Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/311/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. B.,

narodeného X., bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,

sociálnych vecí a rodiny v K., dieťa rodičov A. B., bývajúcej v K. a V. M., bývajúceho v Č.,

zastúpeného JUDr. P. M., advokátom v K., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde

Košice - okolie, pod sp.zn. , o dovolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2009, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 23. septembra 2008, č.k. -107

zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II z 10. januára 2003 č.k. -344

vo výroku o výživnom na maloletého O. tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého O. B., nar. X. zvýšeným výživným zo sumy

1200 Sk mesačne sumou 4000 Sk mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk

matky, počnúc dňom 1. septembra 2006 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2006

do 23.9.2008 v sume 70 000 Sk uložil otcovi zaplatiť do rúk matky do 60-tich dní od

právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na ich náhradu. Rozhodol tak s odôvodnením, že od posledného rozhodnutia o výživnom

uplynulo 5 rokov a došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Pri určení

výživného súd zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky o dieťa a vývoj životných nákladov.

Výživné určil od 1. septembra 2006, kedy začal maloletý študovať na strednej škole.

O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie otca maloletého dieťaťa rozsudkom z 30. apríla

2009 sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

v zmysle potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd sa nezaoberal otcom vznesenou námietkou

zaujatosti v odvolaní, pretože táto nespĺňala zákonné kritériá.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol otec maloletého dieťaťa dovolaním, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia a v súvislosti s touto procesnou

vadou namietal porušenie jeho práv na spravodlivý súdny proces. Poukázal na to, že

v uvedenej veci sa dňa 27. mája 2008 konalo pojednávanie, napriek tomu, že dňa 16. mája

2008 doručil súdu námietku zaujatosti voči Okresnému súdu Košice - okolie, ako aj proti

sudkyni JUDr. E. K..

Matka maloletého dieťaťa dovolanie otca dieťaťa považovala za účelové v snahe

vyhnúť sa zaplateniu dlžného výživného. Vo svojom vyjadrení uvádzala skutočnosti,

spochybňujúce tvrdenia otca maloletého ohľadne zaujatosti sudkyne, poukazujúc na obsah

spisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom ( 241 ods. 1

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

V zmysle dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Osobitne však treba zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné

vo veciach upravených zákonom o rodine, okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení

rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských

práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva

alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa

rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (vo veci výživného). Nejde pritom o rozsudok

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok nevykazuje znaky

rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale práve naopak, znaky rozsudku, v prípade

ktorého je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

So zreteľom na otcom maloletého tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

konanie trpí vadou uvedenou v (v prejednávanej veci konal sudca, voči

ktorému vzniesol námietku zaujatosti).

Podľa ustanovenia , dovolanie je prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti

o ich nezaujatosti.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý (fair) proces tak, ako je vymedzený v čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je garancia toho, aby vo veci

rozhodoval nestranný, nezávislý a nezaujatý sudca. Nestrannosť, nezávislosť a nezaujatosť

sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania a jednou z hlavných

predpokladov dôvery občanov a iných subjektov práva v právo a právny štát.

Nezaujatosť sudcu je predovšetkým subjektívnou psychickou kategóriou,

vyjadrujúcou vnútorný psychický vzťah sudcu k prejednávanej veci v širšom zmysle, ktorý

zahŕňa v sebe vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom, ich zástupcom a podobne,

o ktorých skutočnostiach je schopný relatívne presne podať informáciu iba sám sudca. Iba

takto ponímaný inštitút nezaujatosti sudcu by však bol v praxi ťažko uplatniteľný, vzhľadom

k nemožnosti objektívnej preskúmateľnosti vnútorných pocitov konajúceho sudcu. Inštitút

nezaujatosti je preto potrebné chápať širšie, tiež v rovine objektívnej. Za takúto objektívnu

rovinu však nie je možné považovať, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí

účastníkom konania, ale len v nadväznosti na to, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým nie nezaujatým

vzťahom k veci, disponuje. Vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nemusí byť

založené na skutočne preukázanej zaujatosti, ale je postačujúce, ak možno mať pochybnosti

o jeho nezaujatosti. Subjektívne hľadisko účastníka konania môže byť podnetom k takémuto

preskúmavaniu zaujatosti, rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne

z hľadiska objektívneho. To znamená, že otázka zaujatosti nemusí byť ustálená s absolútnou

istotou. Pri jej posudzovaní nie je možné zohľadňovať len subjektívne pocity osôb

zúčastnených na konaní, ale aj právny rozbor skutočností, ktoré k týmto pochybnostiam

účastníka konania vedú.

Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (viď napríklad rozhodnutia

vo veciach Saraiva de Carvalho vs. Portugalsko, 1994, Gautrin vs. Francúzsko, 1998 a ďalšie)

vychádza pri svojom rozhodovaní z dvojitého testu nezaujatosti sudcu: subjektívny test je

založený na základe osobného presvedčenia sudcu (personal conviction of a particular judge)

v danej veci, objektívny test sleduje existenciu dostatočných záruk, že je možné v tomto

ohľade vylúčiť akúkoľvek legitímnu pochybnosť (quarantees sufficient to exclude any

legitimate doubt in this respekt).

Podľa , účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Podľa , účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1

najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní,

odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Podľa , v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu

smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku

zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky

zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti patrí medzi jeho procesné práva, ktorého

základ pramení priamo z ( SR). Toto právo

mu patrí len vo vzťahu k sudcovi, ktorému vec pripadla na rozhodnutie podľa pravidiel

stanovených v rozvrhu práce, pretože iným sudcom prejednanie a rozhodnutie veci

neprináleží. Účastník je povinný túto námietku uplatniť najneskôr na prvom pojednávaní,

ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Dôvod sudcovho vylúčenia však nemusí byť

účastníkovi známy už pri prvom pojednávaní, preto zákon umožňuje, aby námietku uplatnil aj

v priebehu konania, najneskôr však do pätnástich dní, odkedy sa o dôvode vylúčenia mohol

dozvedieť. Námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí spĺňať zákonom

predpísané náležitosti. Okrem všeobecných náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pri každom

podaní (§ 42 ods. 3), musí obsahovať osobitné náležitosti, a to: označenie sudcu, ktorého

zaujatosť namieta, konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje zaujatosť sudcu, údaj o tom,

kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedel (pokiaľ neuplatňuje námietku na prvom pojednávaní).

Pokiaľ námietka zaujatosti nebude spĺňať zákonom predpísané náležitosti a účastník ani

napriek poučeniu zo strany súdu podľa § 43 toto podanie neopraví, súd nebude k takejto

námietke prihliadať. Za týchto okolností zákonný sudca nie je ani povinný predložiť vec

nadriadenému súdu a koná ďalej vo veci.

V prejednávanej veci ide o posúdenie, či námietka zaujatosti vznesená otcom dieťaťa

podaním zo 16. mája 2008 spĺňala zákonom predpísané náležitosti ( ) a či

bolo povinnosťou konajúcej sudkyne postupovať podľa a predložiť vec na

rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletého dieťaťa v priebehu konania na súde

prvého stupňa podaním zo 16. mája 2008 namietal nepríslušnosť Okresného súdu Košice -

okolie a vzniesol voči tomuto súdu námietku zaujatosti. Zároveň žiadal, aby v danej veci

konal zákonný sudca Okresného súdu Košice I. Otec maloletého dieťaťa pred otvorením

pojednávania dňa 27. mája 2008 bol konajúcou sudkyňou upovedomený, že vec nebude

predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti z dôvodov, že jeho

námietka zaujatosti nespĺňa zákonom predpísané náležitosti s poukazom na ustanovenie

a a k takejto námietke súd nebude prihliadať.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. g/

namieta porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Podľa

Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny

proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich

diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je relevantné konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to,

aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté

v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného

práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby

súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Porušenie práva na spravodlivý proces sa v dovolaní vyvodzuje z toho, že napriek

námietke zaujatosti vznesenej dovolateľom voči Okresnému súdu Košice - okolie, ako aj proti

sudkyni JUDr. E. K., rozhodoval vo veci vylúčený sudca a týmto postupom súdu bolo

porušené jeho právo na spravodlivý proces. Z obsahu námietky zaujatosti dovolateľom

vznesenej je zrejmé, že tento nenamietal zaujatosť sudcu, ktorý vec prejednával a rozhodoval

( ), ale Okresný súd Košice - okolie a išlo o prípad v zmysle

Vzhľadom k tomu, že námietka zaujatosti vznesená otcom maloletého

nespĺňala zákonom predpísané náležitosti, súd prvého stupňa k takejto námietke neprihliadol

a nepredložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu (§ 16 ods. 1

). Na odvolanie otca maloletého Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok potvrdil.

Konštatoval, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych

zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne o návrhu na zvýšenie výživného rozhodol.

Odvolací súd sa nezaoberal otcom vznesenou námietkou zaujatosti v odvolaní, pretože táto

nespĺňala zákonné kritériá. Z obsahu spisu nevyplýva, že otec dieťaťa (dovolateľ) vzniesol

v priebehu konania konkrétnu námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. E. K., ktorá vec

prejednávala a rozhodovala. Túto námietku vznáša až v predmetnom dovolaní

voči napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda po právoplatnom skončení konania.

Skutočnosti, ktoré by dôvodnosť vznesenej námietky zaujatosti odôvodňovali, však

v dovolacom konaní neboli zistené.

Dovolací súd preto dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nie sú dané dôvody

prípustnosti dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok otca maloletého

odmietol podľa v spojení s ako smerujúci

proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu.

Dovolací súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov dovolacieho konania, lebo

procesne úspešná matka nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( , a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová