Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/37/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom v B.,

zastúpenej JUDr. R.., advokátkou so sídlom v P., proti žalovaným 1/ V. a 2/ M., bývajúcim

v S., zastúpeným JUDr. M., advokátom so sídlom v S., o určenie vlastníckeho práva,

vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. septembra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky

1. konanie o dovolaní žalovaných proti výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 22. septembra 2008 sp. zn. o náhrade trov konania z a s t a v u j e,

2. z r u š u j e rozsudok

a) Krajského súdu v Prešove z 22. septembra 2008 sp. zn. a

b) Okresného súdu Humenné z 30. marca 2007 č.k. -128,

3. vec vracia Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné rozsudkom z 30. marca 2007 č.k. -128 určil, že

výlučným vlastníkom pozemku v katastrálnom území H., ktorý je vedený na liste vlastníctva

2

č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m(ďalej len „parcela č. X.“), je žalobkyňa.

Žalovaným uložil povinnosť parcelu č. X. do 15 dní vypratať a odovzdať žalobkyni.

Žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa a JUDr. J.

uzavreli 27. júla 2001 zámennú zmluvu, predmetom ktorej bola na jednej strane parcela č. X.

vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a na druhej strane parcela č. X. – zastavaná

2

plocha vo výmere X. mzapísaná na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie S. vo

výlučnom vlastníctva JUDr. J.. Rozhodnutím Okresného úradu v Humennom, katastrálneho

odboru z 27. júla 2001 č. V. bol na základe tejto zámennej zmluvy povolený vklad

vlastníckeho práva k parcele č. X. v prospech JUDr. J.. Neskôr ale Katastrálny odbor v S.,

Katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím z 24. januára 2002 č. V. zrušil rozhodnutie

o povolení vkladu do katastra nehnuteľností. Aj toto zrušujúce rozhodnutie bolo zrušené, a to

rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 25. júla 2002

č. L.. Napokon rozhodnutím predsedníčky tohto úradu z 9. februára 2004 č. L. bolo zrušené aj

rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 25. júla 2002 č. L..

Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa v dôsledku týchto rozhodnutí „zostalo v platnosti“

rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove z 24. novembra 2002 č. V., ktorým bolo zrušené

rozhodnutie povoľujúce vklad vlastníckeho práva k parcele č. X. v prospech JUDr. J..

Vzhľadom na to nemohol JUDr. J. zámennou zmluvou nadobudnúť jej vlastníctvo. Právne

úkony nasledujúce po uzavretí zámennej zmluvy, ktoré obsahovali prejavy vôle previesť

vlastníctvo tejto parcely na ďalšie osoby (z JUDr. J. na jeho dcéru I. a potom z jej vlastníctva

do vlastníctva žalovaných), sú preto neplatné ( ). So zreteľom na

uvedené skutkové a právne okolnosti súd prvého stupňa zároveň žalovaným, ktorí sú

v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci parcely č. X. na základe neplatného právneho

úkonu, uložil povinnosť vydať predmetnú parcelu žalobkyni – skutočnej vlastníčke tejto

parcely ( ). Výrok, ktorým žalobkyni nepriznal náhradu

trov konania ( ) odôvodnil tým, že žalobkyni žiadne trovy nevznikli.

Na odvolanie žalovaných Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. septembra 2008

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol.

Účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Odvolací súd sa nestotožnil s právnymi

závermi, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, pričom nesúhlas s jeho

právnym posúdením veci odôvodnil predovšetkým poukazom na § 28 ods. 1 až 4 zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Uviedol, že „jedným zo základných atribútov

právneho štátu je princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva

v platné právo a ochrana nadobudnutých práv. Pokiaľ žalovaní v čase nadobudnutia

vlastníckeho práva od vlastníčky I., zapísanej v liste vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti,

a v čase, keď nejestvovalo žiadne zrušujúce rozhodnutie správneho orgánu o povolení vkladu

vlastníckeho práva, nadobudli dobromyseľne vlastnícke právo k nehnuteľnosti, stali sa jej

vlastníkmi v súlade so zákonom. Samotné zrušujúce rozhodnutie predsedníčky Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 9. februára 2004, teda po dobe takmer

3 rokoch od povolenia vkladu v tomto smere nemôže mať vplyv na nadobudnutie

vlastníckeho práva žalovaných k tejto nehnuteľnosti už aj s ohľadom na skutočnosť, že

dobromyseľne nadobudnuté práva sú chránené a ochranu poskytuje tak ,

ako aj ustanovenie o správnom konaní. V danej veci v čase

uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti z I. na žalovaných existoval právoplatne povolený

vklad do katastra nehnuteľností, menovaná bola vedená ako vlastníčka a žalovaní

dobromyseľne nadobudli vlastnícke právo od nej“. Keďže v danej veci neboli splnené

podmienky ani pre potvrdenie ani pre zrušenie rozhodnutia, odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvého stupňa podľa a žalobu zamietol ako nedôvodnú. Výrok rozhodnutia,

ktorým účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania, odôvodnil odvolací súd

poukazom na a s tým, že žalobkyňa nebola v konaní

úspešná a žalovaní náhradu trov konania nežiadali.

Proti výroku uvedeného rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania podali

dovolanie žalovaní. Podaním z 20. februára 2009 toto dovolanie vzali späť. Vzhľadom na

uvedený dispozitívny úkon žalovaných dovolací súd konanie o ich dovolaní zastavil (§ 243b

ods. 5 ).

Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním aj žalobkyňa (pozn.: v ďalšom sa

dovolací súd zaoberá len dovolaním tejto účastníčky), ktorá namietla, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Záver odvolacieho súdu, že v prípade I., ktorá mala nadobudnúť vlastníctvo parcely č.

X. od JUDr. J., a tiež v prípade žalovaných, ktorí mali nadobudnúť vlastníctvo tejto parcely

od I., išlo o nadobudnutie dobromyseľné, nemá podklad vo výsledkoch vykonaného

dokazovania. V čase uzatvárania týchto (následných a len účelovo urobených) zmlúv už

prebiehali konania, v ktorých sa posudzovala zákonnosť postupu katastrálneho úradu pri

rozhodovaní o vklade do katastra nehnuteľností v prospech JUDr. J.. Uvedené osoby o týchto

konaniach vedeli, a preto nemohli byť dobromyseľné. Z dôvodov, na ktoré správne poukázal

už súd prvého stupňa, nemohli nadobudnúť vlastníctvo parcely č. X. od JUDr. J., ktorý nebol

jej vlastníkom. Z týchto dôvodov dovolateľka žiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaní vo vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhli dovolanie zamietnuť, lebo

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny. O dobromyseľnosti nadobudnutia

práv v danom prípade niet pochýb. Vo vyjadrení k dovolaniu zároveň požiadali o náhradu

trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že treba zrušiť nielen dovolaním

napadnutý rozsudok, ale aj rozsudok súdu prvého stupňa.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi; obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

I keď žalobkyňa namietala len to, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), dovolací súd vzhľadom na ods. l

druhá veta skúmal, či dovolaním napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, v ktorom

došlo k procesnej vade konania uvedenej v V dovolacom konaní ale existencia

vady tejto povahy nevyšla najavo.

Rovnako so zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či

v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Na takúto vadu musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná. O vadu tejto povahy ide tiež vtedy, ak

súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch

dokazovania nevykonaného v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob

vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom. Zo spisu vyplýva, že v konaní na

súdoch oboch nižších stupňov došlo k vade uvedenej povahy.

O tom, ako v tej – ktorej veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania) na

súdoch nižších stupňov, môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo

zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď a ).

V spise je založený celý rad listinných dôkazov. Ide najmä o rozhodnutie Krajského

úradu v Prešove, katastrálneho odboru zo 4. júla 2001 č. X. (č.l. 8 až 11 spisu), rozhodnutie

Okresného úradu S., katastrálneho odboru z 13. marca 2001 č. X. (č.l. 12 spisu), zámennú

zmluvu z 27. júla 2001 (č.l. 13 a 14 spisu), list vlastníctva č. X. (č.l. 16 až 22 spisu), list

vlastníctva č. X. (č.l. 23 až 25 spisu), výpis z listu vlastníctva č. X. (č.l. 29 spisu), list

vlastníctva č. X. (č.l. 30 a 31 spisu), geometrický plán (č.l. 32 spisu), rozhodnutie

Katastrálneho úradu v Prešove z 15. marca 2004 č. V. (č.l. 36 až 40 spisu), rozhodnutie Úradu

geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 9. februára 2004 č. L. (č.l. 41 až 42

spisu), rozhodnutie Katastrálneho úradu v Prešove z 24. januára 2002 č. V. (č.l. 43 a 44

spisu), rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 25. júla

2002 č. L. (č.l. 45 až 48 spisu), protest Okresnej prokuratúry v Humennom z 9. januára 2004

č. P. (č.l. 49 až 51 spisu), rozhodnutie Krajského úradu v Prešove, katastrálneho odboru

z 22. augusta 2000 č. X. (č.l. 79 až 81 spisu), rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky z 26. júla 2004 č. P. (č.l. 111 až 114 spisu).

Podľa sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

V danom prípade obsah zápisníc z pojednávaní, ktoré sa uskutočnili na Okresnom

súde Humenné 16. septembra 2005 (č.l. 65 až 67 spisu), 8. novembra 2005 (č.l. 69 a 70 spisu),

13. decembra 2005 (č.l. 72 až 76 spisu), 21. februára 2007 (č.l. 104 a 105 spisu) a 30. marca

2007 (č.l. 122 až 126 spisu) svedčí o tom, že dokazovanie ani jednou z týchto listín nebolo

vôbec vykonané. Pritom z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd prvého

stupňa vyvodzoval skutkové zistenia, na ktorých založil právne posúdenie veci, aj z vyššie

označených listín.

Odvolací súd uvedenú procesnú vadu konania, ku ktorej došlo v konaní na súde

prvého stupňa, prehliadol (v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa

„vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, avšak vec nesprávne právne posúdil“). Neuvedomil

si, že ak skutkové zistenia súdu prvého stupňa neboli podložené procesne správnym

dokazovaním (dokazovaním vykonaným spôsobom, ktorý určuje zákon), nemal a ani

nemohol mať pre svoje právne závery žiadne podklady. Navyše, sám sa tiež dopustil

procesného pochybenia, keď bez akéhokoľvek doplnenia alebo zopakovania dokazovania

zaujal odlišné skutkové závery (najmä o dobromyseľností následných nadobúdateľov),

z ktorých potom vyvodil opačný právny záver, že žalobkyňa nie je vlastníčkou parcely

č. X. a neoprávnene sa domáha jej vydania.

Ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu, aby na základe

opakovaného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môže byť

odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať

a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania dokazovania.

Obsah zápisníc z pojednávaní pred odvolacím súdom zo 17. septembra 2008 (č.l. 151

a 152 spisu) a z 22. septembra 2008 (č.l. 153 spisu) svedčí o tom, že odvolací súd nevykonal

žiadne dokazovanie. Doplnením dokazovania alebo jeho zopakovaním nie je totiž podanie

správy o doterajšom priebehu konania povereným členom senátu, oboznámenie napadnutého

rozsudku, prečítanie odvolania, ani vyjadrenie zástupcov účastníkov konania k veci na

odvolacom pojednávaní.

V dôsledku vyššie uvedených procesných pochybení súdov oboch nižších stupňov

došlo v konaní k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to

zrušil v celom rozsahu nielen zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (vrátane súvisiaceho

výroku o náhrade trov konania), ale aj ním zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ). S prihliadnutím na dôvody, ktoré

viedli k potrebe zrušiť tieto rozhodnutia, nezaoberal sa ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaní (vrátane námietky, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. februára 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková