Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/41/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. S. K., bývajúceho v L.,

proti žalovanému J. N. – S., o zaplatenie 14 937,26 € (450 000,-- Sk), vedenej na Okresnom

súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne zo 16. októbra 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prievidza rozsudkom z 30. januára 2007 č.k. -149 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 319 050,-- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania

od 1. októbra 2000 do zaplatenia, všetko do 3 dní, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnemu

z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi

účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný užíval určité nehnuteľnosti patriace do vlastníctva

žalobcu od 1. apríla 1999 do 30. septembra 2000. Nájom a podnájom nebytových priestorov

upravuje a ten pre platnosť zmluvy o nájme pod sankciou neplatnosti

vyžaduje jej písomnú formu. V konaní bolo preukázané, že žalovaný užíval predmetné

nebytové priestory bez uzatvorenia príslušnej zmluvy o nájme. Ako nevlastník a bez

oprávnenia mať predmetné priestory pre seba tieto užíval, čím vzniklo na jeho strane

bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Majetkový prospech je vyjadriteľný v peniazoch

a spočíva vo výške tzv. obvyklého nájomného, pretože nájomný vzťah je odplatným

a v prípade, ak by žalovaný uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, bol by povinný

platiť dojednané nájomné. Keďže výška nájomného nie je upravená právnym predpisom,

určuje sa dohodou, ktorá v predmetnej veci absentuje a preto súd vlastnou úvahou

s prihliadnutím na doložené listiny a vyjadrenia oslovených právnických osôb zistil výšku

obvyklého nájomného. Pri jej stanovení vychádzal tiež z kategórií miesta, času, rozsahu

a účelu predmetných užívaných nebytových priestorov.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd rozsudkom

zo 16. októbra 2008 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

vyhovujúcej časti ako vecne správny a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 20 929,-- Sk k rukám advokátky

a zaplatiť trovy štátu vo výške 2 178,-- Sk na účet súdu, všetko do troch dní. Po doplnení

dokazovania výsluchmi svedkov sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym záverom súdu

prvého stupňa ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku. Aj podľa jeho názoru

na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu užívaním nehnuteľností vlastnícky

patriacich žalobcovi a to na základe právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, pričom aj

výšku bezdôvodného obohatenia určenú súdom prvého stupňa považoval za správnu a súd

prvého stupňa sa správne vyporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný, v ktorom navrhol

napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Prípustnosť dovolania odôvodnil

ustanovením a ustanovením , , bez bližšie

konkretizovaných dôvodov. V dovolacom konaní navrhol vykonanie tých dôkazov, ktoré

navrhol doteraz vykonať a to vypočutím svedkov na skutočnosť rozsahu užívania

nehnuteľností, vynaloženia nákladov, alternatívne navrhol ustanoviť do konania súdneho

znalca. Ďalej zopakoval skutkový stav veci, popísal priebeh prvostupňového aj odvolacieho

konania, nároky žalobcu a svoje nároky.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloženie

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle a v súlade s ustálenou praxou

tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďže konanie o každom mimoriadnom opravnom

prostriedku má vždy znak výnimočnosti, rámec možného prieskumu obmedzuje zákon len

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že

je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ). Prípustnosť dovolania žalobcu v danom prípade nemožno vyvodiť

z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu ( ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný

právny názor ( ) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd

nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle

So zreteľom na to by dovolanie žalovaného mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Vady konania v zmysle až e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané porušenie ustanovenia § 237

písm. f/ , ktorého sa mal dopustiť súd nižšieho stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal

otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať

do spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ) a pod.]. Dovolací

súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanému realizáciu jeho procesných práv.

Žalovaný dovolanie odôvodnil odkazom na ustanovenie

(t.j., že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci), ako aj odkazom na ustanovenie (t.j., že rozhodnutie

odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je

vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup

súdu v občianskom súdnom konaní.

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné. Vada tejto povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom,

ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne

došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané

napadnuté rozhodnutie bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ , nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv

v zmysle (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, sp. zn. ). Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je

Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým

možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. ), zároveň je

ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších

stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle , pretože (ani

prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje

realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. ). I keby podľa názoru dovolateľa (vychádzajúc

z obsahu dovolania – por. ustanovenie , podľa ktorého každý úkon

posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený) išlo o nesprávne

právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by

mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť

dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

použil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových

záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďže dovolanie

žalovaného nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti

právneho posúdenia veci odvolacím súdom ( ).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa (s použitím analógie) v spojení s a

ods. 1 , keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová