Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-29-2022.pdf
PDF · 169.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: B.. K.. A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Na T. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Bratislava, Búdkova 4, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/2442/Chr zo dňa 24. 01. 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/ SOC/2020/2442/Chr zo dňa 24. 01. 2020 ako i prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odboru sociálnych vecí a rodiny č. NR1/OPPNK ŤZPAPČ/SOC/2019/74103-5 zo dňa 28. 10. 2019 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa domáhal podanou žalobou preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. NR1/OPPNK ŤZPAPČ/SOC/2019/74103-5 zo dňa 28. 10. 2019, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na osobnú starostlivosť zo dňa 17. 07. 2019, pretože na základe komplexného posudku č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/64177-0005 zo dňa 22. 10. 2019 sa L. A. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60%. Peňažný príspevok nebol v komplexnom posudku navrhnutý.
V odôvodnení žalovaného bolo konštatované, že preskúmal spisovú dokumentáciu a posudkový lekár preskúmal jednotlivé telesné, zmyslové a psychické funkcie a ich posudky.
Pri posudzovaní odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej fyzickej osoby sa neprihliada na potrebu pomoci pri zabezpečovaní starostlivosti o seba, starostlivosť o domácnosť, alebo pri realizovaní základných sociálnych aktivít, ktoré vyplývajú z rodičovskej starostlivosti, poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku.
Posudkový lekár konštatoval, že menovaná potrebuje pomoc pri všetkých úkonoch sebaobsluhy. Zdravotné postihnutie endokrinného systému - cukrovka I. typu, sa prejavuje deficitom endokrinnej činnosti buniek pankreasu už v útlom veku. Liečba inzulínom je nevyhnutná od začiatku ochorenia. Miera
funkčnej poruchy 60 % zodpovedá druhu zdravotného poistenia cukrovke detského veku podľa prílohy č. 3 časti III. 8c k zákonu č. 447/2008 Z.z.. Organizácia komplexnej liečby - injekčné podávanie inzulínu, sledovanie hladín glykémie v krvi, stravovací režim, edukácia - patrí do oblasti zdravotnej starostlivosti, posudzovanie odkázanosti neplnoletej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na pomoc inej osoby pri denných činnostiach podľa § 14 ods.2 zák.č. 447/2008 Z.z. sa nevzťahuje na poskytovanie pomoci pri zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, opatrovanie na účely tohto zákona j e pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 citovaného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu.
Podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, úkony sebaobsluhy, pri ktorých je posudzovaná odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sú: stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie vyzliekanie, zmena polohy, sedenie a státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu.
V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
2. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V žalobe zdôraznil, že ako to vyplýva z lekárskej správy detského endokrinológa a diabetológa MUDr. Andreja Morvaya, vyplýva, že moja dcéra „musí byť pod neustálym dohľadom“, že „nemôže zostať bez dohľadu dospelej osoby“ a že „potrebuje neustály doprovod a dohľad“. Uvedeným záverom zodpovedá aj skutočný stav, v rámci ktorého je mojej dcére v súlade s lekársky indikovanou potrebou poskytovaný „neustály doprovod a dohľad“. Je teda zrejmé, že moja dcéra je aj odkázaná, aj jej spolu s jej matkou, mojou manželkou, poskytujeme nepretržitý dohľad pri väčšine činností, a to bez ohľadu na to, že viaceré z týchto činností dokáže pri dohľade vykonávať sama.
V tejto súvislosti považoval za podstatné, že zákonodarca výslovne a vedome rozlišuje medzi pomocou pri činnostiach a dohľadom pri činnostiach. Zatiaľ čo pomoc prezumuje aktívnu účasť pomáhajúcej osoby na výkone daných činností, dohľad prezumuje prítomnosť pomáhajúcej osoby. Tá je v prípade jeho dcéry, v podobe doprovodu a dohľadu, nevyhnutná nepretržite. V skratke, hoci jeho dcéra nepotrebuje pomoc pri každej z referenčných činností, je odkázaná na nepretržitý doprovod a dohľad, ako to napokon jednoznačne vyplýva aj z citovanej lekárskej správy.
Osoba, ktorá potrebuje nepretržitý doprovod a dohľad, je aj z povahy veci, aj v zmysle 12 bodu Prílohy osobou, odkázanou na opatrovanie, pričom uvedené platí bez ohľadu na prípadnú samostatnosť dotknutej osoby pri výkone niektorých z referenčných činností. Dohľad v zmysle 12 bodu Prílohy je totiž
samostatnou skutkovou podstatou, nie akcesorickou kategóriou k predchádzajúcim jedenástim bodom Prílohy. Znaky tejto skutkovej podstaty je nevyhnutné skúmať samostatne, pričom „dohľad“ ani pojmovo, ani prakticky nie je totožný s „pomocou“. V prípade mojej dcéry považujem za nepochybné, že potreba nepretržitého doprovodu a dohľadu počas celého dňa materiálne napĺňa „potrebu nepretržitého dohľadu pri väčšine činností“.
Uvedené závery potvrdzuje aj prepúšťacia správa doc. MUDr. Miriam Čiliakovej, PhD., zo dňa 12. augusta 2019, v ktorej sa konštatuje nevyhnutnosť mimoriadnej opatery a starostlivosti o moju dcéru, a to aj pri výkone bežných činností, okrem iného napríklad potreba „merať glykémiu minimálne 4x denne“, kontrola relevantných ukazovateľov v dvojhodinových intervaloch, v určených prípadoch nevyhnutnosť urgentnej hospitalizácie čo najbližšie k miestu bydliska, a tak podobne. Podobne to, v podobe potreby zvýšenej starostlivosti a nutnosti sprievodu, konštatuje aj Lekársky nález MUDr. Adriany Morvayovej z 08. 11. 2019.
Odhliadnuc od uvedeného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že samostatnosť jeho dcéry bola v Posudku posúdená ako samostatnosť v takmer plnom rozsahu (115 bodov zo 120). Tento záver absolútne nezodpovedá skutočnému stavu veci.
Z logiky bodovej klasifikácie odkázanosti podľa Prílohy v spojení s bodovým hodnotením 115 bodov a odôvodnením napadnutého rozhodnutia („obmedzená schopnosť pri úkonoch dodržiavania liečebného režimu“) vyplýva, že jediné obmedzenie samostatnosti jeho dcéry má podľa Posudku spočívať v potrebe pomoci pri minimálne dvoch úkonoch dodržiavania liečebného režimu. Toto hodnotenie absolútne opomína nielen potrebu nepretržitého doprovodu a dohľadu v zmysle dvanásteho bodu Prílohy, ale tiež obmedzenia samostatnosti jeho dcéry vo vzťahu, napríklad, ale nielen, k prvému bodu Prílohy (Stravovanie a pitný režim), ako aj k štvrtému, piatemu a šiestemu bodu Prílohy (Osobná hygiena, Celkový kúpeľ, Obliekanie a vyzliekanie). Súčasťou stravovacieho režimu pri diagnóze zdravotného postihnutia jeho dcéry je aj potreba veľmi presného „zistenia obsahu obalu s potravinami a nápojmi“ či „zistenia záručnej doby z obalov potravín a nápojov“, čo sú činnosti, pri ktorých jeho dcéra potrebuje nielen dohľad, ale aj pomoc inej osoby.
V tejto súvislosti žalobca považoval za dôležité upozorniť, že povaha a rozsah zdravotného postihnutia jeho dcéry vyžaduje dohľad a zvýšenú starostlivosť s nepretržitým 24- hodinovým monitorovaním glykemických variácií, nakoľko pri vekom podmienenej labilite DM a rastovej progresii dcéra bez riadne zabezpečenej opatery padá do hypoglykemických - bezpodmienečne život ohrozujúcich epizód. Je zrejmé, že šesťročné dieťa s celoživotným ochorením diabetes mellitus 1.typu napriek tomu, že dokáže zvládať mnohé sebaobslužné činnosti, vyžaduje nadmieru zodpovednú a zvýšenú starostlivosť, ktorá vychádza zo základných liečebných opatrení. Tými sú napríklad aj 24-hodinová nepretržitá aplikácia inzulínu v kontinuálnych bazálnych a bolusových dávkach, meranie glykémie prostredníctvom kapilárnych odberov pomocou lancetového pera, monitoring glykémií pomocou SGM a FGM, ktoré vyžaduje kalibráciu, skenovanie a neustále vyhodnocovanie nameraných ukazovateľov, manipulácia s ihlami, biologickým materiálom, aplikačnou pomôckou, ktorou je v prípade jeho dcéry technicky zložité elektronické zariadenie (inzulínová pumpa s príslušenstvom), monitoring ketolátok a monitoring glykozúrie - cukru v moči pomocou testovacích prúžkov. Neustála kontrola správnej funkčnosti bezpečného chodu IP nemôže byť ponechaná na šesťročné dieťa, lebo si vyžaduje dôsledný nácvik zručností, ktoré vo všeobecnosti ovládajú iba špeciálne vyškolené dospelé osoby a bez problémov tieto úkony neovláda ani väčšina zdravotníckych pracovníkov pediatrickej kliniky vo FN Nitra. Práve z tohto dôvodu rodičia absolvujú opakované špecializované školenia, a zúčastňujú sa celoživotne edukačných školení, aby chod IP zvládali a dieťa nebolo v ohrození života. Pri aplikácii inzulínu pomocou IP môže u detí kedykoľvek prísť k vytiahnutiu či zalomeniu kanyly, k prerušenému, nedostatočnému prívodu inzulínu do podkožia, čo môže v krátkom čase spôsobiť rozvinutie akútnej, život ohrozujúcej diabetickej ketoacidózy s rozvratom vnútorného prostredia, alebo môže prísť k poruche elektronického zariadenia a chybu treba včas presne identifikovať. Naopak pri nadmerných dávkach účinkujúceho inzulínu je nutné korigovať jeho prísun, aby neprišlo k bezvedomiu a hypoglykemickej kóme. Hypoglykémia i diabetická ketoacidóza patria medzi časté a veľmi obávané akútne komplikácie, ktoré sú charakterizované ako život ohrozujúce stavy a vyžadujú si okamžitú intervenciu so zahájením prvej pomoci. Pri náhlom poklese glykémie pod 2,2 mmol je nevyhnutné okamžité zahájenie prvej pomoci prostredníctvom okamžitej subkutánnej aplikácie antihormónu prostredníctvom Hypo kitu, ktorý si vyžaduje presnú rýchlu prípravu a podanie pomocou striekačky so zatavenou ihlou.
Ďalej, nakoľko kompenzácia a dosahovanie metabolickej kompenzácie je striktne podmienené zostavou presného stravovacieho plánu podľa ordinovaných sacharidových jednotiek i glykemického indexu potravín, moja šesťročná dcéra rozhodne nie je schopná bez priamej pomoci dospelej osoby vykonávať úkony stravovania a pitného režimu, napríklad čítať zloženie potravín, zvládnuť nevyhnutné prevažovanie (kontrolu gramáže) sacharidového jedla pred konzumáciou, ani nie je schopná samostatne rozoznávať a orientovať sa v potravinových skupinách a manažovať započítateľné alebo voľné potraviny tak, aby bolo stravovanie časovo presne viazané na aplikáciu inzulínu. Nedokáže tiež posúdiť vrchol pôsobenia účinku inzulínu, ani nevie zhodnotiť faktor inzulínovej senzitivity, či inzulín/sacharidový pomer. Tiež nevie odhadnúť vhodnosť a intenzitu pohybovej aktivity, ktorá bezprostredne ovplyvňuje hladinu krvného cukru, ani nedokáže zvládať inzulínové korekcie a preliečenie hypoglykémie ihneď v úvode, ani nevie identifikovať varovné neurovegetatívne príznaky prichádzajúcej hypoglykémie.
Čo sa týka činností v oblasti osobnej hygieny, dcéra musí neustále striedať miesta vpichu/aplikácie kanyly, čiže často sa využíva miesto sedacieho svalu, ale i ramená, stehná - čo bez priamej pomoci zo strany opatrujúcej osoby môže spôsobiť aj pri bežnom obliekaní/vyzliekaní opakované vytrhnutie hadičky s prívodom inzulínu a bezprostredné riziko zdravotnej ujmy. Rovnako tak kúpanie a sprchovanie vyžaduje zabezpečenie inzulínovej pumpy pred poškodením odpojením, dôsledným zavedením krytky a následným zapájaním. Inzulínová pumpa a senzory musia byť správne umiestnené, zabezpečené a fixované pri osobnej hygiene, celkovom kúpeli, obliekaní, vyzliekaní, zmenách polohy, sedení, státí, pohybe, ale i počas spánku. Pri všetkých týchto činnostiach potrebuje jeho dcéra pomoc i dohľad opatrujúcej osoby a je na túto pomoc a dohľad odkázaná. Tiež nemôže ovládať signalizačné alarmy a nemôže vedieť zodpovedne zvážiť najvhodnejší terapeutický postup, ktorý si okamžite vyžaduje momentálna situácia a kombinácia spolupôsobenia rôznych faktorov.
V skratke, žalobcova dcéra má nielen výrazne obmedzenú schopnosť zvládať úkony liečebného režimu, ale je odkázaná na priamu pomoc a nepretržitý dohľad opatrujúcej osoby aj pri činnostiach, týkajúcich sa stravovania a pitného režimu, osobnej hygieny, pohybových aktivít a iných činností. S istým zjednodušením povedané, skutočnosť, že jeho dcéra dokáže sama pracovať s príborom a manipulovať s pohárom tekutiny nie je relevantným indikátorom jej odkázanosti na pomoc inej osoby, keďže túto pomoc nevyhnutne potrebuje pri určení toho, akú potravu, kedy a v akom rozsahu vôbec môže prijať.
Rodič sa musí venovať monitoringu glykémií počas dňa, ale i neustále počas noci (minimálne 2-3 kontroly), nakoľko u detí sa často vyskytujú nočné skryté hypoglykémie. Stravovanie so svojimi špecifikami/kalkuláciou sacharidových jednotiek/rešpektovaním nutričných potrieb, glykemických indexov potravín pri vhodnej voľbe bezpečných potravinových skupín s kontrolou gramáže konzumovaných potravín i adekvátnou bilanciou priebežného pitného režimu a pohybová aktivita predstavuje spolu s ordinovanou terapiou - aplikáciou inzulínu, zvládaním zdravotníckych pomôcok, selfmanažmentom a selfmonitoringom základné liečebné opatrenia, ktoré sú nepretržitou záťažou neustálych podmienok v porovnaní so starostlivosťou o deti bez diabetu. Okrem nutnosti zariadiť dohľad nad zdravotne bezpečným prostredím s ochranou dieťaťa i okolia je rodina neustále povinná navštevovať špecializované ambulancie a pracoviská v rôznych regiónoch SR, nakoľko Nitra nedisponuje svojim vlastným diabetológom. Navyše rodič okrem neustáleho harmonizovania glykémií musí chrániť dieťa pred nespravodlivou krutosťou neinformovaného okolia, nakoľko v dôsledku neochoty oboznámiť sa s problematikou diabetu deti s týmto zdravotným postihnutím bývajú vylúčené zo škôl i kultúrneho - spoločenského života a oznámením diagnózy sa rodina dostáva do stavu ekonomickej odkázanosti.“
Podľa najvyššieho súdu „v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska správa) o poklese schopnosti vykonávať pracovnú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu“ (R 77/2012, rozsudok z 25. mája 2011, sp. zn. 9 Sžso 24/2011).
Závery Posudku vo vzťahu k miere odkázanosti dcéry žalobcu na pomoc, resp. dohľad a opatrovanie inou fyzickou osobou nezodpovedajú skutočnému stavu.
Vo vzťahu k základnej argumentácii správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí - t.j. argumentácii, že nemožno dospieť k záveru o odkázanosti, nakoľko zákon neposkytuje nárok na dávku pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti, ani pri úkonoch, zodpovedajúcich bežnej starostlivosti - si žalobca dovoľuje odkázať na závery najvyššieho súdu, ktorý v menej závažnom prípade zdravotného postihnutia uviedol nasledovné: „...maloletá T. K. v tomto prípade potrebuje pomoc pri podávaní jedla a pití, pretože si sama nevie určiť koľko a čoho môže zjesť. Nemožno sa preto stotožniť s názorom žalovaného, že pomoc pri príprave akejkoľvek stravy, bez ohľadu na jej špecifickosť, pri šesťročnom dieťati je bežná rodičovská starostlivosť. (...) Okrem toho je podľa lekára nutný aj dohľad a celodenné sledovanie dieťaťa. K námietke žalovaného, že aplikácia inzulínu subkutánne je zdravotníckym úkonom, ktorý žalovaný nezabezpečuje, Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že táto skutočnosť je irelevantná, pretože okrem aplikácie inzulínu v danom prípade je nutné vykonávať dohľad, ktorý má podľa lekára vykonávať osoba pripravujúca diétu a dávky potrebných živín počas dňa a vykonávajúca korekciu inzulínu. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade dieťa potrebuje opatrovanie (...).“ (4Sžso/2/2009)
Pokiaľ ide o tú časť argumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ktorá odkazuje na služby ošetrovateľských agentúr, tá - okrem už avizovaného rozporu s kapitolou IV. prílohy 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý výslovne odkazuje na osobitnú starostlivosť rodičov - absolútne nezohľadňuje povahu úkonov a činností, pri ktorých dcéra žalobcu potrebuje pomoc, resp. dohľad. Ide o také sofistikované úkony v rámci dodržiavania liečebného režimu, úkony vyžadujúce celonočnú pozornosť a/alebo o úkony takej intímnej povahy, že je nepredstaviteľné, aby pri nich rodičov efektívne nahradili „externí“ ošetrovatelia. Žalobca si tu dovoľuje odkázať na bod 2.3 žaloby, v ktorom podrobne popisuje rozsah a povahu úkonov, ktoré v rámci pomoci a dohľadu poskytuje on a jeho manželka ich maloletej dcére.
Nad rámec uvedeného žalobca zdôrazňuje, že zo systematiky a štruktúry príspevkov slúžiacich na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vyplýva, že príspevok na opateru slúži na kompenzáciu aj v tých situáciách, keď nie je možné žiadať o príspevok na osobnú asistenciu. Ten je totiž, okrem iného, vylúčený v prípade, ak osobnú asistenciu vykonáva rodič dieťaťa s ŤŽP vo veku od šiestich do osemnástich rokov veku. Inými slovami, ak by tie úkony, ktoré dnes svojej dcére zabezpečujú jej rodičia, vykonával osobný asistent, príspevok na osobnú asistenciu by nepochybne presiahol výšku príspevku na opateru. Nie je únosné, aby v situácii, keď tieto úkony pomoci a dohľadu vykonávajú rodičia dieťaťa s ŤŽP, a to s nižšími nákladmi pre štát, než aké by musel znášať v prípade osobnej asistenciou inou osobou, sa správne orgány rozhodli pre nulovú kompenzáciu.
V kontexte veci považuje žalobca za dôležité upriamiť pozornosť súdu aj na nasledovné aspekty. Po prvé, záver Posudku, prevzatý správnymi orgánmi, že dcéra žalobcu disponuje takmer 100% samostatnosťou pri výkone základných sebaobslužných činností (115 bodov zo 120) je absurdný a nielen skutkovo, ale aj právne neudržateľný. Skutková neudržateľnosť celkom zjavne vyplýva tak zo 60% miery funkčnej poruchy, ako aj z rozsahu a povahy starostlivosti, na ktorú je dcéra žalobcu odkázaná a ktorá je podrobne popísaná v bode 2.3 žaloby. Právna neudržateľnosť je daná svojvoľným nahradením potreby dohľadu pri referenčných činnostiach podľa dvanásteho bodu Prílohy potrebou pomoci.
Vo vzťahu ku komplexnému posudku Krajský súd v Banskej Bystrici správne upozorňuje, že Posudok ako taký síce nie je predmetom súdneho prieskumu, „jeho vecnú správnosť však súd posudzuje v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané (Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 2/2005, správne právo, s. 43-45).“ (24Sa/6/2017, bod 49)
Po druhé, najvyšší súd štandardne používa metódu ústavne konformného výkladu, idúc pritom ponad formalistickú aplikáciu zákona v prípade, ak takáto aplikácia nezohľadňuje ústavné imperatívy. Z množstva relevantných príkladov možno uviesť napríklad, ale nielen rozhodovanie o dôchodkovom zabezpečení tzv. federálnych dôchodcov (napr. rozsudok NS SR 9 So 124/2013 a súvisiaca judikatúra). Vo veci, ktorá je predmetom žaloby, výklad a aplikácia zákonnej úpravy správnymi orgánmi celkom jednoznačne odporuje požiadavkám na zabezpečenie osobitnej starostlivosti deťom so špecifickými zdravotnými potrebami, resp. ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú súčasťou tak Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj Ústavy. Tá v čl. 41 ods. 5 ustanovuje, že rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu. Podrobnejšie a konkrétnejšie vymedzenie tzv. pozitívneho záväzku štátu je obsiahnuté v čl. 23 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý ustanovuje, že zmluvné štáty „uznávajú právo postihnutého dieťaťa na zvláštnu starostlivosť. V závislosti od rozsahu existujúcich zdrojov musia oprávnenému dieťaťu a osobám, ktoré sa oň starajú, poskytnúť podporu a pomoc, o ktorú sú požiadané a ktorá zodpovedá stavu dieťaťa a situácii rodičov alebo iných osôb, ktoré sa o dieťa starajú.“ K
splneniu tohto pozitívneho záväzku štátu postupom a rozhodnutím správnych orgánov nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov sú splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) S. s. p.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03. 05. 2020 uviedol, že na základe toho bol opätovne posúdený jej zdravotný stav (lekársky posudok zo dňa 09. 01. 2020) a dňa 10. 01. 2020 bolo žalovaným vydané stanovisko č. 2020/2339, v ktorom sa uvádza, že posudkový lekár žalovaného sa pri hodnotení záverov stotožnil s posúdením prvostupňového správneho orgánu, použil lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácií, zistené skutočnosti a informácie uvádzané v odvolení objektivizoval odbornými lekárskymi nálezmi pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách a skonštatoval, že po sčítaní dosiahnutých bodov (115) je stupeň odkázanosti posudzovanej maloletej na pomoc inej fyzickej osoby I, čo znamená, že nepodmieňuje jej odkázanosť na opatrovanie, a preto zostal v platnosti komplexný posudok vydaný prvostupňovým správnym orgánom.
V súvislosti s lekárskou správou MUDr. Andreja Morvaya, na ktorú žalobca poukazuje, žalovaný uvádza, že jediný, kto je výlučne oprávnený a odborne spôsobilý zhodnotiť odkázanosť posudzovanej osoby na opatrovanie je v zmysle § 63 ods. 1 ZoPPKŤZP posudkový lekár správneho orgánu, pričom nie je povinný vo svojej posudkovej činnosti rešpektovať odporúčania odborných lekárov smerujúcich k návrhu kompenzácií, resp. odkázanosti nakoľko v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti povinnosťou lekárov špecialistov je objektívne a úplné vyšetrenie zdravotného stavu vyšetrovaného pacienta a jeho zdokumentovanie vo forme lekárskej správy a nie vyjadrovanie sa k jednotlivým druhom kompenzácií. Žalovaný zdôrazňuje, že odborní lekári nemajú žiadne zákonné kompetencie vyjadrovať sa k jednotlivým druhom odkázanosti v zmysle predmetného zákona oPPKŤZP. V tejto súvislosti opätovne poukazujeme na skutočnosť, že posudkoví lekári dotknutých správnych orgánov nezávisle od seba dospeli k záveru, že stupeň odkázanosti posudzovanej maloletej na pomoc inej fyzickej osoby je I, čo znamená, že nepodmieňuje jej odkázanosť na opatrovanie.
V ďalšom rade, nie je možné súhlasiť s námietkou žalobcu ohľadom toho, že posudzovaná maloletá je odkázaná na nepretržitý dohľad. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že z podkladov rozhodnutia nevyplýva, že u posudzovanej maloletej je potrebný 24 hodinový nepretržitý monitoring glykemických variácií, to znamená, že by každých 15 - 30 minút bolo potrebné monitorovanie hladiny cukru v krvi. Taktiež z dokumentácie nevyplýva, že by posudzovaná maloletá vyžadovala nepretržitú kontinuálnu aplikáciu inzulínu (v 15 - 30 minútových intervaloch). Podobne, nebolo preukázané, že by bolo potrebné, aby žalobca ako rodič posudzovanej maloletej nepretržite 24 hodín denne, resp. každú minútu vyhodnocoval namerané ukazovatele na inzulínovej pumpe, ktorú má posudzovaná maloletá. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že v danom prípade nebol preukázaný nevyhnutný atribút na dosiahnutie počtu bodov 0 pri posúdení dohľadu podľa prílohy č. 3 písm. A bodu 12 k zákonu o sociálnych službách, a to atribút „nepretržitosti“. Podobne, nebola preukázaná ani skutočnosť, že by posudzovaná maloletá vyžadovala dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1- 11 prílohy č. 3 písm. A k zákonu o sociálnych službách. Z uvedených dôvodov nie je možné prijať záver o dosiahnutí 0 bodov, resp. o dosiahnutí VI stupňa odkázanosti posudzovanej maloletej na pomoc inej fyzickej osoby, t.j. o jej odkázanosti na opatrovanie v zmysle § 14 ods. 4 ZoPPKŤZP.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril dňa 06. 07. 2020, kde okrem iného uviedol, že prenos decíznej právomoci zo správneho orgánu na posudkového lekára odporuje základným zásadám správneho konania, zneniu a účelu Správneho poriadku, a rovnako tak aj širšie konotovaným požiadavkám, vrátane viazanosti orgánov verejnej moci právom (princíp legality) či ústavnej záruky dostupnosti súdnej ochrany voči správnym rozhodnutiam. Ak by sa mala presadiť argumentácia žalovaného, znamenalo by to, že ak raz posudkový lekár nenavrhne priznať príspevok na opatrovanie, ani správny orgán, ani správny súd s tým už nemajú čo urobiť, vec je definitívne rozhodnutá. Presne tomuto záveru nasvedčuje aj tvrdenie žalovaného, že rovnako ako správny orgán, ani „súd si nemôže sám zhodnotiť odkázanosť osoby na pomoc inej fyzickej osoby“ a ak tak urobí, ide o „neprípustné dotváranie si práva súdom“ (s. 6. vyjadrenia).
Žalobca tieto tvrdenia považuje za absolútne neudržateľné a neprípustne zasahujúce do právomoci správneho súdu, ktorej súčasťou je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) aj skúmanie, „či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné
námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu“ (R 77/2012, rozsudok z 25. mája 2011, sp. zn. 9 Sžso 24/2011).
5. Krajský súd v Nitre ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný, na konanie preskúmať napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu.
Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom prieskumu, vec prejednal na pojednávaní a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania ako aj obsahom administratívneho spisu, dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
6. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. 23Sa/15/2020-106 zo dňa 20. 11. 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 01. 2020 ako i prvostupňové rozhodnutie zo dňa 28. 10. 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a žiadal napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
8. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, keď mu vytýkal neposudzovanie žiadosti žalobcu cez prizmu Dohovoru o právach dieťaťa. Argumentoval tým, že pri rozhodovaní a posudzovaní žiadostí o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie je jediným relevantným podkladom komplexný posudok o zdravotnom stave posudzovanej osoby, ktorého podkladmi sú lekársky posudok vydaný podľa § 11 ods. 1 a posudkový záver podľa § 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. V predmetnej veci z lekárskeho posudku ako podkladu pre komplexný posudok vyplynulo, že rozsah pomoci inou fyzickou osobou je na úrovni I. stupňa odkázanosti, s počtom bodov 115 z možných, maloletá tak nespĺňala ustanovené zákonné podmienky na poskytnutie žalobcom žiadaného peňažného príspevku.
Ďalej sťažovateľ namietal, že krajský súd opomenul aplikáciu ustanovení § 49 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. pri posudzovaní odkázanosti keď sa nestotožnil so závermi lekárskych posudkov. Ďalej namietal, že správny súd aplikoval na prejednávanú vec zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý sa nevzťahuje na právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
9. Podľa názoru sťažovateľa sa krajský súd odklonil o ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu a pri preskúmavaní rozhodnutia prekročil svoju právomoc. Poukazoval na mnohé rozhodnutia Najvyššie súdu SR.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 03.08.2021 uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny v celom rozsahu a kasačná sťažnosť je nedôvodná. Podľa žalobcu sťažovateľ neuviedol, v čom konkrétne mal správny súd pri aplikácii Dohovoru o právach dieťaťa pochybiť. Napadnutý rozsudok je podľa žalobcu v súlade s ustálenou praxou kasačného súdu, lebo hoci žalovaný poukazuje na viacero predošlých rozhodnutí najvyššieho súdu, vyvodzuje z nich nesprávne názory, resp. sa na danú vec nevzťahujú. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie sp. zn. 4Sžso/2/2009, ktoré sa má týkať analogických skutkových právnych okolností a ktorým najvyšší súd priznal ochranu totožnému nároku, aký si uplatňuje žalobca. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a žalovanému uložiť povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu trov konania kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a pripojeného administratívneho spisu zistil, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
12. Správny súd vyhovel žalobe žalobcu a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného. V odôvodnení uviedol, že čo sa týka bodu 11 prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. - dodržiavanie liečebného režimu,
okrem iného správne dávkovanie, kontrola inzulínovej pumpy, vyhodnocovanie merania, dodržiavanie diéty, nie je v schopnosti 6-ročného dieťaťa, pretože v prípade nezabezpečenia starostlivosti, keď je osoba odkázaná na podávanie základného lieku, nepodanie ktorého môže mať pre ňu fatálne následky, je potrebné vyhodnotiť ako odkázanosť pri viacerých činnostiach, čo vedie k záveru o potrebe nepretržitého dohľadu pri bode 12, teda stupňa odkázanosti VI.
13. Kasačný súd sa s týmto posúdením veci zo strany správneho súdu nestotožnil. Aby bola potvrdená potreba dohľadu nad maloletou so skóre 0 bodov, čím by bol jej stupeň odkázanosti VI a bola by tak odkázaná na opatrovania podľa § 14 ods. 4 z. č. 447/2008 Z. z., musela by byť odkázaná na nepretržitý dohľad pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3, nielen pri „viacerých“, ako to bez ďalšieho vysvetlenia uviedol správny súd.
14. Príloha č. 3 písm. A zákona č. 448/2008 Z. z. uvádza konkrétne činnosti, pri ktorých sa posudzuje odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Tieto jednotlivé činnosti sú zoskupené do jednotlivých skupín, ktoré označené bodmi 1 až 11, v rámci ktorých sú uvedené jednotlivé úkony. Každý jednotlivý úkon sa ohodnotí a v prípade odkázanosti fyzickej osoby pri väčšine týchto jednotlivých úkonov v konkrétnej skupine sa fyzická osoba ohodnotí počtom bodov 0. Ak je odkázaná na pomoc pri konkrétnom počte úkonov (v závislosti od toho, aký počet je uvedený v jednotlivej skupine činností), fyzická osoba dosiahne 5 bodov. Pokiaľ fyzická osoba je schopná vykonávať všetky úkony v rámci konkrétnej činnosti, dosiahne počet bodov 10. Ak fyzická osoba v 12 bode prílohy dosiahne 0 bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté v bodoch 1 až 11 sa neprihliada (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z.).
15. Čo sa týka dodržiavania liečebného režimu (bod 11 prílohy č. 3 písm. A), u maloletej bola preukázaná potreba pomoci pri vykonávaní úkonov dodržiavania liečebného režimu a to pri aplikácii podkožných injekcií (v danom prípade obsluhovania inzulínovej pumpy a kanyly) a pri dodržiavaní diéty. V týchto prípadoch maloletá potrebuje pomoc inej fyzickej osoby naviac od zdravých detí v jej veku a preto na túto pomoc inej fyzickej osoby je potrebné prihliadať. V týchto prípadoch je maloletá odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.
16. Zo záznamu posudzovania odkázanosti maloletej na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach vyplýva, že v bodoch 1 až 10 získala maloletá za každý tento bod plných 10 bodov. Kasačný súd sa s týmto posúdením stotožnil, pretože v lekárskych správach nemala zdokumentované žiadne pohybové poruchy (poruchy pohyblivosti na horných a dolných končatinách, poruchy jemnej motoriky a úchopu), zmyslové poruchy, poruchy kontinencie a duševné poruchy.
17. Z lekárskych nálezov, ktoré predložil žalobca do administratívneho spisu, ďalej nevyplývajú žiadne také postihnutia u maloletej, ktoré by indikovali dohľad inej fyzickej osoby pri vykonávaní jednotlivých činností podľa bodov 1-10 prílohy č. 3 v porovnaní so zdravým dieťaťom rovnakého veku. Nebolo preukázané, že by maloletá potrebovala nepretržitý dohľad pri stravovaní a pitnom režime, vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva, pri osobnej hygiene, celkovom kúpeli, v obliekaní a vyzliekaní, zmene polohy, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či po rovine a orientácii v prostredí. To, že maloletá je sebestačná v týchto oblastiach na rovnakom základe ako maloleté dieťa rovnakého veku, vyplýva z lekárskych nálezov predložených žalobcom, napríklad z lekárskeho nálezu MUDr. Čaradskej z 02. 07. 2019, MUDr. Morvayovej z 15. 07. 2019 a 08. 11. 2019, ako aj zo správy z diagnostického vyšetrenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Nitra zo dňa 10. 05. 2019. Nepretržitý dohľad inej fyzickej osoby pri týchto činnostiach nebol u maloletej diagnostikovaný.
18. Aby bola maloletá posúdená ako osoba odkázaná na opatrovanie, stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby musí byť V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z. z. Podľa prílohy č. 3 písm. B zákona č. 448/2008 Z. z. by tak musela maloletá dosiahnuť maximálne 44 bodov a minimálne 0 bodov. Keďže v bodoch 1 až 11 dosiahla spolu 105 bodov, bola by odkázaná na opatrovanie len vtedy, ak by v bode 12 (potreba dohľadu) dosiahla 0 bodov, teda bola by preukázaná potreba nepretržitého dohľadu pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 Tak by bol jej stupeň odkázanosti VI a na body dosiahnuté v predchádzajúcich bodoch by sa neprihliadalo (§ 49 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z. Potreba dohľadu bola preukázaná len pri činnostiach uvedených v bode 11 (dodržiavanie liečebného režimu), pri ktorý ch je čiastočne potrebná pomoc inej fyzickej osoby, a tam je dohľad potrebný. U ďalších 10 činností
stanovených podľa jednotlivých bodov tejto prílohy, potreba nepretržitého dohľadu nebola zistená. Uvedené preukazuje aj záver prepúšťacej správy Národného endokrinologického a diabetologického ústavu n. o. so sídlom v Ľubochni zo dňa 04. 08. 2019, z ktorej jedinej vyplýva určitý liečebný režim maloletej, a to tak, že potrebuje minimálne 4x denne merať hladinu cukru v krvi, potrebuje prepichovať kanylu každé 2-3 dni, potrebuje od rodičov sťahovať výsledky z 1P do domáceho počítača najskôr po týždni a potom Ix mesačne a udržiavať glykémiu pod 9 mmol/1 a špeciálne úkony pri vyššej pohybovej aktivite, hyperglykémii a hypoglykémii. Uvedené znamená, že rodičia v rámci liečebného režimu (bod 11 prílohy č. 3) majú povinnosť dodržiavať takto určené pokyny špecializovaných lekárov, podávať lieky v správnych dávkach, dodržiavať ich pravidelné užívanie, aplikovať kanylu a ďalšie podporné činnosti, napríklad sledovať správy v počítači. Avšak uvedené nepredpokladá potrebu nepretržitého dohľadu pri väčšine činností uvedených v prílohe č. 3: pri stravovaní a pitnom režime (dodržiavanie diéty bolo ohodnotené v bode 11 ako súčasť dodržiavania liečebného režimu), pri vyprázdňovaní močového mechúra a hrubého čreva, pri osobnej hygiene a celkovom kúpeli, pri obliekaní a vyzliekaní, zmene polohy, pri sedení a státí, pohybe na rovine a po schodoch či orientácii v prostredí.
19. Predloženými lekárskymi nálezmi nebolo preukázané, že by maloletá vyžadovala dohľad pri väčšine činností relevantných pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a preto správne prvostupňový správny orgán v bode 12 (Potreba dohľadu) neurčil maloletému dieťaťu počet bodov 0.
20. Správny súd v napadnutom rozsudku konštatoval nesprávne právne posúdenie veci zo strany žalovaného. Uviedol, že žalovaný síce aplikoval správny právny predpis (zákon č. 447/2008 Z. z.), avšak neaplikoval Dohovor o právach dieťaťa, ktorý má prednosť pred zákonmi a zákon č. 447/2008 Z. z. (§ 14 ods. 2, § 40 ods. 1, § 39 ods. 1,2) nezabezpečuje taký rozsah práv, aký predpokladá Dohovor o právach dieťaťa. Kasačný súd uvádza, že toto konštatovanie je bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k ustanoveniam zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré správny súd uviedol ako rozporné s uvedeným dohovorom. Samotné poukazovanie na to, že dieťaťu, ktoré nedokáže čítať a počítať, teda nedokáže analyzovať namerané hodnoty glykémie, je potrebné poskytovať zvláštnu opateru, je samo o sebe v súlade s etickými normami, avšak vo vzťahu k namietanému rozporu zákona č. 447/2008 Z. z. s Dohovorom o právach dieťaťa nemá konkrétnu výpovednú hodnotu.
21. Takýto právny názor správneho súdu je ničím neodôvodnený a teda arbitrárny. Naopak, podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR II. ÚS 47/97 pokiaľ ide o právny poriadok Slovenskej republiky, viaceré záväzky' Dohovoru sú obsiahnuté v Ústave a zároveň sú jednotlivé záväzky v celom rozsahu implementované v osobitných zákonoch. Pojem najlepšieho záujmu dieťaťa a všetky ustanovenia Dohovoru sú v slovenskej vnútroštátnej právnej úprave plne rešpektované. Z Dohovoru, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku, vyplýva pozitívny záväzok štátu urobiť opatrenia, prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť svoje práva zaručené týmto Dohovorom. Jedným z množstva právnych predpisov, implementujúcich záväzky Dohovoru, je i zákon č. 447/2008 Z. z., ktorý záväzky Dohovoru implementuje v konkrétnej oblasti kompenzácií. Zákon č. 447/2008 Z. z. komplexným spôsobom zakotvuje hmotné a procesné práva a povinnosti účastníkov konania, s prihliadnutím na potreby fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, vrátane maloletých.
22. Kasačný súd má za to, že správny súd pochybil, keď uviedol, že pri aplikácii tohto zákona prichádzajú do úvahy viaceré výklady. Správny súd neuviedol, aké (rozporné) výklady konkrétne ustanovenie zákona umožňuje. Kasačný súd dodáva, že zákon č. 447/2008 Z. z. je dostatočne určitý a výkladovo zrozumiteľný, čo napokon vyplýva aj z rozsiahlej rozhodovacej činnosti správnych súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.
23. Kasačný súd sa nestotožnil ani s názorom správneho súdu, že správna úvaha žalovaného je nelogická, keď uvádza, že maloletá potrebuje dohľad dospelej osoby ako dieťa porovnateľné jej veku, ale na druhej strane konštatuje, že je u nej nevyhnutný dohľad pri meraní cukru, vyhodnotení uskutočneného merania a navolení inzulínových jednotiek. Ako bolo vyššie uvedené, a na čo poukázal aj žalovaný v kasačnej sťažnosti, v danom prípade je potrebné aplikovať § 49 ods. 13 zákona č. 448/2008 Z. z. ako aj § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. Bolo povinnosťou žalovaného neprihliadať na potrebu pomoci maloletej, ktorá vyplýva z rodičovskej starostlivosti poskytovanej neplnoletej fyzickej osobe rovnakého veku (napríklad pomoc pri obliekaní, vyprázdňovaní, celkovom kúpeli, atď.). Je však povinnosťou žalovaného prihliadať na takú starostlivosť o maloletú, ktorá pramení z jej špecifického
ochorenia a teda že maloletá v určitej oblasti potrebuje špeciálnu pomoc naviac od zdravých detí. Na takúto pomoc žalovaný aj prihliadol a uviedol ako potrebu merania hladiny cukru v krvi, upravovania jednotiek aplikovaného inzulínu a dodržiavania diéty, čo zhodnotil v ohodnotení činností pod bodom 11
- dodržiavanie liečebného režimu.
24. Správny súd nesprávne právne vec posúdil aj z toho dôvodu, že na daný prípad aplikoval prílohu č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to konkrétne kapitolu IV choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok. Čo sa týka prílohy č. 2 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, treba uviesť, že v tejto prílohe uvedené choroby a stavy, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, predstavujú osobitnú kategóriu, ktorá je relevantná pre dôchodkové poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení a preto nie je možné aplikovať tieto ustanovenia v konaní podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Len na okraj kasačný súd uvádza, že choroba, na ktorú správny súd nesprávne aplikoval prílohu č. 2 k zákonu o sociálnom poistení („choroby žliaz s vnútorným vylučovaním, výživy a premeny látok...“), bola v lekárskom posudku druhostupňového správneho orgánu zo dňa 09.01.2020 zohľadnená ako Endokrinné poruchy podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Odkazy na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, či už v žalobe alebo v napadnutom rozsudku krajského súdu sú neadekvátne, pretože nesúvisia s posudzovaním osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri posudzovaní jej odkázanosti na opatrovanie.
25. Záver správneho súdu o potrebe nepretržitého dohľadu pri väčšine činností uvedených v bodoch 1 až 11 prílohy č. 3 je možné prijať len na základe dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. Keďže sa jedná o odbornú lekársku otázku, musí ísť o dôkazy medicínskeho charakteru. Lekársky nález, podľa ktorého maloletá používa inzulínovú pumpu, nevie rozpoznať dôsledky svojho ochorenia, nevie si sama podávať inzulín a nevie analyzovať namerané hodnoty glykémie ani aplikovať správne množstvo inzulínu, však sám o sebe nestačí pre prijatie takého záveru. Tieto popísané činnosti sú činnosťami dodržiavania liečebného režimu. V tejto skupine činností je potrebný dohľad, avšak v ostatných činnostiach uvedených pod bodmi 1 až 10 prílohy č. 3 už jeho potreba lekárskymi nálezmi nebola zistená. Samotná odkázanosť na pomoc v tejto parciálnej skupine činností a potreba dohľadu pri týchto činnostiach nie je dôvodom na konštatovanie potreby nepretržitého dohľadu pri väčšine činností maloletej, ako to v žalobe tvrdil žalobca.
26. Nebolo predloženými lekárskymi nálezmi preukázané tvrdenie žalobcu, že postihnutie jeho dcéry vyžaduje dohľad nepretržitým 24-hodinovým monitorovaním glykemických variácií ani iným nepretržitým dohľadom, napríklad nepretržitou aplikáciou inzulínu. Nie je tiež odborne zdokumentované, že je potrebné neustále vyhodnocovať namerané ukazovatele.
27. Pokiaľ žalobca v žalobe poukazoval na lekársku správu detského endokrinológa a diabetológa MUDr. Andreja Morvaya, kasačný súd uvádza, že táto správa nie je nijako identifikovaná a lekársky nález citovaného lekára sa nenachádza v administratívnom spise medzi lekárskymi nálezmi, ktoré predložil žalobca do administratívneho konania, ani v súdnom spise.
28. Nie je správny názor žalobcu, že žalovaný stotožnil termíny dohľad a pomoc. Dohľad zakotvený v prílohe č. 3 písm. A bod 12 zákona č. 448/2008 Z. z. znamená pozorovanie, dozor či kontrolu zaisťujúcu dodržiavanie príkazov, noriem či predpisov. Termín pomoc je použitý pri definícii opatrovania podľa § 39 ods. 1 z. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4. Pri opatrovaní je nevyhnutné prihliadať na stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, pretože nie každá fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie. Samotné opatrovanie znamená úplnú pomoc pri bežných denných úkonoch osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré ich nevedia vzhľadom na svoje postihnutie zvládnuť, a to s prihliadnutím na základný účel opatrovania, t. j. zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s cieľom zotrvať v domácom prostredí. Predmetom preskúmavaného rozhodnutia bolo rozhodovanie o príspevku na opatrovanie, teda bolo posudzované, či je maloletá odkázaná na opatrovanie, teda či potrebuje úplnú pomoc pri bežných každodenných úkonoch. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pojem dohľad je užšia kategória ako pojem opatrovanie.
29. Čo sa týka námietok ohľadne zavádzania inzulínovej pumpy a pomoci pri obliekaní a vyzliekaní z toho dôvodu, že je potrebné inzulínovú pumpu vždy správne fixovať, kasačný súd konštatuje, že uvedené
činnosti spadajú pod činnosti, na ktoré nie je možné prihliadnuť podľa § 14 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože každé 6 ročné dieťa potrebuje čiastočnú pomoc pri osobnej hygiene, celkovom kúpeli či obliekaní a vyzliekaní, pričom samotné riadne fixovanie pumpy, rovnako ako dodržiavanie diéty, spadá pod pomoc pri dodržiavaní liečebného režimu.
30. Krajský súd po zrušení rozsudku č. 23Sa/15/2020-106 zo dňa 30. 11. 2020 rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR č. 7Sk/82/2021 opätovne prejednal vec na pojednávaní a oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.
31. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie kasačného súdu je pre správny súd záväzné, v rozsahu konkrétnych právnych záverov, ktoré sa týkajú posúdenia odkázanosti maloletej dcéry žalobcu, avšak kasačný súd sa nijako nezaoberal zásadnými procesnými pochybeniami správnych orgánov, ktoré žalobca riadne a včas namietal, a to nielen v správnej žalobe ale už aj v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Tieto procesné vady správneho orgánu opakovane namietal. Tejto otázke sa pridržiava svojich písomných vyjadrení a svoju výpoveď dopĺňa o to, že podľa názorovo vo viacerých rozhodnutiach NSSR, že súčasťou právomoci správneho súdu je aj skúmanie, či pri posudzovaní boli brané do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, teda či posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu. V danom prípade dokazovanie nebolo vykonané v patričnom rozsahu. Dal do pozornosti správneho súdu aj záver samotného kasačného súdu, ktorý pripomína, že podľa § 13 ods. 5 zákona sa posudková činnosť vykonáva za účasti dotknutej osoby, resp. zákonného zástupcu a v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava. K tomuto takisto nedošlo v danom prípade. Takisto i účasť žalobcu na zisťovaní skutkového stavu veci bola obmedzená na návštevu úradu, kde akýkoľvek jeho pokus meritórne podmienky bol úradníkom okamžite zastavený s tým, že zisťovanie spočíva len vo vyplnení dotazníka a ten pripúšťa odpovede áno, nie, a to v danej veci je absolútne nedostatočné. Správne orgány teda pochybili v samotnom procese zisťovania skutkového stavu, keď tento skutkový stav vôbec nezisťovali. Ďalej zástupca žalobcu namietal, že bol doručený komplexný posudok súčasne s rozhodnutím, t.j. bez možnosti sa s ním v priebehu konania oboznámiť a efektívne sa k nemu vyjadriť. Žalobca nemal žiadnu možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia. Žalovaný, rovnako aj prvostupňový správny orgán, boli viazaní povinnosťou riadne zistiť skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Hodnotenie podkladov pre vydanie rozhodnutia, spolu s uvedením toho, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, musí byť súčasťou odôvodnenia správneho rozhodnutia. Tieto povinnosti si žalovaný správny orgán nesplnil.
Zástupca žalobcu poukázal ďalej na to, že správny súd sa v ďalšom priebehu konania nemá dôvod zaoberať sa meritórnym posúdením odkázanosti, pretože to mal primárne posúdiť v súlade so zákonom žalovaný. To sa mu však nepodarilo. Poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. č. 9Sžsk/120/2018, ktorý ukladá povinnosť žalovanému v dávkových konaniach plne zohľadňovať a rešpektovať § 3 ods. 2 správneho poriadku. V tomto rozhodnutí ešte pri menšej miere procesných vád ako namieta žalobca v tomto konaní, odvolací súd dospel k záveru, že došlo k zásahu do práv účastníka konania na súdnu a inú právnu ochranu. Žalobca je toho názoru, že sú splnené zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nesúlad postupu žalovaného so zákonom.
32. Zástupca žalovaného uviedol, že námietky, ktoré prednáša právny zástupca žalobcu neboli predmetom rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR a ani správny súd a ani kasačný súd nie sú viazaní všetkými žalobnými bodmi žalobcu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
33. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, opätovne dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení po konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, alebo opatrenia vo veci samej. Zároveň zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP, § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) a vec vrátil orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).
34. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotný postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotný postihnutím so sprievodcov, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. Cieľom úpravy týchto právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 2 ods. 1,2,3 zákona č. 447/2008 Z.z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu na účely tohto zákona sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu ( § 23 ods. 2 písm. e/ druhý bod, § 53 ods. 2 a § 54 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnom právnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobu bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
Podľa § 40 ods. 1 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila 6 rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoby uvedená v ods. 3,4 možno fyzickej osobe, ktorá opatruje poskytnúť peňažný príspevok.
Na konanie vo veciach kompenzácie o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok).
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s občanmi a organizáciami a dať im vždy príležitosť aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Občanom a organizáciám musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je len viazaný návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy, vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa názoru správneho súdu žalovaný správny orgán ako i prvostupňový
správny orgán nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem. I napriek tomu, že sa dožadoval žalobca osobnej prítomnosti pri posudzovaní zdravotného stavu maloletej dcéry, toto jeho právo zostalo správnym orgánom nepovšimnuté, taktiež nemal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia.
Vychádzajúc z právnej úpravy správny orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti fyzickej osoby na priznanie príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím napriek tomu, že ide o dávku fakultatívnu, je povinný postupovať zákonným spôsobom a aplikujúc relevantnú právnu úpravu vykonať jej výklad konformným spôsobom sledujúc vôľu zákonodarcu v kontexte právnej úpravy na vec sa vzťahujúcej.
Z uvedených dôvodov bolo povinnosťou žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu v danom prípade prizvať na posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na opatrovanie jednak žiadateľa ako aj maloleté dieťa, ktorej sa opatrovanie týka. Podkladom pre vydanie rozhodnutia je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1, čo však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť vo veci materiálnu pravdu v zmysle § 32 správneho poriadku a za tým účelom vykonať aj iné dôkazy, potreba ktorých víde v konaní na javo, predovšetkým ak sú navrhované účastníkom konania, v rámci celého správneho konania, ako aj v odvolacom konaní. Pokiaľ zákonodarca ustanovuje, že podkladom rozhodnutia v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. je komplexný posudok vypracovaný podľa § 15 ods. 1 a v právnej norme § 15 ods. 1 ustanovuje, že správny orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9, podkladom komplexného posudku je lekársky posudok a súčasný posudkový záver podľa § 13 ods. 9, ktorý správny orgán môže ustáliť len postupom v súlade s právnou úpravou v § 13, a preto pre prijatie takéhoto posudkového záveru zákonodarca predpokladá vykonanie sociálnej posudkovej činnosti, ktorá v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 13 ods. 5 sa vykonáva za účasti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie. Sociálna posudková činnosť sa môže vykonávať aj za účasti fyzickej osoby, ktorú si fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím určí a aj v prostredí, v ktorom sa fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím obvykle zdržiava.
Z vykonaného dokazovania správny súd mal za preukázané, že by podkladom pre vydanie rozhodnutia bola vykonaná sociálna posudková činnosť v dostatočnom rozsahu, bez prítomnosti žalobcu, i keď o to výslovne žiadal. Z toho dôvodu považoval správny súd námietku žalobcu, ktorý namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu za dôvodu, a preto rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.
39. V ďalšom konaní, po vrátení veci súdom, bude povinnosťou orgánu verejnej správy opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotnej postihnutej osoby v súlade s vysloveným názorom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a svoje rozhodnutie odôvodniť riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom orgán verejnej správy sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými v odvolaní a v správnej žalobe.
40. Žalobca, ktorý bol v konaní úspešný, súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.