Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/196/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkýň : 1/ A. A.,

bývajúca v L., 2/ R. A., bývajúca v L., 3/ I. A., bývajúca v L., žalobkyne 1/ až 3/ zastúpené

JUDr. R. E., advokátkou v L., proti žalovanému : R. M., bývajúci v D., zastúpený

JUDr. R. G., advokátom v L., o určenie vlastníckeho práva a určenie, že spoluvlastnícky

podiel na nehnuteľnosti patrí do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 15. mája 2008 sp. zn. ,

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2008 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 30. októbra 2007 č.k. -61 zamietol

žalobu žalobkýň, ktorou sa domáhali určenia, že žalobkyňa 1/ je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., obec V., zapísané na LV č. X. ako

2

parcela č. X., súpisné č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. ma parcela č. X. –

2

záhrady o výmere X. m, a to v spoluvlastníckom podiele o veľkosti ½ ako aj, že

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., obec

V., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. X., súpisné č. X. – zastavané plochy a nádvoria

2 2

o výmere X. ma parcela č. X. – záhrady o výmere X. mo veľkosti ½ patrí do dedičstva po

nebohom P. A., narodenom X., naposledy bytom – V., zomrelom X.. Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané (kúpna zmluva zo dňa X.), že kúpna cena za spornú

nehnuteľnosť medzi predávajúcimi manželmi T. a kupujúcimi manželmi M., rodičmi

žalovaného, bola vo výške 55 000,- Kčs, pričom pri podpísaní kúpnej zmluvy bolo zo strany

kupujúcich vyplatených predávajúcim 25 000,- Kčs a 30 000,- Kčs malo byť priamo

vyplatených Slovenskou sporiteľňou a to do rúk predávajúcim. Z tejto skutočnosti

jednoznačne vyplýva rozpor s vyjadrením žalobkyne 1/, že predávajúcim, teda manželom T.

splácala s nebohým manželom P. A. 2 roky sumu 25 000,- Kčs. V neprospech

spoluvlastníctva spornej nehnuteľnosti žalobkyne 1/ svedčí aj skutočnosť, že po rozvode

manželstva s nebohým P. A. v roku 1988, táto v rámci vysporiadania ich BSM sa nedomáhala

výplatku zo sporného rodinného domu. Skutočnosť, ktorá svedčí v neprospech žalobkýň, čo

sa týka určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti je výpoveď žalobkyne 1/ pred

súdnym komisárom, notárom JUDr. J. Š., v zápisnici o predbežnom vyšetrení zo dňa

15.12.2006, ktorá je súčasťou spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. , Dnot.

419/2006, kde žalobkyňa 1/ uviedla v časti VII. zápisnice, že bývajú v cudzom dome.

Skutočnosť, ktorú uviedla žalobkyňa 1/, že manželia M., teda rodičia žalovaného, mali

zaplatiť za nich časť kúpnej ceny ako výplatu z rodičovského domu sa javí súdu ako

nedôveryhodná, keďže až z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 821/86 Okresného súdu Lučenec

po nebohom P. A., starom otcovi žalobkýň 2/, 3/ a starom otcovi žalovaného,

z roku 1986 je zrejmé, že rodičovský dom získala do vlastníctva H. M., matka žalovaného bez

povinnosti vyplatiť z rodičovského domu nebohého P. A., manžela žalobkyne 1/ s tým, že

doopatruje ich matku Z. A.. Taktiež je rozpor v tvrdení žalobkýň v návrhu, kde udávajú sumu

25 000,- Kčs, ktorá ako výplatok z rodičovského domu mala dať matka žalovaného E. M.,

a žalobkyňa 1/ vo svojej výpovedi (č.l. 46 spisu) uviedla, že matka žalovaného dala 30 000,-

Kčs predávajúcim manželom T.. List nebohého P. A., otca žalobkýň 2/ a 3/ a bývalého

manžela žalobkyne 1/, ktorý bol adresovaný Rade krajského národného výboru, v ktorom

okrem iného píše, že sporný dom kúpil, súd vyhodnotil ako nerelevantný dôkaz preukazujúci

nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko samotný list nie je dôkazom toho, že vlastnícke

právo bolo nadobudnuté. Naviac tento listinný dôkaz súd spochybnil, pretože bol predložený

v origináli a chýba tu aj samotný podpis nebohého P. A.. Keďže sa v konaní nepreukázalo, že

by žalobkyňa 1/ nadobudla sporný rodinný dom kúpnou zmluvou s nebohým manželom P. A.,

skúmal možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ku dňu uzavretia predmetnej

kúpnej zmluvy a to ku dňu X.. Ak žalobkyňa 1/ odvodzovala svoje vlastnícke právo z

kúpnopredajnej zmluvy uzavretej X., už vzhľadom na obsah tejto zmluvy nemohla byť

v dobrej viere, že nadobúda spolu s nebohým manželom vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti.

V priebehu konania žalobkyňa 1/ nepreukázala, že má postavenie dobromyseľného držiteľa

vo vzťahu k právnemu dôvodu nadobudnutia vlastníctva, preto v časti určenia vlastníckeho

práva v podiele ½ žalobkyňa 1/ nemohla byť úspešná. Z tohto dôvodu bola žaloba voči nej

zamietnutá. Keďže žalobkyne 2/ a 3/ sú dcéry žalobkyne 1/ a nebohého P. A., domáhali sa

určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom P. A. v podiele ½. Už

z dôvodu vyššie uvedeného súd ani v tejto časti žaloby nemohol vyhovieť, nakoľko nadväzuje

na prvý výrok, ktorý bol súdom zamietnutý.

Na odvolanie žalobkýň Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 15. mája 2008

č.k. -107 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že určil, že

žalobkyňa A. A. je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území V., obec V., zapísaných na LV č. X. ako parcela č. KN X. – zastavané

2

plochy a nádvoria o výmere X. mvrátane rodinného domu súpisné č. X. a parcely č. KN X. –

2

záhrady o výmere X. mv podiele ½. Ďalej určil, že spoluvlastnícky podiel na

nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., obec V., okres Lučenec,

2

zapísaných na LV č. X. ako parcela č. KN X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m,

2

vrátane rodinného domu súpisné č. X. a parcely č. KN – záhrada o výmere X. mv podiele ½

patrí do dedičstva po nebohom P. A., nar. X., naposledy bytom – V., zomrelom dňa X..

Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa, že žalobkyňa 1/ s právnym predchodcom

žalobkýň 2/, 3/ nenadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam riadnou kúpnou zmluvou

aj keď vyplatená kúpna cena za uvedené nehnuteľnosti predstavovala finančné prostriedky

žalobkyne 1/ a právneho predchodcu žalobkýň 2/, 3/ a výplatok pre právneho predchodcu

žalobkýň z rodičovského domu od rodičov žalovaného. Doplneným dokazovaním

v odvolacom konaní v náväznosti aj na dôkazy vykonané súdom prvého stupňa mal za

preukázané, že žalobkyne v konaní preukázali oprávnenosť držby sporných nehnuteľností.

Prvostupňový súd síce z vykonaných dôkazov vyvodil, že žalobkyňa 1/ nepreukázala

postavenie dobromyseľného držiteľa, avšak pri pochybnostiach o oprávnenosti držby platí

vyvrátiteľná právna domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade kto popiera

dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.

Žalovaný v konaní nepreukázal neoprávnenosť držby žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom

žalobkýň 2/, 3/. Pri právnom titule nadobudnutia vlastníctva vydržaním je neplatný právny

úkon. Vedomosť držiteľa o tom, že právny úkon, z ktorého odvodzuje svoju oprávnenú držbu

a v konečnom dôsledku aj vlastníctvo právnym titulom vydržania je neplatným právnym

úkonom, nepreukazuje nedobromyseľnosť držiteľa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam dospel

k inému právnemu záveru ako prvostupňový súd pokiaľ ide o preukázanie dobromyseľnosti

oprávnenej držby zo strany žalobkyne 1/ a právneho predchodcu žalobkýň 2/, 3/. Zistil, že

žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobkýň 2/, 3/ nadobudli nehnuteľnosti právnym titulom

vydržania a preto rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobe žalobkýň vyhovel v celom

rozsahu.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním, ktorého prípustnosť

odôvodnil ustanovením a dôvodnosť ustanovením ,

Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z nesprávne ustáleného skutkového stavu veci, ktorý si ustálil sám odvolací súd a ktorý bol

v niektorých prípadoch v rozpore so skutkovým stavom zisteným a ustáleným súdom prvého

stupňa. Spochybnil dôvody odvolacieho rozsudku o výmene nehnuteľnosti a dobromyseľnom

presvedčení, že sporná nehnuteľnosť žalobcom patrí. Uviedol, že žalobcom sa v žiadnom

prípade nepodarilo preukázať nadobudnutie sporných nehnuteľností vydržaním, pretože to

absentoval hoc aj neplatný právny úkon, resp. iná skutočnosť, ktorá by v nich vyvolala

presvedčenie, že sporné nehnuteľnosti užívajú ako svoje vlastné. Nesúhlasil ani s hodnotením

listinného dôkazu, listu z 7.2.1966, ktorý odvolací súd považoval za hodnoverný dôkaz

o nadobudnutí vlastníctva sporného rodinného domu. Tento list nie je nikým podpísaný a teda

z neho nie je ani zrejmé, kto ho písal a kedy. Nakoniec text listu je v rozpore s listinným

dôkazom kúpnopredajnou zmluvou na kúpu sporného domu zo dňa X. podľa ktorej sporný

rodinný dom nadobudli jeho právni predchodcovia. Namietal aj vyhodnotenie výpovede

svedka JUDr. J. Š. zo strany odvolacieho súdu. Nakoniec aj konštrukcia tvrdená žalobkyňou

1/ o vyplatení časti kúpnej ceny manželom T. z ich strany, ktorej odvolací súd tiež uveril nie

je podľa neho preukázaná. Táto konštrukcia je predsa v priamom rozpore s konštatovaním

uvedeným v kúpnopredajnej zmluve zo dňa X., v ktorej sa v bode 3 jednoznačne konštatuje,

že časť kúpnej ceny vo výške 25 000,- Kčs bola vyplatená zálohove pri podpise tejto kúpnej

zmluvy, čo predávajúci T. potvrdili svojimi podpismi. Odvolací súd v napadnutom rozsudku

uviedol, že aj zákonná úprava platná od 1.4.1983 predpokladá, že držba je oprávnená.

V zmysle platného od 1.4.1983 bolo upravené len toľko, že

vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva sa stane občan, ktorý má

nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec 10 rokov.

Odvolací súd v napadnutom rozsudku neuviedol, k akému času podľa jeho ustálenia vzniklo

vlastnícke právo vydržaním v prospech žalobkyne 1/, resp. právneho predchodcu žalobcov 2/,

3/. Zastáva názor, že vzhľadom na uvedené dovolacie dôvody odvolací súd nemohol ani

ustáliť čas nadobudnutia vlastníctva, pretože z celého vykonaného dokazovania nie je zrejmé,

od akého času mali žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobkýň 2/, 3/ vstúpiť do

dobromyseľnej držby smerujúcej k vydržaniu vlastníctva. Pokiaľ nie je možné určiť čas od

ktorého začala plynúť vydržacia doba (túto neurčil ani odvolací súd) nie je možné ani určiť

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Žalobkyne vo svojom vyjadrení navrhli dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať im

trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal, či

v konaní nedošlo k uvedeným vadám. Zistil, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu nie je správny, pretože je postihnutý inou (v ustanovení neuvedenou) vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pri zmene rozhodnutia podľa odvolací súd nahrádza svojim rozhodnutím

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho pozmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné

a výstižné zdôvodnenie. Aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musí obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen poukázaním na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež

poukázaním na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je

preukázať správnosť rozsudku a odôvodnenie súčasne musí byť aj prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom

opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné ( a v spojení s ).

Dovolaním napadnutý rozsudok týmto požiadavkám kladeným na rozhodnutie súdu

nevyhovuje.

Odvolací súd svoje pozmeňujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd

správne uvádza, že držba vecí je spojená jednak s momentom objektívnym, čo je nakladanie

s vecou (tzv. corpus), jednak s momentom viacej subjektívnym, nakladanie s vecou (tzn.

animus), ako so svojou. Kto nakladá s vecou ako so svojou (má corpus i anumus), je

držiteľom. Aby bol oprávneným držiteľom, vyžaduje sa aby bol splnený ďalší pojmový znak

oprávnenej držby a to dobrá viera, čo je podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva právnym

titulom vydržania. Pri pochybnostiach o oprávnenosti držby aj zákonná úprava platná od

1.4.1983 () predpokladala, že držba je oprávnená. Teda v prípade

pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá – platí vyvrátiteľná právna

domnienka, že držba je oprávnená. V takom prípade, kto popiera napr. dobromyseľnosť

držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Žalovaný v konaní

nepreukázal neoprávnenosť držby žalobkyňou 1/ a právnym predchodcom žalobkýň 2/, 3/.

Pri právnom titule nadobudnutia vlastníctva vydržaním je neplatný právny úkon. Vedomosť

držiteľa o tom, že právny úkon, z ktorého odvodzuje svoju oprávnenú držbu a v konečnom

dôsledku aj vlastníctvo právnym titulom vydržania, je neplatným právnym úkonom,

nepreukazuje dobromyseľnosť držiteľa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam dospel k inému

právnemu záveru ako prvostupňový súd pokiaľ ide o preukázanie dobromyseľnosti

oprávnenej držby zo strany žalobkyne 1/ a právneho predchodcu žalobkýň 2/, 3/ ako aj

o nadobudnutie nehnuteľnosti právnym titulom vydržania.

V tomto smere treba považovať dôvody uvedené v rozsudku odvolacieho súdu

za nejasné a neurčité. Totižto vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení nasledovných zákonom požadovaných

predpokladov a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená, držba

musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. U hnuteľných vecí je vydržacia

doba trojročná a u nehnuteľností desaťročná. Do plynutia tejto doby sa započítava aj doba

oprávnenej držby právneho predchodcu vydržiteľa. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej doby

v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, plynutie takto

prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej

veci; v takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. Dovolací súd sa zaoberal iba

jedným z predpokladov vydržania (držba musí byť oprávnená). Za tohto stavu právny záver

odvolacieho súdu, že žalobkyňa 1/ a právny predchodca žalobkýň 2/, 3/ nadobudli

nehnuteľnosť titulom vydržania je minimálne predčasný a zdôvodnenie vydržania

vlastníckeho práva žalobcami, vyriešenie ktoré malo pre spor určujúci význam, z hľadiska

presvedčivosti a preskúmateľnosti rozhodnutia je nepostačujúce.

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým

princípy riadneho a spravodlivého procesu tak, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Dohovoru

ochrany ľudských práv a základných slobôd a

v spojení s ustanovením a nasl.

Jedným z týchto princípov, predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces

a zároveň vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia

podľa odôvodniť, a to tam uvedeným spôsobom. Z odôvodnenia musí

vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane

jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak to chýba, potom ide o tzv. inú vadu konania,

ktorá má vždy za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia tak, ako sa to stalo aj

v predmetnej veci.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych

rozhodnutí. Konanie pred odvolacím súdom je tak postihnuté tzv. inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú vadu bolo potrebné

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

Vzhľadom na dôvod, pre ktorý došlo k zrušeniu rozhodnutia, nezaoberal sa dovolací súd

ďalšími námietkami dovolateľa.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: