Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndob/26/2009

Najvyšší súd 6 Ndob 26/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., Ltd., zastúpeného

advokátom Mgr. T., J., B. proti žalovanému: M., S., S., IČO: X., zastúpeného advokátom

JUDr. P., Z., K., o zaplatenie 957 678,82 Eur (28 851 032,15 Sk) s prísl., o námietke

zaujatosti sudcu Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozefa Škraba, takto

rozhodol:

Sudca Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozef Škrab n i e j e v y l ú č e n ý

z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

.

O d ô v o d n e n i e:

Žalobca podaním zo dňa 5.11.2009 uplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi

Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozefovi Škrabovi v prejednávanej veci .

Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že sudca JUDr. Jozef Škrab je obyvateľom mesto

S., ktoré je žalované v tomto konaní. Vzhľadom na žalovanú sumu 28 851 032,15 Sk s prísl.,

t. j. 957 678,82 Eur s prísl., ktorá po vyčíslení príslušenstva predstavuje sumu

cca 1 321 000 Eur, čo je pre žalovaného podstatná suma, ktorá v prípade úspechu žalobcu

v spore by znamenala významné škrty v rozpočte žalovaného, čo by nepochybne malo

negatívny dopad na život obyvateľov žalovaného. Pre porovnanie, žalovaná suma je vyššia

ako celková suma výdavkov žalovaného na verejné služby na rok 2009, predstavuje

cca polovicu výdavkov žalovaného na vzdelanie a školstvo na rok 2009, je 13-krát vyššia

ako výdavky žalovaného na rok 2009 na verejný poriadok, mestskú políciu, predstavuje

cca štvrtinu bežných výdavkov žalovaného na rok 2009. Je v súčasnosti všeobecne známe,

že obce aj bez takýchto ďalších záväzkov majú problémy, spočívajúce v nedostatku financií

na zabezpečovanie svojich úloh. Zverejnenie informácie, že o takomto negatívnom dopade

na život obyvateľov žalovaného rozhodol jeden z jeho obyvateľov, by s prihliadnutím

na veľkosť mesta a na to, že sa ľudia v takomto meste poznajú, bolo pre kohokoľvek

v takomto postavení nepríjemné. Uvedené v žalobcovi vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti

uvedeného sudcu, a preto žalobca navrhuje jeho vylúčenie z ďalšieho prejednávania

a rozhodnutia v predmetnej veci. O skutočnosti, že uvedený sudca by mal byť obyvateľom

žalovaného, sa žalobca dozvedel pred piatimi dňami úplnou náhodou v súvislosti so správou

pohľadávok jedného klienta.

JUDr. Jozef Škrab sa písomne vyjadril k vznesenej námietke dňa 18.11.2009

a uviedol, že účastníkov, resp. ich štatutárnych zástupcov nepozná. Nepozná ani ich právnych

zástupcov, ani nie je s nimi v žiadnom vzťahu, preto sa vo veci necíti byť zaujatý.

Tiež uviedol, že je pravdou, že je obyvateľom mesta S., v meste sa narodil

a zo S. pochádzajú aj jeho predkovia. Túto skutočnosť však nepovažuje za dôvod svojej

zaujatosti. Sedem rokov pôsobil ako predseda senátu na Okresnom súde S.

a za tohto stavu, ak by bol zaujatý, nemohol by vôbec prejednávať a rozhodovať žiadne veci,

v ktorých vystupovali ako účastníci obyvatelia S. a okolia, resp. obchodné spoločnosti so

sídlom vo S.. Z toho istého dôvodu by nemohol prejednávať a rozhodovať ani ako predseda

senátu Krajského súdu v Prešove žiadne veci, ktoré na rozhodnutie z titulu odvolania

prichádzajú na Krajský súd zo S. súdu, čo považuje za absurdné. Primátora mesta S. Ing. B.

pozná iba z miestnej tlače, nie je s ním v žiadnom príbuzenskom ani priateľskom vzťahu. Zo

S. do práce na Krajský súd v Prešove dochádza so súhlasom predsedu Krajského súdu asi 3-

krát týždenne, takže v podstate z tohto dôvodu už viacerých obyvateľov S. nepozná.

Má za to, že nie je dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) posudzoval obsah vznesenej

námietky zaujatosti, ako aj vyjadrenie sudcu Krajského súdu v Prešove JUDr. Jozefa Škraba

z aspektov zákonných dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci a dospel k záveru, že podmienky pre vylúčenie nie sú naplnené.

Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Z ust. vyplýva, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči

sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť ( ).

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom

pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený ( ).

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť

sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia

dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto

prípade sa vec nadradenému súdu nepredkladá ( ).

Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť návrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho

prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prejednávanie veci nestranným súdom je iba povinnosť súdu prejednať každý návrh

oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci

pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch

hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. v danom prípade je potrebné zistiť

osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti,

t. j. v danom prípade je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie

akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti

sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (pierfachv. Belgicko

- rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva).

Nie je možné uspokojiť sa len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je

potrebné skúmať, či sudca poskytuje záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska.

Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa

vonkajších subjektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa musí aj javiť, že má byť vykonávaná

(delcourv. Belgicko - rozsudok ESĽP). Sudca sa má objektívne javiť v očiach strán,

že je nestranný a zároveň musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia oprávnená pochybnosť

o jeho nestrannosti.

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,

resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či je možné usudzovať, že by sudca

zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je obyčajne definovaná ako absencia predsudku, alebo

zaujatosti v konkrétnej veci.

Z pohľadu čl. 6 ods. 1 Dohovoru možno nestrannosť posudzovať na základe dvoch

rôznych prístupov. Možno rozlišovať subjektívny prístup, pri ktorom sa skúma skôr myseľ

sudcu, teda to, čo si sudca v danej situácii myslel vo svojom vnútornom fóre a objektívny

prístup, pri ktorom sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby bola vylúčená každá

jeho pochybnosť o jeho nestrannosti. Objektívny prístup spočíva v otázke, či nezávisle

od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti neumožňujú pochybovať o jeho

nestrannosti.

Judikatúra ESĽP vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia oprávnených pochybností

závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Z obsahu vznesenej námietky zaujatosti vyplýva, že JUDr. Jozef Škrab je obyvateľom

mesta S., ktorý je v konaní žalovaný, a preto uvedené v žalobcovi vzbudzuje pochybnosť

o nezaujatosti.

Pri skúmaní subjektívnej stránky nestrannosti z vyjadrenia JUDr. Jozefa Škraba

vyplýva, že sa necíti byť zaujatý.

Preto súd skúmal nestrannosť aj z hľadiska objektívnej stránky, či nastala taká

situácia, kedy by sudca mohol byť zaujatý, či obava žalobcu z nedostatku nestrannosti

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Podľa

názoru Najvyššieho súdu žalobca nepreukázal existenciu oprávnených pochybností

o nestrannosti sudcu. Skutočnosť, že namietaný sudca je obyvateľom mesta S., ktorý je

v konaní žalovaným, sama o sebe nie je dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci. Na podporu tohto záveru Najvyšší súd uvádza už publikované

rozhodnutie v PR 5/2000 s. 220, podľa ktorého samotná skutočnosť, že vo veci rozhodujú

súdy, ktoré majú sídlo v meste, ktoré je účastníkom konania, nevyvoláva pochybnosť

o zaujatosti sudcov, preto nie je dôvod pochybovať o zaujatosti sudcov.

Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že sudca Krajského súdu

v Prešove JUDr. Jozef Škrab nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. .

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 17. decembra 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.