Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/84/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcov

1/ R. H., bývajúceho vo F., t. č. vo F., Č., zastúpeného Mgr. V. L., advokátom so sídlom v P.,

a 2/ D. H., bývajúceho vo F., Č., proti žalovaným 1/ P. D. M., so sídlom v M.

a 2/ S. Z. Z., základnej organizácii X. D., o určenie neplatnosti zmluvy o dočasnom užívaní

pozemku, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní

právnej predchodkyne žalobcov E. H., zomrelej X., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 30. augusta 2005 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Považská Bystrica sa pôvodná žalobkyňa

(právna predchodkyňa – matka žalobcov) E. H. (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“ alebo „E.

H.“) domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti zmluvy o dočasnom užívaní pozemku

uzavretej dňa 16.5.1977 medzi J. „M.“ so sídlom v M. (právnym predchodcom

žalovaného 1/) a Č. – základnou organizáciou v D. (právnym predchodcom žalovaného 2/).

Uviedla, že pred Okresným úradom v P. bolo začaté konanie podľa

o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim

(ďalej len „“) týkajúce sa záhradkovej osady č. X. v D. v správe

žalovaného 2/, hoci podľa jej názoru nejde o zriadenú záhradkovú osadu v zmysle § 2 ods. 1

tohto zákona, pretože zmluva o dočasnom užívaní pozemku parcela č. X. v kat. úz. D.,

uzavretá medzi právnymi predchodcami žalovaných 16.5.1977 (ďalej len „zmluva“) nebola

dohodnutá platne. Neplatnosť tejto zmluvy odôvodňovala neexistenciou žiadneho práva

právneho predchodcu žalovaného 1/ k označenému pozemku a teda nedostatkom jeho

oprávnenia prenechať ho do dočasného užívania. Poukazovala na to, že ako podielová

spoluvlastníčka pozemkov parcela č. X. a č. X. v kat. úz. D. v podiele X. podala námietky

proti začatiu konania smerujúceho k vyporiadaniu vlastníctva k pozemkom v záhradkovej

osade, no nebolo jej vyhovené, preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

zmluvy. Ak by totiž určovacej žalobe bolo vyhovené, znamenalo by to, že nejde o zriadenú

záhradkovú osadu a konanie podľa by muselo byť zastavené.

Okresný súd Považská Bystrica pôvodne rozsudkom z 22. apríla 2002 č.k. 8 C 56/01-

138 žalobu zamietol a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení. Vychádzal pritom z názoru, že samotnou účinnosťou ,

umožňujúceho vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, sa

právne postavenie pôvodnej žalobkyne nestalo neistým, lebo jej spoluvlastnícke právo

k pozemkom v záhradkovej osade nebolo nikým spochybnené. Na odvolanie pôvodnej

žalobkyne uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. novembra 2002 sp. zn.

bol však tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Na rozdiel od prvostupňového súdu bol odvolací súd toho názoru, že pôvodná žalobkyňa má

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože od tohto určenia bude

závisieť, či na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade č. X. v D. sa

vzťahujú ustanovenia , a bez tohto určenia by jej právne postavenie bolo

neisté.

V poradí druhým rozsudkom zo 16. februára 2004 č.k. -213 Okresný súd

Považská Bystrica určil neplatnosť označenej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa

spoluvlastníckeho podielu E. H. X. k pozemku parcela č. X. v kat. úz. D., a vo zvyšku žalobu

zamietol. Zmluvu považoval v časti spoluvlastníckeho podielu menovanej za neplatnú

z dôvodu, že nebolo preukázané užívacie právo právneho predchodcu žalovaného 1/

k pozemku, ktorý bol jej predmetom.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie všetkých účastníkov rozsudkom z 30. augusta

2005 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu

zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Po doplnení dokazovania dospel

k záveru, že s prihliadnutím na platný právny stav v čase uzavretia zmluvy o dočasnom

užívaní pozemku (najmä na o poľnohospodárskom družstevníctve,

v zmysle ktorého člen družstva bol povinný združiť nielen pozemky, ktorých bol vlastníkom,

ale aj ktorých bol spoluvlastníkom, a o užívaní pôdy a iného

poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, ktorý určil, že ku dňu jeho účinnosti,

t.j. k 1.1.1976 vzniká právo užívania na zabezpečenie výroby ku všetkým pozemkom, ktoré

poľnohospodráske organizácie dovtedy užívali bez právneho dôvodu) a na zistenie, že dvaja

z podielových spoluvlastníkov pozemku parcela č. X. v kat. úz. D. Š. B. a Z. K. vstúpili do

P. D. v D., vzniklo k tomuto pozemku právo družstevného užívania a zmluva bola uzavretá

platne.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie pôvodná žalobkyňa.

Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím

súdom, inými vadami konania a odňatím možnosti konať pred súdom. Vyčítala odvolaciemu

súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že po doplnení dokazovania skutkový

stav nebol zistený tak, aby o veci bolo možné rozhodnúť. Poukazovala na to, že právny

predchodca žalovaného 1/ nemal k pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy, žiadne právo, že

tento pozemok právne neexistoval, a že zmluva bola v tejto časti neurčitá a nebola riadne

podpísaná. Namietala tiež, že pokiaľ odvolací súd dospel k inému právnemu názoru, i k iným

skutkovým zisteniam, mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie, aby mala možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k právnej

stránke veci.

Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok

ako nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) rozsudkom z 30. apríla 2007 sp. zn. dovolanie E. H. zamietol

a žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Zamietnutie dovolania odôvodnil

správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj keď z iných, než v ňom uvedených dôvodov.

Dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. V odôvodnení rozsudku uviedol, že účinnosťou zák. č.

a začatím konania o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade

nedošlo k ohrozeniu práv pôvodnej žalobkyne, ani jej právne postavenie sa nestalo neistým.

Právomoc príslušného správneho orgánu konať a rozhodnúť podľa uvedeného predpisu

zahŕňa aj posúdenie otázky, či ide o zriadenú záhradkovú osadu, ako otázky predbežnej.

Účastníkom konania pred správnym orgánom sa prostredníctvom opravných prostriedkov

zaručuje možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutí tohto orgánu súdom, preto ochrana ich

práv nevyžaduje určenie neplatnosti zmluvy v konaní pred všeobecným súdom. Nedostatok

naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe odôvodnil aj tým, že pôvodná žalobkyňa

ani jej matka po dobu viac ako 25 rokov nespochybňovali platnosť zmluvy, ani užívanie

pozemku parcela č. X. v kat. úz. D. právnym predchodcom žalovaného 2/, žalovaným 2/, resp.

jeho členmi, a v užívaní ich nerušili. Určovacia žaloba za týchto okolností nie je nástrojom

prevencie, ale v rozpore s týmto účelom smeruje k narušeniu právnej istoty terajších

užívateľov.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 1. júla 2008

sp. zn. -59 okrem iného rozhodol, že rozsudok najvyššieho súdu z 30. apríla

2007 sp. zn. sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Zrušenie označeného rozsudku najvyššieho súdu odôvodnil porušením práva E. H. na súdnu

ochranu a na spravodlivé súdne konanie a to tým, že najvyšší súd nesprávne posúdil otázku

naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Uviedol, že primárna právomoc

posúdiť platnosť občianskoprávneho úkonu patrí všeobecným súdom, a že aj keby bolo

preukázané, že E. H. a jej právna predchodkyňa počas doby viac ako 25 rokov

nespochybňovali platnosť zmluvy ani užívanie pozemku nerušili, nemajú tieto skutočnosti

význam pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu.

Pretože po vrátení veci ústavným súdom na ďalšie konanie E. H. dňa X. zomrela,

pokračoval najvyšší súd v dovolacom konaní s jej dedičmi – žalobcami 1/ a 2/. Po opätovnom

prejednaní veci a vyhodnotení všetkých vecných dovolacích námietok dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania

taxatívne vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, že z obsahu spisu žiadne takéto vady nevyplývajú.

V konaní pred prvostupňovým i odvolacím súdom boli rešpektované procesné práva pôvodnej

žalobkyne, najmä právo skutkovo a právne argumentovať, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa

k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci. Nebola jej odňatá možnosť konať pred

súdom ani zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci súdom prvého stupňa. Nešlo totiž o prekvapivý rozsudok odvolacieho súdu,

pretože otázka existencie práva právneho predchodcu žalovaného 1/ k pozemku, ktorý bol

predmetom zmluvy, bola od začiatku konania základnou spornou otázkou medzi účastníkmi

a ako taká bola predmetom dokazovania i právneho posudzovania. Možnosť zmeny rozsudku

súdu prvého stupňa či už pri nezmenenom skutkovom stave alebo po doplnení dokazovania

výslovne umožňovalo ustanovenie a v znení platnom v čase

rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd svoj rozsudok aj náležite a presvedčivo

odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami.

Z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé, z akých skutkových zistení (vyplývajúcich nielen

z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ale i ním doplneného dokazovania)

vychádzal a aké právne závery z nich vyvodil.

Pokiaľ právna predchodkyňa žalobcov v dovolaní vyčítala odvolaciemu súdu

nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové závery vyplývajúce z vykonaného

dokazovania, dovolací súd sa týmito dovolacími námietkami nezaoberal, pretože nesprávne

hodnotenie dôkazov ani prípadné nesprávne skutkové zistenia nie sú v zmysle § 241 ods. 2

samostatným dovolacím dôvodom. Podľa tohto ustanovenia možno totiž dovolanie

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, že konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (pričom touto inou vadou

sa má na mysli nesprávnosť v procesnom postupe súdu) a že rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Pretože dovolacie dôvody podľa a , ako už bolo uvedené,

neboli dané, zaoberal sa dovolací súd správnosťou napadnutého rozsudku aj z hľadiska

ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Viazaný právnym názorom ústavného súdu o splnení podmienky naliehavého právneho

záujmu na podanej určovacej žalobe, skúmal správnosť právneho záveru odvolacieho súdu

v otázke platnosti či neplatnosti zmluvy. Keďže nesprávnym právnym posúdením veci je

aplikácia nesprávneho právneho predpisu alebo jeho nesprávna interpretácia na zistený

skutkový stav, predmetom posudzovania dovolacieho súdu bolo, či skutkový stav, z ktorého

vychádzal odvolací súd, umožňoval právne závery o neexistencii (pôvodnou žalobkyňou

tvrdených) dôvodov neplatnosti zmluvy.

V konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom označila pôvodná žalobkyňa

v podstate tri dôvody neplatnosti zmluvy a to nedostatok žiadneho užívacieho práva právneho

predchodcu žalovaného 1/ k pozemku parcela č. X. v kat. úz. D., neurčitosť zmluvy

v dôsledku neexistencie uvedeného pozemku ako veci v právnom zmysle a nepodpísanie

zmluvy zákonným spôsobom.

Z hľadiska skutkového vychádzal odvolací súd zo zistenia, že pôvodný pozemok –

pozemnoknižná parcela č. X. – roľa bez výmery – bol zapísaný v pozemkovej knihe

vo vložke č. X. kat. úz. D. ako podielové spoluvlastníctvo Z. K., rod. B., Š. B., E. U., rod. B.

(právnej predchodkyne – matky E. H.), O. B. a J. B., že tento pozemok bol neskôr rozdelený

2 2

na pozemok parcela č. X. – roľa vo výmere X. ma parcela č. X./2 – roľa vo výmere X. m,

že pozemok parcela č. X. vo výmere X. ha, ktorý bol predmetom zmluvy, bol vytvorený aj

z pôvodného pozemku parcela č. X., že spoluvlastníci tohto pozemku J. B. a Z. K. v roku

1958 podpísali členskú prihlášku o vstupe do jednotného roľníckeho D., že zmluvu podpísal

v mene právneho predchodcu žalovaného 1/ ako zástupca Ing. J. B. – hlavný agronóm,

ktorý bol v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva zo 16.9.1976 splnomocnený

predstavenstvom D. k zastupovaniu D. vo veciach zmluvného odovzdávania nevhodnej

pôdy pre účely záhradkárov, a že na základe zmluvy sa aj konalo.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd z uvedených skutkových zistení vyvodil

správne právne závery o existencii práva družstevného užívania právneho predchodcu

žalovaného 1/ k pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy, o dostatočnej špecifikácii tohto

pozemku a o podpísaní zmluvy zákonným spôsobom a tým aj jej záväznosti pre obe strany.

V súvislosti s týmito právnymi závermi sa dovolací súd stotožňuje s dôvodmi rozsudku

odvolacieho súdu a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, že pokiaľ

o poľnohospodárskom družstevníctve v stanovoval

povinnosť členov družstva združiť do spoločného družstevného hospodárenia všetky

pozemky (včítane lesných pozemkov a vodných plôch), ktoré vlastnia alebo na ktorých

hospodária v čase vstupu do družstva, pojem vlastniť, použitý v tomto ustanovení, zahŕňal

v sebe nielen výlučné vlastníctvo, ale aj spoločné vlastníctvo, t.j. spoluvlastníctvo. Právne

následky vzniku práva družstevného užívania družstva k takýmto pozemkom podľa § 37

ods. 1 sa v zmysle prechodného ustanovenia tohto predpisu

uplatnili aj na poľnohospodársko-družstevné právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho

účinnosťou, t.j. pred. 1. januárom 1976.

Pokiaľ ide o otázku neexistencie pozemku ako veci v právnom zmysle, dovolací súd

poznamenáva, že z hľadiska určitosti zmluvy nebolo rozhodujúce, či pozemok označený ako

parcela č. X. vo výmere X. ha je zapísaný v evidencii nehnuteľností a teda či je vecou v

právnom zmysle, alebo či je časťou (súčasťou) iného pozemku (resp. pozemkov).

Rozhodujúca bola možnosť jeho identifikácie. Pre splnenie tejto požiadavky bol postačujúci

overený geometrický plán z 29.5.1975 č. X., určený na rozdelenie – oddelenie (vytvorenie)

pozemku parcela č. X. v kat. úz. D., najmä jeho grafická časť.

K podpísaniu zmluvy zákonným spôsobom dovolací súd považuje za potrebné uviesť,

že vzhľadom na okolnosť jej podpísania zástupcom družstva, odvolací súd správne

posudzoval túto otázku podľa ustanovenia – Hospodárskeho

zákonníka v znení platnom do 31.12.1982, a nie podľa § 104 ods. 1 tohto predpisu.

Zároveň správne dospel k záveru, že aj keby zástupca podpísaný na zmluve nemal také

splnomocnenie, aké sa vyžadovalo, okolnosť, že sa podľa tohto právneho úkonu (zmluvy)

konalo, mala za následok jeho záväznosť a teda aj platnosť.

So zreteľom na uvedené bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bola žaloba zamietnutá pre neexistenciu tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy, správny.

Dovolací súd preto dovolanie ako nedôvodné zamietol ( ).

Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože im

v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. decembra 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová