádza tu k narušeniu
základných práv a slobôd jednej skupiny občanov, ktorá sa uchádza o zbrojnú licenciu alebo
preukaz. Tým, že takto stanovená podmienka vylučuje túto skupinu z možnosti uchádzať
sa o zamestnanie, ktorého podmienka je aj držba zbrane a streliva, je takéto vymedzenie
v nesúlade s čl. 35ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 1 prvou vetou a čl. 13
ods. 4 ústavy.
Uviedol, že vymedzenie bezúhonnosti a spoľahlivosti upravené v § 19 zákona sa stáva
súčasťou trestného postihu, čo je zjavne v rozpore s čl. 49 ústavy, ktorý takýto postih
umožňuje len všeobecným súdom za použitia trestného zákonodarstva a tiež narušuje nesúlad
s inou skupinou žiadateľov o zbrojný preukaz alebo licenciu.
Podľa článku 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad,
strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány,
ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia
ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými
zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené
v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d),
aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo
ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ zákon o Ústavnom súde SR“) právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia
strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky.
Podľa § 41b ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR ostatné právoplatné rozhodnutia
vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý
celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté;
povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať.
Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že ak Ústava Slovenskej republiky a na ňu
nadväzujúci zákon o Ústavnom súde SR ustanovujú, že nesúladné predpisy sa rušia, znamená
to, že dňom vysloveným v publikovanom náleze končí ako účinnosť právneho predpisu,
tak zaniká jeho platnosť. V prípade jednotlivých ustanovení sa anulujú nálezom vyrieknuté
ustanovenia.
S poukazom na čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a v nadväznosti
na citované ustanovenie § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. dňom vyhlásenia nálezu
č. k. PL. ÚS 15/06-85 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňom 1.10.2009 stratilo
ustanovenie § 19 ods. 1 písm. b/ zákona účinnosť.
Nadobudnutím záväznosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky jeho
vyhlásením v Zbierke zákonov je týmto rozhodnutím viazaný každý a vo zvýšenej miere
- z hľadiska osobitnej ústavnej zodpovednosti – súdy (viazanosť súdu rozhodnutím ústavného
súdu priamo upravuje aj ustanovenie § 135 ods. 1 OSP, podľa ktorého je súd viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou,
so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná).
Vzhľadom na to, že predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení piatej časti OSP
bolo rozhodnutie žalovaného vydané podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b/ zákona, ktoré
vyhlásil Ústavný súd Slovenskej republiky za nesúladné s Ústavou Slovenskej republiky
a ktoré stratilo účinnosť, na ktorú skutočnosť znamenajúcu, že kritériá bezúhonnosti
aplikované v posudzovanej veci nespĺňali požiadavky súladnosti s ústavou, čím bola dôvodne
spochybnená zákonnosť napadnutého rozhodnutia, musel odvolací súd pri rozhodovaní
prihliadať, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté rozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z dôvodu podľa § 250j ods. 2
písm. e/ OSP (z dôvodu zistenia takej vady v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Odvolací súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznal s poukazom
na ustanovenie § 150 OSP považujúc za dôvody hodné osobitného zreteľa vonkajšie okolnosti
majúce za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, ktorých pôvod bol však mimo
účastníkov konania, ktoré nevyvolal žalobca a neboli ani v dispozícii žalovaného, ktorý v čase
rozhodovania vychádzal z platnej právnej úpravy a nebolo by v súlade s dobrými mravmi
zaviazať ho k náhrade trov konania.
P O U Č E N I E : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. novembra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová