Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/10/2009

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jany Baricovej, v právnej veci

žalobkyne: Mgr. M. D., právne zastúpenej JUDr. E. B., proti žalovanému: Ústredie práce,

sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. AA/2008/07539-NSVOPPK/Mik zo dňa 6. júna 2008, o odvolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -47 z 22. októbra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

22. októbra 2008, č.k. -47, p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala

preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. júna 2008

č. AA/2008/07539-NSVOPPK/Mik, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (ÚPSVaR Trenčín, pracovisko Dubnica nad

Váhom č. 025003/B2006-PPK/BRE-07592 z 28. apríla 2006) o nevyhovení žiadosti

žalobkyne zo dňa 31. januára 2006 o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu motorového

vozidla.

Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalovaný po zrušení jeho pôvodného

rozhodnutia zo dňa 28. júna 2006 rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa

31. januára 2008 opäť posudzoval mieru funkčnej poruchy žalobkyne. V novom posudku

zo dňa 3. júna 2008, ktorý sa stal podkladom napadnutého rozhodnutia, opäť žalovaný

stanovil mieru funkčnej poruchy 40% v dôsledku čoho sa žalobkyňa podľa § 51 zákona

o sociálnej pomoci nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a nebolo možné

jej navrhnúť kompenzáciu. Pri vyhotovovaní posudku žalovaný vychádzal z lekárskych správ

z roku 2005 a znaleckých posudkov MUDr. M. (14. december 2006) a MUDr. P. (15. január

2006) a tvrdenia žalobkyne, že od roku 2006 ortopéda nenavštívila, išlo o podklady pred a po

podaní žiadosti o príspevok (žiadosť podaná 31. januára 2006). Zdravotné postihnutie

žalobkyne sa vzťahuje na polytraumatizmus, ktorý sa datuje k prekonanému úrazu pri

autonehode dňa 27. apríla 2003. Celkovo možno zranenie menovanej hodnotiť ako ťažké, ale

dôsledky v zmysle funkčného postihnutia sú hodnotené jednotlivo podľa prílohy č. 4 k zákonu

č. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Z predloženej zdravotnej

dokumentácie jednoznačne vyplýva obmedzenie ľavého bedrového kĺbu hodnotené ako

stredne ťažký stupeň postihnutia, čomu zodpovedá aj rozsah pohybov – končatinu menovaná

vystrie v plnom rozsahu, zohne do 60°, rotácie a dukcie sú stredne obmedzené. Pohyblivosť

v pravom bedrovom kĺbe je ešte lepšia, končatinu vystrie v plnom rozsahu, zohne do 90°,

rotácie a dukcie sú redukované na polovicu. Podľa uvedených rozsahov pohybov je možno

hodnotiť obmedzenie hyblivosti bedrových kĺbov ako stredne ťažké, pretože pri ťažkom

obmedzení pohyblivosti bedrových kĺbov je pohyb v kĺboch len naznačený, rotačné pohyby sa

nedajú vôbec vykonať. Preskúmaním ortopedických a traumatologických nálezov od úrazu

v roku 2003 až do januára roku 2006 a čerpaním z odborných údajov zo znaleckých posudkov

dospel lekár odboru posudkových činností k záveru, že funkčná schopnosť končatín sa

postupne obnovovala napriek komplikáciám a reoperáciám. Psychický reaktívny úzkostne-

depresívny stav sa podľa znalca prehlboval od úrazu až do decembra 2006 na úroveň stredne

ťažkej formy. Opierajúc sa o posledný, do spisu doložený ortopedický nález a to nález znalca

ortopéda MUDr. M. P. zo dňa 15. januára 2006, bol zhodnotený funkčný stav pohybového

ústrojenstva nasledovne: bedrové kĺby majú zachované základné funkcie – vystretie je úplne

zachované, ohnutie je redukované na polovicu rozsahu pohybu vpravo, vľavo mierne cez

polovicu rozsahu pohybu. Výraznejšie sú obmedzené rotácie, unoženie a prinoženie, ktoré sú

z funkčného hľadiska menej podstatné. Popisovaný stupeň obmedzenia funkcie bedrových

kĺbov zodpovedá strednému stupňu. Miera funkčnej poruchy 40% (XII.B.B2.15.b.bb.) Pravý

ramenný kĺb má výrazne obmedzenú pohyblivosť. Predpaženie a upaženie je ťažko

obmedzené, rotácie sú takmer nemožné. Pri stanovení miery funkčnej poruchy bola

zohľadnená dominácia pravej hornej končatiny, preto dosahuje 40% miery funkčnej poruchy

podľa prílohy č. 4 v časti XII.B.B1.11. Ľavý kolenný kĺb – prítomná je flekčná kontraktúra,

plné vystretie nie je možné, ohnutie je redukované o 2/3 rozsahu pohybu. Obmedzenie

funkcie ľavého kolenného kĺbu zodpovedá ťažkému stupňu jednostranného postihnutia. Miera

funkčnej poruchy 40% (XII.B.B2.27.c.ca). Lekári pri posudzovaní vychádzali z odborných

lekárskych nálezov, ktoré aktuálne v danom čase objektívne popisovali zdravotný stav Mgr.

M. D., pričom lekárske vyšetrenia boli vykonané neskôr po čase, v ktorom prebiehalo

posudzovanie sociálnou poisťovňou. Z uvedeného je zrejmé, že lekári prvostupňového

a druhostupňového správneho orgánu vychádzali z iných lekárskych nálezov ako posudkoví

lekári sociálnej poisťovne, a to z nálezov, ktoré už dokumentujú zlepšenie zdravotného stavu

menovanej. Medzi priznaním invalidity s 80% mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť a posudzovaním zdravotného stavu na účely určenia miery funkčnej

poruchy podľa citovaného zákona o sociálnej pomoci je časový rozdiel 1 až 1,5 roka. Za také

obdobie je predpoklad podstatnej zmeny zdravotného stavu, najmä ak sa jedná o doliečenie

úrazu u mladého človeka. Podľa názoru krajského súdu žalovaný dostatočne a spoľahlivo

zistil skutočný stav, rešpektoval právny názor súdov a dospel vo veci k správnemu právnemu

záveru. Krajský súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že posudzovanie invalidity, ktoré

vychádza z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zák.č. 461/03 Z.z.

v znení neskorších predpisov a posudzovanie nárokov podľa zákona o sociálnej pomoci,

vychádza z miery funkčnej poruchy, sú dve rozdielne konania na základe dvoch rozdielnych

právnych predpisov, ktoré stanovujú rozdielne kritériá. Vzhľadom na konanie o invalidite

v roku 2005 a posudzovanie nároku podľa zákona o sociálnej pomoci je časový rozdiel 1 až

1,5 roka a to je čas doliečovania úrazu a nespornej zmeny v zdravotnom stave žalobkyne

a preto nemožno konštatovať, že rovnaké zdravotné ťažkosti boli posudkovými lekármi

označené rozdielnymi diagnózami. Z týchto dôvodov krajský súd neprihliadol na nekonkrétne

námietky v žalobe bez tvrdenia, že bola žalobkyňa ukrátená na subjektívnych právach, čo má

byť náležitosťou žaloby. Spochybňovanie nezávislosti a odbornosti posudkových lekárov

žalovaného nie je objektívne zdôvodnené. Postup žalovaného i napadnuté rozhodnutie je

v súlade so zákonom a preskúmavanie zákonnosti je predmetom konania v správnom

súdnictve.

Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedla, že napriek tomu, že

žalovaný rozdiely v hodnotení zdravotného stavu ani posudkoch neodstránil a nepostupoval

ani v zmysle rozsudku Krajského súdu Trenčín v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 31. januára 2008, Krajský súd Trenčín

žalobu zamietol, námietky žalobkyne neakceptoval a považoval vysvetlenie žalovaného

za postačujúce aj keď nespĺňalo náležitosti a pokyny, ktorými sa žalovaný mal spravovať

a postupovať, keď už jeho rozhodnutie bolo predtým zrušené. Žalovaný v novom posudku

zo dňa 3. júna 2008 stanovil opäť mieru funkčnej poruchy v rozsahu 40%, pričom neodstránil

rozdiely v hodnoteniach zdravotného stavu žalobkyne, ba nevysvetlil ani to, prečo sám

žalovaný vydal v roku 2005 posudok, kde hodnotil obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu

žalobkyne ako obmedzenie „ťažkého stupňa“ jednostranne a až po napadnutí tohto posudku

žalobkyňou, ktorá namietala to, že má v dôsledku úrazu poškodený nie jeden bedrový kĺb, ale

okrem poškodenia oboch bedrových kĺbov aj ďalšie závažné zranenia, vydal žalovaný nový

posudok, ktorým však už hodnotil obmedzenie hybnosti bedrových kĺbov stredným stupňom.

Súčasne poukázala aj na iné zrušujúce rozhodnutia krajského súdu týkajúce sa iných, ňou

požadovaných príspevkov. Žiadala prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd

rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa .

Podľa o sociálnej pomoci za občana s ťažkým zdravotným

postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%. Žalobkyňa

nie je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím pre účely , keďže

podľa posudku ÚPSVaR z 3. júna 2008 č. AA/2008/07578-NSOOPC miera funkčnej poruchy

u navrhovateľky je 40% podľa prílohy č. 4 (XII.B.B2.15.b.bb) k

Uvedený posudkový záver nebol v konaní spochybnený, pretože navrhovateľka iné v čase

vydania druhostupňového správneho rozhodnutia (6. júna 2008) odlišné dôkazy

spochybňujúce skutkové a medicínske závery posudku neprodukovala.

Je nepochybné, že podľa § 61 ods. 1 cit. zákona peňažný príspevok na kúpu osobného

motorového vozidla možno poskytnúť peňažný príspevok občanovi, ktorý je ťažko zdravotne

postihnutý a súčasne ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona

odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V danom prípade nie je

splnená základná zákonná podmienka, t.j. podmienka miery zdravotného postihnutia na

stupeň ťažkého zdravotného postihnutia, ktorú ako odbornú medicínsku otázku posúdil

a vyhodnotil posudkový lekár. Výhrady žalobkyne uvedené v odvolaní odvolací súd nemohol

považovať za také, ktoré by spochybnili formálnu a vecnú stránku posudku. Z týchto dôvodov

odvolací súd stotožniac sa aj s dôvodmi rozsudku krajského súdu podľa

prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová