Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
611/369157.fa7dbe.pdf
PDF · 104.1 KB
No categories available
3Cdo/344/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 344/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi J., narodenom X.,
bývajúcom v G. a zomrelom X., za účasti dedičov 1/ A., ktorá zomrela X. a jej právnymi
nástupcami sú dedičia 2/ až 11/, 2/ Z., bývajúcej v G., 3/ J., bývajúceho v M., 4/ D., bývajúcej
v P., 5/ E., bývajúceho v P., 6/ D., bývajúceho v M., 7/ P., bývajúceho v G., 8/ M.,
bývajúceho v P., 9/ E., bývajúcej v G., 10/ V., bývajúceho v G. a 11/ O., bývajúcej v G.,
vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 12 D 123/2008 a predtým na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 10 D 145/2004, na dovolanie dediča 7/ zastúpeného JUDr. A.,
advokátom so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2008
sp. zn. 13 CoD 154/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Dedičom 2/ až 6/ a 8/ až 11/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 22. mája 2007 č.k. MA 10 D 145/2004-65:
I. schválil dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (poručiteľa
a dedičky 1/) zaniknutého smrťou poručiteľa, II. určil všeobecnú cenu majetku poručiteľa
a zároveň čistú hodnotu dedičstva sumou 300 000 Sk, III. potvrdil nadobudnutie dedičstva
pozostávajúceho zo spoluvlastníckeho podielu 1/2 nehnuteľností v katastrálnom území G.
zapísaných v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súp. č. X.
2
a parcela č. X. – zastavané plochy a nádvoria vo výmere X. mdedičom 1/ až 11/ v podieloch
po 1/11 (t.j. po 1/22 z celku), IV. dedičov zaviazal nahradiť trovy konania.
-2-3 Cdo 344/2009
Na odvolanie dediča 7/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. apríla 2008 sp. zn.
13 CoD 154/2007 napadnuté uznesenie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že tento dedič
uplatnil v konaní ako pasívum dedičstva pohľadávku z titulu jeho investícií do rodinného
domu tvoriaceho predmet dedičstva, predmetnú pohľadávku ale dostatočne nešpecifikoval
a nedoložil. Ostatní dedičia ju neuznali a kvalifikovali ako spornú, lebo výstavba rodinného
domu nebola hradená len z prostriedkov dediča 7/, ale z prostriedkov poručiteľa a jeho
manželky za prispievania aj ďalších detí, ktoré už boli zamestnané, prípadne mohli fyzicky
pomáhať pri výstavbe domu. Na predmetnú spornú pohľadávku nebolo preto možné
prihliadnuť (§ 175k ods. 3 O.s.p.).
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol dedič 7/ dovolaním, v ktorom
uviedol, že ním uplatnená pohľadávka z titulu investícií do rodinného domu bola riadne
preukázaná. Poprel, že by sa na výstavbe domu od hrubej stavby po jej dokončenie finančne
alebo fyzicky podieľali jeho súrodenci. V doplnení dovolania, ktoré vyhotovil advokát
zastupujúci dediča 7/, sa tvrdí, že „rozhodnuté bolo v rozpore s pravdou“ a skutočnosťou, že
vlastníkom predmetného domu je dedič 7/. V konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) v dôsledku „nedostatočného zisťovania skutkového stavu
a dokazovania“. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie
konanie.
Dedič 6/ vo vyjadrení k dovolaniu poprel opodstatnenosť dovolacích námietok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1
O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu
-3-3 Cdo 344/2009
prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie
je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dedič 7/ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, nejde ale o potvrdzujúce uznesenie uvedené v ustanovení
§ 239 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na to jeho dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné
nie je. Prípustnosť tohto opravného prostriedku dovolateľa by prichádzala do úvahy, len ak by
v konaní došlo k niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. Na vady tejto povahy je dovolací
súd povinný prihliadnuť bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v dovolaní namietané (§ 242
ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne
obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom
dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z týchto vád, možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je dovolanie neprípustné (vylúčené). Z hľadiska posúdenia
existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť
-4-3 Cdo 344/2009
dovolania, nie je ale významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní sa vyskytla
vada tejto povahy – rozhodujúce je iba zistenie, že v konaní k danej vade došlo.
Dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a vady tejto povahy nevyšli v dovolacom konaní najavo; prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Aj vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či
v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne nesprávny (vadný) postup súdu
v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať
procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Postup súdu,
ktorý je v súlade s procesnými predpismi, nemôže založiť vadu konania uvedenej povahy.
K námietke dovolateľa, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdmi konať
„nedostatočným dokazovaním“ dovolací súd uvádza, že dovolateľ túto námietku bližšie
nevysvetlil. K jej podstate ale možno uviesť, že význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania
sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu – inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje
právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým
spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových
zistení, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). Ak súd v priebehu
konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie
skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom
(viď R 125/1999).
K skutkovým záverom, na ktorých sú založené rozhodnutia vydané v tejto veci,
dospeli súdy nižších stupňov na základe vyhodnotenia dôkazov. Pokiaľ dovolateľ namieta
-5-3 Cdo 344/2009
nesprávne hodnotenie dôkazov (tvrdí, že v konaní boli nesprávne vyhodnotené výsledky
dokazovania vykonaného listinnými dôkazmi, lebo jeho pohľadávka je týmito dôkazmi
jednoznačne preukázaná), dovolací súd uvádza, že dovolacie konanie má prieskumnú povahu
a dôkazy sa už v ňom nevykonávajú (§ 243a ods. 2 O.s.p.); z tohto dôvodu ani neprislúcha
dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Nesprávne
vyhodnotenie vykonaných dôkazov nezakladá vadu v zmysle § 237 O.s.p.
Vychádzajúc z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ namieta tiež správnosť
právneho posúdenia veci v napadnutom uznesení odvolacieho súdu. Ustanovenie § 237
písm. f/ O.s.p. ale odňatie možnosti konať pred súdom dáva do súvislosti len s faktickou
činnosťou súdu, a nie s jeho právnym posúdením veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Treba zdôrazniť, že i keď je nesprávne právne posúdenie veci relevantný dovolací
dôvod, samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle
§ 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia), lebo súd pri právnom posudzovaní veci
neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo
účastníka (viď aj R 43/2003).
Procesnú prípustnosť dovolania dediča 7/ by nebola spôsobilá založiť ani prípadná
tzv. iná procesná vada konania (dovolanie obsahuje aj formulácie svedčiace o názore
dovolateľa, že v konaní došlo k vade tejto povahy); v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je
totiž takáto tzv. iná vada konania (majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) síce
relevantný dovolací dôvod, sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť
dovolania dediča 7/ proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu nemožno vyvodiť ani
-6-3 Cdo 344/2009
Dovolateľ navrhol zrušiť uznesenie odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním
napadol výrok tohto uznesenia o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu,
ktoré nemožno napadnúť dovolaním (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Vzhľadom na to, že prípustnosť podaného dovolania nemožno vyvodiť zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, odmietol ho Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní nebol dedič 7/ procesne úspešný a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo ostatným dedičom (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal dedičom 2/ až 6/ a 8/ až 11/ náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na ich náhradu (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková