Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/253/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M. D., zastúpeného

JUDr. M. S., advokátom, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 206-2006/00956 zo dňa 27. marca 2006, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -65 zo dňa 8. apríla 2009 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č.k. -65 zo dňa 8. apríla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zo dňa 8. apríla 2009, č.k.

-65 zastavil konanie vo veci podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. marca 2006, č. 206-2006/00956 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Dôvodmi zastavenia konania bolo neodstránenie vád podania zo strany

žalobcu v intenciách uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2008 č.k. -23, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 3. marca 2008 (Krajský súd v Bratislave nesprávne uviedol do odôvodnenia napadnutého uznesenia č.k. -65 zo dňa 8. apríla 2009, že sa jednalo o uznesenie zo dňa 23. októbra 2008 o doplnenie chýbajúcich náležitostí, pričom uznesením zo dňa 23. októbra 2008 č.k. -58 bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdneho poplatku a bol mu ustanovený právny zástupca z radov advokátov JUDr. M. S., uznesenie prevzal žalobca i ustanovený právny zástupca dňa 5. novembra 2008).

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého uznesenia prvostupňového súdu

v žalobe ako aj v následných podaniach žalobcu absentujú osobitné náležitosti podľa ustanovenia . O následkoch

neodstránenia týchto vád, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, bol žalobca poučený.

Poukázal na to, že v správnom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada

znamenajúca, že súd preskúma napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom žalobou. Nemôže preskúmať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby musí byť teda zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí tiež konkretizovať, t.j. že správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný správny orgán porušil vydaním rozhodnutia konkrétny zákon alebo iný právny predpis, a to poukázaním na konkrétne ustanovenia právnych predpisov hmotného alebo procesného práva.

Žalobca musí tvrdiť, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich

právach, čo je vôbec základný predpoklad konania, pričom žalobné dôvody v zmysle zásady koncentrácie môže rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby. K žalobným dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žiadal zrušiť napadnuté uznesenie. Poukazoval na to, že žalobca sa podaním zo dňa 14. augusta 2006 označeným ako „Sťažnosť – odvolanie proti rozhodnutiu č. 206-2006/00956“ domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. zo dňa 27. marca 2006, ktorým žalovaný rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor štátneho občianstva a matrík č. 219191-2005/10824 zo dňa 21. decembra 2005 zrušil a konanie vo veci zastavil.

Ďalej uviedol, že reagoval na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

15. februára 2008, č.k. -23 a doplnil žalobu o náležitosti požadované vyššie uvedeným uznesením, t.j. žalobu doplnil a tým odstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a to podaním zo dňa 1. apríla 2009 odoslaným na prepravu dňa 14. mája 2009.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa

14. augusta 2006, pôvodne adresovanou Okresnému súdu Košice 1, postúpenou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. -14 zo dňa 12. septembra 2007 a následne Krajskému súdu v Bratislave uznesením č.k. -18 zo dňa 9. novembra 2007, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 206-2006/00956 zo dňa 27. marca 2006. Uviedol, že žalovaný vo veci jeho žiadosti o spätné vrátenie Slovenského štátneho občianstva konanie zastavil.

Žalobca k žalobe pripojil rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky zo dňa 27. marca 2006, číslo: 206-2006/00956, ktorým žalovaný správny orgán podľa o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, , , , a a o správnom konaní v znení na základe návrhu osobitnej komisie zrušil rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva a matrík č. 219191- 2005/10824 z 21. decembra 2005, ktorým bola zamietnutá žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorú podal M. D., štátny občan Srbska a Čiernej Hory a konanie vo veci zastavil.

Uznesením zo dňa 15. februára 2008, č.k. -23 Krajský súd

v Bratislave žalobcu vyzval na odstránenie vád žaloby

– správne označenie žalovaného a jeho sídla, – označenie napadnutého rozhodnutia (číslo, dátum), – vyjadrenie, v akom rozsahu sa rozhodnutie alebo postupu správneho orgánu napadá, – doplnenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť (nesprávnosť) rozhodnutia, alebo postupu správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť, – správne znenie konečného návrhu (ako navrhuje, aby súd rozhodol – návrh znenia rozsudku).

Zároveň súd vyzval žalobcu, aby v rovnakej lehote predložil v zmysle ust.

originál plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní. Žalobca je povinný doručiť doplnenú žalobu súdu v dvoch vyhotoveniach, v lehote vyššie uvedenej, vrátane príloh, inak ich súd vyhotoví na jeho trovy. Poučil žalobcu, že v prípade, ak nedoplní žalobu v stanovenej lehote, súd uznesením konanie zastaví ( ).

Podaním zo dňa 13. marca 2008, doručeným Krajskému súdu v Bratislave

17.marca 2008, žalobca požiadal o predĺženie lehoty a o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov podľa ust. a následne uznesením zo dňa 23. októbra 2008, č.k. -58 bol žalobcovi ustanovený advokát JUDr. M. S., ktorý podaním zo dňa 26. januára 2009, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. januára 2009 požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie náležitostí žaloby v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2008 vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa zdržuje v zahraničí a vzhľadom na potrebu osobného stretnutia so žalobcom.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa -65 zo dňa 8. apríla

2009 o zastavení konania bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 19. mája 2009.

Podaním zo dňa 1. apríla 2009, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa

18. mája 2009 označené ako Doplnenie žaloby zo dňa 30. augusta 2007, č.k. reagoval žalobca na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. februára 2008, č.k. -23, pričom doplnil žalobu o chýbajúce náležitosti v intenciách vyššie uvedeného uznesenia.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žaloba žalobcu

jednoznačne smeruje proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a napáda sa ňou rozhodnutie zo dňa 27. marca 2006, Číslo: 206-2006/00959, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru štátneho občianstva a matrík č. 219191-2005/10824 z 21. decembra 2005, ktorým bola zmietnutá žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorú podal M. D., štátny občan Srbska a Čiernej Hory a konanie vo veci zastavené.

Krajský súd v Bratislave postupoval nesprávne a neaplikoval ustanovenie § 41

ods. 2 , podľa ktorého sa každý úkon posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Postup Krajského súdu v Bratislave pri odstraňovaní vád žaloby a vydanie

uznesenia č.k. -23 zo dňa 15. februára 2008 bol nadbytočný, nakoľko už z pôvodného podania – žaloby a priložených listinných dôkazov bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Krajský súd nerešpektoval zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej súdnej ochrany. V zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -51 zo dňa 27.októbra 2004 výklad a používanie a musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivý proces podľa dohovoru. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom

súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

považuje postup a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave za nekonformné s , , a nasl. . Odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, keď mu znemožnil uplatnenie tých procesných práv, ktoré mu poskytuje (prednášať návrhy, dôkazy, vyjadriť sa k stanovisku protistrany, zúčastniť sa prípadného pojednávania). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -65 zo dňa 8. apríla 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ), v ktorom je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v tomto uznesení ( ). Rozhodne aj o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 26. januára 2010

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová