Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/106/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a JUDr. Veroniky Poláčkovej v právnej veci žalobcu: Ing. L. P., K., zastúpená advokátkou: JUDr. D. M., N., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/227/1132-19284/2008/990241-r zo dňa 18.02.2008, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -49 zo dňa 07.05.2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. -49 zo dňa 07. mája 2009 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave č.k. -49 zo dňa 07.05.2009

rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/227/1132-19284/2008/990241-r a platobný výmer Obce Koplotovce zo dňa 10.12.2007 č. 307/2007 podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie

bolo potrebné postupom podľa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie, nakoľko obsah pripojeného administratívneho spisu a výsledky vykonaného dokazovania sú nedostačujúce pre posúdenie veci. Povinnosťou daňového orgánu bolo vykonať v nevyhnutnom rozsahu dokazovanie na osvedčenie skutočnosti, či údaje uvedené daňovníkom v daňovom priznaní sú správne a zodpovedajú skutočnému stavu, t.j., či stavba 2 kaštieľa vo výmere 595 mje označená v daňovom priznaní ako stavba na bývanie, je používaná výlučne na bývanie daňovníka resp. jeho rodiny alebo aj na podnikanie. Správny orgán tiež pochybil, keď pri zaraďovaní nehnuteľností uvedených na liste vlastníctva ako kaštieľ na účely predmetu dane sa striktne pridržiaval doslovného znenia , o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej zákon o miestnych daniach), ktorý v súvislosti s pojmom stavba na bývanie odkazuje v poznámke pod čiarou na ustanovenie a V prípade, ak nehnuteľnosť označená ako kaštieľ spĺňa všetky ostatné, resp. by spĺňala všetky ostatné kritériá pre uznanie za stavbu na bývanie, je potrebné ju do tejto kategórie zaradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie,

v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa podala daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2007, ktoré riadne vyplnila a sama daň aj vypočítala. V daňovom priznaní v časti stavby slúžiacej na jeden účel žalobkyňa uviedla kaštieľ – 2 2 stavba na bývanie o výmere 595 m, sýpka – ostatná stavba o výmere 190 ma stavba 2 na podnikanie 32 m. Výšku dane z nehnuteľnosti deklarovala v sume 6 380,-- Sk. Správca dane platobným výmerom č. 307/2007 zo dňa 10.12.2007 vyrubil žalobkyni podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej ) daň z nehnuteľnosti na rok 2007 v celkovej sume 16 350,-- Sk. Výšku vyrubenej dane zo stavieb v sume 15 700,-- Sk správca dane odôvodnil s poukazom na LV č. X., v ktorom je stavba zapísaná ako kaštieľ. Keďže kaštieľ nie je rodinným domom, teda nie je stavbou na bývanie, zaradil stavbu kaštieľa medzi ostatné stavby podľa zákona o miestnych daniach. Do skupiny stavieb na bývanie podľa zákona o miestnych daniach sa zaraďujú iba rodinné domy, bytové domy a ostatné stavby tvoriace príslušenstvo hlavnej stavby. Rodinný dom je podľa definície v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac 3 byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Bytovým domom podľa citovaného zákona sa rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie, ktorá pozostáva zo 4 a viacerých bytov zo spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa názoru žalovaného kaštieľ ako stavba jednoznačne spĺňa kritériá predmetu dane definovanú v ustanovení zákona o miestnych daniach. Žalovaný nepopiera ani skutočnosť, že kaštieľ slúži na trvalé bývanie žalobkyne a jej rodiny. Kritérium účelu využitia danej

stavby však nebolo pri zaradení kaštieľa do predmetu dane zo stavieb jednoznačne aplikovateľné a to z dôvodu, že zákon o miestnych daniach do skupiny stavieb na bývanie zaraďuje výlučne rodinné domy a bytové domy. S prihliadnutím na taxatívne určenie stavieb na bývanie podľa 10 ods. 1 písm. a/ zákona o miestnych daniach v nadväznosti na § 43b ods. 1 písm. a/ a b/ stavebného zákona žiadne iné druhy stavieb na bývanie na účely dane nie je možné do tejto skupiny zaradiť.

Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného ( , ), bez nariadenia pojednávania ( prvá veta ) a podľa druhá veta v spojení s , napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd z obsahu pripojeného súdneho a administratívneho spisu zistil, že Obec

Koplotovce (ďalej len správca dane) vydal dňa 10.12.2007, platobný výmer č. 307/2007, ktorým bola vyrubená dňa zo stavieb na rok 2007 v zmysle § 10 ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach v sume 15 700,-- Sk. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že na základe LV č. X. je ako druh stavby uvedená stavba „kaštieľ“. Na predmetnom LV nie je stavba zapísaná ako rodinný dom, t.j. stavba na bývanie. Z uvedeného dôvodu preto správca dane v zmysle zákona o miestnych daniach zaradil stavbu kaštieľa medzi ostatné stavby.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 18.02.2008 č. I/227/1132-19284/2008/990241-r podľa

napadnuté rozhodnutie Obce Koplotovce zo dňa 10.12.2007 potvrdil. Uviedol, že platobným výmerom 307/2007 zo dňa 10.12.2007 vyrubil správca dane podľa daň z nehnuteľností na rok 2007 v celkovej sume 16 350,-- Sk, pričom v časti II daň z pozemkov boli predmetom dane zastavané plochy a nádvoria ( zákona o miestnych 2 daniach) vo výmere 6495 m. V časti III boli predmetom dane ostatné stavby podľa 2 ods. 1 písm. g/ zákona o miestnych daniach vo výmere 785 m. Výšku vyrubenej dane zo stavieb správca dane odôvodnil odvolaním sa na LV č. X., v ktorom je stavba zapísaná ako kaštieľ. Keďže kaštieľ nie je rodinným domom, teda nie je stavbou na bývanie, zaradil stavbu kaštieľa medzi ostatné stavby podľa zákona o miestnych daniach. Predmetom dane zo stavieb podľa zákona o miestnych daniach sú iba tie stavby, ktoré vymedzuje zákona o miestnych daniach, teda nie všetky stavby definované stavebným zákonom. Podľa citovaného ustanovenia, predmetom dane sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že sa stavba prestala užívať. Pre správne zaradenie stavieb do predmetu dane je podstatné, na aký účel sa konkrétna stavba skutočne využíva.

Na základe podanej žaloby Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -49

zo dňa 07.05.2009 zrušil rozhodnutie žalovaného Daňového riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 18.02.2008, č. I/227/1132-19284/2008/990241-r a platobný výmer Obce Koplotovce zo dňa 10.12.2007, č. 307/2007 podľa z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta- tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zistený skutkový stav správcom dane a žalovaným

je nedostačujúci na posúdenie veci. Správny orgán pred vydaním rozhodnutia je povinný zistiť skutkový stav vecí.

Žalobkyňa v odvolaní správne poukázala na to, že stavby nemožno zdaňovať podľa

toho ako sú zapísané v katastri nehnuteľností, pretože ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam a ani nevyžadujú povinné preukazovanie vlastníckych vzťahov k stavbám. Tento názor je v súlade aj so základnou zásadou daňového konania podľa ust. podľa ktorej „pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane“.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa

v spojení s veta prvá v spojení s tak, že žalobkyni úspešnej v odvolacom konaní nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na to, že mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 21. januára 2010

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Alena Augustiňáková