Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/2/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. J. Baricovej, v právnej veci

žalobkyne J. K., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

AA/2008/11712-NSVOPPK/AIV zo dňa 25. augusta 2008, na odvolanie žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2008, č.k. -30, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

29. októbra 2008, č.k. -30, p o t v r d z u j e.

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného

č. AA/2008/11712-NSVOPPK/AIV zo dňa 25. augusta 2008 a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie z dôvodu . Predmetným rozhodnutím žalovaný

podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov

v spojení s o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov

zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom č. B2008/14936/PPK/CEI/055599

zo dňa 20. júna 2008, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol priznaný peňažný

príspevok za opatrovanie maloletej dcéry.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala

preskúmania rozhodnutia žalovaného a zrušenia napadnutého rozhodnutia č. AA/2008/11712-

NSVOPPK/AIV zo dňa 25. augusta 2008 z toho dôvodu, že nebol zohľadnený vek dieťaťa,

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje individuálny prístup, špeciálne

stravovanie, osobitnú starostlivosť zaškolenej osoby. Krajský súd po preskúmaní

administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány dostatočne a spoľahlivo zistili

skutkový stav, ale dospeli k nesprávnemu právnemu záveru. Poukázal na skutočnosť, že

maloletá T. má 6 rokov, navštevuje materskú školu, je menej samostatná, nezrelá,

samozrejme, že nevie čítať, písať, nepozná čísla, ani hodiny. Trpí cukrovkou detského veku,

má občasné hypoglikemické stavy, častú menlivosť hladiny cukru v krvi, sama nie je schopná

sledovať hladinu cukru a vykonávať korekciu dávok inzulínu a aplikovať 5x denne dva druhy

inzulínu. Taktiež krajský súd poukázal, že žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že to môže

vykonávať len lekárom inštruovaná osoba, ktorá by maloletej zároveň pripravovala diétu

a dávky potrebných živín počas dňa a pozorovala zmeny v správaní dieťaťa, ktoré signalizujú

zníženú alebo zvýšenú hladinu cukru v krvi. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že maloletá

potrebuje pomoc pri kúpaní, pri zabezpečovaní diétnej stravy a pitného režimu. Krajský súd

na rozdiel od žalovaného dospel k právnemu záveru, že uvádzané skutočnosti je potrebné

hodnotiť ako splnenie zákonných podmienok na odkázanosť maloletej na celodenné, osobné

a riadne opatrovanie pri nevyhnutných životných úkonoch v zmysle prílohy č. 1 bod 1. písm.

b/, c/ a e/ zákona o sociálnej pomoci. Podľa krajského súdu v napadnutom rozhodnutí

zo strany správnych orgánov v oboch stupňoch absentuje vyhodnotenie nevyhnutného

životného úkonu a to dohľadu, najmä vzhľadom na vek a zdravotný stav mal. Dieťaťa.

Konštatoval tiež, že podľa názoru žalovaného maloletá potrebuje pomoc lekárom inštruovanej

osoby pri úkonoch súvisiacich s jej základným ochorením a to aplikácia inzulínu, podávanie

diétnej stravy a dohľad, ale neuviedol ako tento problém riešiť a kto maloletej takúto osobu

zabezpečí. Správne orgány sa nedôvodne spoliehajú na pomoc z rodinného prostredia, čo je

podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na potrebu celodenného dohľadu a celodennej

pomoci pri aplikácii inzulínu a prípravy a podávaní stravy, nad rozsah zabezpečovania potrieb

zdravého dieťaťa. Vykonávanie týchto úkonov bez peňažného príspevku nemožno od členov

rodiny spravodlivo žiadať, pretože časový rozsah tejto pomoci znemožňuje jednému z rodičov

dieťaťa vykonávať zamestnanie a zabezpečovať si prostriedky na svoje potreby. Z týchto

dôvodov je právny názor žalovaného vo veci v rozpore so zákonom. Nevyvážený a preto

krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil.

Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním, žiadajúc, aby

ho odvolací súd zmenil a rozhodol o zamietnutí žaloby a ponechal v platnosti rozhodnutie

druhostupňového správneho orgánu, lebo podľa jeho názoru krajský súd dospel k chybnému

právnemu názoru na vec. Namietal, že žalovaný rozhodol podľa § 64a ods. 1 zákona

č. o sociálnej pomoci, tzn. teda že rozhodol na základe posudku vydaného

podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona. Tento posudok bol vypracovaný na základe Záznamu lekára

odboru posudkových činností zo dňa 30. júla 2008 a sociálneho šetrenia z 29. júla 2008.

Z posudku vyplýva, že dieťa žalobkyne je menej zrelé po sociálnej stránke, ale nemá žiadne

poruchy mobility, orientácie, zmyslové poruchy, ani poruchy verbálnej komunikácie. Je

schopné samostatne vykonávať nevyhnutné životné úkony rovnakým spôsobom ako zdravé

dieťa rovnakého veku. Z pohľadu diagnózy Diabetes mellitus na intenzifikovanej liečbe

inzulínom je potrebné chorému dieťaťu, na rozdiel od zdravého dieťaťa, pravidelne 3-krát

denne sledovať hladinu cukru v krvi a 5-krát denne aplikovať inzulín. Poukázal, že aplikácia

inzulínu subkutánne (podkožne) je podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa mení

, ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov,

kapitole VI., bod 2, kód 252 zdravotníckym úkonom a účelom

o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov nie je zabezpečovanie poskytovania

zdravotníckej starostlivosti, ale posudzujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného

postihnutia.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu z 27. decembra 2008 uviedla, že jej dcéra nie je

schopná samostatne rozpoznať ani zvládnuť pre svoj vek a ochorenie pre ňu nevyhnutné

životné úkony. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že tieto úkony je potrebné

vykonávať v priebehu celého dňa. Z obsahu podania je zrejmé, že sa domáha, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v súlade s .

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( ).

Podľa za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného

postihnutia sa na účely tohto zákona považuje znevýhodnenie, ktoré má občan s ťažkým

zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia

a za rovnakých podmienok.

Podľa , kompenzácia je určená

na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

za podmienok ustanovených týmto zákonom. Formy kompenzácie sú a/ sociálne služby, b/

peňažné príspevky, c/ peňažný príspevok za opatrovanie.

Podľa fyzickej osobe, ktorá opatruje občana

s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako šesť rokov odkázaného podľa posudku

vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 na celodenné, osobné a riadne opatrovanie (ďalej len

„opatrovanie“), možno poskytnúť peňažný príspevok za opatrovanie. Peňažný príspevok za

opatrovanie nemožno poskytnúť, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje

peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo ak sa mu starostlivosť zabezpečuje

opatrovateľskou službou.

Podľa opatrovanie občana s ťažkým zdravotným

postihnutím fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 sa vykonáva najmä na účely zabezpečenia

pomoci pri nevyhnutných životných úkonoch uvedených v prílohe č. 1. Za opatrovanie sa

považuje aj opatrovanie v rozsahu hodín uvedenom v odsekoch 6 a 7.

V prílohe č. 1 označenej ako „Nevyhnutné životné úkony,

nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím“

sú v bode 1 vymedzené nevyhnutné životné úkony: a/ bežné úkony osobnej hygieny vrátane

holenia, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri

použití WC; b/ kúpanie vrátane umytia vlasov; c/ donáška obeda, dovoz obeda alebo iného

teplého jedla, pomoc pri podávaní jedla a pri pití; d/ starostlivosť a výchova nahrádzajúca

prirodzené rodinné prostredie; e/ dohľad.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín číslo

B2008/14936/PPK/CEI/055599 z 20. júna 2008 nebol priznaný žalobkyni peňažný príspevok

za opatrovanie jej maloletej dcéry z dôvodu, že nespĺňa podmienky stanovené zákonom.

Podkladom pre predmetné rozhodnutie bol posudok vydaný Úradom práce, sociálnych vecí

a rodiny Trenčín, oddelenie posudkových činností, detašované pracovisko Dubnica nad

Váhom č. 08/14955/054924/OPČ/VRA zo dňa 20. mája 2008, podľa ktorého je mal. T.

považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%

a v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti sa jej nenavrhuje

kompenzácia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jej ťažkého zdravotného postihnutia.

Podľa posudku nevyhnutné životné úkony vykonáva maloletá T. primerane svojmu veku.

Sama vstane z postele, prejde na WC, do kúpeľne, kde vykonáva bežné úkony osobnej

hygieny (umyje tvár, ruky, zuby), prezlečie sa, naje sa sama. Vie si upratať svoje veci

a hračky. Pomoc inej osoby potrebuje pri kúpaní, pichaní inzulínu a príprave diétnej stravy.

Pomoc pri kúpaní a príprave akejkoľvek stravy, bez ohľadu na jej špecifickosť, pri

šesťročnom dieťati je bežná rodičovská povinnosť vyplývajúca zo zákona o rodine. Pichanie

inzulínu nie je v rozsahu celodenného, osobného a riadneho opatrovania. Z uvedených

dôvodov sa peňažný príspevok za opatrovanie nenavrhuje.

V rámci odvolacieho správneho konania a po preštudovaní spisovej dokumentácie

bola opäť posúdená odkázanosť maloletej T. K. na žiadanú formu kompenzácie. Odvolací

správny orgán vydal dňa 14. augusta 2008 posudok, podľa ktorého je mal. T. považovaná za

občana s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy je 50% a v oblasti

nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti sa nenavrhla kompenzácia sociálnych

dôsledkov vyplývajúcich z jej zdravotného postihnutia. Napadnutým rozhodnutím č.

AA/2008/11712-NSVOPPK/AIV z 25. augusta 2008 žalovaný správny orgán v odvolacom

konaní odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Vychádzal z posudku zo 14. augusta 2008, a preto pri posudzovaní odkázanosti maloletej T.

K. dospel odvolací orgán k záveru, že maloletá je samostatná pri nevyhnutných životných

úkonoch a nemá nijaké obmedzenia v mobilite, orientácii a komunikácii v porovnaní so

zdravým dieťaťom jej veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Pomoc inej osoby

potrebuje pri úkonoch súvisiacich s jej základným ochorením, t.j. pri zabezpečovaní diétnej

stravy, kontrole glykémie (3x denne), aplikácii inzulínu

(5x denne), ako aj pri sledovaní zmien v správaní dieťaťa signalizujúce kolísanie hladiny

cukru v krvi. Tieto úkony môže vykonávať len lekárom inštruovaná osoba. Žalovaný

skonštatoval, že maloletá T. K. potrebuje pomoc inej osoby z dôvodu ochorenia diabetes

mellitus, avšak nie je odkázaná na pomoc inej osoby v rozsahu celodenného, osobného

a riadneho opatrovania v zmysle § 64a zákona o sociálnej pomoci.

Sporným v tomto prípade bolo právne posúdenie veci, konkrétne či boli splnené

zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie podľa § 64a a nasl.

zákona o sociálnej pomoci. Z administratívneho spisu (zo záznamu lekára odboru

posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 30. júla 2008)

vyplýva, že menlivosť hladiny cukru v krvi dieťaťa žalobkyne je častá, závislá od pohybu,

diéty, a preto je nutná kontrola glykémie 3x denne. Doporučená je aplikácia dvoch druhov

inzulínu v tzv. intenzifikovanom režime (5 vpichov denne). Korekciu dávok inzulínu podľa

aktuálnej hladiny cukru v krvi môže vykonávať len lekárom inštruovaná osoba, ktorá zároveň

pripravuje diétu a dávky potrebných živín počas dňa. Zároveň tá istá osoba sleduje zmeny

v správaní dieťaťa a ostatné vonkajšie, vegetatívne prejavy, ktoré signalizujú zníženú alebo

zvýšenú hladinu cukru v krvi. Dieťa je podľa psychologického nálezu menej samostatné

po sociálnej stránke, nezrelé a nie je schopné vykonávať úkony spojené so základným

ochorením. Je teda zrejmé, že maloletá T. K. v tomto prípade potrebuje pomoc pri podávaní

jedla a pití, pretože si sama nevie určiť koľko a čoho môže zjesť. Nemožno sa preto stotožniť

s názorom žalovaného, že pomoc pri príprave akejkoľvek stravy, bez ohľadu na jej

špecifickosť, pri šesťročnom dieťati je bežná rodičovská starostlivosť. Práve špecifickosť

stravy pre maloletú znemožňuje rodičom jej zabezpečenie napr. v rámci školských

stravovacích zariadení oproti rodičom detí zdravých a nutnosť podávania špeciálnej stravy

osobne a celodenne rodičmi resp. jedným z rodičov. Okrem toho je podľa lekára nutný aj

dohľad a celodenné sledovanie dieťaťa. K námietke žalovaného, že aplikácia inzulínu

subkutánne je zdravotníckym úkonom, ktorý žalovaný nezabezpečuje. Najvyšší súd

Slovenskej republiky poznamenáva, že táto skutočnosť je irelevantná, pretože okrem

aplikácie inzulínu v danom prípade je nutné vykonávať dohľad, ktorý má podľa lekára

vykonávať osoba pripravujúca diétu a dávky potrebných živín počas dňa a vykonávajúca

korekciu inzulínu. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade dieťa potrebuje opatrovanie

na zabezpečenie spomínaných nevyhnutných životných úkonov uvedených v Prílohe č. 1, bod

1, písm. c/ a e/

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje

vlastné s poukazom na veta prvá v spojení s .

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

v spojení s druhá veta potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, že úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal,

pretože jej v tomto konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová