Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/6/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F.,

spol. s r.o., IČO: X., M., zastúpeného advokátom JUDr. B., B., proti žalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/8681-58882/2006/991031-r zo dňa 11.08.2006

a rozhodnutia Daňového úradu Malacky č. 606/230/131-11563/2006 zo dňa 28.03.2006,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -35 zo dňa

07.07.2009 v časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-35 zo dňa 07.07.2009, v časti výroku o trovách konania m e n í tak, že

žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 441,91 EUR do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. B., advokáta so sídlom

v B., č. účtu X., vedený v S..

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

v sume 77,23 EUR na účet JUDr. B., advokáta v B., č. účtu X., vedený v S., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -35 zo dňa 07.07.2009 zrušil

rozhodnutie žalovaného č. I/222/8681-58882/2006/991031-r zo dňa 11.08.2006, ako aj

rozhodnutie Daňového úradu Malacky č. 606/230/131-11563/2006 zo dňa 28.03.2006 a vec

vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v predmetnom rozsudku rozhodol o trovách

konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 426,02 EUR do

30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu. O náhrade trov

konania rozhodol krajský súd podľa veta prvá

(ďalej len „“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu

vznikli z titulu zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 331,50 EUR a z titulu

náhrady trov právneho zastúpenia advokátom v sume 94,52 EUR, a to za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) po 41,82 EUR a 2x režijný

paušál po 5,44 EUR v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

Predmetný rozsudok krajského súdu v časti výroku o trovách napadol v zákonnej

lehote odvolaním žalobca, pretože podľa jeho názoru krajský súd vec nesprávne právne

posúdil, keď v danom prípade aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky

č. a nie ustanovenie , citovanej vyhlášky. Uviedol, že predmetom

konania je povinnosť žalobcu zaplatiť dodatočne sumu 5.755,63 EUR, ktorá je predmetom

sporu so žalovaným. Táto suma musí byť podľa žalobcu považovaná za tarifnú hodnotu,

pretože ide o výšku peňažného plnenia tak, ako to určuje ustanovenie § 10 ods. 2 cit.

vyhlášky. Ďalej žalobca uviedol, že mu súd nepriznal 19% daň z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) napriek tomu, že advokát žalobcu je platiteľom DPH, čo preukázal kópiou

osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, ktorú súdu predložil zároveň s odvolaním.

Na záver žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu č. zo dňa

06.12.2007, ktorým súd rozhodol v podobnej veci, len za iné zdaňovacie obdobie.

Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zmenil výrok krajského súdu o trovách konania a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo

výške 820,33 EUR.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

Najvyšší súdu Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) vec

prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) v rozsahu dôvodov uvedených

v odvolaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a že je

potrebné rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -35 zo dňa 07.07.2009

v napadnutej časti o trovách konania podľa zmeniť.

Vzhľadom na ustanovenie veta druhá , podľa ktorého opravný

prostriedok v správnom súdnictve je prípustný, len ak je to ustanovené v piatej časti ,

a ustanovenie , ktoré prípustnosť opravného prostriedku neobsahuje, odvolací

súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania v danej veci.

Vychádzajúc z ústavného princípu práva na spravodlivé súdne konania a princípu

dvojinštančnosti, z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veci sp. zn.

z 22. júna 2005) ako aj z názoru, že ustanovenia a

upravujú síce spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania v správnom súdnictve odlišne

od všeobecnej úpravy, avšak na samotné rozhodovanie o trovách konania sa použijú

ustanovenia tretej hlavy tretej časti (napr. O.s.p, ale aj §-149 ),

odvolací súd mal zato, že odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu o náhrade trov konania možno

meritórne prejednať.

V vyhlášky č. sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky

základnej tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je buď

výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou.

Podľa vyhlášky č. , základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné

hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami.

Podľa vyhlášky č. , od klienta možno požadovať na náhradu

výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát

požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa veta prvá , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

V predmetnom spore sa jedná o konanie upravené v piatej časti ( a nasl. -

„Správne súdnictvo“), ktorého účelom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho

orgánu. Správne orgány v správnom súdnictve svojimi rozhodnutiami priznávajú najrôznejšie

verejné práva alebo ukladajú verejno-právne povinnosti, pričom súd preskúmava súlad týchto

rozhodnutí so zákonom. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv

jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení.

Podľa dnes už ustáleného názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v súlade

s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č.k. -9 z 1. apríla 2009) treba úkony právnej pomoci

v správnom súdnictve posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nie je možné vyjadriť

v peniazoch. Preto v správnom súdnictve nie je možné priznať odmenu advokáta za

poskytovanie právnych služieb podľa vyhlášky č. a základnú sadzbu

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvodiť z výpočtového základu zisteného

podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky a pri priznaní výšky tarifnej odmeny za úkony do

31. mája 2009 (t.j. do zmeny vyhlášky č. vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. .) treba postupovať podľa vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. .

Odvolací súd sa preto s rozhodnutím prvostupňového súdu v tejto časti stotožnil a

odvolanie žalobcu v tejto časti posúdil ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o nepriznanie 19% DPH advokátovi žalobcu, tento odvolací dôvod súd

vyhodnotil ako dôvodný, avšak nie vo výške vyčíslenej advokátom v odvolaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že advokát žalobcu žiadal v žalobe zo dňa 06.11.2006

o priznanie 19% DPH z troch úkonov právnej služby a 3x režijného paušálu. Krajský súd mu

DPH nepriznal, pričom svoje rozhodnutie neodôvodnil, v dôsledku čoho je napadnuté

rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

Podľa vyhlášky č. účinnej do 31.12.2008, ak je advokát

platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa §§ 9 až 14f o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa vyhlášky č. v platnom znení (účinnom od 01.06.2009), za

úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí

advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.

Z citovaných ustanovení vyhlášky, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci má

advokát nárok podľa znenia vyhlášky účinnej v čase vykonania úkonov právnej služby (t.j. do

31.12.2008) len na 19% DPH z odmeny za poskytnutie právnych služieb a nie aj z režijného

paušálu. Advokát si uplatnil DPH pri vyčíslení trov konania v žalobe zo dňa 06.11.2006,

avšak nepredložil doklad o osvedčení o registrácii pre daň z pridanej hodnoty (urobil tak až

v odvolacom konaní - č.l. 43), k čomu ho prvostupňový súd mohol vyzvať, ale nevyzval.

Preto odvolací súd priznal advokátovi žalobcu 19% DPH z odmeny za 2 úkony právnej služby

v sume 83,64 EUR.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výrok prvostupňového súdu v časti

o trovách konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania za dva úkony právneho

zastúpenia (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - žaloba) v sume 2x

41,82 EUR (, a vyhlášky č. účinnej

do 31.12.2008) + 19 % DPH v sume 15,89 EUR (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), režijný paušál

v sume 2x 5,44 EUR (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a zaplatený súdny poplatok v sume 331,50

EUR, spolu v sume 441,91 EUR.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa veta prvá s poukazom na veta prvá,

a čiastočne úspešnému žalobcovi priznal v odvolacom konaní ich náhradu v sume 77,23 EUR

za jeden úkon právnej služby v ½ - podanie odvolania á 57,95 EUR a 1x režijný paušál á 6,95

EUR + 19% DPH v sume 12,33 EUR (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3, § 18

ods. 3 vyhlášky č. v platnom znení).

Náhradu trov konania v celkovej sume 77,23 EUR je žalovaný povinný zaplatiť

žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu v súlade s .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. januára 2010

JUDr. Jana Baricová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Anna Koláriková