Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8f8/368279.f0e977.pdf
PDF · 102.42 KB
No categories available
4Cdo/78/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 78/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného M. G. s.r.o., so
sídlom v H., proti povinnému J. J., bývajúcemu v D., o vymoženie 977,23 Eur, vedenej na
Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 7 Er 502/2003, o dovolaní povinného proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. januára 2009 sp. zn. 12 CoE 107/2008, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. januára 2009 sp. zn.
12 CoE 107/2008 a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 27. novembra 2008 č.k.
7 Er 502/2003-112 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 27. novembra 2008 č.k. 7 Er 502/2003-112
žiadosti povinného o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že povinnému síce bolo uznesením z 30. októbra 2003 č.k. 7 Er 502/03-
37 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale len v konaní o námietkach povinného
proti exekúcii (nie pre celé exekučné konanie). V rámci rozhodovania o jeho žiadosti
posudzoval preto opätovne ako otázku predbežnú splnenie predpokladov pre jeho oslobodenie
od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p. Dospel k záveru, že u povinného z dôvodu
svojvoľného a zrejme bezúspešného bránenia práva, nie sú tieto predpoklady splnené.
Povinný sa totiž, mimo iného, domáha ustanovenia zástupcu z radov advokátov za účelom
zabezpečenia jeho spravodlivej ochrany podaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu
exekučného súdu, proti ktorému však nie je riadny opravný prostriedok prípustný. V takomto
prípade, domáhanie sa ochrany, vykazuje znaky zrejme bezúspešného bránenia práva.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. januára 2009 sp. zn. 12 CoE 107/2008
uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu je
zrejmé, že povinný sa domáha (okrem iných výhrad vo vzťahu k exekúcii proti nemu vedenej)
preskúmania rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2007, sp. zn.
16 CoE/114/07, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu
Okresného súdu Veľký Krtíš zo 7. mája 2007, č.k. 7Er/502/2003-72 ako podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Stotožnil sa preto so záverom súdu
prvého stupňa, že uvedený postup účastníka konania napĺňa znaky zjavne bezúspešného
bránenia práva (právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v jeho záväznosti
a nezmeniteľnosti prostredníctvom riadneho opravného prostriedku). Jeho rozhodnutie
považoval preto za vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie povinný. Uviedol, že
súdy nižších stupňov rozhodli nezákonne, keď nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, hoci všetky podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov
spĺňal. Nesprávne vychádzali z názoru, že sa domáha preskúmania rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie nie je prípustné a teda, že u neho ide zrejme o bezúspešné bránenie práva. Poukázal
na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá určuje, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu, je vždy
prípustné odvolanie. Rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, ako tomu bolo v danej
veci, nikdy nemôže byť konečným rozhodnutím. Ak napriek tomu súdy nevyhoveli jeho
žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ide zjavne o závadný postup, ktorým mu
znemožnili realizovať jeho procesné právo, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) zistil, že
dovolanie podala včas osoba k tomu oprávnená – účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.). Hoci
dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta
druhá O.s.p.), v danom prípade nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia
považovať za dôvod pre zastavenie konania. Dovolací súd pritom vychádzal z povahy
rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje. Dospel k záveru, že ak predmetom
dovolacieho prieskumu je rozhodnutie týkajúce sa žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. (tak, ako tomu bolo v posudzovanej veci), nemožno
striktne trvať na splnení tejto podmienky. Trvanie na nej by totiž v takomto prípade viedlo
k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným úkonom účastník sledoval a k popretiu vlastného
účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom prieskumu má byť práve záver odvolacieho
súdu o tom, či účastník (ne)má právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Najvyšší súd preto prejednal dovolanie povinného, preskúmal uznesenie krajského
súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Keďže v posudzovanej veci dovolateľ existenciu vady konania uvedenej v ustanovení
§ 237 písm. f/ O.s.p. aj tvrdil, dovolací súd osobitnú pozornosť zameral na vadu dovolateľom
v dovolaní priamo namietanú.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu
predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie
vydané v štádiu dovolacieho konania, ktorým súd nevyhovel žiadosti účastníka o
ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ak záver súdu o tejto otázke je zjavne nesprávny.
V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky totiž každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V rámci tohto
Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, Občiansky súdny poriadok v prípade, ak je to
potrebné na ochranu záujmov účastníka, dáva mu možnosť, aby mu súd ustanovil za splnenia
zákonných predpokladov zástupcu z radov advokátov. Účelom tejto právnej úpravy je
zabezpečiť zákonnú a spravodlivú ochranu účastníkov konania a zabezpečiť tiež požiadavku
reálneho prístupu k súdu. V konaní pred dovolacím súdom môže mať nesplnenie podmienky
nedostatku povinného zastúpenia advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) za následok
zastavenie dovolacieho konania. Nesprávnym posúdením podmienok pre ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, môže byť preto znemožnené právo účastníka na súdnu ochranu
a teda možnosť účastníka konať pred súdom.
Podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2009 účastníkovi, u ktorého sú
predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo
poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné
na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Predpokladom úspešnosti žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
je, že účastník musí spĺňať podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. musí
preukázať nepriaznivé majetkové a sociálne pomery a nesmie ísť o svojvoľné a zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenia práva. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu
sa prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo,
prípadne, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení dôležitých pre
rozhodnutie vo veci.
V posudzovanej veci odvolací súd (rovnako aj okresný súd) nesplnenie podmienky pre
oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodnil tým, že na strane povinného ide zrejme
o bezúspešné bránenie práva, lebo v rámci preskúmania veci v inštančnom postupe nemôže
úspešne brániť svoje práva, keďže proti rozhodnutiu okresného súdu v danej veci už nie je
prípustný riadny opravný prostriedok.
Podľa názoru dovolacieho súdu uvedený záver odvolacieho súdu o nesplnení
podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane povinného, je zjavne
nesprávny.
Z obsahu spisu totiž vyplýva, že povinný podal žiadosť o ustanovenie zástupcu
z radov advokátov v priebehu dovolacieho konania. Ním podané dovolanie smeruje proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. decembra 2007 sp. zn. 16 CoE 114/07,
ktorým krajský súd odmietol jeho odvolanie podané proti uzneseniu Okresného súdu Veľký
Krtíš zo 7. mája 2007 č.k. 7 Er 502/2003-72 (súd ním námietky povinného proti ďalším
trovám exekúcie zamietol) vydaným vyšším súdnym úradníkom ako odvolanie podané proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Odvolací súd pri rozhodovaní o tom, či je alebo nie je prípustné odvolanie proti
rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, opomenul čl. 142 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že
vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj
prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec
súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný
opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Ústava Slovenskej republiky v citovanom čl. 142 ods. 2 umožňuje, aby zákon stanovil,
o ktorých veciach nemusí súd rozhodnúť, ale môže o nich rozhodnúť zamestnanec súdu
poverený sudcom. Zároveň však určuje, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného
sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok. Z tohto pravidla neumožňuje žiadnu výnimku.
V zmysle tejto zásady bolo preto potrebné vykladať aj ustanovenie § 374 ods. 3 O.s.p. v znení
platnom do 30. júna 2007 (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo 17. januára 2008 sp. zn. III. ÚS 348/06).
V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že uznesenie Okresného súdu Veľký
Krtíš zo 7. mája 2007 č.k. 7 Er 502/2003-72 o zamietnutí námietky povinného proti ďalším
trovám exekúcie, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Prípustnosť odvolania proti
takémuto rozhodnutiu, teda rozhodnutiu zamestnanca súdu, vyplýva priamo z citovaného
čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ak napriek tejto skutočnosti odvolací súd
odvolanie povinného odmietol ako neprípustné, rozhodol v rozpore s týmto článkom Ústavy.
Mylný je preto záver odvolacieho súdu, a rovnako aj okresného súdu, že u povinného
ide zrejme o bezúspešné bránenie práva z dôvodu, že v rámci preskúmania veci v inštančnom
postupe nemôže úspešne brániť svoje práva, keďže proti rozhodnutiu okresného súdu už nie
je prípustný riadny opravný prostriedok a teda, že povinný nespĺňa jednu z podmienok pre
vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov predpokladanú ustanovením
Možno teda uzavrieť, že ak za tohto stavu veci okresný súd žiadosť povinného
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil,
ide o postup zjavne nesprávny, ktorým súdy nižších stupňov znemožnili povinnému
realizovať jeho právo na súdnu ochranu (preskúmať zákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu
v rámci mimoriadneho opravného prostriedku). Zaťažili tak konanie vadou uvedenou v § 237
písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý
dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil;
keďže aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má rovnaké vady, zrušil podľa § 243b ods. 3 O.s.p.
aj toto rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. februára 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová