Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/242/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov : 1/ JUDr. Ing. D. Ď., S., so

sídlom v H., Česká republika, 2/ A., bývajúcej v B., obaja zastúpení JUDr. J. H., advokátom

v B., proti žalovaným : 1/ JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty Ž., s.r.o., P.,

zastúpeného JUDr. S. W., advokátkou v P., 2/ E., s.r.o., so sídlom v B., o určenie

vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. marca 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov

dovolacieho konania v sume 359,42 € k rukám advokátky JUDr. S. W., do 3 dní.

Žalovanému 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 5. novembra 2004 žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali

určenia, že pozemky zapísané na LV č. X. v kat. úz. K., parc. č. X.,

2 2

vo výmere X. m, zast. plocha, parc. č. X., vo výmere X. m, zast. plocha, nehnuteľný majetok

budova patriace k LV č. X. v kat. úz. K., kód X. opravárenská hala E. zapísané v súpise

konkurznej podstaty Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 1.2.1996 sú

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, zamietol a uložil im povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania žalovanému 1/ v sume 32.062,50 Sk a žalovanému

2/ v sume 40.076,40 Sk, všetko k rukám ich právnych zástupcov v lehote 3 dní. V odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca 1/ bol podnikateľom podľa § 2 ods. 2 písm. a/

, ktorý ako podnikateľ nadobudol vlastnícke právo k privatizovanému

podniku od Fondu národného majetku ČSFR na základe zmluvy

o predaji časti podniku z X.. Tento sprivatizovaný majetok zmenou spoločenskej zmluvy o

založení spoločnosti žalobcu z X., ktorej bol spoločníkom ako podnikateľ, vložil ako

nepeňažný vklad do spoločnosti. Z týchto skutočností mal preukázané, že celý majetok, ktorý

žalobca 1/ získal Zmluvou o predaji časti podniku z X. platne a účinne vniesol ako nepeňažný

vklad do spoločnosti Ž., s.r.o., Š.. Na právnom úkone tejto Spoločenskej zmluvy a zmeny

Spoločenskej zmluvy firmy Ž., s.r.o., B. sa vedome podieľali všetci vtedajší spoločníci firmy,

čo potvrdili na príslušných dodatkoch Spoločenskej zmluvy svojimi podpismi overenými

Obvodným úradom Bratislava I. Žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľný majetok,

pozemky zapísané na LV č. X. sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, keďže

žalobkyňa 2/ nedala súhlas žalobcovi 1/ na vnesenie tohto majetku do spoločnosti Ž., s.r.o. Na

použitie majetku v BSM potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela.

Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje

( ). Zo spoločenskej zmluvy o založení Ž., s.r.o., vyplýva, že

okrem žalobcu 1/, ako podnikateľa, bola zakladajúcou spoločníčkou aj jeho manželka M. T.,

ktorá takisto podpísala aj zmenu Spoločenskej zmluvy, ktorou žalobca 1/ vniesol ako

nepeňažný vklad do spoločnosti časť sprivatizovaného majetku vedeného v čl. IV bod 5

zmeny Spoločenskej zmluvy. Tým, že žalobkyňa 2/ podpísala Spoločenskú zmluvu a dodatok

k zmluve, mala vedomosť o prevode majetku a tým, že nenamietala prevod, schválila tento

prejav žalobcu 1/. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal aj s rozsudkom

Okresného súdu v Hodoníne sp. zn. a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. Obo 170/1996 zo 14.5.1997, ktorý vyslovil, že rozsudok

Okresného súdu v Hodoníne je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Dňa

23.12.1992 žalobca 1/ podal v mene Ž. návrh na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy zo

dňa X., ktorou bol do tejto spoločnosti vnesený ako nepeňažný vklad celý privatizovaný

majetok zo zmluvy z X.. Štátne notárstvo B. registrovalo zmenu Spoločenskej zmluvy podľa

návrhu svojim záznamom z 28.12.1992 pod R.. Týmto dňom sa zmena Spoločenskej zmluvy

stala právne účinnou a stala sa vkladu schopnou listinou v zmysle ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Listom z 22.2.1993 Ž. oznámil Katastrálnemu úradu Prešov, Správa katastra

Košice, že v rámci privatizačného procesu bolo Ž., š.p., B. rozdelené na dve privatizované

jednotky, z ktorých jednu časť – závody v B. a Žiline kúpila S. a druhú časť závod

v Košiciach, obchodná firma K.. Zmluvy nadobudli účinnosť dňom 1.5.1992. V tomto liste sa

zároveň uvádza, že S. zakúpenú časť podniku Ž., š.p., vniesla dodatkom Spoločenskej zmluvy

z X. do obchodnej spoločnosti Ž., s.r.o., čím sa táto spoločnosť stala právnym nástupcom Ž.,

š.p., B. a na základe tejto žiadosti došlo k zápisu vlastníckeho práva na LV č. X. v kat. úz. K..

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením , úspechom

žalovaných v konaní a vznikom im trov na právnom zastúpení.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcov rozsudkom z 13. marca 2007 sp. zn.

, po tom, čo nepripustil zmenu návrhu a tiež späťvzatie návrhu žalobkyňou 2/

vo vzťahu k žalovanému 2/, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcom

uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania

v sume 24.454,50 Sk a žalovanému 2/ v sume 23.962,50 Sk k rukám ich právnych zástupcov

do 3 dní. V odôvodnení svojho rozsudku poukázal na dostatočne zistený skutkový stav veci

súdom prvého stupňa, ktorým bolo jednoznačne preukázané, že majetok pôvodne patriaci

žalobcom následne bol vnesený do majetkovej podstaty úpadcu, a teda už nemôže tvoriť

bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov. Poukázal tiež na právoplatné rozhodnutia okresných

a krajských súdov a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach žalobcov

vo vzťahu k úpadcovi a vnesenému majetku do podstaty úpadcu. Ako vecne správny potvrdil

aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania a žalobcom uložil

povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ustanovenie

, a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu (do jeho potvrdzujúcej časti - )

podali dovolanie žalobcovia. Navrhli rozhodnutie prvostupňového aj odvolacieho súdu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237

písm. f/, d/ a , , , keď súd v danom prípade odňal možnosť

účastníkovi konať pred súdom, keďže žalobca 1/ sa riadne a včas z pojednávania ospravedlnil.

Namietali, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkazy opísané v odvolaní proti rozsudku

súdu prvého stupňa, pretože žalobca 1/ bol a stále je „fyzickou osobou“ ako podnikateľ

s trvalým bydliskom aj sídlom firmy v H. a všetok privatizovaný majetok bol vo vlastníctve

(S. IČO X.) fyzickej osoby, žalobcu 1/, čomu aj nasvedčuje LV č. X. kat. úz. Košice

z 10.9.1996. Vnesenie majetku ako nepeňažného vkladu v zmysle Spoločenskej zmluvy č. 1

z X. do spoločnosti Ž., s.r.o., sa nikdy neuskutočnilo. Zmluva o predaji časti podniku medzi S.

a Ž., s.r.o., nebola uzatvorená. Namietol, že oba súdy sa nesprávne stotožnili s odôvodnením

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , že rozsudok

Okresného súdu v Hodoníne sp. zn. je v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej

republiky, čím bol naplnený predpoklad ustanovenia Ďalej v dôvodoch

dovolania „podal stanovisko“ k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2

Obo 170/1996, ktorým namietal jeho nesprávnosť, pričom podrobne uvádzal dôvody, pre

ktoré rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. treba

považovať za nesprávne.

Žalovaný 1/ navrhol dovolanie žalobcov ako neprípustné odmietnuť. Žalobcovia súhlasili

s prejednaním veci bez ich účasti, takže im nebola odňatá možnosť konať pred súdom

a poukázal na neexistenciu iného dovolacieho dôvodu.

Žalovaný 2/ vyjadrenie k dovolaniu žalobcov nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 Os..p.) skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku odvolacieho

súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani

o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov uvedených v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už

to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku,

ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písm. a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona

bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/

).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Žalobcovia v podanom dovolaní v skutočnosti však nenamietali relevantné procesné

vady v zmysle ustanovenia

Ich námietka, že im postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom nie je

dôvodná, pretože takýto záver nevyplýva z obsahu spisu. Žalobcovia sa osobne zúčastňovali

pojednávaní na okresnom súde a krajský súd uskutočnil pojednávanie na ktorom vyhlásil

rozsudok až po tom, čo žalobcovia písomne oznámili odvolaciemu súdu, že súhlasia

s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Nebolo preto možné prijať záver, že účastníkom sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Na námietku, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkazy opísané v odvolaní žalobcov

proti rozsudku súdu prvého stupňa – v tomto smere bol Najvyšší súd viazaný ako rozsahom,

tak i obsahom podaného dovolania – možno uviesť len to, že v zmysle ust.

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie, či vyhodnotenie

dôkazov. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným

prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/

a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno

úspešne domáhať ako revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa,

tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia.

Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže

vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou,

v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nemá

možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám

vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa

ust. , in fine (arg. „Dokazovanie však nevykonáva“).

Potrebné je však na tomto mieste uviesť, že odvolací súd sa v odvolacom konaní v celom

rozsahu stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, jeho rozhodnutie

považoval za vecne správne, keď dospel k záveru, že k pochybeniam, vytýkaným v odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa nedošlo.

Vzhľadom k tomu, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle

a dovolací súd nezistil jeho prípustnosť podľa , dovolanie žalobcov bolo treba

odmietnuť ( v spojení s ). Vecnú správnosť

dovolaním napadnutého rozsudku dovolací súd vzhľadom na jeho neprípustnosť neskúmal.

Žalovaní mali v dovolacom konaní úspech, preto im vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali ( veta prvá

v spojení s a ). V dovolacom konaní žalovanému 1/

vznikli trovy v súvislosti s odmenou za právne služby poskytnuté advokátkou. Odmena za

jeden úkon právnej služby činí sumu 10.650,- Sk, pričom mu patrí náhrada za jeden úkon

právnej služby a to písomné vyjadrenie k dovolaniu zo 6.9.2007 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.

č. ) a jeden režijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu (

ods. 3 citovanej vyhlášky) v sume 178,- Sk. Celkove vznikli žalovanému 1/ trovy v sume

10.828,- Sk (359,42 €), ktoré sú žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému 1/ k rukám

advokátky JUDr. S. W. ( v spojení s veta prvá ).

Žalovanému 2/ v dovolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto mu dovolací súd

ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová