Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c5e/368541.ff4c76.pdf
PDF · 110.66 KB
No categories available
1Sžo/269/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžo/269/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci
žalobkyne: O., bytom J., zastúpenej advokátkou JUDr. L., K., proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 206-2007/07230 zo dňa 25.6.2007, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 212/07-22 zo dňa 10.9.2008,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 212/07-22 zo dňa 10.9.2008 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 206-2007/07230
zo dňa 25.6.2007 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 132,78–€ k rukám
právnej zástupkyne JUDr. L. do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 206-2007/07230
zo dňa 25.6.2007, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
žalovaného č. 219191-2006-00705 zo dňa 9.2.2006 o zamietnutí žiadosti žalobkyne
o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa ustanovení § 7 a § 19b zákona
č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len zákon).
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že postup a rozhodnutie
žalovaného boli v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie je náležite odôvodnené.
Poukázal na právnu úpravu udeľovania štátneho občianstva, v zmysle ktorej správny orgán
môže ale nemusí žiadosti vyhovieť, avšak musí svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodniť jednak z hľadiska aplikovaného hmotného práva, ako aj v zmysle všeobecných
požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 SP. Podľa názoru súdu z úvahy
správneho orgánu pri aplikácii použitej právnej úpravy by malo vyplynúť všeobecné pravidlo
pre rozhodovanie o žiadostiach podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona, ktoré by mal potom správny
orgán aplikovať v iných skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, v záujme
dodržiavania všeobecných princípov právneho štátu, najmä princípu právnej istoty účastníkov
konania a predvídateľnosti rozhodovania orgánov verejnej moci. V danom prípade je
z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia dostatočne zrejmé, akými úvahami bol správny
orgán vedený pri aplikácii právnej normy, aké požiadavky kladie na uchádzača o štátne
občianstvo Slovenskej republiky a prečo vyhodnotil posudzované pomery na strane žalobkyne
ako nedostačujúce pre vyhovenie jej žiadosti. Pretože žalobkyňa námietku o nerovnakom
rozhodovaní žalovaného v skutkovo podobných prípadoch bližšie nekonkretizovala, súd
sa touto námietkou nezaoberal.
Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala rozsudok
zmeniť, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Namietala, že z rozhodnutí správneho orgánu nie je zrejmé, na základe akých vykonaných
dôkazov dospeli k záveru, že nebola preukázaná jej integrácia do spoločnosti a samotné
rozhodnutia nespĺňajú všeobecné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 SP.
Žalovanému vytýkala, že zákon neukladá, v akom časovom horizonte o udelenie pobytu,
resp. uzavretia manželstva, možno podať žiadosť o udelenie občianstva ako aj to, že o žiadosti
sa rozhodovalo dva roky po jej podaní a preto mal byť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozhodnutia. Z rozhodnutia žalovaného podľa žalobkyne nie je zrejmé, či sa správny orgán
týmito skutočnosťami zaoberal, či vykonal dôkazy na to, či za dva roky nedošlo k jej
integrácii do spoločnosti. Zdôraznila, že uzatvorila manželstvo so slovenským štátnym
občanom a odo dňa podania žiadosti sa im narodili už dvaja synovia, ktorí majú slovenské
štátne občianstvo a táto skutočnosť podľa žalobkyne je nesporným znakom toho, že má snahu
o skutočné a plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti so značným prínosom pre Slovenskú
republiku.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského
súdu potvrdiť ako vecne správny. Trval na správnosti a zákonnosti preskúmavaného
rozhodnutia, pričom poukázal na to, že starší syn žalobkyne sa narodil v Spojenom kráľovstve
Veľkej Británie a Severného Írska a že okolnosti nasvedčujú tomu, že sa tam narodil aj jej
druhorodený syn. Podľa jeho názoru sa žalobkyňa na území Slovenskej republiky nezačlenila
do pracovného procesu a nebola u nej preukázaná dostatočná integrácia do spoločnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (§250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa
8.12.2008, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred
(§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného súd zistil,
že žalobkyňa podala dňa 22.11.2004 žiadosť o udelenie štátneho občianstva, ktorej žalovaný
rozhodnutím č. 219191-2006/00705 zo dňa 9.2.2006 nevyhovel s odôvodnením, že žalobkyňa
síce má na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt od 28.6.2004 a dňa 15.5.2004
uzavrela manželstvo so slovenským štátnym občanom, no vzhľadom na krátkosť pobytu
nebol daný dôvod na udelenie štátneho občianstva ani na základe § 7 ods. 3 písm. a/ zákona.
Po podaní rozkladu žalovaný napadnuté rozhodnutie svojím rozhodnutím
č. 206-2006/01661 zo dňa 16.5.2006 potvrdil.
Druhostupňové rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa žalobou, o ktorej rozhodol
krajský súd rozsudkom č. k. 1S 290/2006-29 zo dňa 19.4.2007 tak, že ho z dôvodu
nepreskúmateľnosti pre neúplnosť predloženého spisu podľa § 250j ods. 3 OSP zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V rozhodnutí súd okrem iného poukázal aj na to,
že z obsahu neúplného administratívneho spisu a najmä z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je možné zistiť dôvody, pre ktorý správny orgán vec neposudzoval už v čase
svojho rozhodovania aj podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona, v čom videl nedostatok náležitosti
odôvodnenia rozhodnutia.
V novom konaní žalovaný rozhodnutím č. 206-2007/07230 zo dňa 25.6.2007 opätovne
zamietol rozklad žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 9.2.2006 potvrdil. Zdôraznil,
že na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom
ustanovených požiadaviek a pripomenul, že štátne občianstvo je trvalý zväzok medzi
občanom a štátom a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať mimoriadne dôkladne. Dospel
k záveru, že z dôvodu krátkosti trvania manželstva a pobytu žalobkyne na území Slovenskej
republiky u nej nemožno preukázať dostatočnú integráciu do spoločnosti a zžitie sa s právnym
poriadkom Slovenskej republiky.
V predmetnej veci žalobkyňa predovšetkým namietala, že žalovaný pri rozhodovaní
o udelení štátneho občianstva neprihliadol na nové skutočnosti, nevykonal žiadne
dokazovanie za účelom zistenia, či za obdobie dvoch rokov už nedošlo k jej integrácii
do spoločnosti, napriek tomu, že pre rozhodnutie žalovaného je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozhodnutia.
Podľa § 7 zákona štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť na žiadosť
osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorá
a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň 5 rokov a ovláda
slovenský jazyk,
b) nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin (ods. 1).
Bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v odseku 1 možno udeliť štátne
občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi,
a) ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo
b) z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila
o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, kultúrnej a technickej,
alebo o osobu, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka. (ods. 3).
Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného ako aj krajského súdu, že v zmysle platnej
právnej úpravy na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok a je
teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. Treba však pripomenúť, že vyššie citovaným
zákonným ustanovením nebola žalovanému zverená ničím neobmedzená voľná úvaha
pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí štátne občianstvo žiadateľovi, ktorý splnil podmienky
stanovené v § 7 ods. 3 písm. a/ zákona, pretože rozsah týchto podmienok môže definovať
len zákon a žalovaný nesmie svojou voľnou úvahou rozširovať takéto zákonom taxatívne
vymedzené podmienky pre udelenie štátneho občianstva. Žalovaný pri použití voľnej úvahy
musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postup správneho
orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami a k podmienkam v zákone
stanoveným nesmie pripojovať ďalšie podmienky, pretože takéto voľné rozširovanie
podmienok štátneho občianstva nad rámec zákona by bolo ľubovôľou orgánu verejnej moci.
Keď teda žalovaný argumentoval nemožnosťou preukázania „dostatočnej integrácie
žalobkyne do spoločnosti a zžitia sa s právnym poriadkom Slovenskej republiky“, Najvyšší
súd Slovenskej republiky konštatuje, že takéto odôvodnenie je príliš všeobecné a príliš široko
koncipované a možno pod neho zahrnúť v podstate akékoľvek ďalšie podmienky nad zákonný
rámec.
Odvolacie konanie tvorí s prvostupňovým konaním pred správnym orgánom jeden
celok a preto si odvolací orgán, v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 SP musí všímať i všetky
nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia a je oprávnený aj z vlastného
podnetu vykonať nové dokazovanie za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela manželstvo so slovenským
štátnym príslušníkom dňa 15.5.2004, žiadosť o udelenie štátneho občianstva podala dňa
24.11.2004, prvostupňové rozhodnutie o neudelení štátneho občianstva bolo vydané dňa
9.2.2006 a v tomto súdnom konaní preskúmavané druhostupňové správne rozhodnutie bolo
vydané až dňa 25.6.2007, teda so značným časovým odstupom od podania žiadosti.
Ak žalovaný aj svoje druhostupňové rozhodnutie odôvodnil len tým, že „z dôvodu krátkosti
trvania manželstva žalobkyne a pobytu na území Slovenskej republiky nemožno posúdiť,
či toto jej manželstvo plní svoju spoločenskú funkciu ani preukázať dostatočnú integráciu
do spoločnosti“ bez toho, aby sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými
v rozklade, nemožno takéto rozhodnutie bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vzhľadom
na značný časový odstup od vydania prvého rozhodnutia a bez konkretizovania dôvodov,
považovať za dostatočne odôvodnené.
Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je založené
na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.
Podľa § 250ja ods. 3 OSP ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu
zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho
orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní
rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
Pretože vzhľadom na uvedené neboli predpoklady na potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd ho preto v súlade s citovaným ustanovením
zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2
v spojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov
právneho zastúpenia a to celkovo v sume 132,78–€ pozostávajúcu zo zaplatených súdnych
poplatkov za žalobu a za odvolanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. decembra 2009
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová