Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/127/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R., bytom V., zastúpený

opatrovníčkou B., V., právne zastúpenou JUDr. M., advokátom v B., proti žalovanému:

Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, Ružová dolina č. 27, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V-621/01 zo dňa 18.9.2007 na

odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -76 zo dňa 4.

decembra 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -76 zo dňa 4. decembra 2008 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému

súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia zastavil podľa konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. V-621/01 zo dňa 18.9.2007 o povolení vkladu podľa kúpnej

zmluvy zo dňa 26.2.2001.

Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že možnosť preskúmania

zákonnosti rozhodnutia súdom podľa katastrálneho zákona je daná iba v prípade, ak návrh bol

zamietnutý (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). Pretože rozhodnutie žalovaného, ktorým

vyhovel návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu do katastra nehnuteľností

nepodlieha súdnemu prieskumu, krajský súd podľa d ods. 3 konanie zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a žiadal napadnuté

uznesenie zrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s právnym

názorom krajského súdu, že rozhodnutie žalovaného, ktorým vyhovel návrhu na vklad

vlastníckeho práva, nepodlieha súdnemu prieskumu, nakoľko je to vylúčené ustanovením

Podľa žalobcu to, ktoré rozhodnutia správnych orgánov nepodliehajú prieskumu súdmi

v správnom súdnictve, taxatívne stanovuje , podľa ktorého súdy okrem iného

nepreskúmavajú „d/ rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné

zákony“. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva však z prieskumu

nevylučujú žiadne právne predpisy a to ani prvostupňovým súdom tvrdené ustanovenie § 31

ods. 5 Podľa žalobcu ustanovenie

nevylučuje preskúmanie rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva

v správnom súdnictve na základe žaloby a preto nič nebránilo súdu, aby takéto rozhodnutie

v správnom súdnictve preskúmal. Na základe uvedeného navrhol uznesenie krajského súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný správny orgán sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( , )

po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktorú mu predchádzalo, dospel k záveru,

že uznesenie krajského súdu treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolací súd z obsahu spisu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou podanou

na krajskom súde dňa 4.7.2008 domáhal preskúmania rozhodnutia, ktorým žalovaný povolil

dňa 18.9.2007 pod sp. zn. V-621/01 vklad vlastníckeho práva k bytu č. X., nachádzajúceho

sa na 7. poschodí bytového domu so súpisným číslom X., na V., v k. ú. P., vedený na LV č.

X., v prospech A. a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2001.

Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.9.2007 je nezákonné

z dôvodu, že neboli splnené všetky podmienky na vklad podľa kúpnej zmluvy zo dňa

26.2.2001 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a A. ako kupujúcou. Namietal, že

žalovaný správny orgán porušil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 31 ods. 7 zákona č.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k

nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a to povinnosť doručiť do vlastných rúk zmluvu

s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania; žalobca uviedol,

že o vklade sa dozvedel len z výpisu z LV a kúpna zmluva s vyznačeným rozhodnutím

mu nebola doručená. Domáhal sa uloženia povinnosti žalovanému súdom podľa § 250b ods. 2

prvej vety – doručiť mu túto kúpnu zmluvu a odložiť vykonateľnosť rozhodnutia.

V žalobe vytkol žalovanému, že tento sa najneskôr z listu jeho opatrovníčky zo dňa 8.3.2002

dozvedel o tom, že bol rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. -32 zo dňa

15.10.2001 obmedzený v spôsobilosti na právne úkony v tom rozsahu, že nie je spôsobilý

podpisovať dôležité písomné listiny a ani nakladať s finančnými prostriedkami a majetkom

presahujúcim sumu 1.500,–Sk (49,79,–€) mesačne a že mu bola za opatrovníčku ustanovená

jeho sestra.

Žalovanému ďalej v žalobe vytkol to, že dostatočne neskúmal splnenie podmienok

pre povolenie vkladu, pričom správa katastra je z úradnej povinnosti povinná podľa § 31

ods. 1 katastrálneho zákona preskúmať okrem iného aj platnosť zmluvy, oprávnenie

prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle hodnoverné, dostatočne

zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli

obmedzené. Namietal porušenie § 31 ods. 2 katastrálneho zákona ako aj § 32 ods. 1

Správneho poriadku.

Zo spisu krajského súdu ďalej vyplýva, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu

v Poprade č. k. -32 zo dňa 15.10.2001, právoplatným dňom 31.10.2001

obmedzený v jeho spôsobilosti na právne úkony a uznesením Okresného súdu v Poprade

č. k. -41 zo dňa 3.12.2001, právoplatným dňom 13.12.2001, mu bola za opatrovníčku

ustanovená jeho sestra B..

Zo žalobcom predložených podkladov je zrejmé, že Okresný súd

Bratislava V. rozsudkom č. k. -42 zo dňa 10.9.2008 určil, že kúpna zmluva

zo dňa 26.2.2001, na základe ktorej bol povolený v tomto konaní žalobou napadnutý vklad

vlastníckeho práva, je neplatná a zároveň, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (bytu) je

žalobca.

Predmetom posúdenia súdom je otázka, či rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva

podľa môže byť predmetom preskúmavacieho súdneho

konania podľa ustanovení piatej časti .

V zmysle ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie

správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo

konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto

účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto

stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny

orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní

pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku,

správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu

z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme,

či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne

určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou

nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči

dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách vyplýva

požiadavka, aby veci občianskych práv a záväzkov, o ktorých bolo rozhodnuté

správnym orgánom, boli prejednávané spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa (ďalej len „“) kto tvrdí, že bol

na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť

na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.

Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich

sa základných práv a slobôd.

Hore uvedený právny rámec vymedzuje rozsah a obsah práva jednotlivca na súdnu

a inú ochranu. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu

a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Otázku právomoci všeobecného súdu

z hľadiska upraveného práva na súdnu ochranu treba posudzovať ústavno-

konformným spôsobom v zmysle , podľa ktorého výklad a uplatňovanie

ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť

v súlade s touto (). Pri výklade majú práva a slobody zaručené

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách podporný význam,

pričom ústavu nemožno vysvetľovať spôsobom zakladajúcim porušenie takejto

medzinárodnej zmluvy, ak je Slovenská republika jej účastníkom (nálezy ÚS SR II.

ÚS 48/97, ), a zároveň pri vymedzení obsahu zaručených práv

a slobôd ústavný súd prihliada, pokiaľ to nevylučuje, na znenie príslušných

medzinárodných zmlúv a judikatúru k nim sa vzťahujúcu (nález ÚS SR ).

V danej veci je táto výkladová technika relevantná, pokiaľ ide o súvislosť obsahu práva

zaručeného v s obsahom práva zaručeného v dohovoru.

Z nálezu ústavného súdu vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry týkajúcej

sa uplatňovania čl. 6 ods. 1 dohovoru sa môže dovolávať každý, kto sa domnieva, že došlo

k nezákonnému zasahovaniu do jeho práv občianskej povahy a sťažuje sa, že nemal možnosť

takýto spor predložiť súdu. Tento článok zakotvuje "právo na súd", ktorého jednou stránkou

je právo na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd v občianskoprávnej veci. Právo

na prístup k súdu, ktoré môže byť obmedzené alebo podmienené splnením rôznych

formalít alebo iných podmienok, ktorými sa však nesmie zasiahnuť do samej jeho

podstaty, sa posudzuje s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Tento článok, ktorý sám

osebe nezabezpečuje "právam a záväzkom občianskoprávnej povahy" konkrétny materiálny

obsah v právnom poriadku zmluvných štátov, vyžaduje, aby išlo o skutočný a vážny "spor",

ktorý sa môže týkať tak samotnej existencie práva, ako aj jeho rozsahu a modalít jeho výkonu.

Výsledok konania musí byť bezprostredne rozhodujúci pre dotknuté právo

(napr. rozsudky vo veci Golder v. Spojené kráľovstvo z 21. februára 1975 a vo veci

Athanassoglou a iní v. Švajčiarsko zo 6. apríla 2000). Za spory o občianske právo

sa považovali konania pred správnymi orgánmi a správnymi súdmi, ktoré mali vplyv

na vlastnícke práva (napr. rozsudok vo veci Gillow v. Spojené kráľovstvo z 24. novembra

1986; rozhodnutie o prijateľnosti sťažnosti Európskej komisie pre ľudské práva vo veci

Šamková v. Slovenská republika, sťažnosť č. 26384/95), o čo v prejednávanej veci

pred krajským súdom išlo.

Odvolací súd dospel k záveru, že žaloba o preskúmanie rozhodnutia o povolení vkladu

(vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo spisu), ktoré podľa tvrdenia žalobcu mu navyše

nebolo riadne doručené, musí byť v konečnom dôsledku prejednaná vo veci samej príslušným

súdom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zo súdneho preskúmania nemôže byť vylúčené

rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva, keď žalobca tvrdí, že k tomuto

rozhodnutiu a v jeho dôsledku k zásahu do jeho vlastníckeho práva došlo postupom správneho

orgánu odporujúcim zákonu (žalobca bol obmedzený v spôsobilosti na právne úkony

a žalovaná o tejto skutočnosti vedela, počas vkladového konania súbežne prebiehal spor

o platnosti vkladovej listiny). Inak by došlo k zamedzeniu reálneho prístupu žalobcu k súdu a

k súdnej ochrane, tak ako to vyžaduje čl. 46 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Krajskému súdu treba vytknúť aj to, že rozhodol vo veci bez toho, aby

si od žalovaného vyžiadal relevantný administratívny spis.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,

že v predmetnej veci bola rozhodnutím a postupom krajského súdu žalobcovi odňatá možnosť

konať pred súdom a preto odvolací súd napadnuté uznesenie s poukazom na § 221 ods. 1

písm. f/ zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvého

stupňa v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. januára 2010

JUDr. Ing. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová