Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/269/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci

žalobkyne: O., bytom J., zastúpenej advokátkou JUDr. L., K., proti žalovanému:

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 206-2007/07230 zo dňa 25.6.2007, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -22 zo dňa 10.9.2008,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -22 zo dňa 10.9.2008 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 206-2007/07230

zo dňa 25.6.2007 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 132,78–€ k rukám

právnej zástupkyne JUDr. L. do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou

sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 206-2007/07230

zo dňa 25.6.2007, ktorým žalovaný zamietol rozklad a potvrdil prvostupňové rozhodnutie

žalovaného č. 219191-2006-00705 zo dňa 9.2.2006 o zamietnutí žiadosti žalobkyne

o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky podľa ustanovení § 7 a § 19b zákona

č. o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len zákon).

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že postup a rozhodnutie

žalovaného boli v súlade so zákonom a napadnuté rozhodnutie je náležite odôvodnené.

Poukázal na právnu úpravu udeľovania štátneho občianstva, v zmysle ktorej správny orgán

môže ale nemusí žiadosti vyhovieť, avšak musí svoje rozhodnutie náležitým spôsobom

odôvodniť jednak z hľadiska aplikovaného hmotného práva, ako aj v zmysle všeobecných

požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 47 SP. Podľa názoru súdu z úvahy

správneho orgánu pri aplikácii použitej právnej úpravy by malo vyplynúť všeobecné pravidlo

pre rozhodovanie o žiadostiach podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona, ktoré by mal potom správny

orgán aplikovať v iných skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, v záujme

dodržiavania všeobecných princípov právneho štátu, najmä princípu právnej istoty účastníkov

konania a predvídateľnosti rozhodovania orgánov verejnej moci. V danom prípade je

z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia dostatočne zrejmé, akými úvahami bol správny

orgán vedený pri aplikácii právnej normy, aké požiadavky kladie na uchádzača o štátne

občianstvo Slovenskej republiky a prečo vyhodnotil posudzované pomery na strane žalobkyne

ako nedostačujúce pre vyhovenie jej žiadosti. Pretože žalobkyňa námietku o nerovnakom

rozhodovaní žalovaného v skutkovo podobných prípadoch bližšie nekonkretizovala, súd

sa touto námietkou nezaoberal.

Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala rozsudok

zmeniť, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Namietala, že z rozhodnutí správneho orgánu nie je zrejmé, na základe akých vykonaných

dôkazov dospeli k záveru, že nebola preukázaná jej integrácia do spoločnosti a samotné

rozhodnutia nespĺňajú všeobecné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia podľa § 47 SP.

Žalovanému vytýkala, že zákon neukladá, v akom časovom horizonte o udelenie pobytu,

resp. uzavretia manželstva, možno podať žiadosť o udelenie občianstva ako aj to, že o žiadosti

sa rozhodovalo dva roky po jej podaní a preto mal byť rozhodujúci stav v čase vyhlásenia

rozhodnutia. Z rozhodnutia žalovaného podľa žalobkyne nie je zrejmé, či sa správny orgán

týmito skutočnosťami zaoberal, či vykonal dôkazy na to, či za dva roky nedošlo k jej

integrácii do spoločnosti. Zdôraznila, že uzatvorila manželstvo so slovenským štátnym

občanom a odo dňa podania žiadosti sa im narodili už dvaja synovia, ktorí majú slovenské

štátne občianstvo a táto skutočnosť podľa žalobkyne je nesporným znakom toho, že má snahu

o skutočné a plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti so značným prínosom pre Slovenskú

republiku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny. Trval na správnosti a zákonnosti preskúmavaného

rozhodnutia, pričom poukázal na to, že starší syn žalobkyne sa narodil v Spojenom kráľovstve

Veľkej Británie a Severného Írska a že okolnosti nasvedčujú tomu, že sa tam narodil aj jej

druhorodený syn. Podľa jeho názoru sa žalobkyňa na území Slovenskej republiky nezačlenila

do pracovného procesu a nebola u nej preukázaná dostatočná integrácia do spoločnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Vo veci rozhodol

bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa

8.12.2008, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmenej päť dní vopred

( a ).

Zo spisu prvostupňového súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného súd zistil,

že žalobkyňa podala dňa 22.11.2004 žiadosť o udelenie štátneho občianstva, ktorej žalovaný

rozhodnutím č. 219191-2006/00705 zo dňa 9.2.2006 nevyhovel s odôvodnením, že žalobkyňa

síce má na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt od 28.6.2004 a dňa 15.5.2004

uzavrela manželstvo so slovenským štátnym občanom, no vzhľadom na krátkosť pobytu

nebol daný dôvod na udelenie štátneho občianstva ani na základe § 7 ods. 3 písm. a/ zákona.

Po podaní rozkladu žalovaný napadnuté rozhodnutie svojím rozhodnutím

č. 206-2006/01661 zo dňa 16.5.2006 potvrdil.

Druhostupňové rozhodnutie žalovaného napadla žalobkyňa žalobou, o ktorej rozhodol

krajský súd rozsudkom č. k. -29 zo dňa 19.4.2007 tak, že ho z dôvodu

nepreskúmateľnosti pre neúplnosť predloženého spisu podľa zrušil a vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V rozhodnutí súd okrem iného poukázal aj na to,

že z obsahu neúplného administratívneho spisu a najmä z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia nie je možné zistiť dôvody, pre ktorý správny orgán vec neposudzoval už v čase

svojho rozhodovania aj podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona, v čom videl nedostatok náležitosti

odôvodnenia rozhodnutia.

V novom konaní žalovaný rozhodnutím č. 206-2007/07230 zo dňa 25.6.2007 opätovne

zamietol rozklad žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 9.2.2006 potvrdil. Zdôraznil,

že na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani v prípade splnenia zákonom

ustanovených požiadaviek a pripomenul, že štátne občianstvo je trvalý zväzok medzi

občanom a štátom a preto treba pri jeho udeľovaní postupovať mimoriadne dôkladne. Dospel

k záveru, že z dôvodu krátkosti trvania manželstva a pobytu žalobkyne na území Slovenskej

republiky u nej nemožno preukázať dostatočnú integráciu do spoločnosti a zžitie sa s právnym

poriadkom Slovenskej republiky.

V predmetnej veci žalobkyňa predovšetkým namietala, že žalovaný pri rozhodovaní

o udelení štátneho občianstva neprihliadol na nové skutočnosti, nevykonal žiadne

dokazovanie za účelom zistenia, či za obdobie dvoch rokov už nedošlo k jej integrácii

do spoločnosti, napriek tomu, že pre rozhodnutie žalovaného je rozhodujúci stav v čase

vyhlásenia rozhodnutia.

Podľa § 7 zákona štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť na žiadosť

osobe, ktorá nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorá

a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň 5 rokov a ovláda

slovenský jazyk,

b) nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin (ods. 1).

Bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v odseku 1 možno udeliť štátne

občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi,

a) ktorý uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo

b) z dôvodov hodných osobitného zreteľa, najmä ak ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila

o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, kultúrnej a technickej,

alebo o osobu, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka. (ods. 3).

Možno súhlasiť s tvrdením žalovaného ako aj krajského súdu, že v zmysle platnej

právnej úpravy na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok a je

teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. Treba však pripomenúť, že vyššie citovaným

zákonným ustanovením nebola žalovanému zverená ničím neobmedzená voľná úvaha

pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí štátne občianstvo žiadateľovi, ktorý splnil podmienky

stanovené v § 7 ods. 3 písm. a/ zákona, pretože rozsah týchto podmienok môže definovať

len zákon a žalovaný nesmie svojou voľnou úvahou rozširovať takéto zákonom taxatívne

vymedzené podmienky pre udelenie štátneho občianstva. Žalovaný pri použití voľnej úvahy

musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postup správneho

orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami a k podmienkam v zákone

stanoveným nesmie pripojovať ďalšie podmienky, pretože takéto voľné rozširovanie

podmienok štátneho občianstva nad rámec zákona by bolo ľubovôľou orgánu verejnej moci.

Keď teda žalovaný argumentoval nemožnosťou preukázania „dostatočnej integrácie

žalobkyne do spoločnosti a zžitia sa s právnym poriadkom Slovenskej republiky“, Najvyšší

súd Slovenskej republiky konštatuje, že takéto odôvodnenie je príliš všeobecné a príliš široko

koncipované a možno pod neho zahrnúť v podstate akékoľvek ďalšie podmienky nad zákonný

rámec.

Odvolacie konanie tvorí s prvostupňovým konaním pred správnym orgánom jeden

celok a preto si odvolací orgán, v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 SP musí všímať i všetky

nové okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia a je oprávnený aj z vlastného

podnetu vykonať nové dokazovanie za účelom spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalobkyňa uzavrela manželstvo so slovenským

štátnym príslušníkom dňa 15.5.2004, žiadosť o udelenie štátneho občianstva podala dňa

24.11.2004, prvostupňové rozhodnutie o neudelení štátneho občianstva bolo vydané dňa

9.2.2006 a v tomto súdnom konaní preskúmavané druhostupňové správne rozhodnutie bolo

vydané až dňa 25.6.2007, teda so značným časovým odstupom od podania žiadosti.

Ak žalovaný aj svoje druhostupňové rozhodnutie odôvodnil len tým, že „z dôvodu krátkosti

trvania manželstva žalobkyne a pobytu na území Slovenskej republiky nemožno posúdiť,

či toto jej manželstvo plní svoju spoločenskú funkciu ani preukázať dostatočnú integráciu

do spoločnosti“ bez toho, aby sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými

v rozklade, nemožno takéto rozhodnutie bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania vzhľadom

na značný časový odstup od vydania prvého rozhodnutia a bez konkretizovania dôvodov,

považovať za dostatočne odôvodnené.

Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je založené

na nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a je nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

Podľa ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu

zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho

orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní

rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.

Pretože vzhľadom na uvedené neboli predpoklady na potvrdenie napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd ho preto v súlade s citovaným ustanovením

zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2

v spojení s a v zmysle úspešnej žalobkyni priznal

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov

právneho zastúpenia a to celkovo v sume 132,78–€ pozostávajúcu zo zaplatených súdnych

poplatkov za žalobu a za odvolanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. decembra 2009

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová