Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/312/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti o maloleté deti R.,

nar. X., D., nar. X., a K., nar. X., bývajúce u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú.,

deti matky A., bývajúcej v Š., a otca R., bývajúceho v Š., zastúpeného Mgr. P., advokátom so

sídlom v D., o návrhu matky na zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Dunajská

Streda pod sp. zn. , o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 13. júla 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 19. januára 2009, č.k. -371

1. zvýšil výživné otca pre maloletú R., nar. X. zo sumy 132,78 € mesačne na sumu

450 € mesačne, pre maloletú D., nar. X. zo sumy 116,18 € mesačne na sumu 400 € mesačne,

a pre maloletého K., nar. X. zo sumy 116,18 € mesačne na sumu 400 € mesačne, čím zmenil

v časti určenia výživného rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 8. júla 2004, č.k.

-26,

2. uložil otcovi povinnosť zaplatiť dlh na zročnom výživnom matke v celosti do

28. februára 2009,

3. uložil otcovi povinnosť poukazovať časť výživného v sume 165 € za každé dieťa na

osobitné účty maloletých detí,

4. uložil otcovi povinnosť zaplatiť polovicu školného za každé dieťa podľa jeho

vyčíslenia školou k rukám matky vždy k 15. októbru,

5. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil zvýšenými potrebami maloletých detí, ako aj

možnosťami otca, ktorý v rokoch 2006 – 2007 získal predajom nehnuteľností finančné

prostriedky značného rozsahu. Tvrdenie otca, že jeho majetok je pracovným nástrojom,

neuznal, s tým, že pokiaľ aj otec má záujem svoj majetok investovať a dosahovať týmto

spôsobom príjmy, musí predovšetkým uprednostniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť

a výšku investícií zvážiť. Keďže však odôvodnené potreby maloletých detí neboli preukázané

v takej výške, ako ich vyčíslila matka, uložil otcovi povinnosť poukazovať časť výživného na

osobitné účty maloletých detí za účelom tvorby úspor. Vzhľadom na výšku školného

a nerozvážne nakladanie matky s majetkom zaviazal otca platiť i polovicu ročného školného

za každé dieťa. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 13. júla 2009, sp. zn. rozsudok

súdu prvého stupňa vo výrokoch o zvýšení výživného, tvorbe úspor a náhrade trov konania

(1, 3 a 5) potvrdil, vo výroku o zaplatení dlhu na zročnom výživnom (2) zmenil tak, že uložil

otcovi povinnosť zaplatiť tento dlh v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a vo

výroku o povinnosti otca platiť polovicu ročného školného za každé z detí (4) zrušil. Náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov. Vo vzťahu k potvrdeným

výrokom poukázal na správne postupy, skutkové zistenia i právne závery súdu prvého stupňa.

Zmenu výroku o zaplatení dlhu na zročnom výživnom odôvodnil uplynutím lehoty určenej

súdom prvého stupňa. Výrok o povinnosti otca platiť polovicu ročného školného za každé

z detí zrušil ako nezákonný, keďže z neho nevyplývala výška školného, ktoré ani nebolo

osobitne predmetom návrhu; navyše na túto položku otec prispieva v rámci bežného

výživného. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 Os.p. v spojení s 146

ods. 1 písm. a/

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil

existenciou vád podľa , a Namietal, že rozhodnutia prvostupňového

i odvolacieho súdu sú v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 a § 75 zákona o rodine, ako aj

a . Súd má pri určovaní výživného rozhodnúť

predovšetkým v záujme dieťaťa a zároveň primerane k schopnostiam a možnostiam

povinného. Svojvoľné určenie výšky výživného, ku ktorému v danom prípade došlo jeho

neprimeraným a neúmerným zvýšením vzhľadom k preukázaným príjmom otca a reálnym

potrebám detí, je nielen prekročením právomoci súdov ( ), ale aj

bezdôvodným spochybnením správnosti právoplatného a vykonateľného posledného

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, a teda zakladá porušenie zásady prekážky

rozsúdenej veci ( ). Majetkové pomery otca už vôbec neodôvodňujú

tvorbu úspor pre maloleté deti. Súd prvého stupňa navyše opomenul vo výroku rozsudku

uviesť, že časť výživného v sume 165 € za každé dieťa, ktorú je otec povinný poukazovať na

osobitné účty maloletých detí, je určená na tvorbu úspor. Keďže odvolací súd toto pochybenie

neodstránil, zo strany matky môže dôjsť k nakladaniu s prostriedkami na týchto účtoch i bez

súhlasu súdu. Okrem toho obe rozhodnutia súdov nižších stupňov nie sú náležite odôvodnené.

V konaní pred odvolacím súdom bola tiež otcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ), keď jeho odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania, ktoré bolo

potrebné pre doplnenie a zopakovanie dokazovania a vyžadoval si ho aj verejný záujem na

určení primeranej výšky výživného. Z týchto dôvodov žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa, zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Matka ani kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Osobitne však

treba zdôrazniť, že v zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach

upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení.

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku vydanému vo veci výživného pre

maloleté deti, teda vo veci upravenej zákonom o rodine (pričom nejde o rozsudok

o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich

výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení

rodičovstva, o zapretí rodičovstva, alebo o osvojení). Napadnutý rozsudok teda nevykazuje

znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, v prípade ktorého

je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (viď ).

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho

súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania; ak v konaní došlo k procesnej vade

vymenovanej v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie, proti ktorému

inak dovolanie nie je prípustné.

Procesné vady konania v zmysle , , a dovolateľ nenamietal

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Dovolateľ v danej veci namieta procesné vady v zmysle , a

Vady podľa a spočívajú podľa dovolateľa v neprimeranom

a neúmernom zvýšení výživného vzhľadom k jeho príjmom a reálnym potrebám detí.

S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Posúdenie, či a v akom rozsahu došlo k zmene

pomerov zakladajúcich dôvod na zmenu rozhodnutia o výživnom, ako aj následné určenie

výšky výživného, je totiž právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právnym posúdením veci súdom, spočívajúcim v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného

predpisu na zistený skutkový stav sa nezakladá procesná vada konania v zmysle

Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť

procesne prípustné dovolanie (viď ), samo nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

(R 43/2003). K dovolateľom tvrdeným vadám podľa a dovolací

súd ešte poznamenáva, že podľa je v právomoci súdov rozhodovať spory

a iné právne veci, vyplývajúce z rodinných vzťahov, vrátane vecí výživného (porovnaj tretiu

časť o rodine). Určením, zmenou, či zrušením výživného teda súd

nemôže prekročiť svoju právomoc. Zmena rozhodnutia o výživnom v súlade s § 78 zákona

o rodine zase nemôže založiť prekážku rozhodnutej veci, pretože nejde o nové rozhodnutie,

ale o zmenu rozhodnutia už existujúceho.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté aj procesnou vadou podľa § 237 f/

, ku ktorej malo dôjsť tým, že odvolací súd nenariadil na prejednanie jeho odvolania

pojednávanie, hoci bolo potrebné pre doplnenie a zopakovanie dokazovania a vyžadoval si

ho aj verejný záujem. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na ustanovenia § 213 ods. 3

až 5, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie o potrebe doplnenia či zopakovania dokazovania

v odvolacom konaní závisí od úvahy odvolacieho súdu. Výnimkou sú konania podľa § 120

ods. 2 (teda i veci starostlivosti súdu o maloletých), kedy je odvolací súd povinný

doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov (aj keď ich účastníci nenavrhli), ak ich

nevykonal súd prvého stupňa. I táto povinnosť sa však vzťahuje len na dôkazy, ktoré sú

potrebné pre správne zistenie skutkového stavu; teda nie na dôkazy bezvýznamné,

nadbytočné, či nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti. Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že

nariadenie pojednávania si vyžadoval verejný záujem, dovolací súd poznamenáva, že za

verejným záujem sa všeobecne považuje záujem prinášajúci majetkový či iný prospech

všetkým alebo mnohým občanom. V danom prípade vzhľadom k predmetu konania preto

uvedená námietka neobstojí.

Dovolateľ ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí oboch súdov nižších

stupňov, ktoré je v zmysle ustálenej judikatúry tiež považované za vadu podľa § 237 písm. f/

Podľa názoru dovolacieho súdu sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku

vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami dôležitými pre posúdenie dôvodnosti

zvýšenia výživného a svoj myšlienkový postup vedúci k záveru o výške výživného dostatočne

vysvetlil, s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a na závery,

ktoré z nich vyvodil, v súlade s Rovnako postupoval odvolací súd vo

vzťahu k zmeňujúcemu a zrušujúcemu výroku; vo vzťahu k potvrdeným výrokom sa

obmedzil len na skonštatovanie správnosti odôvodnenia súdu prvého stupňa, čím využil

zákonnú možnosť upravenú ustanovením Z týchto dôvodov je i vada

konania v zmysle namietaná nedôvodne.

Na záver dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že pochybenie súdu prvého

stupňa, ktorý vo výroku rozsudku opomenul uviesť, že časť výživného v sume 165 € za každé

dieťa je určená na tvorbu úspor, nemôže viesť k naplneniu obavy dovolateľa z neoprávneného

nakladania s týmito prostriedkami matkou. Z odôvodnenia rozsudku (pozri stranu 13, odsek 2

rozsudku) totiž nepochybne vyplýva, že účelom tejto časti výroku je tvorba úspor, čomu

zodpovedá zákonný zákaz nakladania s prostriedkami na účte maloletých detí bez súhlasu

súdu (§ 63 ods. 3 posledná veta zákona o rodine).

Keďže existencia žiadnej z dovolateľom namietaných vád konania podľa § 237

písm. a/, d/ a f/ sa v dovolacom konaní nepreukázala, nemožno prípustnosť dovolania

vyvodiť ani z týchto ustanovení.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

V dovolacom konaní nebol otec úspešný. Dovolací súd matke nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s a

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. januára 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková