Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
264/368833.ec9048.pdf
PDF · 116.05 KB
No categories available
8Sžo/127/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžo/127/2009
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., bytom V., zastúpený
opatrovníčkou B., V., právne zastúpenou JUDr. M., advokátom v B., proti žalovanému:
Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina č. 27, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-621/01 zo dňa 18.9.2007 na
odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 129/2008-76 zo dňa 4.
decembra 2008 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 129/2008-76 zo dňa 4. decembra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému
súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. V-621/01 zo dňa 18.9.2007 o povolení vkladu podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 26.2.2001.
Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že možnosť preskúmania
zákonnosti rozhodnutia súdom podľa katastrálneho zákona je daná iba v prípade, ak návrh bol
zamietnutý (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). Pretože rozhodnutie žalovaného, ktorým
vyhovel návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností
nepodlieha súdnemu prieskumu, krajský súd podľa § 250 d ods. 3 OSP konanie zastavil.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym
názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného, ktorým vyhovel návrhu na vklad
vlastníckeho práva, nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko je to vylúčené ustanovením
§ 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z.
Podľa žalobcu to, ktoré rozhodnutia správnych orgánov nepodliehajú prieskumu súdmi
v správnom súdnictve, taxatívne stanovuje § 248 OSP, podľa ktorého súdy okrem iného
nepreskúmavajú „d/ rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné
zákony“. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva však z prieskumu
nevylučujú žiadne právne predpisy a to ani prvostupňovým súdom tvrdené ustanovenie § 31
ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. Podľa žalobcu ustanovenie § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z.
nevylučuje preskúmanie rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva
v správnom súdnictve na základe žaloby a preto nič nebránilo súdu, aby takéto rozhodnutie
v správnom súdnictve preskúmal. Na základe uvedeného navrhol uznesenie krajského súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c OSP, § 10 ods. 2 OSP)
po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel k záveru,
že uznesenie krajského súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolací súd z obsahu spisu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou
na krajskom súde dňa 4.7.2008 domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný povolil
dňa 18.9.2007 pod sp. zn. V-621/01 vklad vlastníckeho práva k bytu č. X., nachádzajúceho
sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom X., na V., v k. ú. P., vedený na LV č.
X., v prospech A. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2001.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.9.2007 je nezákonné
z dôvodu, že neboli splnené všetky podmienky na vklad podľa kúpnej zmluvy zo dňa
26.2.2001 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a A. ako kupujúcou. Namietal, že
žalovaný správny orgán porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 31 ods. 7 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a to povinnosť doručiť do vlastných rúk zmluvu
s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania; žalobca uviedol,
že o vklade sa dozvedel len z výpisu z LV a kúpna zmluva s vyznačeným rozhodnutím
mu nebola doručená. Domáhal sa uloženia povinnosti žalovanému súdom podľa § 250b ods. 2
prvej vety OSP – doručiť mu túto kúpnu zmluvu a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia.
V žalobe vytkol žalovanému, že tento sa najneskôr z listu jeho opatrovníčky zo dňa 8.3.2002
dozvedel o tom, že bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. NC 1697/01-32 zo dňa
15.10.2001 obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v tom rozsahu, že nie je spôsobilý
podpisovať dôležité písomné listiny a ani nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom
presahujúcim sumu 1.500,–Sk (49,79,–€) mesačne a že mu bola za opatrovníčku ustanovená
jeho sestra.
Žalovanému ďalej v žalobe vytkol to, že dostatočne neskúmal splnenie podmienok
pre povolenie vkladu, pričom správa katastra je z úradnej povinnosti povinná podľa § 31
ods. 1 katastrálneho zákona preskúmať okrem iného aj platnosť zmluvy, oprávnenie
prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle hodnoverné, dostatočne
zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli
obmedzené. Namietal porušenie § 31 ods. 2 katastrálneho zákona ako aj § 32 ods. 1
Správneho poriadku.
Zo spisu krajského súdu ďalej vyplýva, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu
v Poprade č. k. NC 1679/01-32 zo dňa 15.10.2001, právoplatným dňom 31.10.2001
obmedzený v jeho spôsobilosti na právne úkony a uznesením Okresného súdu v Poprade
č. k. P 298/01-41 zo dňa 3.12.2001, právoplatným dňom 13.12.2001, mu bola za opatrovníčku
ustanovená jeho sestra B..
Zo žalobcom predložených podkladov je zrejmé, že Okresný súd
Bratislava V. rozsudkom č. k. 16C 31/2002-42 zo dňa 10.9.2008 určil, že kúpna zmluva
zo dňa 26.2.2001, na základe ktorej bol povolený v tomto konaní žalobou napadnutý vklad
vlastníckeho práva, je neplatná a zároveň, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (bytu) je
žalobca.
Predmetom posúdenia súdom je otázka, či rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva
podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. môže byť predmetom preskúmavacieho súdneho
konania podľa ustanovení piatej časti OSP.
V zmysle § 250b ods. 2 OSP ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie
správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo
konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto
účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto
stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny
orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní
pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku,
správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu
z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme,
či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou
nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči
dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách vyplýva
požiadavka, aby veci občianskych práv a záväzkov, o ktorých bolo rozhodnuté
správnym orgánom, boli prejednávané spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) kto tvrdí, že bol
na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.
Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich
sa základných práv a slobôd.
Hore uvedený právny rámec vymedzuje rozsah a obsah práva jednotlivca na súdnu
a inú ochranu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu
a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Otázku právomoci všeobecného súdu
z hľadiska ústavou upraveného práva na súdnu ochranu treba posudzovať ústavno-
konformným spôsobom v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť
v súlade s touto ústavou (I. ÚS 37/95). Pri výklade ústavy majú práva a slobody zaručené
medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách podporný význam,
pričom ústavu nemožno vysvetľovať spôsobom zakladajúcim porušenie takejto
medzinárodnej zmluvy, ak je Slovenská republika jej účastníkom (nálezy ÚS SR II.
ÚS 48/97, PL. ÚS 15/98), a zároveň pri vymedzení obsahu ústavou zaručených práv
a slobôd ústavný súd prihliada, pokiaľ to ústava nevylučuje, na znenie príslušných
medzinárodných zmlúv a judikatúru k nim sa vzťahujúcu (nález ÚS SR II. ÚS 55/98).
V danej veci je táto výkladová technika relevantná, pokiaľ ide o súvislosť obsahu práva
zaručeného v čl. 46 ods. 2 ústavy s obsahom práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z nálezu ústavného súdu I. ÚS 3/2001 vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry týkajúcej
sa uplatňovania čl. 6 ods. 1 dohovoru sa môže dovolávať každý, kto sa domnieva, že došlo
k nezákonnému zasahovaniu do jeho práv občianskej povahy a sťažuje sa, že nemal možnosť
takýto spor predložiť súdu. Tento článok zakotvuje "právo na súd", ktorého jednou stránkou
je právo na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd v občianskoprávnej veci. Právo
na prístup k súdu, ktoré môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych
formalít alebo iných podmienok, ktorými sa však nesmie zasiahnuť do samej jeho
podstaty, sa posudzuje s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Tento článok, ktorý sám
osebe nezabezpečuje "právam a záväzkom občianskoprávnej povahy" konkrétny materiálny
obsah v právnom poriadku zmluvných štátov, vyžaduje, aby išlo o skutočný a vážny "spor",
ktorý sa môže týkať tak samotnej existencie práva, ako aj jeho rozsahu a modalít jeho výkonu.
Výsledok konania musí byť bezprostredne rozhodujúci pre dotknuté právo
(napr. rozsudky vo veci Golder v. Spojené kráľovstvo z 21. februára 1975 a vo veci
Athanassoglou a iní v. Švajčiarsko zo 6. apríla 2000). Za spory o občianske právo
sa považovali konania pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi, ktoré mali vplyv
na vlastnícke práva (napr. rozsudok vo veci Gillow v. Spojené kráľovstvo z 24. novembra
1986; rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti Európskej komisie pre ľudské práva vo veci
Šamková v. Slovenská republika, sťažnosť č. 26384/95), o čo v prejednávanej veci
pred krajským súdom išlo.
Odvolací súd dospel k záveru, že žaloba o preskúmanie rozhodnutia o povolení vkladu
(vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo spisu), ktoré podľa tvrdenia žalobcu mu navyše
nebolo riadne doručené, musí byť v konečnom dôsledku prejednaná vo veci samej príslušným
súdom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zo súdneho preskúmania nemôže byť vylúčené
rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva, keď žalobca tvrdí, že k tomuto
rozhodnutiu a v jeho dôsledku k zásahu do jeho vlastníckeho práva došlo postupom správneho
orgánu odporujúcim zákonu (žalobca bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony
a žalovaná o tejto skutočnosti vedela, počas vkladového konania súbežne prebiehal spor
o platnosti vkladovej listiny). Inak by došlo k zamedzeniu reálneho prístupu žalobcu k súdu a
k súdnej ochrane, tak ako to vyžaduje čl. 46 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Krajskému súdu treba vytknúť aj to, že rozhodol vo veci bez toho, aby
si od žalovaného vyžiadal relevantný administratívny spis.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,
že v predmetnej veci bola rozhodnutím a postupom krajského súdu žalobcovi odňatá možnosť
konať pred súdom a preto odvolací súd napadnuté uznesenie s poukazom na § 221 ods. 1
písm. f/ OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 OSP súd prvého
stupňa v novom rozhodnutí o veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. januára 2010
JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová