Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d62/368873.93f365.pdf
PDF · 117.65 KB
No categories available
4Cdo/84/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobcov
1/ R. H., bývajúceho vo F., t. č. vo F., Č., zastúpeného Mgr. V. L., advokátom so sídlom v P.,
a 2/ D. H., bývajúceho vo F., Č., proti žalovaným 1/ P. D. M., so sídlom v M.
a 2/ S. Z. Z., základnej organizácii X. D., o určenie neplatnosti zmluvy o dočasnom užívaní
pozemku, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 8 C 56/2001, o dovolaní
právnej predchodkyne žalobcov E. H., zomrelej X., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
z 30. augusta 2005 sp. zn. 4 Co 135/04 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na Okresnom súde Považská Bystrica sa pôvodná žalobkyňa
(právna predchodkyňa – matka žalobcov) E. H. (ďalej len „pôvodná žalobkyňa“ alebo „E.
H.“) domáhala voči žalovaným určenia neplatnosti zmluvy o dočasnom užívaní pozemku
uzavretej dňa 16.5.1977 medzi J. „M.“ so sídlom v M. (právnym predchodcom
žalovaného 1/) a Č. – základnou organizáciou v D. (právnym predchodcom žalovaného 2/).
Uviedla, že pred Okresným úradom v P. bolo začaté konanie podľa zákona č. 64/1997 Z.z.
o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
(ďalej len „zák. č. 64/1997 Z.z.“) týkajúce sa záhradkovej osady č. X. v D. v správe
žalovaného 2/, hoci podľa jej názoru nejde o zriadenú záhradkovú osadu v zmysle § 2 ods. 1
tohto zákona, pretože zmluva o dočasnom užívaní pozemku parcela č. X. v kat. úz. D.,
uzavretá medzi právnymi predchodcami žalovaných 16.5.1977 (ďalej len „zmluva“) nebola
dohodnutá platne. Neplatnosť tejto zmluvy odôvodňovala neexistenciou žiadneho práva
právneho predchodcu žalovaného 1/ k označenému pozemku a teda nedostatkom jeho
oprávnenia prenechať ho do dočasného užívania. Poukazovala na to, že ako podielová
spoluvlastníčka pozemkov parcela č. X. a č. X. v kat. úz. D. v podiele X. podala námietky
proti začatiu konania smerujúceho k vyporiadaniu vlastníctva k pozemkom v záhradkovej
osade, no nebolo jej vyhovené, preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy. Ak by totiž určovacej žalobe bolo vyhovené, znamenalo by to, že nejde o zriadenú
záhradkovú osadu a konanie podľa zák. č. 64/1997 Z.z. by muselo byť zastavené.
Okresný súd Považská Bystrica pôvodne rozsudkom z 22. apríla 2002 č.k. 8 C 56/01-
138 žalobu zamietol a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Vychádzal pritom z názoru, že samotnou účinnosťou zák. č. 64/1997 Z.z.,
umožňujúceho vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, sa
právne postavenie pôvodnej žalobkyne nestalo neistým, lebo jej spoluvlastnícke právo
k pozemkom v záhradkovej osade nebolo nikým spochybnené. Na odvolanie pôvodnej
žalobkyne uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 26. novembra 2002 sp. zn. 4 Co 365/02
bol však tento rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Na rozdiel od prvostupňového súdu bol odvolací súd toho názoru, že pôvodná žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, pretože od tohto určenia bude
závisieť, či na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade č. X. v D. sa
vzťahujú ustanovenia zák. č. 64/1997 Z.z., a bez tohto určenia by jej právne postavenie bolo
neisté.
V poradí druhým rozsudkom zo 16. februára 2004 č.k. 8 C 56/01-213 Okresný súd
Považská Bystrica určil neplatnosť označenej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa
spoluvlastníckeho podielu E. H. X. k pozemku parcela č. X. v kat. úz. D., a vo zvyšku žalobu
zamietol. Zmluvu považoval v časti spoluvlastníckeho podielu menovanej za neplatnú
z dôvodu, že nebolo preukázané užívacie právo právneho predchodcu žalovaného 1/
k pozemku, ktorý bol jej predmetom.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie všetkých účastníkov rozsudkom z 30. augusta
2005 sp. zn. 4 Co 135/04 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Po doplnení dokazovania dospel
k záveru, že s prihliadnutím na platný právny stav v čase uzavretia zmluvy o dočasnom
užívaní pozemku (najmä na zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve,
v zmysle ktorého člen družstva bol povinný združiť nielen pozemky, ktorých bol vlastníkom,
ale aj ktorých bol spoluvlastníkom, a zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného
poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby, ktorý určil, že ku dňu jeho účinnosti,
t.j. k 1.1.1976 vzniká právo užívania na zabezpečenie výroby ku všetkým pozemkom, ktoré
poľnohospodráske organizácie dovtedy užívali bez právneho dôvodu) a na zistenie, že dvaja
z podielových spoluvlastníkov pozemku parcela č. X. v kat. úz. D. Š. B. a Z. K. vstúpili do
P. D. v D., vzniklo k tomuto pozemku právo družstevného užívania a zmluva bola uzavretá
platne.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie pôvodná žalobkyňa.
Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím
súdom, inými vadami konania a odňatím možnosti konať pred súdom. Vyčítala odvolaciemu
súdu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že po doplnení dokazovania skutkový
stav nebol zistený tak, aby o veci bolo možné rozhodnúť. Poukazovala na to, že právny
predchodca žalovaného 1/ nemal k pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy, žiadne právo, že
tento pozemok právne neexistoval, a že zmluva bola v tejto časti neurčitá a nebola riadne
podpísaná. Namietala tiež, že pokiaľ odvolací súd dospel k inému právnemu názoru, i k iným
skutkovým zisteniam, mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie, aby mala možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k právnej
stránke veci.
Žalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok
ako nedôvodný zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) rozsudkom z 30. apríla 2007 sp. zn. 4 Cdo 269/2005 dovolanie E. H. zamietol
a žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Zamietnutie dovolania odôvodnil
správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj keď z iných, než v ňom uvedených dôvodov.
Dospel k záveru, že žalobe nebolo možné vyhovieť pre nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení. V odôvodnení rozsudku uviedol, že účinnosťou zák. č.
64/1997 Z.z. a začatím konania o vyporiadaní vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade
nedošlo k ohrozeniu práv pôvodnej žalobkyne, ani jej právne postavenie sa nestalo neistým.
Právomoc príslušného správneho orgánu konať a rozhodnúť podľa uvedeného predpisu
zahŕňa aj posúdenie otázky, či ide o zriadenú záhradkovú osadu, ako otázky predbežnej.
Účastníkom konania pred správnym orgánom sa prostredníctvom opravných prostriedkov
zaručuje možnosť domáhať sa preskúmania rozhodnutí tohto orgánu súdom, preto ochrana ich
práv nevyžaduje určenie neplatnosti zmluvy v konaní pred všeobecným súdom. Nedostatok
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe odôvodnil aj tým, že pôvodná žalobkyňa
ani jej matka po dobu viac ako 25 rokov nespochybňovali platnosť zmluvy, ani užívanie
pozemku parcela č. X. v kat. úz. D. právnym predchodcom žalovaného 2/, žalovaným 2/, resp.
jeho členmi, a v užívaní ich nerušili. Určovacia žaloba za týchto okolností nie je nástrojom
prevencie, ale v rozpore s týmto účelom smeruje k narušeniu právnej istoty terajších
užívateľov.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 1. júla 2008
sp. zn. II. ÚS 137/08-59 okrem iného rozhodol, že rozsudok najvyššieho súdu z 30. apríla
2007 sp. zn. 4 Cdo 269/2005 sa zrušuje a vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.
Zrušenie označeného rozsudku najvyššieho súdu odôvodnil porušením práva E. H. na súdnu
ochranu a na spravodlivé súdne konanie a to tým, že najvyšší súd nesprávne posúdil otázku
naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Uviedol, že primárna právomoc
posúdiť platnosť občianskoprávneho úkonu patrí všeobecným súdom, a že aj keby bolo
preukázané, že E. H. a jej právna predchodkyňa počas doby viac ako 25 rokov
nespochybňovali platnosť zmluvy ani užívanie pozemku nerušili, nemajú tieto skutočnosti
význam pre posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu.
Pretože po vrátení veci ústavným súdom na ďalšie konanie E. H. dňa X. zomrela,
pokračoval najvyšší súd v dovolacom konaní s jej dedičmi – žalobcami 1/ a 2/. Po opätovnom
prejednaní veci a vyhodnotení všetkých vecných dovolacích námietok dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, že z obsahu spisu žiadne takéto vady nevyplývajú.
V konaní pred prvostupňovým i odvolacím súdom boli rešpektované procesné práva pôvodnej
žalobkyne, najmä právo skutkovo a právne argumentovať, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa
k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci. Nebola jej odňatá možnosť konať pred
súdom ani zmeňujúcim rozsudkom odvolacieho súdu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci súdom prvého stupňa. Nešlo totiž o prekvapivý rozsudok odvolacieho súdu,
pretože otázka existencie práva právneho predchodcu žalovaného 1/ k pozemku, ktorý bol
predmetom zmluvy, bola od začiatku konania základnou spornou otázkou medzi účastníkmi
a ako taká bola predmetom dokazovania i právneho posudzovania. Možnosť zmeny rozsudku
súdu prvého stupňa či už pri nezmenenom skutkovom stave alebo po doplnení dokazovania
výslovne umožňovalo ustanovenie § 220 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení platnom v čase
rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd svoj rozsudok aj náležite a presvedčivo
odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými odvolacími námietkami.
Z odôvodnenia jeho rozsudku je zrejmé, z akých skutkových zistení (vyplývajúcich nielen
z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, ale i ním doplneného dokazovania)
vychádzal a aké právne závery z nich vyvodil.
Pokiaľ právna predchodkyňa žalobcov v dovolaní vyčítala odvolaciemu súdu
nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové závery vyplývajúce z vykonaného
dokazovania, dovolací súd sa týmito dovolacími námietkami nezaoberal, pretože nesprávne
hodnotenie dôkazov ani prípadné nesprávne skutkové zistenia nie sú v zmysle § 241 ods. 2
O.s.p. samostatným dovolacím dôvodom. Podľa tohto ustanovenia možno totiž dovolanie
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, že konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (pričom touto inou vadou
sa má na mysli nesprávnosť v procesnom postupe súdu) a že rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pretože dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm.a/ a b/ O.s.p., ako už bolo uvedené,
neboli dané, zaoberal sa dovolací súd správnosťou napadnutého rozsudku aj z hľadiska
ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Viazaný právnym názorom ústavného súdu o splnení podmienky naliehavého právneho
záujmu na podanej určovacej žalobe, skúmal správnosť právneho záveru odvolacieho súdu
v otázke platnosti či neplatnosti zmluvy. Keďže nesprávnym právnym posúdením veci je
aplikácia nesprávneho právneho predpisu alebo jeho nesprávna interpretácia na zistený
skutkový stav, predmetom posudzovania dovolacieho súdu bolo, či skutkový stav, z ktorého
vychádzal odvolací súd, umožňoval právne závery o neexistencii (pôvodnou žalobkyňou
tvrdených) dôvodov neplatnosti zmluvy.
V konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacím súdom označila pôvodná žalobkyňa
v podstate tri dôvody neplatnosti zmluvy a to nedostatok žiadneho užívacieho práva právneho
predchodcu žalovaného 1/ k pozemku parcela č. X. v kat. úz. D., neurčitosť zmluvy
v dôsledku neexistencie uvedeného pozemku ako veci v právnom zmysle a nepodpísanie
zmluvy zákonným spôsobom.
Z hľadiska skutkového vychádzal odvolací súd zo zistenia, že pôvodný pozemok –
pozemnoknižná parcela č. X. – roľa bez výmery – bol zapísaný v pozemkovej knihe
vo vložke č. X. kat. úz. D. ako podielové spoluvlastníctvo Z. K., rod. B., Š. B., E. U., rod. B.
(právnej predchodkyne – matky E. H.), O. B. a J. B., že tento pozemok bol neskôr rozdelený
2 2
na pozemok parcela č. X. – roľa vo výmere X. ma parcela č. X./2 – roľa vo výmere X. m,
že pozemok parcela č. X. vo výmere X. ha, ktorý bol predmetom zmluvy, bol vytvorený aj
z pôvodného pozemku parcela č. X., že spoluvlastníci tohto pozemku J. B. a Z. K. v roku
1958 podpísali členskú prihlášku o vstupe do jednotného roľníckeho D., že zmluvu podpísal
v mene právneho predchodcu žalovaného 1/ ako zástupca Ing. J. B. – hlavný agronóm,
ktorý bol v zápisnici zo zasadnutia predstavenstva zo 16.9.1976 splnomocnený
predstavenstvom D. k zastupovaniu D. vo veciach zmluvného odovzdávania nevhodnej
pôdy pre účely záhradkárov, a že na základe zmluvy sa aj konalo.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd z uvedených skutkových zistení vyvodil
správne právne závery o existencii práva družstevného užívania právneho predchodcu
žalovaného 1/ k pozemku, ktorý bol predmetom zmluvy, o dostatočnej špecifikácii tohto
pozemku a o podpísaní zmluvy zákonným spôsobom a tým aj jej záväznosti pre obe strany.
V súvislosti s týmito právnymi závermi sa dovolací súd stotožňuje s dôvodmi rozsudku
odvolacieho súdu a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, že pokiaľ
zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve v § 36 ods. 1 písm.a/ stanovoval
povinnosť členov družstva združiť do spoločného družstevného hospodárenia všetky
pozemky (včítane lesných pozemkov a vodných plôch), ktoré vlastnia alebo na ktorých
hospodária v čase vstupu do družstva, pojem vlastniť, použitý v tomto ustanovení, zahŕňal
v sebe nielen výlučné vlastníctvo, ale aj spoločné vlastníctvo, t.j. spoluvlastníctvo. Právne
následky vzniku práva družstevného užívania družstva k takýmto pozemkom podľa § 37
ods. 1 zákona č. 122/1975 Zb. sa v zmysle prechodného ustanovenia § 109 tohto predpisu
uplatnili aj na poľnohospodársko-družstevné právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho
účinnosťou, t.j. pred. 1. januárom 1976.
Pokiaľ ide o otázku neexistencie pozemku ako veci v právnom zmysle, dovolací súd
poznamenáva, že z hľadiska určitosti zmluvy nebolo rozhodujúce, či pozemok označený ako
parcela č. X. vo výmere X. ha je zapísaný v evidencii nehnuteľností a teda či je vecou v
právnom zmysle, alebo či je časťou (súčasťou) iného pozemku (resp. pozemkov).
Rozhodujúca bola možnosť jeho identifikácie. Pre splnenie tejto požiadavky bol postačujúci
overený geometrický plán z 29.5.1975 č. X., určený na rozdelenie – oddelenie (vytvorenie)
pozemku parcela č. X. v kat. úz. D., najmä jeho grafická časť.
K podpísaniu zmluvy zákonným spôsobom dovolací súd považuje za potrebné uviesť,
že vzhľadom na okolnosť jej podpísania zástupcom družstva, odvolací súd správne
posudzoval túto otázku podľa ustanovenia § 22 zákona č. 109/1964 Zb. – Hospodárskeho
zákonníka v znení platnom do 31.12.1982, a nie podľa § 104 ods. 1 tohto predpisu.
Zároveň správne dospel k záveru, že aj keby zástupca podpísaný na zmluve nemal také
splnomocnenie, aké sa vyžadovalo, okolnosť, že sa podľa tohto právneho úkonu (zmluvy)
konalo, mala za následok jeho záväznosť a teda aj platnosť.
So zreteľom na uvedené bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
bola žaloba zamietnutá pre neexistenciu tvrdených dôvodov neplatnosti zmluvy, správny.
Dovolací súd preto dovolanie ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože im
v súvislosti s ním žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. decembra 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová