Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/336/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bývajúcej v T.,

zastúpenej advokátom JUDr. A., so sídlom v Č., proti žalovanému P., bývajúcemu v K.,

zastúpenému JUDr. P., advokátom so sídlom v Ž., o zaplatenie 14 552,40 € (438 405,70 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. februára 2009 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

369,69 € na účet JUDr. A., advokáta so sídlom v Č., vedený vo V., a.s. pobočka Č. pod č. X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. -128 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní 409 465 Sk spolu so 6 % úrokom

z omeškania ročne od 22. apríla 2006; vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že

účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke ( ), na základe ktorej si

žalovaný od žalobkyne požičal sumu 409 465 Sk, ktorú ale nevrátil. Keďže sa dostal do

omeškania s platením dlhu, je povinný zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2

). Žalovaného tiež zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo

výške 89 348 Sk.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorým bolo

rozhodnuté o náhrade trov konania, napadol žalovaný odvolaním. Krajský súd v Žiline

rozsudkom z 25. februára 2009 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutom výroku potvrdil. Dodal, že „vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku

-2-3 Cdo 336/2009

zamietnutá, zostal rozsudok súdu prvého stupňa 'nedotknutý'“. Rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu

trov konania 2 769,92 € (83 446,66 Sk). Potvrdzujúci výrok odôvodnil odvolací súd tým, že

rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny ( ).

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom

uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať ( ) tým,

že súd prvého stupňa nepripustil opätovný výsluch svedka I.. V konaní pritom došlo

k rozporným tvrdeniam tohto svedka o skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci

a jeho vyhlásenie pred právnym zástupcom žalobkyne je „neobjektívne a nevierohodné“.

K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tiež nesprávnym právnym posúdením veci zo

strany odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal zrušiť tak potvrdzujúci výrok

rozsudku odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie nie je opodstatnené. Žiadala

„napadnutý rozsudok potvrdiť“ a priznať náhradu trov dovolania vyčíslených vo vyjadrení

k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238

ods. 3 je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

-3-3 Cdo 336/2009

V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci

dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Vzhľadom na to dovolanie žalovaného nie je podľa až 3 procesne

prípustné.

Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo

k niektorej z procesných vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je

zaťažené takouto vadou vyplýva pre dovolací súd z Ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy,

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z týchto procesných

vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor

účastníka, že v konaní došlo k vade v zmysle , ale len zistenie, že v konaní k takej

vade skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ nenamietal

a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa , je taký nesprávny

procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany

jeho práv. Podľa názoru dovolateľa došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom tým, že

nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz, ale aj tým, že napadnuté rozhodnutie bolo založené

na nesprávnom právnom posúdení veci.

-4-3 Cdo 336/2009

K námietke, že súdy nevykonali všetky žalovaným navrhované dôkazy treba uviesť, že

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne

konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým

majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých

posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými

slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,

či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí

dôkaz na jeho vykonanie (). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný

návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované

dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov

konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení,

nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na

zistenie skutočného stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu je podľa prípustné (viď R 125/1999). V danej veci nevykonaním

navrhovaného dokazovania nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež nesprávnym

právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že dáva odňatie

možnosti účastníka konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu,

a nie s právnym hodnotením veci. Právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi

možnosť uplatnenia jeho procesných práv. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní

(viď ), nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale

samo osebe nie je procesnou vadou konania v zmysle

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného je

v zmysle procesne neprípustné a že prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť

ani z

Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadol výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré

je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia ( ).

-5-3 Cdo 336/2009

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je

prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Ustanovenie ale

vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách. Keďže

ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná vada konania zakladajúca

zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania žalovaného proti tomuto výroku vyvodiť ani

z

Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie

žalovaného podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalobkyňa podala návrh na náhradu trov dovolacieho konania

a ich výšku vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej priznal náhradu, spočívajúcu

v odmene advokáta JUDr. A. (ktorý žalobkyňu zastupoval už na súde nižšieho stupňa) za

jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia žalobkyne

k dovolaniu [ vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Pri výpočte náhrady

trov dovolacieho konania vychádzal dovolací súd z tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1 vyhlášky) vo

výške 303,72 €, čo s režijným paušálom (6,95 €) a s daňou z pridanej hodnoty (59,02 €)

predstavuje spolu 369,69 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková