Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/27/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., s miestom podnikania X., IČO: X., zast. :

JUDr. J., advokátom so sídlom R., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. novembra 2008 č. k. -89, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo dňa 18. novembra 2008 č. k. -89 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutím č. : I/228/14929-90158/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007 žalovaný

ako odvolací orgán v daňovom konaní podľa o správe

daní a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „“) potvrdil

odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č.: /God/X-262 zo dňa 04.09.2007 vo veci vyrubenia rozdielu na dani

z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2004 v sume 770.584,– Sk.

Pritom aplikoval ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 2 písm. a) zákona

č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“) so záverom, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň.

Ďalším rozhodnutím č. : I/228/14924-90153/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007 žalovaný

ako odvolací orgán v daňovom konaní podľa potvrdil

odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č.: /God/X-252 zo dňa 03.09.2007 vo veci vyrubenia rozdielu na dani

z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2004 v sume 95.000,- Sk

s poukazom na ust. § 20 ods. 1, § 20a ods. 1 písm. a), c), v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. a)

o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len

„“).

V poradí posledným rozhodnutím č. : I/228/14927-90156/2007/993168-r zo dňa

11.12.2007 žalovaný ako odvolací orgán v daňovom konaní podľa § 48 ods. 5

potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu

Ružomberok č.: /God/X-257 zo dňa 04.09.2007 vo veci vyrubenia rozdielu

na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2004 v sume 34.209,- Sk

s poukazom na ust. 19 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), v nadväznosti na § 71 ods. 2

písm. a)

Rozhodnutia boli zo strany správcu dane skutkovo a právne odôvodnené tým,

že stavebné práce dodávateľ T., s.r.o., Á. neuskutočnil, hoci boli fakturované napríklad

faktúrami č. 040038, 040036, 040029, 040039, 040041, 040042, 040027 a dodávateľom boli

uhradené.

Ďalej žalovaný na základe daňovej kontroly zistil, že na adrese spoločnosti T., s.r.o.,

tzn. Á. č. 151 sa nikto nezdržiaval (opustená chalupa na lazoch cca 5 km od obce Á., ktorú

vlastní J., T.), táto spoločnosť od 04/2004 nepodávala daňové priznania k dani z pridanej

hodnoty a jej posledné zdaňovacie obdobie bolo správcom dane určené „ex offo“ na júl 2005.

Ďalej bol vypočutý svedok J. ako jediný konateľ a súčasne spoločník v spoločnosti T.,

s.r.o., t. č. D.. Tento bol v súlade so pred započatím výsluchu riadne

poučený, počas výsluchu bola prítomná Ing. Z., zástupkyňa žalobcu pre daňové konanie.

Preto neobstojí námietka žalobcu, že nemohol byť pri jeho výsluchu. Svedok M. nepotvrdil

tvrdenia navrhovateľa, že práce v subdodávke vykonával pre navrhovateľa a poprel

skutočnosť, že faktúry boli vystavené spoločnosťou T., s.r.o. a podpisované ním ako

konateľom tejto obchodnej spoločnosti.

Takisto žalovaný označil za irelevantný obsah zápisníc o miestnom zisťovaní zo dňa

21.9.2006 spísaných pred Daňovým úradom Ružomberok, nakoľko z ich obsahu vyplývajú

len skutočností, kde sa J. nachádza, aké sú jeho osobné a majetkové pomery.

II.

Proti uvedeným rozhodnutiam podal žalobca na Krajský súd v Žiline žalobu zo dňa

15.02.2008.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj im predchádzajúcich

rozhodnutí prvostupňových daňových orgánov, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa

Krajský súd v odôvodnení skonštatoval, že správny orgán nepochybil, keď vychádzal

z výsluchu svedka M. vykonaného zápisnicou z 02.10.2006, ktorého vyjadrenia vo veci boli

jednoznačné. Na druhej strane uviedol, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne práce

na základe predložených faktúr pre neho realizovala spoločnosť T., s.r.o. Takisto žalobca

nepreukázal, ktorých konkrétnych zmluvných plnení sa tieto plnenia týkali. Navyše v konaní

neboli predložené zmluvy o dielo, ktoré uzavrel navrhovateľ s T., s.r.o., doklady o vykonaní

práce, odovzdaní prác, resp. iné doklady, ktoré by preukazovali, že práce fakturované pri

jednotlivých preverovaných faktúrach boli fyzicky v uvedenom období, v rozsahu a na

konkrétnom mieste plnenia realizované, tzn. žalobca mal produkovať dôkazy, ktoré by

preukazovali vykonanie a odovzdanie prác.

Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

keď nepredkladal a neoznačoval dôkazy preukazujúce fyzickú realizáciu prác, ktoré

sú predmetom preskúmavaných rozhodnutí a pri výsluchu svedka M. správca dane

nepochybil. Ani výsluch svedka J. zo dňa 22.1.2007 nepreukázal, že predmetné účtované

práce fyzicky pre žalobcu v konkrétnom mieste plnenia realizovala spoločnosť T., s.r.o.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05. januára 2009 (č. l. 97) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal

na nesprávne právne posúdenia veci a na to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Predovšetkým spochybnil názor žalovaného, že dodávateľ T., s.r.o. z týchto plnení

neodviedol daň, nakoľko nemôže niesť bremeno neuznania daňových nákladov len preto, že

iný daňový subjekt si nesplnil svoje povinnosti kladené mu zákonom. Pritom poukázal na zlý

zdravotný stav konateľa T., s.r.o.

Zároveň žalobca uviedol, že dňa 12.07.2007 bol konateľ spoločnosti T., s.r.o. vypočutý

ako svedok u správcu dane na odstránenie rozporov v jeho tvrdeniach, pričom ozrejmil svoje

rozpory zo svojej výpovede tým, že pri návšteve pracovníkov správcu dane v domove

dôchodcov nevedel, o čo sa jedná a bol vtedy chorý. Uviedol, že za spoločnosť T., s.r.o.

vykonával stavebné práce a podpisoval faktúry za výkon týchto pomocných prác.

Takisto žalobca vytýka správcovi dane, že vypočul dňa 21.09.2006 ako svedka J. M.

bez poučenia o jeho právach a zároveň neupovedomil daňový subjekt ani jeho zástupcu o tom,

že ide uskutočňovať výsluch. Odovzdanie kópií zápisníc riaditeľke domovu dôchodcov za

účelom založenia do spisu p. M. označil žalobca za postup v rozpore so zákonom uloženou

povinnosťou mlčanlivosti.

Žalobca toto miestne zisťovanie označil za rozporné s ,

a to tým, že J. M. mali pracovníci správcu dane vyzvať na svedeckú výpoveď v rámci ústneho

pojednávania, o tejto svedeckej výpovedi mali upovedomiť žalovaného, aby sa mohol

zúčastniť výsluchu a klásť J. ako svedkovi otázky.

Záverom svojho odvolania žalobca žiadal zrušenie rozsudku krajského súdu a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Do spisu odvolacieho súdu nebolo vyjadrenie žalovaného do času vyhlásenia rozsudku

doručené.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na doplnenie niektorých

detailov k právnym záverom krajského súdu týkajúcich sa oprávnenosti miestneho zisťovania

správcu dane.

V tomto prípade správca dane vykonal dňa 21.09.2006 (príloha č. 8 a 9 daňového spisu)

miestne zisťovanie na adrese D., L.. Cieľom tohto miestneho zisťovania bola preverenie

u riaditeľky domova, či je u nich umiestnený J.. V ten istý deň na základe získaných

informácií pracovníci správcu dane vykonali návštevu Jána M., ktorému boli pri tejto

príležitosti položené viaceré otázky týkajúce sa jeho podnikateľských aktivít v roku 2004 ako

aj toho, či pozná žalobcu.

Následne správca dane vykonal výsluch svedka J. M., na ktorý zabezpečil účasť Ing. Z.,

splnomocnenca žalobcu (príloha č. 11). Priebeh výsluchu svedka ako aj zoznam osôb

zúčastnených na tomto výsluchu je zachytený v zápisnici zo dňa 02.10.2006.

Podľa správca dane je oprávnený na účely správy daní

a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie

podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný

preukázať sa služobným preukazom.

Podľa platí, že ako dôkaz možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Zo znenia citovaného ust. § 29 ods. 3 vyplýva, že zápisnice z miestneho zisťovania

sú popri svedeckej výpovede jednou z možných foriem dôkazných prostriedkov prípustných

v daňovom konaní. Daňové predpisy jednoznačne preferujú vykonanie svedeckých výpovedí

pred púhym miestnym zisťovaním. Žalovaný však nepochybil, ak najskôr uprednostnil

miestne zisťovanie na získanie, resp. preverenie údajov o možnom pobyte svedka a potom

vykonal výsluch svedka s tým, že umožnil aj účasť žalobcu (formou splnomocnenca). Takýto

postup je v súlade so zákonnými požiadavkami daňových predpisov.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností ako aj

s prihliadnutím na námietky žalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

V.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť

sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i

ods. 1 vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešný žalobca nemá právo na úplnú

náhradu trov tohto konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 19. januára 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová