Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/9/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O. P. spol.

s r.o., J., X. Bratislava, zastúpeným Advokátska kancelária J., M. a P., 811 01 Bratislava,

proti žalovanému: S., M., X. Bratislava, zastúpeným JUDr. P., advokátom, P., 921 01

Piešťany, o zaplatenie 85 153 696 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -445 zo dňa

24. júna 2008, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -445 zo dňa

24. júna 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 85 153 696 Sk s 12 %-ným úrokom z omeškania od 25. 07. 2002

do zaplatenia a sumu 4 741 771 Sk titulom náhrady trov konania. V časti o zaplatenie

12 %-ného úroku z omeškania zo sumy 85 153 696 Sk za obdobie od 25. 04. 2002

do 24. 07. 2002 súd konanie zastavil podľa , , v dôsledku späťvzatia žaloby

v tejto časti.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25. 04. 2002

domáhal zaplatenia sumy 85 153 69 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody uplatnenej

na základe zmluvy zo dňa 15. 12. 1997. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom

zo dňa 01. 03. 2004 č. k. -160 tak, že v časti o zaplatenie 85 153 696 Sk

s 12 %-ným úrokom z omeškania od 25. 07. 2002 do zaplatenia žalobe vyhovel a v časti

12 %-ného úroku z omeškania vyhovel a v časti 12 %-ného úroku z omeškania

od 25. 04. 2002 do 24. 07. 2002 žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 09. 11. 2004 č. k. -203 zrušil

odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa z dôvodu, že rozsudok je

v časti určenia výšky ušlého zisku nepreskúmateľný, pričom odvolací súd sa stotožnil

so závermi prvostupňového súdu, ktoré sa týkali otázky platnosti zmluvy zo dňa 15. 12. 1997,

otázky podriadenosti záväzkového vzťahu , ako aj otázky premlčacej

lehoty. Prvostupňový súd sa preto v ďalšom konaní zaoberal len otázkou určenia výšky

ušlého zisku.

Z vykonaného dokazovania doplneného listinnými dôkazmi predloženými žalobcom

mal súd dostatočne preukázanú výšku ušlého zisku 85 153 696 Sk, ktorý si žalobca uplatnil

za obdobie od odstúpenia od zmluvy dňa 27. 10. 1999 do 31. 12. 2005, do kedy mala zmluva

trvať, t. j. 2 258 dní. Vynásobením priemerného denného zisku vo výške 37 712 Sk s počtom

dní, počas ktorých sa zmluva neplnila (2 258), tak ušlý zisk žalobcu predstavoval sumu

85 153 696 Sk. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa § 351 ods. 1, § 373, § 379, § 381

Obchod. zák., , / a

smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 89/552/EHS z 03. 10. 1989, § 365, § 369 ods. 1

a .

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Namietal, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Na odvolanie žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa doplneným

dokazovaním zistený skutkový stav nesprávne právne posúdil a rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca

podanou žalobou uplatnil nárok na náhradu škody - abstraktný ušlý zisk vo výške

85 153 696 Sk s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť ako dôsledok porušenia zmluvy

zo dňa 15. 12. 1997 žalovaným a následným odstúpením žalobcu od zmluvy.

Odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa zistil, že žalobca síce

preukázal výšku svojich tržieb zo zmlúv so svojimi zmluvnými partnermi, nepreukázal však,

a súd prvého stupňa sa tým vôbec nezaoberal, či boli splnené základné predpoklady vzniku

zodpovednosti žalovaného za stratu tržieb (ušlý zisk) v zmysle § 373 a § 381 Obchod. zák.

Odvolací súd preskúmaním listinných dôkazov a doplnením dokazovania vypočutím

účastníkov na pojednávaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi

porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 a žalobcom

uplatneným ušlým ziskom, a preto žalobcovi žalobou uplatnený ušlý zisk za obdobie

po odstúpení od zmluvy nemožno priznať. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd považoval

návrh žalovaného na znalecké dokazovanie za nadbytočné. Odvolací súd po preskúmaní veci

dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že v konaní uplatnený ušlý zisk mu vznikol

v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného zo zmluvy uzavretej dňa

15. 12. 1997. Z obsahu zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 vyplýva, že zmluvné strany si dojednali

výrobu relácie „Predpoveď počasia“ dodávateľom (žalobcom) a vysielanie predmetnej relácie

odberateľom (žalovaným). Žalobca bol zmluvou zaviazaný vyrobiť reláciu Predpoveď

počasia, okrem úvodnej zvučky, súčasťou ktorej bol sponzorský odkaz v dĺžke trvania

10 sekúnd na úvod a 10 sekúnd na záver relácie. Z takto koncipovaného obsahu zmluvy

vyplýva, že predmetom zmluvného vzťahu medzi účastníkmi bolo vzájomné plnenie,

a to plnenie žalobcu na vlastné náklady vyrobiť reláciu Predpoveď počasia, ktorej súčasťou

je sponzorský odkaz a plnenie žalovaného poskytnúť vysielací čas na odvysielanie

sponzorských odkazov v rozsahu uvedenom v zmluve. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy

nevyplýva pre žalobcu oprávnenie predávať vysielací čas poskytnutý žalovaným tretím

osobám, a preto, ak takéto zmluvy mal žalobca uzavreté, strata tržieb po odstúpení od zmluvy

zo dňa 15. 12. 1997 nie je v príčinnej súvislosti so zmluvou zo dňa 15. 12. 1997 a s konaním

žalovaného, ktorý prestal vyrobené relácie od 06. 10. 1999 do 27. 10. 1999 odoberať

a vysielať, za čo bol sankciovaný zmluvnou pokutou. Z

Zb., o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania vyplýva, že sponzorovaním sa

rozumie akýkoľvek príspevok poskytnutý fyzickou alebo právnickou osobou na priame alebo

nepriame financovanie relácií za účelom propagácie mena, továrenskej alebo obchodnej

známky, známky služieb alebo postavenia takej osoby. Sponzorský čas, ktorý za odplatu

na základe zmlúv uzavretých vo vlastnom mene so svojimi obchodnými partnermi poskytoval

žalobca a predpokladané tržby žalobcu z takto predávaného vysielacieho (sponzorského) času

preto nemožno považovať za ušlý zisk, ktorý by bol žalobca získal v prípade, že by zmluva

so žalovaným trvala až do 31. 12. 2005. Žalobcom predložené listinné dôkazy – zmluvy

uzavreté vo vlastnom mene s tretími osobami, ktorými preukazuje tržby za vysielanie

sponzorských odkazov pre svojich obchodných partnerov (v počte 71) na televíznych

programoch STV 1 a STV 2, navyše neboli uzavreté za obdobných podmienok, ako bola

uzavretá zmluva so žalovaným (§ 381 Obchod, zák.), čo bolo jedným z predpokladov pre

priznanie abstraktného ušlého zisku. Predmetom zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 boli vzájomné

plnenia zhruba v rovnakej hodnote a zmluva nebola pre žalobcu zisková. Odvolací súd

z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa zistil, že žalobca síce preukázal výšku

svojich tržieb zo zmlúv so svojimi zmluvnými partnermi, nepreukázal však, a súd prvého

stupňa sa tým vôbec nezaoberal, či boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti

žalovaného za stratu tržieb (ušlý zisk), v zmysle a .

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. V dovolaní poukazoval,

že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že Krajský súd

v Bratislave vo veci uznesením č. k. -203 zo dňa 9. novembra 2004

rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. -160 zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uviedol, že „Úlohou súdu prvého stupňa bude

vykonať dokazovanie ohľadom výšky uplatneného ušlého zisku a opätovne o veci

rozhodnúť“. V novom konaní mal súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania doplneného

listinnými dôkazmi, predloženými žalobcom, dostatočne preukázanú výšku ušlého zisku,

ktorý si žalobca uplatnil za obdobie od odstúpenia od zmluvy, do kedy mala zmluva trvať

(od 27. 10. 1999 do 31. 12. 2005), t. j. za 2 258 dní. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 85 153 696 Sk s 12%-ným úrokom z omeškania od 25. 07. 2002 až do zaplatenia.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný

z dôvodov, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

na základe čoho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní veci, na základe odvolania žalovaného, na rozdiel

od záverov vyjadrených v jeho predchádzajúcom uznesení zo dňa 09. 11. 2004 dospel

k názoru, že žalobca v konaní nepreukázal, že v konaní uplatnený ušlý zisk mu vznikol

v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného zo zmluvy uzavretej dňa

15. 12. 1997. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy nevyplýva pre žalobcu oprávnenie predávať

vysielací čas, poskytnutý žalovaným, tretím osobám, a preto, ak takéto zmluvy mal žalobca

uzavreté, strata tržieb po odstúpení od zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 nie je v príčinnej súvislosti

so zmluvou zo dňa 15. 12. 1997 a s konaním žalovaného, ktorý prestal vyrobené relácie

od 06. 10. 1999 do 27. 10. 1999 odoberať a vysielať, za čo bol sankcionovaný zmluvnou

pokutou.

Žalobca poukazuje na skutočnosť, že dodávané relácie vrátane obsahu sponzorského

odkazu počas trvania a realizácie zmluvy v žiadnom prípade neboli v rozpore s ustanoveniami

o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania. Odvolací súd

nevzal do úvahy fakt, že súčasťou plnenia žalobcu nebola len výroba relácie (zvukovo-

obrazového záznamu určeného na vysielanie), ale aj udelenie súhlasu na jej televízne

vysielanie žalovaným, za čo mu patrila tiež odmena ( autorského ),

prinášajúca zisk. Na úhradu výrobných nákladov žalobcu a jeho odmeny za udelenie súhlasu

na vysielanie relácie žalovaným (namiesto finančnej úhrady) slúžil žalovaným poskytovaný

vysielací čas, určený pre sponzorský odkaz. Skutočnosť, že žalovaný tento spôsob „platby“

využíval bežne, žalobca v konaní preukázal vyhláseniami samotného žalovaného. V tejto

súvislosti znova pripomína, že oprávnenie žalobcu uzatvárať zmluvy s tretími osobami

(sponzormi) nebolo zo strany žalovaného namietané v rámci celého konania, a teda ani

v odvolaní, na základe ktorého odvolací súd konal. Odvolací súd teda preskúmaval otázku,

ktorá nebola medzi účastníkmi sporná, pričom práve uzatváranie zmlúv so sponzormi

bolo podstatou obchodného zámeru žalobcu a žalovaného pri uzatvorení zmluvy a práve

v tomto spočívala jej vyváženosť a jej obojstranná výhodnosť. Jedine uzatváraním zmlúv

so sponzormi mohlo dôjsť na strane žalobcu k naplneniu základného účelu obchodného

vzťahu a k dosiahnutiu jeho zisku. Touto formou sa teda predpokladalo, že náklady žalobcu

spojené s výrobou relácie, pravidelných platieb vo výške 1000 Sk zo strany žalobcu

žalovanému, ako i skutočnosť, že výrobou a odovzdaním relácií žalovaný nadobudne právo

nakladať s reláciami, budú kompenzované práve formou uzatvárania zmlúv medzi žalobcom

a inými osobami. V posudzovanej veci nekonaním žalovaného prišlo k naplneniu všetkých

zákonných požiadaviek nevyhnutných na preukázanie existencie príčinnej súvislosti

medzi svojvoľným neodoberaním a nevysielaním vyrábanej relácie „Predpoveď počasia“

na strane jednej a nemožnosťou využívať dojednaný vysielací čas pre sponzorské odkazy

(nemožnosťou predávať sponzorský čas tretím osobám) na strane druhej. Je nepochybné,

že žalobca nepredkladal zmluvy s tretími osobami (sponzormi) za účelom preukázania zisku

dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných

podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podnikal. Na takýto účel by

predsa musel predložiť zmluvu, uzavretú medzi iným výrobcom televíznej relácie (obdobnej

relácii „Predpoveď počasia“) s prevádzkovateľom televízneho vysielania, v ktorej zmluve by

boli dojednané obdobné zmluvné záväzky, ako mali dojednané žalobca a žalovaný v zmluve.

Zmluvy so sponzormi a kompletné účtovné doklady, preukazujúce príjmy žalobcu

za vysielanie sponzorských odkazov boli pochopiteľne predložené na preukázanie vlastných

reálnych tržieb, ktoré v čase účinnosti zmluvy dosahoval žalobca z titulu jej realizácie.

Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa považujeme v tomto smere za správne, úplné

a dostatočné, čo napokon v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval aj odvolací súd.

Žalobca je toho názoru, rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového

zistenia, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní ( ) a zároveň

je jeho konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), pretože: konal v rozpore s ustanovením / ,

keď zamietol žalobu z dôvodov, ktoré neboli predmetom odvolania žalovaného, pričom sa

nejednalo o prípady uvedené v / ; zobral do úvahy skutočnosť, ktorá

z prednesov účastníkov nevyplynula, ani inak nevyšla počas konania najavo; nezohľadnil

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyšli počas konania najavo; v jeho

hodnotení dôkazov a ostatných skutočností, ktoré vyšli počas konania najavo, je logický

rozpor; nerešpektoval autonómiu vôle účastníkov záväzkových vzťahov a pri ich výklade

nepostupoval v súlade s ustanovením ; svoj právny záver

riadne neodôvodnil ( ) a jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný.

Žalobca je toho názoru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom je právne

nesprávne, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné a zmätočné. Navrhuje, aby dovolací súd

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -455 zo dňa 24. 06. 2008 zrušil

a vec sa vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Na dovolanie žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol: Odvolací súd správne

právne posúdil, že žalobcom predložené listinné dôkazy – zmluvy uzavreté vo vlastnom mene

s tretími osobami, ktorými preukazuje tržby za vysielanie sponzorských odkazov pre svojich

obchodných partnerov v počte 71 na televíznych programoch STV1 a STV2, navyše neboli

uzavreté za obdobných podmienok, ako bola uzavretá zmluva so žalovaným - § 381

, čo bolo jedným z predpokladov pre priznanie abstraktného ušlého

zisku. Predmetom zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 boli vzájomné plnenia zhruba v rovnakej

hodnote a zmluva nebola pre žalobcu zisková. Odvolací súd vec správne právne posúdil

a zistil, že žalobca nepreukázal, že boli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti

žalovaného za stratu tržieb – ušlý zisk v zmysle a .

Odvolací súd správne zistil, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením

zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 a žalobcom uplatneným

ušlým ziskom, a preto žalobcovi žalobou uplatnený ušlý zisk za obdobie po odstúpení

od zmluvy nemožno priznať. Navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 06. 2008 č. k. -455 zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané včas, účastníkom konania, smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný, prejednal dovolanie bez nariadenia

pojednávania, v medziach a dôvodov uvedených v dovolaní a dospel k zisteniu, že dovolanie

žalobcu je plne dôvodné.

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému

náhrady škody – ušlého zisku vo výške 85 153 696 Sk s príslušenstvom, ktorá mu mala

vzniknúť porušením zmluvy zo dňa 15. 12. 1997 žalovaným.

V konaní nebolo sporným, že žalovaný zmluvu zo dňa 15. 12. 1997 porušil a žalobca

preto následne od zmluvy odstúpil.

Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky

práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku

na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa

voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými

stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju

povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

Podľa veta prvá , ak tento zákon neustanovuje

inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Konanie bolo začaté dňa 25. 04. 2002, kedy

súdu došiel žalobný návrh ( ), vrátane výpočtu uplatneného ušlého zisku. Súd

prvého stupňa žalobnému návrhu vyhovel, odvolací súd ešte v roku 2004 rozhodnutie súdu

prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa

bude vykonať dokazovanie ohľadne výšky uplatneného ušlého zisku. Po vykonanom

dokazovaní v intenciách odvolacieho súdu, súd prvého stupňa žalobnému návrhu opätovne

vyhovel. Dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa

zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že vec prejednal podľa , s nariadením

pojednávania v zmysle Odvolací súd preskúmaním listinných dôkazov

a doplnením dokazovania vypočutím účastníkov na pojednávaní dospel k záveru, že žalobca

nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zo zmluvy

zo dňa 15. 12. 1997 a žalobcom uplatneným ušlým ziskom, a preto žalobcovi žalobou

uplatnený ušlý zisk za obdobie po odstúpení od zmluvy nemožno priznať. Vzhľadom

k uvedenému, odvolací súd považoval návrh žalovaného na znalecké dokazovanie

za nadbytočné.

Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav veci, preto

odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil podľa tak, že žalobu zamietol.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa , na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada

odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný medzi odvolacími dôvodmi neuviedol, že medzi uplatneným ušlým ziskom

žalobcom, ktorého zaplatenie bolo predmetom sporu a porušením zmluvnej povinnosti

žalovaným neexistuje príčinná súvislosť.

Aj bez ohľadu na tento lapsus odvolacieho súdu, keď posudzoval odvolací dôvod,

ktorý odvolateľ neuviedol, medzi porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti a vznikom

škody musí byť preukázaná príčinná súvislosť. Ušlým ziskom podľa § 381 Obchodného

zákonníka je majetkový prospech, ktorý by poškodený získal, keby nebolo došlo ku škodnej

udalosti. Otázka, či žalobcovi ušiel zisk v dôsledku porušenia zmluvy žalovaným v uplatnenej

výške, tak zostala naďalej v konaní spornou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že rešpektovanie práva

na spravodlivý proces. zakotvené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, predpokladá, že v spojení so všeobecným procesným predpisom

v konaní pred všeobecným súdom musí byť daná jeho účastníkovi možnosť vyjadriť sa nielen

k vykonaným dôkazom (Čl. 48 ods. 2 SR) a k veci samej, ale tiež označiť, navrhnúť

dôkazy, ktorých vykonanie pre zistenie, resp. preukázanie svojich tvrdení pokladá

za potrebné; tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá povinnosť súdu nielen

o vznesených návrhoch vrátane dôkazných návrhov rozhodnúť, ale tiež – pokiaľ im

nevyhovie, vo svojom rozhodnutí vyložiť, z akých dôvodov tieto neakceptoval. Ak tak

všeobecný súd neurobí, zaťaží svoje rozhodnutie nielen vadami, spočívajúcimi v porušení

všeobecných procesných princípov – podraditeľnými pod vadu konania v zmysle § 237

písm. f/ , ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave,

siedmom oddiele SR, predovšetkým v , a v

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd (pórov. , ,

, a p.).

Je preto otázne, či v posudzovanej veci výšku skutočného ušlého zisku, vychádzajúc

z porušenej zmluvy, nie je žiaduce zistiť znaleckým dokazovaním, ktoré by tak bolo

podkladom pre vecne správne rozhodnutie veci.

Pretože postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva účastníka

konania na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru, resp. SR

v spojení s , a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( ). V novom rozhodnutí rozhodne odvolací

súd aj o náhrade trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 6. novembra 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.