Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/248/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného : E. & B., B., proti

povinným : 1/ A. H., bývajúci v B., zastúpený JUDr. M. P., advokátom v B.,

2/ B. M., bývajúca v B., 3/ Ľ. M., bývajúci v B., o vymoženie 552.775,- USD s prísl.,

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní povinného 1/

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2008,

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 23. mája 2007 č.k.

-270 zamietol návrh povinného 1/ z 19. apríla 2007 na samostatné uznanie

cudzieho rozhodnutia podľa o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanovením o rozhodcovskom konaní (ďalej len

„ZRK“), podľa ktorého uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje

osobitným rozhodnutím a cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský

rozhodcovský rozsudok.

Na odvolanie povinných Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením

z 26. júna 2008 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je správne, pretože k uznaniu rozhodcovského

rozsudku dochádza tým, že exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie a tým na

cudzí rozhodcovský rozsudok prihliadne ako na tuzemský exekučný titul, a teda nie je podľa

§ 45 ods. 5 (správne 44 ods. 5 – pozn. Najvyššieho súdu SR) Exekučného poriadku

potrebné návrh doručovať oprávnenému. V danej veci sa teda jednoznačne aplikuje zákon

o rozhodcovskom konaní, konkrétne jeho ust. § 49.

Predmetné rozhodnutie krajského súdu napadol dovolaním povinný 1/ (ďalej len

„dovolateľ“), navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa

zamietnutím návrhu povinného v celku zamietol aj jeho návrh na zastavenie konania, keďže

nikde neuviedol, že návrhom na zastavenie konania sa zatiaľ nezaoberal. Dovolanie preto

považuje za prípustné podľa a keďže rozhodnutie spočíva aj na

nesprávnom právnom posúdení veci, dovolanie je tiež prípustné podľa § 241 ods. 2 písm. c/

Uviedol, že uznesenie odvolacieho súdu obsahuje vnútorné rozpory, keď súd zastáva

názor, že procesný postup uznania a výkon cudzích rozhodnutí je obsiahnutý v zákone č.

o rozhodcovskom konaní a Exekučný poriadok sa nepoužije a na inom mieste

zase uvádza, že prednostne platia hmotnoprávne aj procesne ustanovenia, zásady a princípy

Dohovoru New York, ktoré sú premietnuté a obsiahnuté v Zákon

č. v časti upravujúcej uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozsudkov

neobsahuje žiadne ustanovenia upravujúce procesný postup súdu pri uznávaní cudzieho

rozhodcovského rozsudku, obsahuje iba hmotnoprávne dôvody pre odopretie uznania

a výkonu cudzieho rozhodnutia. Samostatné vyslovenie hmotnoprávnej zásady o tom, že nie

je potrebný exequatur neznamená, že by nebolo potrebné pri exekúcii postupovať podľa

ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 5) a pred vydaním poverenia na vykonanie

exekúcie doručovať návrh povinnému do vlastných rúk. Namietal tiež, že sa odvolací súd

v odôvodnení nezaoberal jeho právnou argumentáciou na daný problém.

Oprávnený navrhol dovolanie povinného 1/ zamietnuť z dôvodu, že v prípade exekúcie na

majetok povinných sa všeobecné ustanovenia Exekučného poriadku a

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPSP“), ktoré vyžadujú

samostatné konanie o uznanie rozhodcovského rozsudku neaplikujú a to vzhľadom na

existenciu osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v

Povinní 2/, 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1

a dospel k týmto záverom:

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je prípustné, ak je ním napadnuté

pozmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ), alebo odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.

1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa ( ). Proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je

dovolanie prípustné ( ), ak a/ v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia alebo c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolateľ nesprávne vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 239 ods. 2 písm.

b/ tvrdiac, že zamietavým uznesením z 23.5.2007 súd prvého stupňa zamietol aj jeho

návrh na zastavenie exekučného konania. Takéto tvrdenie dovolateľa nemá v ničom oporu,

najmä keď vo výroku tohto uznesenia súd prvého stupňa expressis verbis uviedol, že zamieta

„návrh povinného v 1. rade na samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia“. S ďalšími návrhmi

povinných, ktorým navrhujú zastavenie exekúcie, odklad exekúcie, ako aj o námietkach voči

trovám exekúcie a voči upovedomeniu o začatí exekúcie sa bude súd prvého stupňa zaoberať

až v ďalšom konaní. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci bolo potrebné vyvodzovať

výlučne z ustanovenia

Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľ v súvislosti s uznesením odvolacieho súdu

namietal vadu podľa , preto osobitnej pozornosti dovolacieho

prieskumu bol podrobený tento dovolací dôvod.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Obligatórne ( ) sa dovolací súd zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Existenciu vád konania v zmysle ustanovenia dovolateľ

nenamietal a vady uvedenej povahy nevyšli najavo v dovolacom konaní.

Dovolateľ namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci (dovolací dôvod podľa ). Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva

na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie

súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu

aj na podklade a/ rozhodnutí orgánov Európskej únie, b/ rozhodnutí osvedčených ako

európsky exekučný titul, c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých

je vyznačená oprávnená osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e/ osvedčení o dedičstve,

vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f/

vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na

pokutu nezaplatenú na mieste, g/ platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní

a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h/ vykonateľných rozhodnutí

a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia

a starobného dôchodkového sporenia, i/ iných vykonateľných rozhodnutí a schválených

zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade

cudzieho rozhodnutia, súd doručí návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk.

Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie nepodá návrh na

samostatné uznanie cudzieho rozhodnutia, súd poverí exekútora, ak sú splnené podmienky

podľa odseku 2, aby vykonal exekúciu.

Podľa § 46 ods. 1 ZRK, cudzí rozhodcovský rozsudok je na účely tohto zákona

rozhodcovské rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v rozhodcovskom konaní o veci samej

a bolo vydané na území iného štátu ako Slovenskej republiky a podľa jeho odseku 2, cudzí

rozhodcovský rozsudok možno uznať a vykonať v Slovenskej republike za podmienok

ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 47 ZRK, účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho

rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho

rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského

rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú

kópiu.

Podľa § 49 ods. 1 ZRK, uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje

osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je

príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský

rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 50 ods. 1 ZRK, uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku môže

súd odoprieť na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok

uplatňuje, len vtedy, ak tento účastník konania preukáže súdu príslušnému na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu, že a/ ako zmluvná strana rozhodcovskej zmluvy (§ 3 ods. 1)

nemohol uplatňovať svoje práva alebo že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade

s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala

rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho

poriadku štátu, kde bol rozhodcovský rozsudok vydaný, b/ nebol riadne upovedomený

o ustanovení rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov,

ktoré výslovne uvedie, nemohol sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, c/ rozhodcovským

rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo nespĺňa

dohodnuté podmienky na predloženie sporu na rozhodcovské konanie, alebo sa ním rozhodlo

o veci, ktorá je podľa právneho poriadku, ktorým sa podľa dohody strán mala rozhodcovská

zmluva uzavrieť, alebo ak takáto dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku štátu, kde

bol rozhodcovský rozsudok vydaný, vylúčená z rozhodcovského konania, d/ rozhodcovský

súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania; ak sa táto dohoda neuzavrela a ak ustanovenie

rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s právnym

poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo, alebo e/ rozhodcovský rozsudok sa

nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon

odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský

rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu

účastníka konania, proti ktorému sa cudzí rozhodcovský rozsudok uplatňuje, ak zistí, že podľa

právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno predmet sporu riešiť v rozhodcovskom

konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa ustanovenia § 53 ZRK, ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná

zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku,

neustanovuje inak.

Podľa Čl. III vyhlášky ministra zahraničných vecí č. o Dohovore o uznaní

a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (ďalej len „Dohovor“), každý Zmluvný štát

uzná rozhodcovské rozhodnutie za záväzné a povolí jeho výkon podľa predpisov o konaní,

ktoré platí na území, kde sa rozhodnutie uplatňuje, za podmienok určených v nasledujúcich

článkoch. Pre uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje Dohovor,

sa neurčia podstatne ťažšie podmienky alebo vyššie súdne poplatky, než sú určené pre

uznanie a výkon rozhodcovských rozhodnutí miestnych (národných).

Podľa Čl. V Dohovoru, 1/ uznanie a výkon rozhodnutia sa môžu odoprieť na žiadosť

strany, proti ktorej sa rozhodnutie uplatňuje, len vtedy, ak táto strana preukáže

kompetentnému orgánu krajiny, v ktorej sa žiada o uznanie a výkon:

a/ že strany dohody spomenutej v čl. II boli podľa zákona, ktorý sa na ne vzťahuje,

nespôsobilé na konanie, alebo že spomenutá dohoda nie je platná podľa práva, ktorému strany

túto dohodu podrobili, alebo v nedostatku odkazu v tomto smere, podľa práva krajiny, kde

sa rozhodnutie vydalo; alebo

b/ že strana, proti ktorej sa rozhodnutie uplatňuje, nebola riadne upovedomená o ustanovení

rozhodcu alebo o rozhodcovskom konaní alebo nemohla z akýchkoľvek iných dôvodov

uplatniť svoje požiadavky; alebo

c/ že rozhodnutie sa týka sporu, pre ktorý sa neuzavrela rozhodcovská zmluva, alebo ktoré

nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozhodnutie presahuje dosah dohovoru

o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského

rozhodnutia vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozhodnutí

konajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, tá časť rozhodnutia, ktorá obsahuje

rozhodnutie o veciach podrobených rozhodcovskému konaniu, môže sa uznať a vykonať;

alebo

d/ že zloženie rozhodcovského súdu alebo rozhodcovské konanie nebolo v súlade s

dojednaním strán, alebo ak nebolo také dojednanie, že nebolo v súlade so zákonmi krajiny,

kde sa rozhodcovské konanie konalo; alebo

e/ že rozhodnutie sa doteraz nestalo pre strany záväzným, alebo sa zrušilo, alebo jeho výkon

odložil kompetentný orgán krajiny, v ktorej alebo podľa právneho poriadku ktorej sa vydalo.

2/ uznanie a výkon rozhodcovského rozhodnutia môžu byť tiež odopreté, ak kompetentný

orgán krajiny, kde sa žiada o uznanie a výkon, zistí:

a/ že predmet sporu nemôže byť predmetom rozhodcovského konania podľa práva tejto

krajiny; alebo

b/ že uznanie alebo výkon rozhodnutia by boli v rozpore s verejným poriadkom tejto krajiny.

Z uvedeného vyplýva, že znenie Dohovoru bolo premietnuté do znenia ustanovení ZRK.

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky je možné nútene vykonať

v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú

vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci

súdov, a verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované

oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích

správnych orgánov a v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych

orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie.

Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na

území Slovenskej republiky.

Slovenské exekučné orgány uznávajú vykonateľnosť cudzích exekučných titulov vo

viacerých právnych režimoch : 1/ klasické (formálne) uznanie vykonateľnosti podľa zákona

č. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a podľa

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, 2/ uznanie vykonateľnosti podľa

medzištátnej dohody o právnej pomoci, resp. dohody o uznávaní a výkone rozhodnutí,

3/ uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel

I), 4/ vykonateľnosť podľa Nariadenia Parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21.4.2004,

ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky, 5/ uznanie a výkon cudzieho

rozhodcovského rozhodnutia, 6/ uznanie a výkon cudzieho správneho rozhodnutia, 7/ uznanie

a výkon rozhodnutia orgánu Európskych spoločenstiev. Klasické uznanie vykonateľnosti

cudzieho exekučného titulu prichádza do úvahy, ak Slovenská republika nie je viazaná inou

úpravou (t.j. v prípade, kedy bol exekučný titul vydaný v štáte, ktorý nie je so Slovenskou

republikou v zmluvnom vzťahu, umožňujúcom vyšší štandard uznávania, ani nie je viazaný

komunitárnymi procesnými normami). Exekučný súd podľa ZMPSP uzná vykonateľnosť

cudzieho rozhodnutia, ak nie je dôvod na jeho neuznanie na území Slovenskej republiky (por.

vyššie uvedené). Majetkové cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd vydá poverenie

na vykonanie exekúcie.

Rozhodcovské rozhodnutia nie sú zastrešené Nariadením Brusel I, ani Nariadením, ktorým

sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch

možných právnych režimoch: 1/ o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov (ZRK), 2/ medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj

rozhodcovské rozhodnutia.

Pri uznávaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozhodnutia oprávnený v návrhu na

vykonanie exekúcie navrhne aj uznanie tohto rozhodnutia. K návrhu prikladá aj originál

rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Uznanie cudzieho rozhodcovského

rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný

tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok (§ 49

ods. 1 ZRK). Z toho vyplýva, že pri uznávaní cudzieho rozhodcovského rozhodnutia nie je

možné uplatniť ustanovenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku. Na návrh povinného môže

exekučný súd odoprieť uznanie a výkon rozhodnutia za predpokladu, že povinný preukáže

existenciu dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 ZRK. Vzhľadom na vyššie uvedené takýto návrh

povinného neprichádza do úvahy na začiatku konania, ale až po doručení upovedomenia

o začatí exekúcie. Exekučný súd odoprie uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku

aj bez návrhu povinného ak zistí, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky nemožno

predmet sporu riešiť v rozhodcovskom konaní alebo by jeho uznanie a výkon boli v rozpore

s verejným poriadkom. U cudzieho rozhodcovského rozhodnutia na jeho uznanie teda nie je

potrebné zvláštne konanie, ani zvláštneho výroku. Cudzie rozhodcovské rozhodnutie je

uznané tým, že exekučný súd k nemu prihliadne, akoby išlo o rozhodnutie slovenského

rozhodcovského rozhodnutia (por. § 49 ZRK). Ak pritom zistí, že sú splnené predpoklady pre

uznanie v zmysle ustanovenia § 45 a § 50 ZRK, bude mať uznanie cudzieho rozhodnutia

povahu vyriešenej predbežnej otázky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd vo svojom uznesení vyslovil (v podstate) názor, že cudzí rozhodcovský

rozsudok je uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne v súlade s ustanovením § 49 ZRK

a pri uznávaní cudzieho rozhodcovského rozhodnutia nie je možné uplatniť ustanovenie § 44

ods. 5 Exekučného poriadku, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení bolo potrebné

dospieť k záveru, že dovolateľovi sa v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť vecnú

správnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, pretože z nich jednoznačne vyslovený právny záver vyplýva.

Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa (nesprávne

právne posúdenie veci) preto nie je daný.

Dovolací súd tiež skúmal, či konanie nie je postihnuté tzv. inou vadou konania. Inou vadou

konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení a z nich vyvodeného právneho

záveru, pri uznávaní cudzieho rozhodcovského rozhodnutia nie je možné uplatniť ustanovenie

44 ods. 5 Exekučného poriadku. Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa

neprípustne (nadbytočne) rozhodol o návrhu povinného 1/ z 19.4.2007, ktorým navrhol

samostatné uznanie rozhodnutia Rozhodcovského súdu pri Maďarskej obchodnej

a priemyselnej komore v Budapešti č.k. z 27.11.2006. Ako bolo vyššie uvedené,

uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ale je

uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský

rozsudok, čím si vyrieši predbežnú otázku pre vydanie poverenia na exekúciu. Vydanie

poverenia na exekúciu je teda uznaním cudzieho rozhodcovského rozsudku a preto nie je

možné návrh na jeho uznanie následne samostatným uznesením zamietnuť.

Ak potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil nepostupoval

procesne správne, pretože ho mal ako nadbytočne a nesprávne vydané zrušiť a to bez potreby

jeho nahradenia akýmkoľvek iným rozhodnutím.

Výskyt inej vady v konaní podľa je dôvodom, pre ktoré musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutou takou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky vzhľadom na to, napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie ( ), v ktorom bude jeho úlohou zrušiť uznesenie

súdu prvého stupňa ako uznesenie procesne nesprávne vydané.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová