Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoE/31/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Česká republika s.r.o., so sídlom Novodvorská 994, Praha 4, Česká republika, IČO: 25 117 483, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: M., bytom M. V., Y., o vymoženie 24.072,- Kč s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. -8 zo dňa 5. júna 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený je právnickou osobou iného štátu - Českej republiky a predložený exekučný titul je tzv. cudzím rozhodnutím (Rozhodčí nález, sp.zn. zo dňa 19.10.2011). Česká republika a Slovenská republika sú členské štáty Európskej únie a pripojený exekučný titul bol vydaný po vstupe oboch členských štátov do Európskej únie. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 zo dňa 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa s poukazom na predmet úpravy uvedený v kapitole I. v článku 1 ods. 2 písm. d/ nevzťahuje na rozhodcovské konanie. Pre posúdenie uznania a vykonanie rozhodcovského nálezu preto nie je možné použiť citované . Súd prvého stupňa uviedol, že pre priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu sa v zásade vyžadujú dve štádiá, a to je konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia a druhé štádium je vlastný výkon tohto uznaného rozhodnutia. Konanie o uznanie sa v zásade riadi normami medzinárodného práva súkromného, ktoré sa nachádzajú v medzinárodných zmluvách a v o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, pričom medzinárodné pramene majú prednosť pred zákonnou úpravou. Samotné vykonávacie konanie sa riadi všeobecnými vnútroštátnymi normami za predpokladu, že cudzie rozhodnutie sa nostrifikovalo, čím sa stáva rovnocenným s rozhodnutím domácim. Z uvedeného vyplýva, že k uplatneniu Exekučného poriadku ako všeobecnej vnútroštátnej normy vykonávacieho konania, môže dôjsť až po tom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie. Exekučný poriadok neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa vyžaduje nostrifikačné konanie, pretože sa v zásade predpokladá jeho uskutočnenie skôr, než dôjde k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania, cudzie rozhodnutie nie je exekučným titulom. Exekučný poriadok upravuje len situácie, v ktorých sa samostatné nostrifikačné rozhodnutie nevyžaduje (, resp. Exekučného poriadku). O túto situáciu však v predmetnom konaní nejde. Česká republika a Slovenská republika sú viazané Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí z 10.06.1958, ktorý pre Československú republiku nadobudol účinnosť 10.10.1959 a tento dohovor je záväzný aj pre Českú republiku. Ide o špeciálnu úpravu medzinárodného práva procesného, ktorá osobitne upravuje konanie o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, ktoré zahŕňajú nielen rozhodnutia vydané rozhodcami ustanovenými na každý jednotlivý prípad, ale aj rozhodnutia vydané stálymi rozhodcovskými orgánmi, ktorým sa strany podrobili (čl. 1 ods. 2 dohovoru). Dohovor ďalej v

článkoch III. a IV. bližšie upravuje podmienky uznania a výkonu rozhodcovského rozhodnutia. Zastával názor, že oprávnený, ktorý navrhuje vykonať takéto rozhodnutie nevyhnutne musí žiadať aj o uznanie a k žiadosti musí predložiť príslušné listiny, zabezpečiť preklad listín, preukázať splnenie podmienok pre uznanie. V uznávacom konaní v zmysle čl. V. je daná možnosť aj strane, proti ktorej sa rozhodnutie uplatňuje, aby preukázala orgánu krajiny, v ktorej sa žiada o uznanie a výkon, okolnosti, podľa ktorých je možné uznanie a výkon odoprieť, resp. sám orgán krajiny môže uznanie a výkon odoprieť. Z uvedeného vyplýva, že pred samotným výkonom rozhodcovského nálezu sa vyžaduje uznávacie konanie, ktoré evidentne v predmetnej veci neprebehlo a oprávnený ani návrh na uznanie nepodal. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal uznávacím konaním aj podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach zo dňa 29.10.1992, ktorá zmluva nadobudla platnosť 05.04.1993 a bola uverejnená v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. Podľa tretej časti článku 22 tejto zmluvy sa podľa tejto zmluvy uznávajú aj rozhodcovské nálezy vydané v rozhodcovskom konaní. Na uznanie a výkon sú však stanovené podmienky uvedené v článku 23 (okrem iného preukázanie, že účastníkovi bola daná možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä, ak bol riadne a včas predvolaný a rozhodnutie mu bolo riadne doručené a podobne), pričom tieto podmienky musí preukazovať oprávnený. Aj zo znenia článku 24 sa predpokladá podanie návrhu na uznanie, pričom samotný výkon rozhodnutia sa spravuje podľa článku 24 ods. 2 zmluvy. Podľa článku 24 ods. 3 súd, ktorý rozhoduje o uznaní a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon. Vychádzajúc z uvedenej úpravy obsiahnutej v medzinárodných normách dospel súd prvého stupňa k záveru, že pokiaľ oprávnený navrhuje priamo vykonať cudzie rozhodnutie, ktoré je potrebné uznať v osobitnom uznávacom konaní a len po tomto konaní je možné viesť exekúciu, je potrebné žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Exekučný titul, ktorým je pripojený rozhodcovský nález, nie je spôsobilým exekučným titulom, pretože jeho výkonu bráni absencia nostrifikačného konania. Pre uvedený rozpor exekučného titulu, a tým i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia s medzinárodnými normami, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi normami (Exekučný poriadok), súd prvého stupňa žiadosť zamietol v celom rozsahu.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje uvedené listiny z formálnej a materiálnej stránky. Formálnym preskúmavaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa rozumie dodržanie všetkých formálnych náležitostí uvedených listín tak, ako ich vyžaduje a nasl. Exekučného poriadku. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady vyššie uvedených listín, pričom mal za to, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nie je exekučný súd oprávnený posudzovať samotný právny vzťah (zmluvu), ktorý bol základom pre nárok priznaný týmto exekučným titulom. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000, uverejnený pod č. 18/2000. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci, ako súd vyššej inštancie. Platný právny poriadok SR nezveruje exekučnému súdu právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu. Takýto stav by bol zjavne v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR, ktoré konštantne judikujú, že , resp. dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné, resp. práva, ktoré sú praktické a efektívne, t.j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky. Podľa Súdneho dvora zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen

opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z európskeho práva nemožno vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Podľa jeho názoru namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Záverom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp.zn. zo dňa 26.09.2011 a sp.zn. zo dňa 30.11.2009. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť z nasledovných dôvodov:

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 16.05.2013, domáha vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodčí nález, sp.zn. zo dňa 19.10.2011 vydaný rozhodcom JUDr. Tomášom Sokolom, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 16.11.2011 a vykonateľnosť dňa 02.12.2011.

V posudzovanej veci je teda nepochybné, že exekučným titulom v danej veci má byť rozhodcovský nález vydaný rozhodcom v Českej republike.

Exekučné tituly, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky je možné nútene vykonať v Slovenskej republike. Ide o rozhodnutia cudzích súdnych orgánov, ktoré sa týkajú vymedzených právnych vzťahov, rozhodovanie o ktorých štandardne spadá do právomoci súdov a verejné listiny o takýchto právnych vzťahoch, spísané alebo zaregistrované oprávnenými osobami cudzích štátov, cudzie rozhodcovské rozhodnutia, rozhodnutia cudzích správnych orgánov a v prípade členských štátov Európskej únie aj rozhodnutia komunitárnych orgánov. Základným predpokladom na vykonanie cudzieho exekučného titulu je jeho uznanie. Uznaním cudzieho rozhodnutia treba chápať priznanie právnych účinkov rozhodnutia na území Slovenskej republiky.

Na území Slovenskej republiky sa cudzie rozhodcovské rozhodnutia uznávajú v dvoch možných právnych režimoch: 1/ o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, 2/ uzatvorená medzinárodná zmluva o právnej pomoci, ktorá zastrešuje aj rozhodcovské rozhodnutia.

V oblasti uznania a výkonu českého rozhodcovského rozhodnutia platí v prvom rade zmluva medzi Českou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi zo dňa 29.10.1992 uverejnená v Zbierke Zmluva je konštruovaná odlišne od väčšiny ostatných dvojstranných zmlúv, a to predovšetkým tým, že samostatne upravuje uznanie a výkon rozhodnutia v rôznych oblastiach súkromného práva.

Otázky uznania a výkonu rozhodnutí v majetkových veciach sú upravené v článku 22 a nasledujúcich predmetnej zmluvy, kde písmeno c/ tohto článku sa týka rozhodcovských nálezov. Vecné predpoklady uznania a výkonu sú upravené v článku 23 zmluvy. Spôsob uznania a výkonu rozhodnutí je jednoznačne vymedzený v článku 24 zmluvy, podľa ktorého návrh na uznanie a výkon rozhodnutia sa podáva priamo príslušnému súdu zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie uznať a vykonať. Výkon rozhodnutia, vrátane náležitostí návrhu na výkon rozhodnutia a dokladov, ktoré je potrebné k návrhu pripojiť, ako aj možnosť povinného podať proti výkonu rozhodnutia námietky, sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa má rozhodnutie vykonať. Súd, ktorý rozhoduje o uznaní

a nariadení výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23 a ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.

Okrem uvedenej zmluvy, je v danej veci potrebné prihliadnuť aj na ustanovenia až o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a tiež na právnu úpravu v Dohovore o uznaní a výkone rozhodcovských rozhodnutí uverejnený vo vyhl. č. - Newyorský dohovor.

Podľa , o rozhodcovskom konaní účastník konania, ktorý žiada o uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku, je povinný k písomnému návrhu na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku podanému na súd pripojiť originál tohto cudzieho rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Ak cudzí rozhodcovský rozsudok alebo rozhodcovská zmluva nie je vyhotovená v štátnom jazyku Slovenskej republiky, účastník konania zabezpečí jej úradný preklad do tohto jazyka.

Podľa , o rozhodcovskom konaní uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu, naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Cudzí rozhodcovský rozsudok sa v Slovenskej republike vykoná ako tuzemský rozhodcovský rozsudok.

Podľa o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá je súčasťou jej právneho poriadku, neustanovuje inak.

Na základe príslušných vyššie uvedených právnych noriem odvolací súd konštatuje, že pri uznávaní a výkone cudzieho rozhodcovského rozhodnutia oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie navrhne aj uznanie takéhoto rozhodnutia. K návrhu prikladá aj originál rozhodcovského rozsudku alebo jeho osvedčenú kópiu a originál rozhodcovskej zmluvy alebo jej osvedčenú kópiu. Uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku sa potom nevyslovuje osobitným rozhodnutím. Cudzí rozhodcovský rozsudok je uznaný tým, že exekučný súd naň prihliadne, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Je potrebné prisvedčiť argumentom súdu prvého stupňa, že na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nestačí podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ale účastník (oprávnený) je povinný súčasne s týmto návrhom podať aj návrh na uznanie cudzieho rozhodcovského nálezu ako exekučného titulu na výkon exekúcie v Slovenskej republike. V prejednávanej veci je nepochybné, že oprávnený sa uznania výkonu cudzieho rozhodcovského nálezu riadnym návrhom nedomáhal a zároveň nepredložil príslušné podklady, ktoré sú potrebné k takémuto neformálnemu uznávaciemu procesu. Predloženému rozhodcovskému nálezu potom nemožno za daných okolností priznať účinky spôsobilého exekučného titulu.

Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v posudzovanej veci vecne správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, keď sa správne zaoberal v prvom rade otázkou uznania a spôsobilosti cudzieho rozhodcovského rozhodnutia na výkon exekúcie v Slovenskej republike.

Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.