Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c7d/369147.ccd31f.pdf
PDF · 100.14 KB
No categories available
3Cdo/336/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 336/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bývajúcej v T.,
zastúpenej advokátom JUDr. A., so sídlom v Č., proti žalovanému P., bývajúcemu v K.,
zastúpenému JUDr. P., advokátom so sídlom v Ž., o zaplatenie 14 552,40 € (438 405,70 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 7 C 16/2007, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. februára 2009 sp. zn.
10 Co 242/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
369,69 € na účet JUDr. A., advokáta so sídlom v Č., vedený vo V., a.s. pobočka Č. pod č. X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Čadca rozsudkom z 29. apríla 2008 č.k. 7 C 16/2007-128 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 3 dní 409 465 Sk spolu so 6 % úrokom
z omeškania ročne od 22. apríla 2006; vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal z toho, že
účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka), na základe ktorej si
žalovaný od žalobkyne požičal sumu 409 465 Sk, ktorú ale nevrátil. Keďže sa dostal do
omeškania s platením dlhu, je povinný zaplatiť žalobkyni aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Žalovaného tiež zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo
výške 89 348 Sk.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania, napadol žalovaný odvolaním. Krajský súd v Žiline
rozsudkom z 25. februára 2009 sp. zn. 10 Co 242/2008 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku potvrdil. Dodal, že „vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
-2-3 Cdo 336/2009
zamietnutá, zostal rozsudok súdu prvého stupňa 'nedotknutý'“. Rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania 2 769,92 € (83 446,66 Sk). Potvrdzujúci výrok odôvodnil odvolací súd tým, že
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom
uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým,
že súd prvého stupňa nepripustil opätovný výsluch svedka I.. V konaní pritom došlo
k rozporným tvrdeniam tohto svedka o skutočnostiach významných pre rozhodnutie vo veci
a jeho vyhlásenie pred právnym zástupcom žalobkyne je „neobjektívne a nevierohodné“.
K odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tiež nesprávnym právnym posúdením veci zo
strany odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal zrušiť tak potvrdzujúci výrok
rozsudku odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie nie je opodstatnené. Žiadala
„napadnutý rozsudok potvrdiť“ a priznať náhradu trov dovolania vyčíslených vo vyjadrení
k dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací
súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
-3-3 Cdo 336/2009
V danom prípade dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací
súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci
dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Vzhľadom na to dovolanie žalovaného nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne
prípustné.
Dovolanie žalovaného by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo
k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je
zaťažené takouto vadou vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Ustanovenie § 237
O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku) odvolacieho súdu vtedy,
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z týchto procesných
vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor
účastníka, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že v konaní k takej
vade skutočne došlo.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolateľ uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je taký nesprávny
procesný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť
pred ním konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia ochrany
jeho práv. Podľa názoru dovolateľa došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom tým, že
nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz, ale aj tým, že napadnuté rozhodnutie bolo založené
na nesprávnom právnom posúdení veci.
-4-3 Cdo 336/2009
K námietke, že súdy nevykonali všetky žalovaným navrhované dôkazy treba uviesť, že
Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne
konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým
majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých
posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu – inými
slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný
návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované
dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú
v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení,
nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd
v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na
zistenie skutočného stavu, nemožno vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné (viď R 125/1999). V danej veci nevykonaním
navrhovaného dokazovania nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.
Pokiaľ dovolateľ zastáva názor o odňatí možnosti pred súdmi konať tiež nesprávnym
právnym posúdením veci, dovolací súd poznamenáva, že § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
možnosti účastníka konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu,
a nie s právnym hodnotením veci. Právnym posúdením veci súd neodníma účastníkovi
možnosť uplatnenia jeho procesných práv. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je
relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní
(viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale
samo osebe nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného je
v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a že prípustnosť jeho dovolania nemožno vyvodiť
Žalovaný navrhol zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním
napadol výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré
je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.).
-5-3 Cdo 336/2009
Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť
dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je
prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale
vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách. Keďže
ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná vada konania zakladajúca
zmätočnosť, nemožno prípustnosť dovolania žalovaného proti tomuto výroku vyvodiť ani
Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
žalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
V dovolacom konaní procesne úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a §142 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyňa podala návrh na náhradu trov dovolacieho konania
a ich výšku vyčíslila vo vyjadrení k dovolaniu. Dovolací súd jej priznal náhradu, spočívajúcu
v odmene advokáta JUDr. A. (ktorý žalobkyňu zastupoval už na súde nižšieho stupňa) za
jeden úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním písomného vyjadrenia žalobkyne
k dovolaniu [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“)]. Pri výpočte náhrady
trov dovolacieho konania vychádzal dovolací súd z tarifnej odmeny (§ 10 ods. 1 vyhlášky) vo
výške 303,72 €, čo s režijným paušálom (6,95 €) a s daňou z pridanej hodnoty (59,02 €)
predstavuje spolu 369,69 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. januára 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková