Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/61/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: J. – S., s miestom podnikania X., IČO: X., zast.:

JUDr. J., advokátom so sídlom R., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, so sídlom Nová ulica č. 13, 975 04 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Žiline zo dňa 13. januára 2009 č. k. -55, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

zo dňa 13. januára 2009 č. k. -55 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Osobitnými žalobami sa žalobca na Krajskom súde v Žiline domáhal preskúmania:

1. rozhodnutia č. I/228/14925-90154/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým

druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č. /God/X-253 zo dňa 04.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel

na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2004 v sume 188.100,– Sk

(v konaní vedenom pod sp. zn. ),

2. rozhodnutia č. I/228/14928-90157/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým

druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č. /God/X-259 zo dňa 04.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel

na dani z pridanej hodnote za zdaňovacie obdobie september 2004 v sume 77.619,– Sk

(v konaní vedenom pod sp. zn. ),

3. rozhodnutia č. I/228/14926-90155/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým

druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č. /God/X-256 zo dňa 04.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel

na dani z pridanej hodnote za zdaňovacie obdobie jún 2004 v sume 34.209,– Sk (v konaní

vedenom pod sp. zn. ) a

4. rozhodnutia č. I/228/14924-90152/2007/993168-r zo dňa 11.12.2007, ktorým

druhostupňový daňový orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Ružomberok

č. /God/X-251 zo dňa 03.09.2007, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel

na dani z pridanej hodnote za zdaňovacie obdobie január 2004 v sume 370.500,– Sk

(v konaní vedenom pod sp. zn. ).

Krajský súd v Žiline v zmysle ustanovenia spojil uvedené konania

na spoločné konanie na pojednávaní dňa 13. januára 2009 tak, že v ďalšom uvedené konania

boli vedené pod sp. zn. .

Podľa krajského súdu sa žalobca v podaných žalobách domáhal, na základe rovnakých

skutkových a právnych záverov, zrušenia rozhodnutí žalovaného, ako aj prvostupňového

správneho orgánu. Vo vzťahu k faktúram, ktoré sú predmetom rozhodovania podľa

jednotlivých napadnutých rozhodnutí žalovaného, konštatoval, že v prípade neuznania

odpočítania dane z pridanej hodnoty pochybil správca dane, keď nesprávne upravil odpočet

DPH na vstupe od dodávateľa T., s.r.o. Á. z titulu, že dodávateľ z týchto plnení neodviedol

daň.

Žalobca mal tvrdiť, že právo na odpočítanie dane vzniklo podľa § 49 ods. 1 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.

“) z dôvodu, že stavebné práce sa uskutočnili a boli fakturované v prípade

pôvodného konania faktúrou č. 040006, a táto bola dodávateľovi aj uhradená.

Ďalej tvrdil, že následné stavebné práce ako súčasť subdodávky boli vyfakturované

investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe u týchto plnení, čo daňový úrad

pri kontrole nezohľadnil.

Tiež mal žalobca podľa krajského súdu tvrdiť, že žalobca počas roku 2004 vykonával

stavebné práce a dodávky pre firmy S., N. a.s., P. s.r.o., S. a.s., S. s.s., K. a.s., nielen so

svojimi zamestnancami ale aj so subdodávateľmi, ako napríklad T. s.r.o.

Vo vzťahu k pôvodnému konaniu žalobca tvrdil, že správca dane

nesprávne odpočítal DPH na doklade – faktúre 040018 od dodávateľa T., s.r.o. Á., nakoľko

tieto práce sa uskutočnili, boli fakturované dodávateľom a uhradené, pričom následné práce,

ako súčasť subdodávky, boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na

výstupe z týchto plnení, čo taktiež kontrolór daňového úradu pri kontrole nezohľadnil.

V prípade pôvodného konania žalobca podľa krajského súdu tvrdil,

že správca dane nesprávne odpočítal dane na doklade – faktúre č. 040009 od dodávateľa T.,

s.r.o. Á., keď nesprávne upravil odpočítanie DPH na vstupe, pričom tieto práce uskutočnili,

boli fakturované dodávateľom a boli aj uhradené, pričom následné práce, ako súčasť

subdodávky, boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe, pričom

tieto skutočnosti kontrola z daňového úradu nezohľadnila.

Čo sa týka pôvodného konania žalobca podľa krajského súdu tvrdil,

že správca dane nesprávne odpočítal dane na doklade – faktúre č. 040001 od dodávateľa T.,

s.r.o. Á., keď nesprávne upravil odpočítanie DPH na vstupe, pričom tieto práce sa uskutočnili,

boli fakturované dodávateľom a boli aj uhradené, pričom následné práce, ako súčasť

subdodávky, boli vyfakturované investorovi, a teda bola odvedená aj daň na výstupe, pričom

tieto skutočnosti kontrola z daňového úradu nezohľadnila.

Vo všetkých konaniach žalobca poukázal na a tvrdil,

že spoločnosti T., s.r.o. Á. za rok 2004 podala daňové priznanie k dani z príjmov dňa

31.03.2005, pričom z tohto písomného vyjadrenia nie je možné dokázať opak.

Ďalej žalovaný na základe daňovej kontroly zistil, že na adrese spoločnosti T., s.r.o.,

tzn. Á. č. X. sa nikto nezdržiaval (opustená chalupa na lazoch cca 5 km od obce Á., ktorú

vlastní J., T.), táto spoločnosť od 04/2004 nepodávala daňové priznania k dani z pridanej

hodnoty a jej posledné zdaňovacie obdobie bolo správcom dane určené „ex offo“ na júl 2005.

Ďalej v daňovom konaní bol vypočutý svedok J. ako jediný konateľ a súčasne spoločník

v spoločnosti T., s.r.o., t. č. Domov dôchodcov - N., L.. Tento bol v súlade so zák. č.

pred započatím výsluchu riadne poučený, počas výsluchu bola prítomná Ing. Z.,

zástupkyňa žalobcu pre daňové konanie. Preto neobstojí námietka žalobcu, že nemohol byť

pri jeho výsluchu. Svedok M. nepotvrdil tvrdenia navrhovateľa, že práce v subdodávke

vykonával pre navrhovateľa a poprel skutočnosť, že faktúry boli vystavené spoločnosťou T.,

s.r.o. a podpisované ním ako konateľom tejto obchodnej spoločnosti.

Takisto žalovaný označil na základe námietky žalobcu v daňovom konaní za irelevantný

obsah zápisníc o miestnom zisťovaní zo dňa 21.9.2006 spísaných pred Daňovým úradom

Ružomberok, nakoľko z ich obsahu vyplývajú len skutočností, kde sa J. nachádza, aké sú jeho

osobné a majetkové pomery.

II.

Proti hore uvedeným viacerým rozhodnutiam žalovaného podal žalobca na Krajský súd

v Žiline žaloby, všetky zo dňa 15.02.2008.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj im predchádzajúcich

rozhodnutí prvostupňových daňových orgánov, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa

Krajský súd s odkazom na ust. , a

v odôvodnení skonštatoval, že správny orgán nepochybil, keď vychádzal z výsluchu svedka

M. vykonaného zápisnicou z 02.10.2006, ktorého vyjadrenia vo veci boli jednoznačné. Na

druhej strane uviedol, že žalobca nepreukázal, ktoré konkrétne práce na základe predložených

faktúr pre neho realizovala spoločnosť T., s.r.o.

Navyše s prihliadnutím na výsluch svedka M. krajský súd konštatoval, že výsluch

svedka bol vykonaný v súlade so zákonom, nebolo porušené právo žalobcu klásť otázky

svedkovi. Toto právo využil aj zástupca žalobcu kladením konkrétnych otázok svedkovi

počas výsluchu svedka dňa 02.10.2006 vykonaného pred Daňovým Úradom Ružomberok.

Ani položením otázok splnomocneným zástupcom žalobcu a odpoveďami svedka neboli

preukázané skutočnosti, že by T., s.r.o. predmetné práce žalobcovi realizovala.

Vo vzťahu k žalobnému dôvodu, v ktorom spochybňoval žalobca obsah procesného

úkonu zápisníc o miestnom zisťovaní a tvrdil, že existujú tu rozpory medzi obsahom týchto

právnych úkonov, ako aj písomným prehlásením J. M., ktoré predložil žalobca ako listinný

dôkaz v konaní, krajský súd v tejto súvislosti poukazuje, že pre riadne zistenie skutkového

stavu veci môžu byť vykonané rôzne druhy dôkazov, medzi nimi je aj výsluch svedka.

Takisto žalobca podľa krajského súdu nepreukázal, ktorých konkrétnych zmluvných

plnení sa tieto činnosti týkali. Navyše v konaní neboli predložené zmluvy o dielo, ktoré

uzavrel navrhovateľ s T., s.r.o., doklady o vykonaní práce, odovzdaní prác, resp. iné doklady,

ktoré by preukazovali, že práce fakturované pri jednotlivých preverovaných faktúrach boli

fyzicky v uvedenom období, v rozsahu a na konkrétnom mieste plnenia realizované, tzn.

žalobca mal produkovať dôkazy, ktoré by preukazovali vykonanie a odovzdanie prác.

Na základe uvedeného krajský súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

keď nepredkladal a neoznačoval dôkazy preukazujúce fyzickú realizáciu prác, ktoré sú

predmetom preskúmavaných rozhodnutí a pri výsluchu svedka M. správca dane nepochybil.

Ani výsluch svedka J. zo dňa 22.1.2007, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobcu Ing. Z.,

nepreukázal, že predmetné účtované práce fyzicky pre žalobcu v konkrétnom mieste plnenia

realizovala spoločnosť T., s.r.o.

III.

Vo včas podanom odvolaní zo dňa 24. marca 2009 (č. l. 64) proti rozsudku

prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to,

že v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci a je daný odvolací dôvod v zmysle a

Predovšetkým žalobca spochybnil názor žalovaného, že dodávateľ T., s.r.o. z týchto

plnení neodviedol daň, nakoľko nemôže niesť bremeno neuznania daňových nákladov len

preto, že iný daňový subjekt si nesplnil svoje povinnosti kladené mu zákonom. Pritom

poukázal na zlý zdravotný stav konateľa T., s.r.o. Zároveň žalobca uviedol, že dňa 12.07.2007

bol konateľ spoločnosti T., s.r.o. vypočutý ako svedok u správcu dane na odstránenie

rozporov v jeho tvrdeniach, pričom ozrejmil svoje rozpory zo svojej výpovede tým, že pri

návšteve pracovníkov správcu dane v domove dôchodcov nevedel, o čo sa jedná a bol vtedy

chorý. Uviedol, že za spoločnosť T., s.r.o. vykonával stavebné práce a podpisoval faktúry za

výkon týchto pomocných prác. Taktiež zo zápisnice o výsluchu svedka pre žalobcu vyplýva,

že začiatkom roka 2005 konateľ spoločnosti T., s.r.o. ochorel, jeho stav bol vážny, začal vo

zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje, a to mu často krát spôsobovalo výpadok pamäte.

Takisto žalobca pri aplikácii ust. § 29 ods. 8, § 7 ods. 1 až 4 a § 15 ods. 5 písm. c) až f)

vytýka správcovi dane, že vypočul dňa 21.09.2006 ako svedka J. M. bez

poučenia o jeho právach a zároveň neupovedomil daňový subjekt ani jeho zástupcu o tom, že

ide uskutočňovať výsluch. Odovzdanie kópií zápisníc riaditeľke domovu dôchodcov za

účelom založenia do spisu p. M. označil žalobca za postup v rozpore so zákonom uloženou

povinnosťou mlčanlivosti.

Žalobca toto miestne zisťovanie označil za rozporné s ,

a to tým, že J. M. mali pracovníci správcu dane vyzvať na svedeckú výpoveď v rámci ústneho

pojednávania, o tejto svedeckej výpovedi mali upovedomiť žalovaného, aby sa mohol

zúčastniť výsluchu a klásť J. ako svedkovi otázky.

Záverom svojho odvolania žalobca žiadal zrušenie rozsudku krajského súdu a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vo svojom vyjadrení (č. l. 73) zo dňa 20.04.2009 žalobca vyslovil záver, že toto

odvolanie vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu neobsahuje skutočnosti, pre ktoré by mal byť

rozsudok krajského súdu zrušený. Ďalej viedol, že žalobca si uplatnil novú námietku, a to,

že platobný výmer správcu dane za december 2004 obsahoval len jednostranný úkon. Túto

námietku označil žalovaný za bezpredmetnú.

K ostatným námietkam uvádzaným v odvolaní, ktoré sú rovnaké ako boli uvedené

v žalobe, žalovaný odkázal na svoje písomné stanovisko k žalobe zo dňa 10.04.2006.

Záverom žalovaný žiadal potvrdiť odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

bez priznania náhrady trov konania žalobcovi.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa (ďalej v texte rozsudku

len „“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote

( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia

v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených

v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru,

že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto

ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v

potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne

neopakoval fakty pre účastníkov známe z prejednávanej veci spolu s právnymi závermi

krajského súdu, sa Najvyšší súd v svojom odôvodnení iba obmedzil na doplnenie niektorých

detailov k právnym záverom krajského súdu týkajúcich sa oprávnenosti miestneho zisťovania

správcu dane.

V tomto prípade správca dane vykonal dňa 21.09.2006 (príloha č. 8 a 9 daňového spisu)

miestne zisťovanie na adrese Domov Dôchodcov – N., L.. Cieľom tohto miestneho zisťovania

bola preverenie u riaditeľky domova, či je u nich umiestnený J.. V ten istý deň na základe

získaných informácií pracovníci správcu dane vykonali návštevu J. M., ktorému boli pri tejto

príležitosti položené viaceré otázky týkajúce sa zistenia informácií o jeho podnikateľských

aktivitách v roku 2004 ako aj toho, či pozná žalobcu.

Následne správca dane vykonal výsluch svedka J. M., na ktorý zabezpečil účasť Ing. Z.,

splnomocnenca žalobcu (príloha č. 11). Priebeh výsluchu svedka ako aj zoznam osôb

zúčastnených na tomto výsluchu je zachytený v zápisnici zo dňa 02.10.2006 (príloha č. 12).

Ing. Z., ako splnomocnenec žalobcu pri výsluchu svedka, mu položila viacero otázok

súvisiacich s predmetom daňovej kontroly.

Podľa správca dane je oprávnený na účely správy daní

a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie

podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný

preukázať sa služobným preukazom.

Podľa platí, že ako dôkaz možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Zo znenia citovaného ust. § 29 ods. 3 vyplýva, že zápisnice z miestneho zisťovania sú

popri svedeckej výpovede jednou z možných foriem dôkazných prostriedkov prípustných

v daňovom konaní. Daňové predpisy jednoznačne preferujú vykonanie svedeckých výpovedí

pred samotným miestnym zisťovaním. Žalovaný však nepochybil, ak najskôr uprednostnil

miestne zisťovanie na získanie, resp. preverenie údajov o možnom pobyte svedka a potom

vykonal výsluch svedka s tým, že umožnil aj účasť žalobcu (formou splnomocnenca). Takýto

postup je v súlade so zákonnými požiadavkami daňových predpisov.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností ako aj

s prihliadnutím na námietky žalobcu a na závery obsiahnuté v predchádzajúcej judikatúre

(rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. ), Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol

bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci

prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho

zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (povinnosť zaplatiť daň z pridanej

hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i

ods. 1 vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie

nariadiť.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1

v spojitosti s , podľa ktorého neúspešný žalobca nemá právo na náhradu

trov tohto konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 4. mája 2010

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová