Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)baf/376412.e0c1e8.pdf
PDF · 116.69 KB
No categories available
5MCdo/7/2008
Najvyšší súd 5 M Cdo 7/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne PhDr. Z. C., bývajúcej
vo V., zastúpenej Mgr. J. K., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanej K. Š. P., a.s., so
sídlom Š., IČO:., o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu
mzdy, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12 C 990/2001, o mimoriadnom
dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Co 264/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Co 264/2006 vo výroku, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného
súdu Poprad z 26. mája 2006 č.k. 12 C 990/2001-857 o náhrade trov konania tak, že
žalobkyni sa nepriznáva ich náhrada nad sumu 109 199,-- Sk a vec v rozsahu zrušenia vracia
Krajskému súdu Prešov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom zo 16. marca 2005 č.k. 12 C 990/2001-670
a opravným uznesením z 23. mája 2005 č.k. 12 C 990/2001-730 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 13. januára 2006 sp. zn. 2 Co 278/2005 vyhovel žalobe o určenie
neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy v časti o zaplatenie
60 978,-- Sk za obdobie od 4. decembra 2001 do 4. júna 2002.
Okresný súd Poprad rozsudkom z 26. mája 2006 č.k. 12 C 990/2001-859 vyhovel
žalobe v časti o náhradu mzdy 225 474,70 Sk s príslušenstvom a v zostávajúcej časti náhrady
mzdy žalobu zamietol; žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania 198 502,-- Sk
k rukám právnej zástupkyne žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2
O.s.p., pretože žalobkyňa mala plný úspech v konaní o neplatnosť výpovede z pracovného
pomeru a rozhodnutie o výške plnenia pri nároku na náhradu mzdy záviselo od úvahy súdu.
Krajský súdu v Prešove rozsudkom z 29. marca 2007 sp. zn. 4 Co 264/2006 potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o príslušenstve žalovanej pohľadávky (úrokoch
z omeškania zo sumy 225 474,70 Sk); zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o náhrade trov konania tak, že žalobkyni priznal ich náhradu vo výške 109 199,-- Sk;
žalobkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie, ktorým zmenil výrok
o náhrade trov konania odôvodnil úvahami, podľa ktorých žalobkyňa bola plne úspešná
vo veci neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a preto pri rozhodovaní o náhrade trov
konania bolo potrebné vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V prípade náhrady mzdy
žalobkyňa dosiahla čiastočný úspech (za obdobie od 5. júna 2002 do januára 2006) v dôsledku
jej krátenia (o 45 %) na základe úvahy sudu, čo odôvodňovalo aplikáciu § 142 ods. 3 O.s.p.
Za účelne vynaložené trovy konania považoval odmenu advokátky za uplatnené úkony
právnej služby zvýšené o príslušné režijné paušály (109 199,-- Sk). Náhradu cestovného
a náhradu za stratu času (89 303,-- Sk) pri úkonoch právnej služby odvolací súd nepovažoval
za účelne vynaložené. Vychádzal z toho, že žalobkyňa si ustanovila právnu zástupkyňu
pôsobiacu mimo okresu jej bydliska i mimo okresu, v ktorom sídli súd prvého stupňa.
Považoval za nespravodlivé, aby takto zvýšené náklady znášala žalovaná a preto podľa § 220
O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, ktoré žalovanej
priznal vo výške 109 199,-- Sk. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu žalobkyni nepriznal z dôvodu ich
neuplatnenia (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobkyne podal proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa o trovách prvostupňového konania a žalobkyni nebola priznaná ich náhrada
nad 109 199,-- Sk mimoriadne dovolanie. Navrhol rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec
v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Poukázal na to, že
odvolací súd správne nezohľadnil právnu úpravu § 1 až 3 O.s.p., § 25 ods. 1, 2 O.s.p., § 137
O.s.p. a § 142 ods. 1, 2 O.s.p. a súvisiacu právnu úpravu § 18 a § 20 vyhlášky č. 240/1990 Zb.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, § 18 a § 20 ods. 1
vyhlášky č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a § 15 a § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzal z toho, že
Občiansky súdny poriadok (§ 25 O.s.p.) predpokladá možnosť účastníka súdneho konania dať
sa zastúpiť advokátom a tak realizovať svoje ústavné právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Právo účastníka konania pri výbere právneho zástupcu
z radov advokátov nie je zákonom obmedzené. Je len na účastníkovi konania, s ktorým
z advokátov uzatvorí zmluvu o poskytovaní právnej pomoci a udelí mu plnú moc na svoje
zastupovanie pred súdom. Odmena advokáta za zastupovanie tvorí trovy konania zastúpeného
účastníka v konaní (§ 137 O.s.p.), jej výška je upravená príslušnými vyhláškami. Žalobkyňa
bola v konaní pred prvostupňovým súdom úspešná (§ 142 ods. 1 a 3 O.s.p.), preto jej vzniklo
právo na zaplatenie všetkých trov konania, vrátane trov poskytnutej právnej pomoci.
V súvislosti so zastúpením účastníka konania, ktorý poverí svojím zastupovaním advokáta
pôsobiaceho mimo jeho bydliska i mimo sídla súdov konajúcich vo veci, vznikajú výdavky
na dopravu a dochádza aj k strate času, pri ktorých právne normy priznávajú advokátovi právo
na ich náhradu. Ak odvolací súd bol toho názoru, že žalobkyňa vyčíslila trovy konania
spočívajúce v náhrade cestovného a náhrade za stratu času v neprimeranej výške a že tieto
trovy neboli vynaložené účelne, bolo jeho úlohou skúmať ich účelnosť len s prihliadnutím
na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob dopravy, ktorá bola nevyhnutná
ak právo na náhradu výdavkov cestovného a s tým súvisiacou náhradou za stratu času bolo
právnou normou dané. Zmenou rozsudku súdu prvého stupňa v časti náhrady trov
prvostupňového konania, ktoré neboli priznané úspešnej žalobkyni, odvolací súd vec
nesprávne právne posúdil, keď právnu normu správne určenú na daný skutkový stav
nesprávne aplikoval.
Žalobkyňa sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora
Slovenskej republiky.
Žalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníkov konania (§ 243e ods. 1
a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a
ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v rozsahu podľa
§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie
je opodstatnené.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní
označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
1. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa
Najvyšší súd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne
v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal
aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo.
Dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. preto nie je daný.
2. So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1
druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom tzv. inou vadou konania, zaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
aj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté procesnou vadou takejto povahy. Inou
vadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom
je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom vecná nesprávnosť rozhodnutia.
V mimoriadnom dovolaní sa neuvádza, že konanie v danej veci má byť postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z obsahu spisu jej
existencia nevyplýva, preto ani dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. nie je
daný.
3. K námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky, že rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa názoru generálneho prokurátora Slovenskej republiky odvolací súd
preskúmavajúci rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania vec nesprávne právne
posúdil, ak dospel k záveru o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia žalobkyňou
v prípade uplatnenej náhrady cestovných výdavkov a náhrady za stratu času i keď na vec
aplikoval správnu právnu normu (§ 142 ods. 1 a 3 O.s.p.), túto však nesprávne interpretoval.
Nesprávna interpretácia mala spočívať v tom, že pri pojme „účelnosti“ vynaložených
nákladov mal súd prihliadať na vhodne zvolený, primeraný a účelne zdôvodnený spôsob
dopravy; nepriznanie uvedených náhrad na základe toho, že účastníkom zvolený právny
zástupca pôsobí mimo okresu jeho bydliska i mimo sídla súdu prvého stupňa, nemožno
považovať za správne.
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo
na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej
správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 25 ods. 1 vety prvej O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť
advokáta.
Podľa § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd
priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo
ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky je možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred
súdom, vyjmúc prípady obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom
účastníka rozhodnúť koho ustanoví za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť tejto
voľby (úvahy) zákon neobmedzuje ani iným spôsobom nevymedzuje; jej kritériá sú
autonómnou vecou účastníka konania.
Právna úprava príkladne uvádza, že trovami konania sú najmä hotové výdavky
účastníkov konania a ich zástupcov (§ 137 O.s.p.); takými sú aj odmena advokáta, náhrada
hotových výdavkov i náhrada za stratu času spojené s jeho činnosťou, obsahovo vymedzené
príslušnými predpismi. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania v zmysle § 142
ods. 1 a 3 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených
úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup
podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.
Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
Vychádzajúc z princípu úspechu v spore odvolací súd priznal žalobkyni právo na plnú
náhradu trov konania. Náhradu nákladov vynaložených na cestovné a náhradu za stratu času
v súvislosti s účasťou jej právnej zástupkyne na pojednávaniach pred súdom prvého stupňa
nepriznal na základe jediného kritéria (t.j. že sídlo advokátky je mimo okresu bydliska
účastníka i sídla súdu prvého stupňa), ktoré samo osebe nemá zákonné opodstatnenie
v zákonom sledovanom a prezumovanom cieli nahradiť úspešnej strane trovy konania. Jeho
opodstatnenosť nemožno vyvodiť ani z možnosti využitia inštitútu právnej substitúcie,
pretože táto má dispozitívny charakter a nie je povinnosťou uloženou účastníkovi konania ani
jeho advokátovi. Príslušné právne úpravy (vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci) vzťahujúce sa na prejednávanú vec priznávajú advokátovi
možnosť uplatnenia účelne vynaložených náhrad cestovných výdavkov i náhrady za stratu
času. V prípade náhrad cestovného sa ich účelnosťou rozumie najmä voľba vhodného
dopravného prostriedku s ohľadom na sídlo advokátskej kancelárie a miesto procesného
úkonu (napr. pojednávania súdu), jeho dostupnosťou z hľadiska vlakovej alebo autobusovej
dopravy ako lacnejších foriem cestovania. Súčasne však treba brať do úvahy i výšku náhrady
za stratu času, ktorá môže byť pri použití relatívne nákladnejšieho dopravného prostriedku
(napr. osobného automobilu oproti dopravnému prostriedku verejnej dopravy) v konečnom
dôsledku efektívnejšia, než u iného menej nákladného spôsobu dopravy. Pokiaľ sa právna
zástupkyňa žalobkyne riadne dostavila k súdom nariadeným pojednávaniam a z jej konania
(prípadne konania žalobkyne) nevznikli žiadne prieťahy, či neúčelné realizované úkony súdu,
nemožno v takomto prípade náklady právneho zastúpenia považovať za neúčelné.
Postup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov na právne zastúpenie dochádza
k vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času (v tomto prípade uplatňovaných
v súvislosti s účasťou na pojednávaniach súdu) len preto, že sídlo advokátskej kancelárie
sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu alebo bydliska účastníka konania,
nezodpovedá sledovanému cieľu, tak ako to má na mysli § 142 až § 150 O.s.p. a dotknuté
právne úpravy o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (vyhláška
č. 240/1990 Zb., vyhláška č. 163/2002 Z.z. a vyhláška č. 655/2004 Z.z.) v spojení s čl. 46
ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ústavne konformnému
výkladu reprezentovanému Ústavným súdom Slovenskej republiky v tom, že zmyslom
a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto
sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr
reštriktívne (porovnaj napr. II. ÚS 31/04).
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa
a v časti náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, toto spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove v zmeňujúcom výroku o nepriznaní náhrady trov prvostupňového
konania nad sumu 109 199,-- Sk zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Krajskému súdu
v Prešove na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.). Dovolacím
súdom vyslovený právny záver je záväzný (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 234d ods. 1
O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a trovách
konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods.2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. februára 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská