Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
30e/369272.0e88e4.pdf
PDF · 129.19 KB
No categories available
4Sžso/2/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. J. Baricovej, v právnej veci
žalobkyne J. K., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
AA/2008/11712-NSVOPPK/AIV zo dňa 25. augusta 2008, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2008, č.k. 11S/44/2008-30, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
29. októbra 2008, č.k. 11S/44/2008-30, p o t v r d z u j e.
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. AA/2008/11712-NSVOPPK/AIV zo dňa 25. augusta 2008 a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. a/ OSP. Predmetným rozhodnutím žalovaný
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
v spojení s § 64a zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov
zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom č. B2008/14936/PPK/CEI/055599
zo dňa 20. júna 2008, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne a nebol priznaný peňažný
príspevok za opatrovanie maloletej dcéry.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
preskúmania rozhodnutia žalovaného a zrušenia napadnutého rozhodnutia č. AA/2008/11712-
NSVOPPK/AIV zo dňa 25. augusta 2008 z toho dôvodu, že nebol zohľadnený vek dieťaťa,
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý vyžaduje individuálny prístup, špeciálne
stravovanie, osobitnú starostlivosť zaškolenej osoby. Krajský súd po preskúmaní
administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány dostatočne a spoľahlivo zistili
skutkový stav, ale dospeli k nesprávnemu právnemu záveru. Poukázal na skutočnosť, že
maloletá T. má 6 rokov, navštevuje materskú školu, je menej samostatná, nezrelá,
samozrejme, že nevie čítať, písať, nepozná čísla, ani hodiny. Trpí cukrovkou detského veku,
má občasné hypoglikemické stavy, častú menlivosť hladiny cukru v krvi, sama nie je schopná
sledovať hladinu cukru a vykonávať korekciu dávok inzulínu a aplikovať 5x denne dva druhy
inzulínu. Taktiež krajský súd poukázal, že žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že to môže
vykonávať len lekárom inštruovaná osoba, ktorá by maloletej zároveň pripravovala diétu
a dávky potrebných živín počas dňa a pozorovala zmeny v správaní dieťaťa, ktoré signalizujú
zníženú alebo zvýšenú hladinu cukru v krvi. Žalovaný v rozhodnutí uvádza, že maloletá
potrebuje pomoc pri kúpaní, pri zabezpečovaní diétnej stravy a pitného režimu. Krajský súd
na rozdiel od žalovaného dospel k právnemu záveru, že uvádzané skutočnosti je potrebné
hodnotiť ako splnenie zákonných podmienok na odkázanosť maloletej na celodenné, osobné
a riadne opatrovanie pri nevyhnutných životných úkonoch v zmysle prílohy č. 1 bod 1. písm.
b/, c/ a e/ zákona o sociálnej pomoci. Podľa krajského súdu v napadnutom rozhodnutí
zo strany správnych orgánov v oboch stupňoch absentuje vyhodnotenie nevyhnutného
životného úkonu a to dohľadu, najmä vzhľadom na vek a zdravotný stav mal. Dieťaťa.
Konštatoval tiež, že podľa názoru žalovaného maloletá potrebuje pomoc lekárom inštruovanej
osoby pri úkonoch súvisiacich s jej základným ochorením a to aplikácia inzulínu, podávanie
diétnej stravy a dohľad, ale neuviedol ako tento problém riešiť a kto maloletej takúto osobu
zabezpečí. Správne orgány sa nedôvodne spoliehajú na pomoc z rodinného prostredia, čo je
podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na potrebu celodenného dohľadu a celodennej
pomoci pri aplikácii inzulínu a prípravy a podávaní stravy, nad rozsah zabezpečovania potrieb
zdravého dieťaťa. Vykonávanie týchto úkonov bez peňažného príspevku nemožno od členov
rodiny spravodlivo žiadať, pretože časový rozsah tejto pomoci znemožňuje jednému z rodičov
dieťaťa vykonávať zamestnanie a zabezpečovať si prostriedky na svoje potreby. Z týchto
dôvodov je právny názor žalovaného vo veci v rozpore so zákonom. Nevyvážený a preto
krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Rozsudok krajského súdu napadol žalovaný včas podaným odvolaním, žiadajúc, aby
ho odvolací súd zmenil a rozhodol o zamietnutí žaloby a ponechal v platnosti rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu, lebo podľa jeho názoru krajský súd dospel k chybnému
právnemu názoru na vec. Namietal, že žalovaný rozhodol podľa § 64a ods. 1 zákona
č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, tzn. teda že rozhodol na základe posudku vydaného
podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona. Tento posudok bol vypracovaný na základe Záznamu lekára
odboru posudkových činností zo dňa 30. júla 2008 a sociálneho šetrenia z 29. júla 2008.
Z posudku vyplýva, že dieťa žalobkyne je menej zrelé po sociálnej stránke, ale nemá žiadne
poruchy mobility, orientácie, zmyslové poruchy, ani poruchy verbálnej komunikácie. Je
schopné samostatne vykonávať nevyhnutné životné úkony rovnakým spôsobom ako zdravé
dieťa rovnakého veku. Z pohľadu diagnózy Diabetes mellitus na intenzifikovanej liečbe
inzulínom je potrebné chorému dieťaťu, na rozdiel od zdravého dieťaťa, pravidelne 3-krát
denne sledovať hladinu cukru v krvi a 5-krát denne aplikovať inzulín. Poukázal, že aplikácia
inzulínu subkutánne (podkožne) je podľa Nariadenia vlády č. 223/2005 Z.z., ktorým sa mení
nariadenie vlády SR č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva katalóg zdravotných výkonov,
kapitole VI., bod 2, kód 252 zdravotníckym úkonom a účelom zákona č. 195/1998 Z.z.
o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov nie je zabezpečovanie poskytovania
zdravotníckej starostlivosti, ale posudzujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu z 27. decembra 2008 uviedla, že jej dcéra nie je
schopná samostatne rozpoznať ani zvládnuť pre svoj vek a ochorenie pre ňu nevyhnutné
životné úkony. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, že tieto úkony je potrebné
vykonávať v priebehu celého dňa. Z obsahu podania je zrejmé, že sa domáha, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd vo veci rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 195/1998 Z.z. za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia sa na účely tohto zákona považuje znevýhodnenie, ktoré má občan s ťažkým
zdravotným postihnutím v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, pohlavia
a za rovnakých podmienok.
Podľa § 49 ods. 1, ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. kompenzácia je určená
na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
za podmienok ustanovených týmto zákonom. Formy kompenzácie sú a/ sociálne služby, b/
peňažné príspevky, c/ peňažný príspevok za opatrovanie.
Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 195/1998 Z.z. fyzickej osobe, ktorá opatruje občana
s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako šesť rokov odkázaného podľa posudku
vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 na celodenné, osobné a riadne opatrovanie (ďalej len
„opatrovanie“), možno poskytnúť peňažný príspevok za opatrovanie. Peňažný príspevok za
opatrovanie nemožno poskytnúť, ak občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím sa poskytuje
peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo ak sa mu starostlivosť zabezpečuje
opatrovateľskou službou.
Podľa § 64a ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. opatrovanie občana s ťažkým zdravotným
postihnutím fyzickou osobou uvedenou v odseku 2 sa vykonáva najmä na účely zabezpečenia
pomoci pri nevyhnutných životných úkonoch uvedených v prílohe č. 1. Za opatrovanie sa
považuje aj opatrovanie v rozsahu hodín uvedenom v odsekoch 6 a 7.
V prílohe č. 1 zákona č. 195/1998 Z.z. označenej ako „Nevyhnutné životné úkony,
nevyhnutné práce v domácnosti a formy zabezpečenia kontaktu so spoločenským prostredím“
sú v bode 1 vymedzené nevyhnutné životné úkony: a/ bežné úkony osobnej hygieny vrátane
holenia, pomoc pri obliekaní a vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri
použití WC; b/ kúpanie vrátane umytia vlasov; c/ donáška obeda, dovoz obeda alebo iného
teplého jedla, pomoc pri podávaní jedla a pri pití; d/ starostlivosť a výchova nahrádzajúca
prirodzené rodinné prostredie; e/ dohľad.
Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín číslo
B2008/14936/PPK/CEI/055599 z 20. júna 2008 nebol priznaný žalobkyni peňažný príspevok
za opatrovanie jej maloletej dcéry z dôvodu, že nespĺňa podmienky stanovené zákonom.
Podkladom pre predmetné rozhodnutie bol posudok vydaný Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín, oddelenie posudkových činností, detašované pracovisko Dubnica nad
Váhom č. 08/14955/054924/OPČ/VRA zo dňa 20. mája 2008, podľa ktorého je mal. T.
považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50%
a v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti sa jej nenavrhuje
kompenzácia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jej ťažkého zdravotného postihnutia.
Podľa posudku nevyhnutné životné úkony vykonáva maloletá T. primerane svojmu veku.
Sama vstane z postele, prejde na WC, do kúpeľne, kde vykonáva bežné úkony osobnej
hygieny (umyje tvár, ruky, zuby), prezlečie sa, naje sa sama. Vie si upratať svoje veci
a hračky. Pomoc inej osoby potrebuje pri kúpaní, pichaní inzulínu a príprave diétnej stravy.
Pomoc pri kúpaní a príprave akejkoľvek stravy, bez ohľadu na jej špecifickosť, pri
šesťročnom dieťati je bežná rodičovská povinnosť vyplývajúca zo zákona o rodine. Pichanie
inzulínu nie je v rozsahu celodenného, osobného a riadneho opatrovania. Z uvedených
dôvodov sa peňažný príspevok za opatrovanie nenavrhuje.
V rámci odvolacieho správneho konania a po preštudovaní spisovej dokumentácie
bola opäť posúdená odkázanosť maloletej T. K. na žiadanú formu kompenzácie. Odvolací
správny orgán vydal dňa 14. augusta 2008 posudok, podľa ktorého je mal. T. považovaná za
občana s ťažkým zdravotným postihnutím, miera funkčnej poruchy je 50% a v oblasti
nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti sa nenavrhla kompenzácia sociálnych
dôsledkov vyplývajúcich z jej zdravotného postihnutia. Napadnutým rozhodnutím č.
AA/2008/11712-NSVOPPK/AIV z 25. augusta 2008 žalovaný správny orgán v odvolacom
konaní odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.
Vychádzal z posudku zo 14. augusta 2008, a preto pri posudzovaní odkázanosti maloletej T.
K. dospel odvolací orgán k záveru, že maloletá je samostatná pri nevyhnutných životných
úkonoch a nemá nijaké obmedzenia v mobilite, orientácii a komunikácii v porovnaní so
zdravým dieťaťom jej veku, pohlavia a za rovnakých podmienok. Pomoc inej osoby
potrebuje pri úkonoch súvisiacich s jej základným ochorením, t.j. pri zabezpečovaní diétnej
stravy, kontrole glykémie (3x denne), aplikácii inzulínu
(5x denne), ako aj pri sledovaní zmien v správaní dieťaťa signalizujúce kolísanie hladiny
cukru v krvi. Tieto úkony môže vykonávať len lekárom inštruovaná osoba. Žalovaný
skonštatoval, že maloletá T. K. potrebuje pomoc inej osoby z dôvodu ochorenia diabetes
mellitus, avšak nie je odkázaná na pomoc inej osoby v rozsahu celodenného, osobného
a riadneho opatrovania v zmysle § 64a zákona o sociálnej pomoci.
Sporným v tomto prípade bolo právne posúdenie veci, konkrétne či boli splnené
zákonné podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku za opatrovanie podľa § 64a a nasl.
zákona o sociálnej pomoci. Z administratívneho spisu (zo záznamu lekára odboru
posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave z 30. júla 2008)
vyplýva, že menlivosť hladiny cukru v krvi dieťaťa žalobkyne je častá, závislá od pohybu,
diéty, a preto je nutná kontrola glykémie 3x denne. Doporučená je aplikácia dvoch druhov
inzulínu v tzv. intenzifikovanom režime (5 vpichov denne). Korekciu dávok inzulínu podľa
aktuálnej hladiny cukru v krvi môže vykonávať len lekárom inštruovaná osoba, ktorá zároveň
pripravuje diétu a dávky potrebných živín počas dňa. Zároveň tá istá osoba sleduje zmeny
v správaní dieťaťa a ostatné vonkajšie, vegetatívne prejavy, ktoré signalizujú zníženú alebo
zvýšenú hladinu cukru v krvi. Dieťa je podľa psychologického nálezu menej samostatné
po sociálnej stránke, nezrelé a nie je schopné vykonávať úkony spojené so základným
ochorením. Je teda zrejmé, že maloletá T. K. v tomto prípade potrebuje pomoc pri podávaní
jedla a pití, pretože si sama nevie určiť koľko a čoho môže zjesť. Nemožno sa preto stotožniť
s názorom žalovaného, že pomoc pri príprave akejkoľvek stravy, bez ohľadu na jej
špecifickosť, pri šesťročnom dieťati je bežná rodičovská starostlivosť. Práve špecifickosť
stravy pre maloletú znemožňuje rodičom jej zabezpečenie napr. v rámci školských
stravovacích zariadení oproti rodičom detí zdravých a nutnosť podávania špeciálnej stravy
osobne a celodenne rodičmi resp. jedným z rodičov. Okrem toho je podľa lekára nutný aj
dohľad a celodenné sledovanie dieťaťa. K námietke žalovaného, že aplikácia inzulínu
subkutánne je zdravotníckym úkonom, ktorý žalovaný nezabezpečuje. Najvyšší súd
Slovenskej republiky poznamenáva, že táto skutočnosť je irelevantná, pretože okrem
aplikácie inzulínu v danom prípade je nutné vykonávať dohľad, ktorý má podľa lekára
vykonávať osoba pripravujúca diétu a dávky potrebných živín počas dňa a vykonávajúca
korekciu inzulínu. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade dieťa potrebuje opatrovanie
na zabezpečenie spomínaných nevyhnutných životných úkonov uvedených v Prílohe č. 1, bod
1, písm. c/ a e/ zákona č. 195/1998 Z.z.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje
vlastné s poukazom na § 246 ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods. 2 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa
§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal,
pretože jej v tomto konaní trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová