Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4d1/368403.5b7255.pdf
PDF · 102.95 KB
No categories available
9Sžso/49/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci
žalobcu: JUDr. R. M., práv. zast. JUDr. J. C., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, vo veci preskúmania zákonnosti
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 322-3189-GC-04/2008 zo dňa 1. októbra
2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 21Sn/13/2008-42 z 5.
mája 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. mája 2009,
č.k. 21Sn/13/2008-42 v časti zamietnutia žalobného návrhu, p o t v r d z u j e .
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 5. mája 2009
č.k. 21Sn/13/2008-42 v časti o trovách konania z m e ň u j e tak, že žalovanej náhradu trov
konania nepriznáva.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba proti rozhodnutiu žalovanej,
ktorým rozhodla vo veci zániku nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu, že toto poistenie nezaniklo 31. decembra
2007 ako povinné poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Krajský súd
v preskúmavanej veci preskúmaval napadnuté rozhodnutie v dvoch rovinách, v prvom rade sa
zaoberal posúdením otázky, či advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ s.r.o., teda
v súlade s § 12 ods. 1 písm. e/ zák.č. 586/2003 Z.z. spĺňa status samostatne zárobkovej činnej
osoby. Následne skúmal súd napadnuté rozhodnutia aj v tej rovine, či v súlade s ust. § 21
ods. 4 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z. zaniklo osobe, ktorá vykonáva činnosť advokáta, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná
osoba.
K prvému okruhu prejednávanej problematiky súd konštatoval, že zákonodarca v § 5
písm. c/ zák.č. 461/2003 Z.z. nediferencuje v odkaze na Zákon o advokácii medzi advokátom,
ktorý vykonáva svoje povolanie samostatne alebo ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným, nie je možné, aby súd vychádzal z inej formulácie § 5 písm. c/ zák.č. 461/2003
Z.z., než je dikcia zverejnená v Zbierke zákonov a v tomto smere pokiaľ sám zákonodarca
neprejavil vôľu v diferencovaní samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/
vo vzťahu k Zákonu o advokácii a vo vzťahu k forme výkonu advokácie, je v danom prípade
potrebné aplikovať komplexne Zákon o advokácii vo vzťahu k § 5 písm. c/ zák.č. 461/2003
Z.z. a konštatovať, že samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorú má na mysli zákon
č. 461/2003 Z.z. v § 5 písm. c/, je každá osoba, ktorá je zapísaná v zozname advokátov
vedených v SAK ako advokát (každá fyzická osoba), a to bez ohľadu na to, akou formou
vykonáva výkon advokácie, či samostatne alebo ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným. Preto aj advokáta, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ s.r.o. podľa
Zákona o advokácii, je potrebné považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5
písm. c/ zák.č. 461/2003 Z.z. s poukazom na § 21 ods. 4 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z., ktoré
v tomto rozhodnutí súd citoval. Samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/,
c/ zák.č. 461/2003 Z.z., teda aj advokátovi povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zaniká vždy dňom zániku týchto oprávnení, ďalej dňom vzniku
pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného
predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo
činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zák.č. 461/2003 Z.z. Súd poukázal na ust. § 21 ods. 1 a 2
zák.č. 461/2003 Z.z. a dospel k záveru, čo v konaní, ani v podanej žalobe žalobca
nerozporoval, že žalobcovi ako advokátovi, ktorý síce vykonáva svoju činnosť formou
konateľa s.r.o. podľa Zákona o advokácii, nevznikli podmienky, na základe ktorých by došlo
k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového zabezpečenia
v dôsledku ust. § 21 ods. 1 alebo § 21 ods. 4 písm. b/ zák.č. 461/2003 Z.z., resp. iných
ustanovení § 21 ods. 4 zák.č. 461/2003 Z.z., nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by
žalobca stratil oprávnenie na výkon advokácie ako advokát, v dôsledku čoho by zanikla aj
jeho účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 15 Zákona o advokácii).
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd zmenil
prvostupňový rozsudok a jeho žalobe vyhovel. Žalobca s poukazom na citácie k veci sa
vzťahujúcich právnych predpisov zdôraznil, že je nesprávny záver krajského súdu o postavení
konateľa s.r.o. ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené vylučuje jednak Zákon
o dani z príjmov a jednak Zákon o advokácii. Podnikateľom, osobou oprávnenou vykonávať
advokáciu podľa opakovane citovaného ust. § 15 Zákona o advokácii s použitím § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku, je v tomto prípade právnická osoba – Advokátska kancelária M., M.,
pričom odvolateľ je len jej konateľom a spoločníkom.
Odvolateľ má za to, že po nadobudnutí oprávnenia na poskytovanie právnych služieb
spoločnosťou s ručením obmedzeným nie je zo zákona oprávnený na výkon advokátskej
činnosti, ktorá v tomto prípade prislúcha spoločnosti s ručením obmedzeným, a teda
oprávnenie fyzickej osoby na výkon advokácie zaniklo.
Žalovaná žiadala prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné vyhovieť.
Správne orgány ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobcovi, ktorý sa stal
spoločníkom a zároveň konateľom v spol. s r.o. poskytujúcej advokátske služby podľa § 15
zákona o advokácii, nezaniklo povinné sociálne poistenie ako SZČO podľa § 21 zákona
o sociálnom poistení ku dňu 31. decembru 2007.
Odvolací súd sa s týmito dôvodmi stotožnil a na zdôraznenie ich správnosti podľa
§ 219 ods. 2 OSP dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem
SZČO. Upravuje aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej
činnosti.
Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenie advokáta na vykonávanie
advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou
advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za
následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení.
Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne
dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže
na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení.
Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona
o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo
základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou
osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda
oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská
advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom
poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť.
Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti
môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je
viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých
spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti
zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu,
v odvolacom konaní neboli zistené. V zásade boli zhodné s námietkami, ktoré žalobca
uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Žiline ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Nakoľko o trovách konania sa v správnom súdnictve rozhoduje podľa § 250k OSP,
žalovaný správny orgán nemá právo na náhradu trov súdneho konania. Preto odvolací súd
v tejto časti prvostupňový rozsudok zmenil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
S poukazom na § 250k ods. 1 odvolací súd účastníkom nepriznal ani trovy odvolacieho
konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2010
JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová