Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b3c/368812.321810.pdf
PDF · 143.3 KB
No categories available
5Sžf/27/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžf/27/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J., s miestom podnikania X., IČO: X., zast. :
JUDr. J., advokátom so sídlom R., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. novembra 2008 č. k. 21S 18/2008-89, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 18. novembra 2008 č. k. 21S 18/2008-89 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Rozhodnutím č. : I/228/14929-90158/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007 žalovaný
ako odvolací orgán v daňovom konaní podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poplatkov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 511/1992 Zb.“) potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok
č.: 661/230/31556/07/God/X-262 zo dňa 04.09.2007 vo veci vyrubenia rozdielu na dani
z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie december 2004 v sume 770.584,– Sk.
Pritom aplikoval ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 71 ods. 2 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len
„zák. č. 222/2004 Z.z.“) so záverom, že žalobca si neoprávnene odpočítal daň.
Ďalším rozhodnutím č. : I/228/14924-90153/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007 žalovaný
ako odvolací orgán v daňovom konaní podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil
odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok
č.: 661/230/31498/07/God/X-252 zo dňa 03.09.2007 vo veci vyrubenia rozdielu na dani
z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie február 2004 v sume 95.000,- Sk
s poukazom na ust. § 20 ods. 1, § 20a ods. 1 písm. a), c), v nadväznosti na § 15 ods. 2 písm. a)
zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len
V poradí posledným rozhodnutím č. : I/228/14927-90156/2007/993168-r zo dňa
11.12.2007 žalovaný ako odvolací orgán v daňovom konaní podľa § 48 ods. 5
zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu
Ružomberok č.: 661/230/31536/07/God/X-257 zo dňa 04.09.2007 vo veci vyrubenia rozdielu
na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2004 v sume 34.209,- Sk
s poukazom na ust. 19 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), v nadväznosti na § 71 ods. 2
písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z.
Rozhodnutia boli zo strany správcu dane skutkovo a právne odôvodnené tým,
že stavebné práce dodávateľ T., s.r.o., Á. neuskutočnil, hoci boli fakturované napríklad
faktúrami č. 040038, 040036, 040029, 040039, 040041, 040042, 040027 a dodávateľom boli
uhradené.
Ďalej žalovaný na základe daňovej kontroly zistil, že na adrese spoločnosti T., s.r.o.,
tzn. Á. č. 151 sa nikto nezdržiaval (opustená chalupa na lazoch cca 5 km od obce Á., ktorú
vlastní J., T.), táto spoločnosť od 04/2004 nepodávala daňové priznania k dani z pridanej
hodnoty a jej posledné zdaňovacie obdobie bolo správcom dane určené „ex offo“ na júl 2005.
Ďalej bol vypočutý svedok J. ako jediný konateľ a súčasne spoločník v spoločnosti T.,
s.r.o., t. č. D.. Tento bol v súlade so zák. č. 511/1992 Zb. pred započatím výsluchu riadne
poučený, počas výsluchu bola prítomná Ing. Z., zástupkyňa žalobcu pre daňové konanie.
Preto neobstojí námietka žalobcu, že nemohol byť pri jeho výsluchu. Svedok M. nepotvrdil
tvrdenia navrhovateľa, že práce v subdodávke vykonával pre navrhovateľa a poprel
skutočnosť, že faktúry boli vystavené spoločnosťou T., s.r.o. a podpisované ním ako
konateľom tejto obchodnej spoločnosti.
Takisto žalovaný označil za irelevantný obsah zápisníc o miestnom zisťovaní zo dňa
21.9.2006 spísaných pred Daňovým úradom Ružomberok, nakoľko z ich obsahu vyplývajú
len skutočností, kde sa J. nachádza, aké sú jeho osobné a majetkové pomery.
II.
Proti uvedeným rozhodnutiam podal žalobca na Krajský súd v Žiline žalobu zo dňa
15.02.2008.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj im predchádzajúcich
rozhodnutí prvostupňových daňových orgánov, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v odôvodnení skonštatoval, že správny orgán nepochybil, keď vychádzal
z výsluchu svedka M. vykonaného zápisnicou z 02.10.2006, ktorého vyjadrenia vo veci boli
jednoznačné. Na druhej strane uviedol, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne práce
na základe predložených faktúr pre neho realizovala spoločnosť T., s.r.o. Takisto žalobca
nepreukázal, ktorých konkrétnych zmluvných plnení sa tieto plnenia týkali. Navyše v konaní
neboli predložené zmluvy o dielo, ktoré uzavrel navrhovateľ s T., s.r.o., doklady o vykonaní
práce, odovzdaní prác, resp. iné doklady, ktoré by preukazovali, že práce fakturované pri
jednotlivých preverovaných faktúrach boli fyzicky v uvedenom období, v rozsahu a na
konkrétnom mieste plnenia realizované, tzn. žalobca mal produkovať dôkazy, ktoré by
preukazovali vykonanie a odovzdanie prác.
Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
keď nepredkladal a neoznačoval dôkazy preukazujúce fyzickú realizáciu prác, ktoré
sú predmetom preskúmavaných rozhodnutí a pri výsluchu svedka M. správca dane
nepochybil. Ani výsluch svedka J. zo dňa 22.1.2007 nepreukázal, že predmetné účtované
práce fyzicky pre žalobcu v konkrétnom mieste plnenia realizovala spoločnosť T., s.r.o.
III.
Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05. januára 2009 (č. l. 97) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal
na nesprávne právne posúdenia veci a na to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Predovšetkým spochybnil názor žalovaného, že dodávateľ T., s.r.o. z týchto plnení
neodviedol daň, nakoľko nemôže niesť bremeno neuznania daňových nákladov len preto, že
iný daňový subjekt si nesplnil svoje povinnosti kladené mu zákonom. Pritom poukázal na zlý
zdravotný stav konateľa T., s.r.o.
Zároveň žalobca uviedol, že dňa 12.07.2007 bol konateľ spoločnosti T., s.r.o. vypočutý
ako svedok u správcu dane na odstránenie rozporov v jeho tvrdeniach, pričom ozrejmil svoje
rozpory zo svojej výpovede tým, že pri návšteve pracovníkov správcu dane v domove
dôchodcov nevedel, o čo sa jedná a bol vtedy chorý. Uviedol, že za spoločnosť T., s.r.o.
vykonával stavebné práce a podpisoval faktúry za výkon týchto pomocných prác.
Takisto žalobca vytýka správcovi dane, že vypočul dňa 21.09.2006 ako svedka J. M.
bez poučenia o jeho právach a zároveň neupovedomil daňový subjekt ani jeho zástupcu o tom,
že ide uskutočňovať výsluch. Odovzdanie kópií zápisníc riaditeľke domovu dôchodcov za
účelom založenia do spisu p. M. označil žalobca za postup v rozpore so zákonom uloženou
povinnosťou mlčanlivosti.
Žalobca toto miestne zisťovanie označil za rozporné s § 14 zák. č. 511/1992 Zb.,
a to tým, že J. M. mali pracovníci správcu dane vyzvať na svedeckú výpoveď v rámci ústneho
pojednávania, o tejto svedeckej výpovedi mali upovedomiť žalovaného, aby sa mohol
zúčastniť výsluchu a klásť J. ako svedkovi otázky.
Záverom svojho odvolania žalobca žiadal zrušenie rozsudku krajského súdu a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Do spisu odvolacieho súdu nebolo vyjadrenie žalovaného do času vyhlásenia rozsudku
doručené.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku
len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto
ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 372p ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne
neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi
krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na doplnenie niektorých
detailov k právnym záverom krajského súdu týkajúcich sa oprávnenosti miestneho zisťovania
správcu dane.
V tomto prípade správca dane vykonal dňa 21.09.2006 (príloha č. 8 a 9 daňového spisu)
miestne zisťovanie na adrese D., L.. Cieľom tohto miestneho zisťovania bola preverenie
u riaditeľky domova, či je u nich umiestnený J.. V ten istý deň na základe získaných
informácií pracovníci správcu dane vykonali návštevu Jána M., ktorému boli pri tejto
príležitosti položené viaceré otázky týkajúce sa jeho podnikateľských aktivít v roku 2004 ako
aj toho, či pozná žalobcu.
Následne správca dane vykonal výsluch svedka J. M., na ktorý zabezpečil účasť Ing. Z.,
splnomocnenca žalobcu (príloha č. 11). Priebeh výsluchu svedka ako aj zoznam osôb
zúčastnených na tomto výsluchu je zachytený v zápisnici zo dňa 02.10.2006.
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. správca dane je oprávnený na účely správy daní
a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie
podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný
preukázať sa služobným preukazom.
Podľa § 29 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. platí, že ako dôkaz možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Zo znenia citovaného ust. § 29 ods. 3 vyplýva, že zápisnice z miestneho zisťovania
sú popri svedeckej výpovede jednou z možných foriem dôkazných prostriedkov prípustných
v daňovom konaní. Daňové predpisy jednoznačne preferujú vykonanie svedeckých výpovedí
pred púhym miestnym zisťovaním. Žalovaný však nepochybil, ak najskôr uprednostnil
miestne zisťovanie na získanie, resp. preverenie údajov o možnom pobyte svedka a potom
vykonal výsluch svedka s tým, že umožnil aj účasť žalobcu (formou splnomocnenca). Takýto
postup je v súlade so zákonnými požiadavkami daňových predpisov.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností ako aj
s prihliadnutím na námietky žalobcu Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.
V.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol
bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci
prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť
sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (povinnosť zaplatiť daň z pridanej
hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i
ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie
nariadiť.
O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešný žalobca nemá právo na úplnú
náhradu trov tohto konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 19. januára 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová