Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
809/369383.c4ff59.pdf
PDF · 99.49 KB
No categories available
1Cdo/206/2009
Najvyšší súd 1 Cdo 206/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., so sídlom v B.,
proti povinnému D., s.r.o., so sídlom v B., pre vymoženie 394,34 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 1 Er 85/2005, o dovolaní súdneho exekútora
JUDr. L., so sídlom Exekútorského úradu v B. (ďalej len súdny exekútor), proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 10. septembra 2009 sp. zn. 5 CoE 44/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 21. apríla 2009 č.k. 1 Er 85/2005-20 exekúciu
zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu
hotových výdavkov vo výške 66,72 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Prešove na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 10. septembra
2009 sp. zn. 5 CoE 44/2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo
výroku o trovách exekúcie, keď sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa týkajúcimi sa
rozsahu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor. Žiadal, aby
dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
z dôvodu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že súd mu svojim rozhodnutím spôsobil škodu
na majetku. Nesúhlasil s tým, že ním uplatnené trovy exekúcie mu v celom rozsahu neboli
priznané, a keďže napriek tejto skutočnosti sa uskutočnilo na odvolacom súde pojednávanie,
mal za to, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Oprávnená ani povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie súdneho exekútora ako subjektu oprávneného podať tento mimoriadny
opravný prostriedok [§ 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov] smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie súdneho exekútora proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania
proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,
lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie, ktoré
by patrilo do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2
písm. a/ až c/ O.s.p. Navyše v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. predchádzajúce odseky neplatia, ak
ide - okrem iných vymenovaných uznesení - o uznesenie o trovách konania. To znamená, že
procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona
Dovolací súd v súlade s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť
dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa
dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne osadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej
podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (vyhláseného v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992
Zb.).
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký
vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred
ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany
jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto
postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované
dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom.
Postupom súdu v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. však treba rozumieť len taký
procesný postup súdu, ktorým je účastníkovi znemožnené buď zúčastniť sa na konaní alebo
realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva pre príslušný
úsek konania. Z uvedeného vymedzenia vyplýva, že k naplneniu predpokladov prípustnosti
dovolania (takéhoto dovolacieho dôvodu) dôjde vtedy, ak súd porušil konkrétne procesné
ustanovenie, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie možnosti účastníkovi konať
pred súdom. Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na taký nezákonný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní uplatniť konkrétne procesné práva.
V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal, že sa uskutočnilo na odvolacom
súde pojednávanie. Odvolací súd napadnuté uznesenie však vyhlásil bez nariadenia
pojednávania a neodňal svojim postupom súdnemu exekútorovi žiadne procesné právo.
Námietka dovolateľa o vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. opodstatnená nie je.
Zákon č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok,
nadobudol účinnosť 15. októbra 2009. Uvedená zákonná novela okrem iného zmenila obsah
predošlého znenia ustanovenia § 214 O.s.p. tým, že inak vymedzila prípady, kedy odvolací
súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008) na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak
a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008).
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Z obsahu spisu nie je sporným, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a že došlo k verejnému vyhláseniu napadnutého uznesenia, ako to
dokladá zápisnica o verejnom vyhlásení uznesenia, ktorá je na č.l. 31 spisu.
Požiadavka na verejné vyhlásenie rozsudku (v zmysle článku 142 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorý vychádza z medzinárodných zmlúv o ľudských právach
a základných slobodách) nevzťahuje sa na uznesenie, ktoré je formou (druhom) rozhodnutiu
súdu, ktorým sa o veci samej - až na zákonom stanovené výnimky (porovnaj § 152 druhá veta
O.s.p.) - nerozhoduje. V exekučnom konaní sa rozhoduje len uznesením (§ 251 ods. 4 druhá
veta O.s.p.).
Je vhodné zároveň pripomenúť všeobecný záver platný nad rámec exekučného
konania, že totiž rozhodnutie o trovách konania má z hľadiska formy rozhodnutia povahu
uznesenia a túto svoju povahu nestráca ani v tých prípadoch, keď je pričlenené k rozhodnutiu
o veci samej, kde je stanovená forma rozsudku; je teda bez právneho významu, či uznesenie
o trovách konania je samostatným rozhodnutím alebo či je začlenené do rozsudku, ktorým súd
rozhoduje o veci samej (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 283/2005).
Ohľadom napadnutého uznesenia nemožno uplatniť vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. tak, že bolo treba vykonať odvolacie pojednávanie, resp. dodržať postup platný
pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania. Zákonodarca takéto požiadavky
(porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. júna 2009 sp. zn.
1 Cdo 12/2009 a z 31. júla 2009 sp. zn. 1 Cdo 120/2009) vo vzťahu k predmetnému
rozhodovaniu odvolacieho súdu nestanovil (nepožaduje). Na skúmané rozhodnutie
(uznesenie) sa teda nevzťahuje povinnosť súdu oznámiť čas a miesto jeho vyhlásenia, ktorá sa
vzťahuje výlučne na vyhlásenie rozsudku ako rozhodnutia o veci samej. Už iba pre úplnosť
dovolací sud pripomína, že ani podľa úpravy platnej pred účinnosťou zákona č. 384/2008 Z.z.
Občiansky súdny poriadok nevyžadoval nariadiť pojednávania na prejednanie odvolania, ak
odvolanie smeruje proti uzneseniu (porovnaj § 214 ods.2 písm. c/ v znení účinnom do
14. októbra 2008).
Ďalšie uvádzané námietky dovolateľa je treba považovať za napadnutie právneho
posúdenia prejednávanej veci (výšky trov exekúcie) odvolacím súdom. Nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samotný tento dôvod ale prípustnosť
dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené
ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie súdneho
exekútora podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2009
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková