Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/460/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ D. K., bytom K. č. 2, B., 2/

I.. Ľ. H., bytom T. č. 67, B., 3/ A. P., bytom N. č. 32, B., všetci zastúpení advokátom J.. T. P., so

sídlom N.. S. č. 10, B., proti žalovanému: Obvodný pozemkový úrad v Bratislave, so sídlom

Krížna č. 52, Bratislava, za účasti: H. M. S. B., P. N.. č. 1, B., v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 090/2859/009/99-MI zo dňa 22. novembra 2002, konajúc o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 4. mája

2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č.k. -67 zo dňa 4. mája 2009 m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť

žalobcom v 1/ až 3/ rade solidárne náhradu trov konania v sume 219,74 € do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu J.. T. P..

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. -67 zo dňa 4. mája 2009 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1/ až 3/ rade solidárne náhradu trov konania celkom

v sume 2763 € do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám advokáta J.. T. P..

Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k

ods. 1 , a to podľa vyčíslenia právneho zástupcu, ktorý pri vyčíslení výšky trov právneho

zastúpenia postupoval v zmysle inštrukcie súdu zo dňa 02. marca 2006, keď zohľadnil hodnotu

nehnuteľnosti, o ktorú v predmetnej reštitučnej veci ide zistenú z kúpnej zmluvy zo dňa

15. októbra 1997, a to hodnotu vo výške 2.317.500,-Sk. Vychádzajúc z predloženej špecifikácie

trov právnym zástupcom a ustálenej hodnoty nehnuteľnosti, na ktorú sa reštitučný nárok v tomto

preskúmavacom konaní úspešných žalobcov viaže, priznal súd trovy právneho zastúpenia celkom

vo výške 2.763,- €. Súd priznal odmenu za poskytnutie právnej pomoci podľa § 13

vyhl. č. za 2 úkony (prevzatie veci dňa 26. februára 2003, podanie opravného

prostriedku proti rozhodnutiu žalovaného dňa 27. februára 2003), odmena za úkon vo výške

17.285,-Sk, a súčasne podľa vyhl. č. za 2 úkony právnej pomoci (účasť na

pojednávaní dňa 02. marca 2006, za vyjadrenie k odvolaniu žalobcov zo dňa 23. mája 2006 proti

rozsudku č.k. -12 zo dňa 02. marca 2006), odmena za úkon 17.450,-Sk, spolu

odmena za zastupovanie vo výške 69.470,- Sk (2.306,- €). Ďalej súd priznal režijný paušál

v zmysle vyhl. č. k úkonom zo dňa 26. februára a dňa 27. februára 2003 vo výške

272,-Sk a v zmysle vyhl. č. k úkonom zo dňa 02. marca 2006 a 23. mája 2006

vo výške 300,-Sk, spolu režijný paušál 572,-Sk (19,-€), spolu s DPH 19% z odmeny zo sumy

69.470,-Sk t.j. 13.199,-Sk (438,- €).

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 04. mája 2009

zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. V podanom odvolaní poukázal na to, že

Krajský súd v Bratislave sa dôsledne neriadil právnym názorom Najvyššieho súdu v Bratislave,

vyjadreným na str. 5 jeho uznesenia sp.zn. zo dňa 16. októbra 2007, podľa ktorého

„Rozhodovanie o náhrade trov konania bezprostredne súvisí s rozhodovaním vo veci samej,

z ktorých dôvodov si súd musí zadovážiť dostatok skutkových podkladov nie len pre rozhodnutie

vo veci samej, ale aj pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Nárok na náhradu trov konania sa

posudzuje v súlade s právnou úpravou vo veci samej. Pokiaľ súd priznáva úspešnému

navrhovateľovi, zastúpenému advokátom, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

správneho orgánu o reštitučnom nároku podľa zákona o pôde, náhradu trov právneho zastúpenia,

bolo jeho povinnosťou vykonať dokazovanie na cenu nehnuteľnosti, vychádzajúc z ceny veci,

teda z ceny nehnuteľnosti, viažúcej sa k uplatnenému nároku.“

Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že súd sa neriadil právnym názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keď pre výpočet súdnych trov doplnil dokazovanie len

pripojením spisu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. a oboznámením sa s kúpnou

zmluvou zo dňa 15. októbra 1997. Takto zistenú cenu nehnuteľnosti nepovažuje za správne

zistenú cenu pre výpočet výšky súdnych trov, aj keď sa viaže k reštituovanému pozemku, pretože

ide o cenu, viažúcu sa k prevodu tejto nehnuteľnosti z H. M. B. na fyzické osoby v roku 1997

a nie o jeho cenu, viažúcu sa k uplatnenému reštitučnému nároku navrhovateľov v roku 1992

podľa , ktorá sa v tom čase mohla riadiť len oceňovacím predpisom,

platným ku dňu účinnosti , a to vyhl. Ministerstva financií Slovenskej

republiky č. v znení jej doplňujúcej vyhl. č. Dodal, že J.. P. zastupuje

žalobcov v reštitučnom konaní, ktoré sa začalo z podnetu jeho klientov uplatnením nároku dňa

16. decembra 1992 a preto mal súd vo veci určenia trov právneho zastúpenia vykonať

dokazovanie na cenu reštituovaného pozemku ku dňu účinnosti

2

Zdôraznil, že podľa citovaného oceňovacieho predpisu cena za 1mpozemku, alebo jeho

časti, určeného na stavbu, alebo na zriadenie záhrady, alebo pozemku, vedeného v EN ako

zastavaná plocha, nádvorie, záhrada, ak nejde o oceňovaný pozemok podľa ods. 2 je 250,-Kčs

v H. M. Slovenskej republiky B., pričom podľa názoru žalovaného je táto cena správne zistenou

cenou pre výpočet výšky súdnych trov.

Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu vyslovili prostredníctvom právneho zástupcu názor,

že krajský súd rozhodol správne, v súlade s právnymi predpismi i predošlým názorom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že odvolateľ nespochybňuje samotný základ,

právo na náhradu trov konania, iba spochybňuje hodnotu sporu, z ktorej vychádzal krajský súd.

Poukázal na skutočnosť, že konkrétna predmetná nehnuteľnosť bola počas reštitučného sporu

predaná za 2.317.500,-Sk (76.926,91 €) a predávajúcim bolo M. B., ako povinná osoba v konaní,

čo bolo v rozpore s ustanovením o pôde, pričom žalovaný ako

správny orgán vo svojom konaní ani raz povinnej osobe ako účastníkovi konania nevytkol predaj

predmetu reštitúcie a tento nezákonný predaj nenapadol na súde. Uvedeným spôsobil, že

žalobcovia, ako oprávnení reštituenti, nebudú môcť dostať vrátený konkrétny pozemok, ktorý má

dnes trhovú cenu cca 25.000.000,- Sk (829.847,97 €) vzhľadom na lokalitu.

Uviedli, že pre výpočet trov bola použitá hodnota predmetnej nehnuteľnosti z roku 1997,

kedy bola nezákonne predaná, pričom odvtedy hodnota nehnuteľnosti musela iba rásť. V rokoch,

za ktoré je uplatňovaná náhrada trov konania (2003-2006) platil iný oceňovací predpis na

nehnuteľnosti ako ten, ktorého sa dovoláva žalovaný a zdôraznili, že v prípade oceňovania

nehnuteľnosti k obdobiu rokov 2003-2006, bola by cena vyššia.

Opätovne zdôraznili, že krajský súd postupoval správne, keď zistil posledne známu

hodnotu nehnuteľnosti, ktorá predchádza časovo právnym úkonom, za ktoré sa priznáva náhrada,

preto považujú za nadbytočné, aby sa zisťovala hodnota pozemku novým znaleckým posudkom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa v spojení

s preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a nasl.

bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, táto je upravená vo vyhláške Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb (ďalej len ).

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva

v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. -9 zo dňa 1.apríla 2009

vyslovil, že aplikácia ustanovenia vyhlášky č. je v konaniach

o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti

v znení neskorších predpisov odôvodnená

ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne) a názor Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky o aplikácii predmetného ustanovenia citovanej vyhlášky v rámci konaní v správnom

súdnictve nemožno považovať za arbitrárny.

Podľa pokiaľ v tretej hlave piatej časti

,,Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov nie je

ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a“.

To znamená, že súd aj v konaní podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku o náhrade trov konania rozhoduje podľa .

Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania

z ustanovenia vyhlášky č. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby odvodiť z výpočtového základu zisteného podľa § 1 ods. 3 citovanej

vyhlášky. V správnom súdnictve nie je teda možné priznať odmenu advokáta za poskytovanie

právnych služieb podľa vyhlášky č. a to z dôvodu, že správne

súdnictvo je založené na preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov,

t.j. pri aplikácii verejných práv správnymi orgánmi.

Vzhľadom na uvedené preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil uznesenie

Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 zo dňa 4. mája 2009 tak, že žalobcom v 1/ až 3/

rade priznal náhradu trov konania v sume 219,74 € (6.619,89 Sk). Priznaná náhrada trov

pozostáva z dvoch úkonov právnej služby (prevzatie veci dňa 26. februára 2003 a podanie

opravného prostriedku proti rozhodnutiu žalovaného dňa 27. februára 2003), pričom základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13 ods. 6 vyhlášky č. 163/2002

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb je jedna desatina

výpočtového základu, čo za rok 2003 predstavovalo sumu 1.281,-Sk (42,52 €). Súčasne

pozostáva z dvoch úkonov právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 02. marca 2003 a vyjadrenie

k odvolaniu žalobcov zo dňa 02. marca 2006), keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb je jedna trinástina výpočtového základu, čo za rok

2006 predstavovalo sumu 1.260,-Sk (41,82 €). Odmena právneho zástupcu teda predstavuje sumu

5.082,- Sk (168,69 €) zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 965,58 Sk (32,05 €). V zmysle

vyhlášky č. k úkonom zo dňa 26. februára 2003 a zo dňa 27. februára 2003

prislúcha právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 2x136,-Sk a v zmysle vyhlášky

č. k úkonom zo dňa 02. marca 2006 a 23. mája 2006 prislúcha právnemu

zástupcovi paušálna náhrada vo výške 2x150,-Sk, teda paušálna náhrada spolu vo výške 572,-Sk

(19,-€).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a v spojení s prvá veta tak, že účastníkom

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný,

avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, ani si ich neuplatnil a žalobcom nevznikol zákonný

nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. januára 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská