Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8dc/376416.2fc33d.pdf
PDF · 113.92 KB
No categories available
5Cdo/187/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 187/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke I. U., rodenej K.,
narodenej X., naposledy bytom K., zomrelej X., o prejednanie dodatočne objaveného
dedičstva, ktorá dedičská vec sa viedla na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 30 D 387/2005,
o dovolaní Z. L., bývajúcej v K., zastúpenej Mgr. S. G., advokátkou v Ž., proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 28. novembra 2008, sp. zn. 10 CoD 25/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. novembra
2008, sp. zn. 10 CoD 25/2008 vo výroku, ktorým zmenil uznesenie okresného súdu v časti
o povinnosti Z. L. vyplatiť ostatných dedičov tak, že jej uložil povinnosť
v prípade prevodu nadobudnutej nehnuteľnosti doplatiť ostatným dedičom ich zákonný
dedičský podiel z hodnoty, ktorá bude vymedzená v zmluve o prevode pozemku, vrátane
prípadu prevodu jeho časti alebo prevodu spoluvlastníckeho podielu k nemu a povinnosť
doplatiť ostatným dedičom ich zákonný dedičský podiel aj z prípadných výnosov za užívanie
pozemku parc. č. X. v kat. úz. K. z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina uznesením z 11. februára 2008 č.k. 30 D 387/2005-134 potvrdil
nadobudnutie dodatočne objaveného dedičstva pozostávajúceho z nehnuteľnosti – KN parc.
2
č. X. orná pôda o výmere X. m, v cene 1 476,40 Sk, vedená na LV č. X., kat. úz. K.,
v prospech Z. L., bývajúcej v K., s povinnosťou vyplatiť A. M., J. V. a Ing. V. U., každému
sumu po 246,-- Sk, B. U. a I. D., každej sumu po 246,-- Sk, všetkým do 1 mesiaca
po právoplatnosti uznesenia o dedičstve. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že keďže
medzi dedičmi k dohode nedošlo, rozhodol súd autoritatívne s tým, že prihliadol jednak na
ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z, ako aj na to, že pozemok má nadobudnúť dedič, u
ktorého sú najlepšie predpoklady na obhospodarovanie. Záujem o nadobudnutie pozemku
prejavili Z. L. a J. V. Keďže J. V. sa odsťahovala do okresu N. Z., javilo sa súdu účelné, aby
dedičstvo prevzala Z. L., ktorá býva v katastrálnom území, v ktorom sa nachádza predmet
dedenia. Zároveň jej uložil povinnosť vyplatiť ostatných dedičov
do výšky ich dedičských podielov podľa hodnoty dedičstva už právoplatne ustálenej
v predchádzajúcom štádiu konania a skonštatoval, že pre prípad darovania, výnosov alebo
predaja za trhovú cenu je povinná vyplatiť každému z dedičov jeho zákonný podiel
do jedného mesiaca po obdržaní finančných prostriedkov. Zároveň priznal notárovi ako
poverenému súdnemu komisárovi odmenu a náhradu hotových výdavkov 1 313,-- Sk
a rozhodol o platení trov konania jednotlivými účastníkmi.
Krajský súd v Žiline na odvolanie A. M. uznesením z 28. novembra 2008, sp. zn.
10 CoD 25/2008 uznesenie okresného súdu vo výrokoch o nadobudnutí dedičstva a o trovách
konania potvrdil. Zmenil uznesenie okresného súdu v časti o povinnosti Z. L. vyplatiť
ostatných dedičov tak, že okrem už v uznesení okresného súdu uvedenej výšky vyplatenia je
Z. L. povinná v prípade prevodu nadobudnutej nehnuteľnosti doplatiť ostatným dedičom ich
zákonný dedičský podiel z hodnoty, ktorá bude vymedzená v zmluve o prevode pozemku,
vrátane prípadu prevodu jeho časti alebo prevodu spoluvlastníckeho podielu k nemu a uložil
jej povinnosť doplatiť ostatným dedičom ich zákonný dedičský podiel aj z prípadných
výnosov za užívanie pozemku parc. č. X. v kat. úz. K.. V dôvodoch svojho rozhodnutia
uviedol, že v súdenej veci v aktuálnom štádiu je predmetom posúdenia a rozhodnutia len
otázka nadobudnutia dedičstva. Nakoľko novoobjavený majetok predstavuje lesný pozemok,
2
nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce a jeho výmera je iba X. m, je nevyhnutné na
jeho nadobudnutie aplikovať ustanovenia III. časti zákona č. 180/1995 Z.z., čo
v konkrétnostiach znamená, že nadobúdateľom dedičstva môže byť len jeden z dedičov.
Uvedené zákonné ustanovenie vymedzuje len jedno kritérium na (autoritatívne) rozhodnutie
súdu, ktorý z dedičov nadobudne (in natura) pozemok spadajúci pod režim právnej úpravy
zákona č. 180/1995 Z.z. Týmto kritériom je to, kto z dedičov má najlepšie podmienky pre
obhospodarovanie pozemku. Je prirodzené, že vhodnejšie predpoklady sú dané u dedičov,
ktorí bývajú bezprostredne v dotknutom katastrálnom území alebo blízko neho. V tejto
súvislosti bolo správne uprednostnenie Z. L. pred J. V., i keď na druhej strane bola
opodstatnená výhrada odvolateľky, že okresný súd (súdny komisár) nedôsledne zaznamenal
prednes jej zástupcu na prejednávaní dedičstva, čo do určitej miery A. M. „vylúčilo“ z
posúdenia jej osoby ako možného nadobúdateľa dedičstva. Odvolací súd pri posúdení
vhodnosti osoby, ktorá nadobudne predmet dedičstva, prihliadol na reálny charakter/druh
pozemku. Keďže v danom prípade sa jedná o lesné pozemky, platí pre každého vlastníka z
toho vyplývajúce obmedzenie súvisiace so spôsobom hospodárenia v lesoch. Z tohto pohľadu
rovnaké predpoklady na obhospodarovanie sú dané u Z. L. i A. M.. Pri potvrdení určenia Z. L.
za nadobúdateľku dedičstva krajský súd vzal do úvahy to, že A. M. mala prioritne záujem o
finančný výplatok a len subsidiárne, pre prípad neposkytnutia výplatku, vychádzajúceho z
2
ceny 80,-- Sk za 1 m, mala záujem na bezprostrednom nadobudnutí pozemku jej osobou.
Opodstatnenou výhradou odvolateľky, bola však námietka o tom, že vo výroku (v záväznej
časti rozhodnutia) bolo uvedené vyplatenie ostatných dedičov len z hodnoty 1 476,40 Sk.
S poukazom na nízku hodnotu pozemku, ktorý nadobudla len jedna dedička, pričom táto
nízka hodnota je dôsledkom princípu nadobúdania dedičstva smrťou poručiteľa (§ 460
Občianskeho zákonníka) a v záujme ochrany vlastníckeho práva (vrátane dedenia), ako
základného ľudského práva garantovaného v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky, krajský
súd (zhodne so súdom prvého stupňa), považoval za potrebné rozšíriť povinnosť
nadobúdateľky dedičstva poskytnúť finančné vyrovnanie. Za účelom zmiernenia „tvrdosti“
následkov legislatívnych obmedzení dedenia zákonom č. 180/1995 Z.z., odvolací súd uložil
bezprostredne vo výrokovej časti Z. L. povinnosť v prípade prevodu vlastníctva k pozemku
parc. č. X. kat. úz. K. doplatiť ostatným dedičom, okrem už určenej čiastky, aj sumu
zodpovedajúcu ich dedičskému podielu z hodnoty veci pri jej prevode, t.j. podľa ustálenia
ceny hodnoty v príslušnej zmluve o prevode. Zároveň jej uložil povinnosť v prípade získania
výnosov z užívania predmetnej nehnuteľnosti (napríklad za ťažbu dreva alebo z prenájmu
pozemku) taktiež poskytnúť finančné vyrovnanie ostatným dedičom podľa výšky ich
zákonných dedičských podielov. Odvolací súd však nestanovil osobitnú lehotu
na splnenie dotknutých povinností. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka bude dlžník
(v prípade uskutočnenia prevodu alebo získania výnosov nadobúdateľka Z. L.) povinný plniť
veriteľom (ostatní dedičia) prvého dňa po tom, čo veritelia o plnenie požiadajú.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku, ktorým krajský súd zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že rozšíril u nadobúdateľky dedičstva, okrem povinnosti
výplaty zákonných podielov ostatným dedičom, o povinnosť uloženú do budúcna
a to doplatenie dedičských podielov z hodnoty prevodu pozemku, ako aj výplaty prípadných
výnosov, podala dovolanie Z. L. s poukazom na ustanovenie § 241 ods. 2
písm. a/, b/, c/ O.s.p. v spojitosti s § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že zmenou
prvostupňového rozhodnutia súdu a to rozšírením povinnosti nadobúdateľky dedičstva
o povinnosť uloženú do budúcna, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom a to odňatím
zákonného práva možnosti účinne sa brániť proti výroku uznesenia podaním riadneho
opravného prostriedku. Týmto postupom súdu nebola dodržaná dvojinštančnosť súdneho
konania. Pokiaľ ide o samotné hmotnoprávne posúdenie veci s poukazom na ustanovenia
zákona č. 180/1995 Z.z. tvrdila, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil, čo malo
za následok samotnú nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Pri skúmaní základnej podmienky
nadobudnutia pozemku v súlade s ustanovením § 23 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. v platnom
znení, sú predovšetkým predpoklady obhospodarovania dané u nadobúdateľky pozemku,
ktorá ako nadobúdateľka bola zaviazaná povinnosťou finančného vysporiadania s ostatnými
dedičmi z hodnoty nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľky a to do výšky ich dedičských
podielov. Je však v rozpore so zákonom, aby súd nadobúdateľku pozemku a to už ako jeho
vlastníčku, s poukazom na článok 20 Ústavy SR, zaväzoval povinnosťami do budúcna.
Namietala, že odôvodnenia uznesenia odvolacím súdom je v samotnom rozpore s článkom
20 Ústavy SR, spočívajúceho v práve ochrany vlastníckeho práva a garantovania dedenia, ako
ďalšieho základného práva. Uloženie povinnosti vlastníčke pozemku v rozsahu uvedenom
vo výroku uznesenia odvolacím súdom, je zásahom do jej vlastníckeho práva. V zmysle
zákonných ustanovení, súd nemôže vyslovením „zmiernenia tvrdosti“ zákona
č. 180/1995 Z.z., podľa vlastnej úvahy rozširovať povinnosti dané zákonom. V súlade
so zákonom č. 180/1995 Z.z. skúma súd iba podmienky, u ktorého dediča sú splnené zákonné
predpoklady najvhodnejšieho obhospodarovania za účelom nadobudnutia predmetu dedenia
a súčasne rozhoduje o povinnosti nadobúdateľa pozemku o povinnosti vyporiadania sa
s ostatnými dedičmi do výšky ich zákonných podielov. Vyporiadanie, ako finančné
vyrovnanie, predstavuje určitú náhradu prislúchajúcu dedičovi do výšky jeho zákonného
podielu z hodnoty nadobúdaného pozemku, určenej v čase smrti poručiteľa. Uložením
povinnosti už vlastníkovi pozemku do budúcna, odvolací súd obmedzil vlastníka pozemku
pri výkone jeho vlastníckeho práva nad mieru prípustnú zákonom. Navrhla napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zmeniť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K dovolaniu Z. L. sa písomne vyjadril V. M., ktorý ho žiadal zamietnuť. Mal za to, že
právny záver, ktorý prijal odvolací súd v dôvodoch svojho zmeňujúceho rozhodnutia o
nutnosti zmiernenia preukázateľných tvrdostí a následkov legislatívnych obmedzení dedenia
zákonom č. 180/1995 Z.z., je správny. Bolo a je preukázateľné, že reálna hodnota zdedeného
majetku – lesného pozemku a lesného porastu v čase smrti poručiteľky, je niekoľkonásobne
vyššia a hodnota zákonných podielov dedičov okrem dovolateľky, nezodpovedá ich reálnej
hodnote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená
advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť dovolaním (§ 236 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie dovolateľky je
prípustné a dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí,
že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť podané dovolanie iba z dôvodov, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje
len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho
súdu skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa
dovolací súd otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto
povahy ide vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľka v dovolaní netvrdila, že konanie je zaťažené procesnou vadou v zmysle
§ 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p., existencia vady tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Dovolateľka namieta, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať.
Dôvodom, zakladajúcim povinnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup
súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať
a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany
jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Dovolací súd v danom
prípade dospel k záveru, že konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté touto procesnou
vadou.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa potvrdil nadobudnutie dodatočne objaveného
dedičstva – pozemku KN parc. č. X. v kat. úz. K. v prospech Z. L. s povinnosťou vyplatiť
ostatných dedičov do výšky ich dedičských podielov podľa hodnoty dedičstva už právoplatne
ustálenej v predchádzajúcom štádiu konania a v dôvodoch svojho rozhodnutia skonštatoval,
že pre prípad darovania, výnosov alebo predaja nehnuteľnosti za trhovú cenu je povinná
vyplatiť každému z dedičov jeho zákonný podiel do jedného mesiaca po obdržaní finančných
prostriedkov.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa potvrdil uznesenie okresného súdu
vo výrokoch nadobudnutia dedičstva a o trovách konania a zmenil (resp. doplnil) vo výroku
vyplatenia ostatných dedičov nadobúdateľkou dedičstva. S poukazom na nízku hodnotu
pozemku, ktorý nadobudla len jedna dedička, pričom táto nízka hodnota je dôsledkom
princípu nadobúdania dedičstva smrťou poručiteľa a v záujme ochrany vlastníckeho práva,
považoval za potrebné rozšíriť povinnosť nadobúdateľky dedičstva poskytnúť finančné
vyrovnanie. Za účelom zmiernenia „tvrdosti“ následkov legislatívnych obmedzení dedenia
zákonom č. 180/1995 Z.z. uložil Z. L. povinnosť v prípade prevodu vlastníctva k pozemku
parc. č. X. kat. úz. K. doplatiť ostatným dedičom, okrem už určenej čiastky, aj sumu
zodpovedajúcu ich dedičskému podielu z hodnoty veci pri jej prevode, ako aj výplaty
prípadných výnosov.
Dovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo
dovolaním napadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého konania.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych
právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania
so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia
vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001
II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod). Obsahom práva na súdnu
ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon
pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil
právo dovolateľky na spravodlivý proces, pretože tým, že zmenil rozhodnutie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti a to rozšírením povinnosti nadobúdateľky dedičstva o povinnosť
uloženú do budúcna, v skutočnosti dovolateľke odňal právo namietať správnosť jeho
právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa
účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, prípadne účinne sa brániť podaním riadneho
opravného prostriedku. Svojím postupom teda dovolateľke odňal možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie
odvolacieho súdu v napadnutej časti, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami
dovolateľky uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu
v napadnutej časti podľa § 243b ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. februára 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská