Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-67-2013.pdf
PDF · 100.92 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/67/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana, vo veci starostlivosti o maloletého W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., H. K. č. XXX/X, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky A.. Z. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., H. K. č. XXX/X, a otca M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo M., č. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 18P/13/2013-73 zo dňa 21.08.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné na maloletého určené rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/110/2011-13 zo dňa 18.05.2011 s účinnosťou od 01.08.2013 zo sumy 100,- € mesačne na sumu 140,- € mesačne k rukám matky, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.08.2013 do 21.08.2013 v sume 27,10 € a o trovách konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011 pri rozvode manželstva rodičov maloletého došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú aby bolo výživné na maloletého zvýšené, pretože od rozhodnutia, ktorým sa upravila vyživovacia povinnosť otca k maloletému uplynuli viac ako dva roky, náklady na maloletého sa zvýšili a to v súvislosti s jeho školskou dochádzkou, záujmovou činnosťou ako aj s celkovými nákladmi na stravu a oblečenie. Príjem matky ako aj príjem otca je od poslednej úpravy takmer rovnaký a nedošlo ani k výraznejšej zmene ich majetkových a osobných pomerov. Primerané výživné preto okresný súd ustálil na sumu 140,- € mesačne, pretože takto určená vyživovacia povinnosť je adekvátna majetkovým pomerom, ako aj osobným pomerom účastníkov konania a je dostatočná na to, aby boli zabezpečené potreby maloletého. Pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti prihliadol okresný súd aj na skutočnosť, že matka maloletého zabezpečuje osobnú starostlivosť o neho a otec má taký príjem, ako mal v minulosti. K zmene pomerov došlo podľa okresného súdu od 01.08.2013 nakoľko od tohto obdobia došlo k zvýšeniu nákladov na maloletého a to jednak v dôsledku zabezpečenia školských potrieb pre maloletého v súvislosti so začiatkom školského roku ako aj z dôvodu zvýšenia celkových nákladov na maloletého. Svoje rozhodnutie oprel okresný súd o ustanovenia § 78 ods. 1 a 8 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 62 ods. 1 až ods. 5 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého včas odvolanie zo dňa 16.09.2013 (č. l. 79-80 spisu), ktorým navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že zvýši výživné na maloletého na sumu 120,- € mesačne s účinnosťou od 01.08.2013. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru nedošlo na strane maloletého k takému výraznému zvýšeniu nákladov na jeho výchovu a výživu, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného zo sumy 100,- € mesačne na sumu 140,- €, pretože maloletý je stále žiakom základnej školy ako v roku 2011. S maloletým má veľmi dobrý vzťah, určené výživné pravidelne platí a podľa dohody s matkou maloletého mu kupuje veci, ktoré potrebuje aj nad rámec výživného; s maloletým sa pravidelne stretáva a tento ho navštevuje aj v jeho domácnosti. Skutočnosti uvedené v návrhu sú nepresné, jej výdavky a náklady na opateru maloletého nezodpovedajú pravde a nie sú objektívne, pretože matka maloletého udáva aj náklady, ktoré by mali do budúcna len vzniknúť a matka ich v čase podania návrhu nemala. Otec v odvolaní poukázal na svoje majetkové pomery a výdavky, ktoré má; pracuje ako živnostník v oblasti zámočníctvo, dosahuje príjem v sume 700,- € až 800,- € mesačne a má výdavky na živobytie spolu s odvodmi na zdravotné a sociálne poistenie v sume 885,- € mesačne z čoho vyplýva, že jeho nevyhnutné výdavky na domácnosť a ďalšie nevyhnutné výdavky sú také vysoké, že na živobytie mu zostáva minimálna suma a často mu finančne vypomáhajú jeho rodičia. Výživné v sume 140,- € mesačne určené rozsudkom okresného súdu je pre neho nereálne; takéto výživné je v rozpore so Zákonom o rodine, pretože nezodpovedá objektívnym potrebám maloletého a finančným možnostiam rodičov, preto súhlasí so zvýšením výživného najviac na sumu 120,- € mesačne, čo zodpovedá jeho finančným a zárobkovým možnostiam. Otec poukázal aj na to, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Okresný súd nesprávne vyhodnotil odôvodnené potreby matky, ktoré táto pri podaní návrhu nepreukázala a nedostatočne preveril schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov nielen povinného. Otec mal za to, že dostatočne preukázal svoje mesačné výdavky, ktoré má v súvislosti s bývaním, vedením domácnosti, starostlivosťou o starú matku, preukázal, že výživné určené súdom pravidelne platí, dokonca mu podľa svojich možností prispieva aj nad rámec výživného, preto neodôvodneným zvýšením výživného na sumu 140,- € mesačne by vystavil seba a svoju rodinu riziku neistej finančnej situácie a dokonca až trestnoprávnemu stíhaniu. Na základe uvedeného otec navrhol zmenu rozsudku okresného súdu.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa „03.11.2013“ (zrejme správne 03.10.2013; č. l. 83-85 spisu), v ktorom uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí. Maloletý je vo veku 13 rokov, neustále sa vyvíja a rastie, s čím sú značne zvýšené náklady na zabezpečenie jeho základných potrieb ako je strava a ošatenie a to aj s poukazom na neustále zvyšovanie cien a zložitejšiu ekonomickú situáciu v SR. Maloletý nie je zárobkovo činný a je odkázaný výlučne na výživné od rodičov, kým stará mama otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, je poberateľkou starobného dôchodku a teda mala by sa podieľať pre nákladoch spojených s bývaním a na chode domácnosti. Na rozdiel od otca maloletého žije v dvojizbovom byte len s maloletým a teda aj sama hradí všetky náklady spojené s bývaním. Nie je pravda, že otec prispieva maloletému aj nad rámec výživného a že mu vždy kupuje, čo potrebuje; otec len jeden krát prispel sumou 85,- € na letný tábor, avšak ani zďaleka sa nejednalo o polovicu nákladov, pretože matka bola nútená uhradiť zvyšných 165,- €, čo je dvojnásobok nákladov otca. Maloletý viac krát žiadal otca o zakúpenie tenisiek, trička, bundy, korčúľ, písacieho stolíka, školských potrieb a podobne, otec však toto odmietol kúpiť s tvrdením, že momentálne nemá peniaze. Všetky potreby maloletého zabezpečuje výlučne sama, otec nad rámec bežného výživného neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Pri nástupe maloletého do školy mala výdavky na školské potreby v sume okolo 250,- € a otec kúpil maloletému len šiltovku za 17,- €. V budúcnosti v ôsmom ročníku vzrastú výdavky na maloletého v súvislosti s lyžiarskym výcvikom, ktoré budú v sume 130,- € za pobyt na Donovaloch, v sume 40,- € za vypožičanie výstroje, ďalej vzniknú náklady spojené s venčekom a náklady na zubný fixný strojček. Maloletý sa venuje aj mimoškolskej činnosti, je športový rybár a chytá tretiu ligu za C. C.. Náklady na tento šport sú veľmi vysoké, šport si vyžaduje niekoľkohodinový tréning niekoľkokrát do mesiaca, na každý tréning musí maloletého voziť autom, výbava športového rybára je drahá ako aj výdavky spojené s pretekmi, jedny preteky stoja okolo 150,- € bez stravy a ubytovania na dva dni, keďže chodia s maloletým po celom Slovensku. Maloletý tejto činnosti dosahuje veľmi dobré a vysoké úspechy, na Majstrovstvách Slovenska juniorov sa umiestnil na druhom mieste a bol nominovaný na Majstrovstvá sveta do Portugalska, ktorý sa však pre nedostatok financií nemohol zúčastniť. O maloletého sa osobne stará, jej diel povinností je výrazne vyšší ako u otca, preto by mal byť vyšší jeho diel finančnej hodnote, ktorú poskytuje svojmu jedinému synovi. Z vyjadrenia otca nie je jasné, aký príjem v skutočnosti dosahuje, pretože uvádza, že jeho mesačný príjem je 700,- € až 800,- €, čo je dosť podstatný rozdiel, preto ak je pre otca 100,- € zanedbateľná čiastka, pre ňu nie. Taktiež nie je jasná suma 885,- € na
živobytie a odvody, pretože nie je zrejmé či ide o mesačné alebo ročné výdavky. Otec maloletého vo svojom odvolaní uvádza, že má náklady s bývaním a vedením domácnosti v sume 700,- € mesačne, ktorá skutočnosť poukazuje na sklony otca ku klamaniu, pretože si nevie predstaviť domácnosť, ktorá má náklady v sume 700,- € mesačne. Všetky okolnosti uvádzané v odvolaní otca sú nepravdivé, založené na výmysloch a nepravdivých tvrdeniach, preto má zato, že zvýšenie výživného na sumu 140,- € mesačne otec ani nepostrehne, nakoľko ani sám nevie, či zarobí 700,- € mesačne alebo 800,- € mesačne; naopak maloletému aj 40,- € mesačne pomôže, nakoľko mu bude môcť aspoň sčasti financovať aj mimoškolskú činnosť, ktorá ho veľmi baví a v ktorej dosahuje veľmi dobré výsledky, ale je dosť finančne nákladná. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd odvolaniu otca nevyhovel.
K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 10.10.2013 (č. l. 87 spisu), v ktorom uviedol, že už vo svojom vyjadrení k návrhu na pojednávaní žiadal návrhu matky vyhovieť s tým, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca s prihliadnutím na jeho schopnosti a možnosti, vek a odôvodnené potreby maloletého; mal za to, že od poslednej úpravy došlo k zvýšeniu celkových nákladov na maloletého a to v súvislosti s úhradou školských pomôcok, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti ako aj výdavkov na jeho výživu. Kolízny opatrovník súhlasil so zvýšením výživného na sumu 140,- €, pretože takto určená vyživovacia povinnosť zodpovedá zvýšeným nákladom na starostlivosť o maloletého v súvislosti s jeho školskou dochádzkou, záujmovou činnosťou ako aj celkovými nákladmi na stravu a oblečenie. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolanie otca nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. v D. N. S. (č. l. 41 spisu) s tým, že ako jeho matka je rodnom liste zapísaná Z. V., nar. XX.XX.XXXX. a ako jeho otec M. V., nar. XX.XX.XXXX. V čase poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/110/2011-13 zo dňa 18.05.2011 právoplatným dňa 16.06.2011 mal maloletý 11 rokov a navštevoval piaty ročník základnej školy v D., bol zdravý, žil s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá bola zamestnaná a dosahovala príjem zo zamestnania v sume 470,- € v čistom mesačne; otec dosahoval príjem v sume 900,- € v čistom mesačne; obidvaja rodičia maloletého boli zdraví a vyživovaciu povinnosť mali len k maloletému. V súčasnosti má maloletý 13 rokov a navštevuje ôsmy ročník základnej školy v D., žije s matkou v spoločnej domácnosti; okrem bežných výdavkov na stravu a oblečenie má výdavky spojené so štúdiom, záľubami (športový rybolov) a nákupom liekov na alergiu a vitamínov. Matka maloletého je zdravá, stále rozvedená, má vyživovaciu povinnosť len k maloletému, je zamestnaná a za obdobie od júla 2012 do júna 2013 dosiahla priemerný príjem zo zamestnania v sume 524,82 € v čistom mesačne (č. l. 43 spisu), okrem toho má podľa vlastného udania v letných mesiacoch príjem z brigády v sume 100,- € a poberá prídavok na dieťa v sume 23,10 € mesačne; má výdavky na bývanie v sume 75,- € mesačne, v sume 30,- € mesačne na inkaso (elektrina), v sume 91,91 € na splátku úveru, v sume 35,74 € ako poistné na životné poistenie, v sume 17,92 € mesačne na internet, v sume 30,- € mesačne na stavebné sporenie, v sume 24,- € mesačne na mobilný telefón, v sume 24,- € mesačne na cestovné do práce, v sume 44,- € mesačne na cestovné do školy, v sume 25,- € mesačne na čistiace prostriedky a hygienické potreby do domácnosti, v sume 60,- € mesačne na oblečenie a obuv, v sume 50,- € mesačne na pohonné hmoty; okrem toho platí sumu 5,32 € ročne na daň z nehnuteľnosti, sumu 41,38 € ročne ako poplatok za komunálny odpad, sumu 12,99 € ročne na poistenie za byt, sumu 21,83 € ročne na poistenie domácnosti a sumu 70,86 € ročne ako poistné na auto; ďalej má výdavky na maloletého v sume 5,- € mesačne na vreckové, v sume 24,20 € mesačne na stravu v škole, v sume 85,- € ročne na rybársky lístok a ďalšie výdavky na stravu a oblečenie; matka je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Škoda Felicia (č. l. 17 spisu). Otec maloletého je zdravý, stále rozvedený, má vyživovaciu povinnosť len k maloletému, podniká na základe živnostenského oprávnenia v predmete podnikania „zámočníctvo“ s tým, že podľa daňového priznania za rok 2012 (č. l. 56-68 spisu) dosiahol príjmy zo živnosti v sume 12.984,- €, výdavky v sume 6.951,13 € a dosiahol základ dane v sume 6.032,87 € (t.j. priemerný príjem v sume 502,74 € v čistom
mesačne); z predložených výpisov z účtu otca v banke za mesiace máj 2013 až júl 2013 vyplýva, že v tomto období boli na účet otca poukázané platby faktúr spolu v sume 4.558,50 € (2.266,50 € v máji 2013, 1.116,- € v júni 2013 a 974,66 € v júli 2013), t.j. v sume 1.519,50 € v hrubom mesačne; žije v spoločnej domácnosti so starou mamou (starobnou dôchodkyňou s dôchodkom v sume 422,- € mesačne) a to v rodinnom dome súp. č. XX v k. ú. M., ktorý táto s priľahlými pozemkami darovala otcovi v roku 2000 (č. l. 20 spisu); otec je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Citroen C5 v premávke od 10.08.2011 ako aj nákladného motorového vozidla (príves) zn. Agados Handy v premávke od 16.06.2006; má výdavky v sume 51,64 € mesačne na inkaso (elektrina a TV), v sume 17,92 € mesačne na internet, v sume 25,- € mesačne na telefón, v sume 64,- € mesačne na poistné za úver, v sume 13,31 € mesačne ako poistné na životné poistenie, v sume 27,97 € mesačne ako poistné na úrazové poistenie, v sume 39,91 € ročne ako poistné na poistenie domu, v sume 8,09 € ročne ako poistenie domácnosti, v sume 114,- € ročne ako poistné na auto, v sume 95,- € mesačne na splátku úveru a v sume 100,- € mesačne na stravu, oblečenie a obuv a v sume 600,- € ročne na palivové drevo; okrem toho otec platí maloletému životnú poistku v sume 10,09 € mesačne, sporenie v sume 20,- € každé tri mesiace a obedy v škole v sume 20,- € mesačne.
K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správne právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného na maloletého zo strany otca. Maloletý pochádza z rozvedeného manželstva otca s matkou, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu stále trvá, pretože tento vzhľadom na svoj vek navštevuje posledný ročník základnej školy a nie je schopný sám sa živiť. Maloletý má pravidelný príjem len v podobe výživného od otca. Otec doteraz určené výživné riadne platí a s maloletým sa stretáva. Matka plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému v rozhodujúcom rozsahu osobnou starostlivosťou o neho, pretože tento jej bol v rozvodom rozsudku na základe dohody rodičov zverený do osobnej starostlivosti.
Od poslednej úpravy výživného zo strany otca voči maloletému došlo k zmene pomerov na strane maloletého, matky aj otca. U maloletého došlo k zmene pomerov v tom smere, že je starší, má 13 rokov, navštevuje ôsmy ročník základnej školy v D. (v čase poslednej úpravy mal 11 rokov a navštevoval piaty ročník rovnakej základnej školy), má výdavky najmä so štúdiom, pribudli výdavky na záľuby, lieky a
vitamíny. Od poslednej úpravy došlo k zmene príjmu a pomerov na strane matky aj otca, k zmene počtu vyživovacích povinností nedošlo ani u jedného z nich. Matke sa od poslednej úpravy výživného zvýšil priemerný príjem zo sumy 470,- € v čistom mesačne na sumu 524,82 € v čistom mesačne; otcovi sa od poslednej úpravy výživného zvýšil priemerný príjem zo sumy 900,- € v čistom mesačne na sumu približne 1.000,- € v čistom mesačne. Majetkové ani osobné pomery rodičov maloletého zostali prakticky nezmenené, keď treba osobitne zdôrazniť skutočnosť, že otec je zdravý a má vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Pri rozhodovaní odvolací súd predovšetkým prihliadal na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Z vykonaného dokazovania nevyplýva otcom tvrdený rozsah jeho výdavkov, pretože zistené pravidelné výdavky otca predstavujú sumu okolo 450,- € mesačne (a nie tvrdených 885,- € mesačne); na druhej strane maloletému stúpli výdavky na stravu v súvislosti s jeho vyšším vekom a fyzickým vývinom a najmä pribudli výdavky spojené so záľubami maloletého (športové rybárstvo) a na vitamíny v dôsledku oslabenej imunity a lieky na alergiu. Keďže je v zistených možnostiach otca podieľať sa v rámci výživného aj na týchto výdavkoch, odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom a potvrdil rozsudok, ktorým bolo výživné na maloletého zvýšené na sumu 140,- € mesačne s účinnosťou od 01.08.2013, pretože okresný súd zvýšil výživné na maloletého na sumu, ktorá podľa súdnej praxe zodpovedá zistenej výške príjmu otca ako povinného rodiča a jeho odôvodneným výdavkom. Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebol dôvod uložiť otcovi povinnosť platiť vyššie výživné ako v sume 140,- € mesačne, pretože tento nad rozsah výživného platí maloletému životné poistenie, založil mu sporenie a podieľa sa na jeho výdavkoch na stravu v škole. Výživné v sume 140,- € mesačne aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vo vzťahu ku schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca. Odvolacie námietky otca sú v podstate totožné s námietkami, ktoré uplatnil už v konaní pred okresným súdom a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd navyše udáva, že v prejednávanej veci aplikoval aj ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že na prejednanie veci nariadil jedno pojednávanie na deň 21.08.2013 (č. l. 70-71 spisu), na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca ako účastníkov konania; iné dôkazy na pojednávaní vykonané neboli; z rozsudku však vyplýva, že skutkové zistenia čerpal okresný súd aj z listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/110/2011. Podľa § 129 ods. 1 O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. O tom, ako vo veci prebiehalo súdne konanie (vrátane dokazovania) na môže odvolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (§ 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.). Vykonanie dokazovania čítaním listinných dôkazov je preto nevyhnutne potrebné uviesť v zápisnici o pojednávaní, inak je konanie zaťažené tzv. inou vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/37/2009 zo dňa 10.02.2010). V prejednávanej veci sa však táto vada neprejavila na vecnej správnosti rozhodnutia, navyše z odvolania otca ako aj vyjadrenia matky k odvolaniu vyplýva, že im obsah listinných dôkazov bol známy, preto odvolací súd na túto vadu neprihliadal. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.