Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/47/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej,

v právnej veci navrhovateľa S. S., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. M. B., advokátom

v Ž., proti odporcovi M. S., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. O. P., advokátom v P.,

o 6 638,78 eur (200 000 Sk), vedenej na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29.

novembra 2007, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

268,56 eur, k rukám JUDr. O. P., advokáta v P., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Považskej Bystrici rozsudkom z 25. októbra 2004 č.k. – 37

zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 200 000 Sk a náhradu trov konania vo výške

49 292 Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,

že účastníci uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu podľa a nasl. ,

na základe ktorej navrhovateľ pre odporcu zabezpečil činnosti spojené s kúpou nehnuteľnosti

a preto mu patrí odmena, ktorej výšku odporca nerozporoval. O trovách konania rozhodol

podľa Opravným uznesením zo dňa 23. novembra 2004 v zmysle

opravil výrok rozsudku o trovách tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi

náhradu trov konania titulom súdneho poplatku vo výške 10 000 Sk a náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 49 292 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie odporcu rozsudkom z 13. októbra 2005 sp.zn.

(v poradí prvým) rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zmenil tak, že návrh zamietol. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu trov konania

vo výške 86 071,50 Sk k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil skutkový stav a vec nesprávne

právne posúdil. Mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že činnosť navrhovateľa

nenaplnila pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle § 774 Občianskeho

zákonníka. Navrhovateľ nevyhľadal zmluvného partnera pre odporcu, predaj nehnuteľnosti

bol verejný, navrhovateľ len sprostredkoval jedno stretnutie s Ing. H., ktorý zastupoval

predávajúceho pri jednaniach o kúpe nehnuteľnosti. Navrhovateľ v konaní žiadnym

spôsobom nepreukázal ani uzavretie dohody o výške odmeny s odporcom. V tomto smere bol

záver súdu prvého stupňa v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, keď odporca

popieral v každom svojom vyjadrení zmluvný vzťah s navrhovateľom. Mal za to, že

navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, a preto návrh zamietol. O trovách konania

rozhodol v zmysle a

Na dovolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25. apríla

2007 sp.zn. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konania z dôvodu, že konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Vytkol odvolaciemu

súdu, že ak sa chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, mal dokazovanie

v zmysle sám v potrebnom rozsahu opakovať, vrátane dokazovania

výsluchom účastníkov a svedkov, na ktorých výpovede sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

odvolával. Len takýto postup odvolacieho súdu by bol v súlade so zásadou priamosti

a ústnosti občianskoprávneho konania.

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 29. novembra 2007 sp.zn. vo veci

opätovne rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením

zo dňa 23. novembra 2004 zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľovi uložil

povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 103 692,50 Sk do troch dní.

V intenciách uznesenia dovolacieho súdu doplnil dokazovanie opakovaným výsluchom

účastníkov konania, ako aj svedkov Ing. R. H., Ing. M. K. a E. S.. Z takto doplneného

dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom boli dlhoroční priatelia. Odporca

mal záujem na účely podnikania odkúpiť nehnuteľnosť – nebytové priestory bývalej pobočky

V. v P.. Odporca sa o predaji tejto nehnuteľnosti dozvedel tak, že priamo na bývalej pobočke

V. v P. bola napísaná ponuka na predaj za 2 milióny Sk. Táto ponuka bola verejná

a ktorýkoľvek záujemca o kúpu bol vyzvaný, aby v prípade záujmu sa kontaktoval

s pobočkou V. v T. Navrhovateľ navrhol odporcovi, že prostredníctvom svojho známeho Ing.

K. dohodne stretnutie s kompetentným pracovníkom V. v T. Ing. H.. Z výsluchu účastníkov,

ako aj svedka Ing. K. vyplynulo, že Ing. K. sa osobne poznal so zástupcom V. v T. Ing. H.,

s ktorým dohodol termín stretnutia. Na tomto stretnutí boli prítomní navrhovateľ, odporca,

Ing. K. a zástupca predávajúceho Ing. H.. Odporca na tomto jednaní oznámil Ing. H., že

nehnuteľnosť má záujem odkúpiť za kúpnu cenu 1,5 milióna Sk. Z výsluchu svedka Ing. H.

nesporne vyplynulo, že nehnuteľnosť bola dlhú dobu nepredajná, keď predaj nehnuteľnosti –

pobočky V. v P. bol schválený ešte v roku 1998 a tento predaj bol neúspešný. Neúspešné bolo

aj výberové konanie, ako aj predaj cez realitnú kanceláriu. Svedok Ing. H. na odvolacom

pojednávaní uviedol, že v čase záujmu odporcu o kúpu nehnuteľnosti nemali ďalších iných

záujemcov a bolo snahou predávajúceho predať nehnuteľnosť akémukoľvek záujemcovi.

Svedok Ing. H. na prvom stretnutí s účastníkmi konania a svedkom Ing. K. oznámil

odporcovi, že o jeho návrhu o odkúpenie nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1,5 milióna Sk nemôže

rozhodnúť, návrh odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy predložil na rozhodnutie Ústrediu V.

v B.. Predstavenstvo V. v B. akceptovalo ponuku odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy

za kúpnu cenu 1,5 milióna Sk. Následne prebiehali stretnutia medzi Ing. H. a odporcom,

na ktorých sa dojednávali ostatné podmienky uzavretia kúpnej zmluvy, ktorú potom odporca

uzavrel s predávajúcim vo februári 2001. Jediná činnosť navrhovateľa teda spočívala v tom,

že sprostredkoval stretnutie odporcu s Ing. H. prostredníctvom Ing. K.. Pokiaľ navrhovateľ

tvrdil, že napísal pre odporcu písomnú žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti, tieto svoje tvrdenia

okrem svedeckej výpovede svojej manželky E. S. žiadnym relevantným dôkazom

nepreukázal. Svedeckú výpoveď manželky navrhovateľa E. S. vyhodnotil odvolací súd

za nevierohodnú, s prihliadnutím na rozpory medzi jej výsluchom a rozpory medzi tvrdeniami

navrhovateľa. Ďalšie tvrdenia navrhovateľa uvádzané až v odvolacom konaní, že jednal

s predávajúcim aj následne na vypracovaní návrhu kúpnej zmluvy boli účelové, keď boli

vyvrátené samotnou svedeckou výpoveďou E. S. a navrhovateľ napokon sám doznal, že návrh

zmluvy odovzdal odporcovi. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, ako aj

z opakovaného dokazovania odvolacím súdom bolo nesporné, že navrhovateľ sa zúčastnil len

prvého stretnutia s Ing. H., jediná činnosť navrhovateľa spočívala v tom, že sprostredkoval

toto stretnutie prostredníctvom Ing. K.. Podľa názoru odvolacieho súdu táto činnosť

navrhovateľa nenaplnila pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle § 774

. Navrhovateľ nevyhľadal zmluvného partnera pre odporcu, keď

predaj nehnuteľnosti bol verejný, odporca sa o predaji dozvedel sám, navrhovateľ

spolupôsobil len tak, že sprostredkoval stretnutie odporcu s kompetentným pracovníkom V.

v T. Ing. H.. Navrhovateľ sa žiadnym aktívnym konaním nepričinil o to, že odporca kúpnu

zmluvu s predávajúcim uzavrel, žiadnym spôsobom sa nezaslúžil o zníženie kúpnej ceny, keď

o návrhu odporcu o zníženie kúpnej ceny rozhodovalo Ústredie V. v B. a toto rozhodnutie

navrhovateľ ani Ing. K. nijako nemohli ovplyvniť. Podľa názoru odvolacieho súdu

navrhovateľ žiadnym dôkazom nepreukázal ani uzavretie dohody o výške odmeny

s odporcom, pričom určenie odmeny je podstatnou náležitosťou sprostredkovateľskej zmluvy.

Aj keď svedok Ing. K. na odvolacom pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi bola

dojednaná odmena 200 000 Sk za sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti, táto jeho výpoveď

bola v rozpore s jeho výpoveďou vykonanou pred súdom prvého stupňa, kde uvádzal, že

na výšku odmeny si nepamätá. Vzhľadom na tieto rozpory vo svedeckej výpovedi Ing. K.,

odvolací súd ju vyhodnotil ako nevierohodnú a k tvrdeniam svedka neprihliadal. Odvolací súd

vytkol súdu prvého stupňa, že v rozpore s vykonanými dôkazmi v odôvodnení svojho

rozsudku konštatoval, že výšku odmeny odporca nerozporoval. Tento názor súdu nemal oporu

vo vykonanom dokazovaní, je priamo v rozpore s vykonanými dôkazmi, keď odporca

od počiatku a v každom svojom vyjadrení popieral akýkoľvek zmluvný vzťah

s navrhovateľom a dohodu o provízii. Dôkazné bremeno o uzavretí sprostredkovateľskej

zmluvy s odporcom v konaní spočívalo na navrhovateľovi, ktorý podľa názoru odvolacieho

súdu dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal, že jeho činnosť naplnila znaky

sprostredkovateľskej zmluvy.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol odvolaním navrhovateľ. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením § 238 ods. 1 a odôvodnil ho dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2

písm. c/ Žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť „súdu prvého stupňa“

na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď tento

dospel napriek doplnenému dokazovaniu, v rámci ktorého boli vypočutí viacerí svedkovia,

opätovne k nesprávnemu záveru, že nedošlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy

a dohody o odmene. Mal za to, že jeho činnosť pri sprostredkovaní kúpy nehnuteľnosti

naplnila pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy a k uzavretiu kúpnej zmluvy zo strany

odporcu aj došlo, pričom bez dohodnutej provízie by túto činnosť pre odporcu nevykonával.

Namietal právny záver odvolacieho súdu, podľa ktorého jediná činnosť navrhovateľa

spočívala v tom, že sprostredkoval stretnutie odporcu s Ing. H. prostredníctvom Ing. K..

Považoval za právne irelevantné či sprostredkovateľ vykoná, resp. nevykoná ďalšie právne

úkony súvisiace s predajom, ako skoncipovanie zmluvy, a tiež mal za irelevantné, či

sprostredkovateľ zastupuje záujmy kupujúceho alebo predávajúceho.

Odporca vo svojom vyjadrení žiadal dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné

zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania vo výške 13 680 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ods. l ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ods. l ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ods. l ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru,

že dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním je možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v , a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na

takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt žiadnej uvedenej

vady dovolací súd v konaní nezistil a ani dovolateľ takúto vadu nenamietal.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Medzi takéto

vady patrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo

nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami . Ani

takáto vada nebola dovolacím súdom zistená a dovolateľom namietaná.

Z obsahu dovolania navrhovateľa vyplýva, že tento ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie , t.j., že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právom posúdení veci.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy,

ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne

vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. O takýto prípad sa

v prejednávanej veci nejedná.

V zmysle , sprostredkovateľskou zmluvou sa

sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa

zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý

pričinením sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľská zmluva je preto zmluva, v ktorej sa jedna strana

(sprostredkovateľ) zaväzuje vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby druhá strana (záujemca)

mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje poskytnúť

sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzavretiu zmluvy.

Podstatnými obsahovými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy sú a/ záväzok

sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť k uzavretiu určitej zmluvy, b/ záväzok

záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý zásluhou

sprostredkovateľa. Takáto zmluva nemusí byť písomná a stačí v nej vymedziť všeobecnejšie

obsah sprostredkovávanej zmluvy, avšak i z tohto vymedzenia musí byť zrejmé, čo má byť

sprostredkované.

Záväzok zo sprostredkovateľskej zmluvy nespočíva v uzavretí zmluvy menom

záujemcu, ale v obstaraní príležitosti takúto zmluvu uzavrieť. To zahŕňa predovšetkým

vyhľadávanie tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem,

a v informovaní záujemcu o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú

pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým.

Sprostredkovanie je pojmovo úplatné, avšak odmena za sprostredkovanie nemusí byť

v zmluve určená presnou čiastkou, môže ísť napr. o percentuálne vyjadrenie z hodnoty a pod.

V zásade však je nepochybné, že sprostredkovateľ nie je iba pasívnym činiteľom, ale jeho

činnosť musí mať aktívnu povahu, pretože ustanovenie viaže

nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (teda uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý

pričinením sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ je povinný záujemcovi oznamovať všetky

dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti ovplyvňujúce

rozhodovanie záujemcu o tom, či uzavrie sprostredkovateľskú zmluvu alebo nie. To zahŕňa

tiež povinnosť informovať o dôveryhodnosti tretích osôb, vrátane predpokladov, ktoré

vypovedajú o tom, s akou pravdepodobnosťou si svoje povinnosti, vyplývajúce

zo sprostredkovanej zmluvy, splní, prípadne aké je riziko ich nesplnenia. Pre právo

na odmenu sprostredkovateľa v dohodnutej výške musia byť kumulatívne splnené dve

podmienky a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovávanú zmluvu a súčasne,

že túto zmluvu uzavreli zmluvné strany pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného je zrejmé,

že sprostredkovateľ nemá právo na odmenu vtedy, ak bola síce zmluva uzavretá, ale

sprostredkovateľ sa o to svojou aktívnou účasťou nezaslúžil. Medzi činnosťou

sprostredkovateľa a uzavretím zmluvy musí existovať príčinná súvislosť.

Dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že v súdenej

veci navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a nepreukázal, že došlo k uzavretiu zmluvy

medzi účastníkmi, ktorej obsah by napĺňal pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy podľa

, tak ako je uvedené hore. Činnosť navrhovateľa, ako ustálil

i odvolací súd spočívala len v tom, že pripravil stretnutie s pracovníkom pobočky V. v T.,

ktorý však nebol a v rozsahu svojich kompetencií ani nemohol byť, zmluvnou stranou

budúcej zmluvy o kúpe nehnuteľností, ktoré naviac boli verejne ponúknuté na predaj.

Navrhovateľ takisto nepreukázal v konaní, že za túto svoju činnosť mal dohodnutú odmenu

a to v žalovanej výške 200 000 Sk. V tomto smere dovolací súd poukazuje na správne závery

ako i presvedčivé odôvodnenie, ktoré vyvodil odvolací súd z doplneného dokazovania,

a na ktoré i dovolací súd v podrobnostiach poukazuje.

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom ( ) nie je dôvodné a keďže neboli

zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za následok

nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa podľa

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 ). Dovolací súd mu preto priznal náhradu trov dovolacieho konania za jeden úkon

právnej pomoci, ktorú poskytol advokát odporcovi vypracovaním písomného vyjadrenia

k dovolaniu ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb) vo výške 220,73 eur, čo spolu s režijným

paušálom 5,90 eur a 19 % DPH z priznanej odmeny vo výške 41,93 eur, predstavuje spolu

268,56 eur, ktoré zaviazal navrhovateľa zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu do troch

dní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. novembra 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková