Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d73/368780.5c8248.pdf
PDF · 123.18 KB
No categories available
4Sžso/10/2009
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jany Baricovej, v právnej veci
žalobkyne: Mgr. M. D., právne zastúpenej JUDr. E. B., proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. AA/2008/07539-NSVOPPK/Mik zo dňa 6. júna 2008, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/36/2008-47 z 22. októbra 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
22. októbra 2008, č.k. 11S/36/2008-47, p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. júna 2008
č. AA/2008/07539-NSVOPPK/Mik, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (ÚPSVaR Trenčín, pracovisko Dubnica nad
Váhom č. 025003/B2006-PPK/BRE-07592 z 28. apríla 2006) o nevyhovení žiadosti
žalobkyne zo dňa 31. januára 2006 o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu motorového
vozidla.
Krajský súd vo svojom rozsudku dôvodil tým, že žalovaný po zrušení jeho pôvodného
rozhodnutia zo dňa 28. júna 2006 rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 11S 59/06
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 Sžso 37/07 zo dňa
31. januára 2008 opäť posudzoval mieru funkčnej poruchy žalobkyne. V novom posudku
zo dňa 3. júna 2008, ktorý sa stal podkladom napadnutého rozhodnutia, opäť žalovaný
stanovil mieru funkčnej poruchy 40% v dôsledku čoho sa žalobkyňa podľa § 51 zákona
o sociálnej pomoci nepovažuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a nebolo možné
jej navrhnúť kompenzáciu. Pri vyhotovovaní posudku žalovaný vychádzal z lekárskych správ
z roku 2005 a znaleckých posudkov MUDr. M. (14. december 2006) a MUDr. P. (15. január
2006) a tvrdenia žalobkyne, že od roku 2006 ortopéda nenavštívila, išlo o podklady pred a po
podaní žiadosti o príspevok (žiadosť podaná 31. januára 2006). Zdravotné postihnutie
žalobkyne sa vzťahuje na polytraumatizmus, ktorý sa datuje k prekonanému úrazu pri
autonehode dňa 27. apríla 2003. Celkovo možno zranenie menovanej hodnotiť ako ťažké, ale
dôsledky v zmysle funkčného postihnutia sú hodnotené jednotlivo podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Z predloženej zdravotnej
dokumentácie jednoznačne vyplýva obmedzenie ľavého bedrového kĺbu hodnotené ako
stredne ťažký stupeň postihnutia, čomu zodpovedá aj rozsah pohybov – končatinu menovaná
vystrie v plnom rozsahu, zohne do 60°, rotácie a dukcie sú stredne obmedzené. Pohyblivosť
v pravom bedrovom kĺbe je ešte lepšia, končatinu vystrie v plnom rozsahu, zohne do 90°,
rotácie a dukcie sú redukované na polovicu. Podľa uvedených rozsahov pohybov je možno
hodnotiť obmedzenie hyblivosti bedrových kĺbov ako stredne ťažké, pretože pri ťažkom
obmedzení pohyblivosti bedrových kĺbov je pohyb v kĺboch len naznačený, rotačné pohyby sa
nedajú vôbec vykonať. Preskúmaním ortopedických a traumatologických nálezov od úrazu
v roku 2003 až do januára roku 2006 a čerpaním z odborných údajov zo znaleckých posudkov
dospel lekár odboru posudkových činností k záveru, že funkčná schopnosť končatín sa
postupne obnovovala napriek komplikáciám a reoperáciám. Psychický reaktívny úzkostne-
depresívny stav sa podľa znalca prehlboval od úrazu až do decembra 2006 na úroveň stredne
ťažkej formy. Opierajúc sa o posledný, do spisu doložený ortopedický nález a to nález znalca
ortopéda MUDr. M. P. zo dňa 15. januára 2006, bol zhodnotený funkčný stav pohybového
ústrojenstva nasledovne: bedrové kĺby majú zachované základné funkcie – vystretie je úplne
zachované, ohnutie je redukované na polovicu rozsahu pohybu vpravo, vľavo mierne cez
polovicu rozsahu pohybu. Výraznejšie sú obmedzené rotácie, unoženie a prinoženie, ktoré sú
z funkčného hľadiska menej podstatné. Popisovaný stupeň obmedzenia funkcie bedrových
kĺbov zodpovedá strednému stupňu. Miera funkčnej poruchy 40% (XII.B.B2.15.b.bb.) Pravý
ramenný kĺb má výrazne obmedzenú pohyblivosť. Predpaženie a upaženie je ťažko
obmedzené, rotácie sú takmer nemožné. Pri stanovení miery funkčnej poruchy bola
zohľadnená dominácia pravej hornej končatiny, preto dosahuje 40% miery funkčnej poruchy
podľa prílohy č. 4 v časti XII.B.B1.11. Ľavý kolenný kĺb – prítomná je flekčná kontraktúra,
plné vystretie nie je možné, ohnutie je redukované o 2/3 rozsahu pohybu. Obmedzenie
funkcie ľavého kolenného kĺbu zodpovedá ťažkému stupňu jednostranného postihnutia. Miera
funkčnej poruchy 40% (XII.B.B2.27.c.ca). Lekári pri posudzovaní vychádzali z odborných
lekárskych nálezov, ktoré aktuálne v danom čase objektívne popisovali zdravotný stav Mgr.
M. D., pričom lekárske vyšetrenia boli vykonané neskôr po čase, v ktorom prebiehalo
posudzovanie sociálnou poisťovňou. Z uvedeného je zrejmé, že lekári prvostupňového
a druhostupňového správneho orgánu vychádzali z iných lekárskych nálezov ako posudkoví
lekári sociálnej poisťovne, a to z nálezov, ktoré už dokumentujú zlepšenie zdravotného stavu
menovanej. Medzi priznaním invalidity s 80% mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť a posudzovaním zdravotného stavu na účely určenia miery funkčnej
poruchy podľa citovaného zákona o sociálnej pomoci je časový rozdiel 1 až 1,5 roka. Za také
obdobie je predpoklad podstatnej zmeny zdravotného stavu, najmä ak sa jedná o doliečenie
úrazu u mladého človeka. Podľa názoru krajského súdu žalovaný dostatočne a spoľahlivo
zistil skutočný stav, rešpektoval právny názor súdov a dospel vo veci k správnemu právnemu
záveru. Krajský súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že posudzovanie invalidity, ktoré
vychádza z poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zák.č. 461/03 Z.z.
v znení neskorších predpisov a posudzovanie nárokov podľa zákona o sociálnej pomoci,
vychádza z miery funkčnej poruchy, sú dve rozdielne konania na základe dvoch rozdielnych
právnych predpisov, ktoré stanovujú rozdielne kritériá. Vzhľadom na konanie o invalidite
v roku 2005 a posudzovanie nároku podľa zákona o sociálnej pomoci je časový rozdiel 1 až
1,5 roka a to je čas doliečovania úrazu a nespornej zmeny v zdravotnom stave žalobkyne
a preto nemožno konštatovať, že rovnaké zdravotné ťažkosti boli posudkovými lekármi
označené rozdielnymi diagnózami. Z týchto dôvodov krajský súd neprihliadol na nekonkrétne
námietky v žalobe bez tvrdenia, že bola žalobkyňa ukrátená na subjektívnych právach, čo má
byť náležitosťou žaloby. Spochybňovanie nezávislosti a odbornosti posudkových lekárov
žalovaného nie je objektívne zdôvodnené. Postup žalovaného i napadnuté rozhodnutie je
v súlade so zákonom a preskúmavanie zákonnosti je predmetom konania v správnom
súdnictve.
Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedla, že napriek tomu, že
žalovaný rozdiely v hodnotení zdravotného stavu ani posudkoch neodstránil a nepostupoval
ani v zmysle rozsudku Krajského súdu Trenčín 11S 59/06 v spojení s rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžso 37/07 zo dňa 31. januára 2008, Krajský súd Trenčín
žalobu zamietol, námietky žalobkyne neakceptoval a považoval vysvetlenie žalovaného
za postačujúce aj keď nespĺňalo náležitosti a pokyny, ktorými sa žalovaný mal spravovať
a postupovať, keď už jeho rozhodnutie bolo predtým zrušené. Žalovaný v novom posudku
zo dňa 3. júna 2008 stanovil opäť mieru funkčnej poruchy v rozsahu 40%, pričom neodstránil
rozdiely v hodnoteniach zdravotného stavu žalobkyne, ba nevysvetlil ani to, prečo sám
žalovaný vydal v roku 2005 posudok, kde hodnotil obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu
žalobkyne ako obmedzenie „ťažkého stupňa“ jednostranne a až po napadnutí tohto posudku
žalobkyňou, ktorá namietala to, že má v dôsledku úrazu poškodený nie jeden bedrový kĺb, ale
okrem poškodenia oboch bedrových kĺbov aj ďalšie závažné zranenia, vydal žalovaný nový
posudok, ktorým však už hodnotil obmedzenie hybnosti bedrových kĺbov stredným stupňom.
Súčasne poukázala aj na iné zrušujúce rozhodnutia krajského súdu týkajúce sa iných, ňou
požadovaných príspevkov. Žiadala prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd
rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP.
Podľa § 51 zák.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci za občana s ťažkým zdravotným
postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50%. Žalobkyňa
nie je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím pre účely zák.č. 195/1998 Z.z., keďže
podľa posudku ÚPSVaR z 3. júna 2008 č. AA/2008/07578-NSOOPC miera funkčnej poruchy
u navrhovateľky je 40% podľa prílohy č. 4 (XII.B.B2.15.b.bb) k zák.č. 195/1998 Z.z.
Uvedený posudkový záver nebol v konaní spochybnený, pretože navrhovateľka iné v čase
vydania druhostupňového správneho rozhodnutia (6. júna 2008) odlišné dôkazy
spochybňujúce skutkové a medicínske závery posudku neprodukovala.
Je nepochybné, že podľa § 61 ods. 1 cit. zákona peňažný príspevok na kúpu osobného
motorového vozidla možno poskytnúť peňažný príspevok občanovi, ktorý je ťažko zdravotne
postihnutý a súčasne ktorý je podľa posudku vydaného podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V danom prípade nie je
splnená základná zákonná podmienka, t.j. podmienka miery zdravotného postihnutia na
stupeň ťažkého zdravotného postihnutia, ktorú ako odbornú medicínsku otázku posúdil
a vyhodnotil posudkový lekár. Výhrady žalobkyne uvedené v odvolaní odvolací súd nemohol
považovať za také, ktoré by spochybnili formálnu a vecnú stránku posudku. Z týchto dôvodov
odvolací súd stotožniac sa aj s dôvodmi rozsudku krajského súdu podľa § 219 ods. 1 OSP
prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. januára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová