Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/78/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného M. G. s.r.o., so

sídlom v H., proti povinnému J. J., bývajúcemu v D., o vymoženie 977,23 Eur, vedenej na

Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , o dovolaní povinného proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. januára 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. januára 2009 sp. zn.

a uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš z 27. novembra 2008 č.k.

-112 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 27. novembra 2008 č.k. -112

žiadosti povinného o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovel. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že povinnému síce bolo uznesením z 30. októbra 2003 č.k.

37 priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ale len v konaní o námietkach povinného

proti exekúcii (nie pre celé exekučné konanie). V rámci rozhodovania o jeho žiadosti

posudzoval preto opätovne ako otázku predbežnú splnenie predpokladov pre jeho oslobodenie

od súdnych poplatkov podľa Dospel k záveru, že u povinného z dôvodu

svojvoľného a zrejme bezúspešného bránenia práva, nie sú tieto predpoklady splnené.

Povinný sa totiž, mimo iného, domáha ustanovenia zástupcu z radov advokátov za účelom

zabezpečenia jeho spravodlivej ochrany podaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu

exekučného súdu, proti ktorému však nie je riadny opravný prostriedok prípustný. V takomto

prípade, domáhanie sa ochrany, vykazuje znaky zrejme bezúspešného bránenia práva.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 21. januára 2009 sp. zn.

uznesenie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu je

zrejmé, že povinný sa domáha (okrem iných výhrad vo vzťahu k exekúcii proti nemu vedenej)

preskúmania rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. decembra 2007, sp. zn.

, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu

Okresného súdu Veľký Krtíš zo 7. mája 2007, č.k. -72 ako podané proti

rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Stotožnil sa preto so záverom súdu

prvého stupňa, že uvedený postup účastníka konania napĺňa znaky zjavne bezúspešného

bránenia práva (právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v jeho záväznosti

a nezmeniteľnosti prostredníctvom riadneho opravného prostriedku). Jeho rozhodnutie

považoval preto za vecne správne.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie povinný. Uviedol, že

súdy nižších stupňov rozhodli nezákonne, keď nevyhoveli jeho žiadosti o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, hoci všetky podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov

spĺňal. Nesprávne vychádzali z názoru, že sa domáha preskúmania rozhodnutia, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné a teda, že u neho ide zrejme o bezúspešné bránenie práva. Poukázal

na , ktorá určuje, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu, je vždy

prípustné odvolanie. Rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom, ako tomu bolo v danej

veci, nikdy nemôže byť konečným rozhodnutím. Ak napriek tomu súdy nevyhoveli jeho

žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ide zjavne o závadný postup, ktorým mu

znemožnili realizovať jeho procesné právo, ktoré mu priznáva

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že

dovolanie podala včas osoba k tomu oprávnená – účastník konania ( ). Hoci

dovolateľ nie je zastúpený advokátom a sám nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 veta

druhá ), v danom prípade nebolo možné nedostatok podmienky povinného zastúpenia

považovať za dôvod pre zastavenie konania. Dovolací súd pritom vychádzal z povahy

rozhodnutia, proti ktorému dovolanie smeruje. Dospel k záveru, že ak predmetom

dovolacieho prieskumu je rozhodnutie týkajúce sa žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov podľa (tak, ako tomu bolo v posudzovanej veci), nemožno

striktne trvať na splnení tejto podmienky. Trvanie na nej by totiž v takomto prípade viedlo

k popretiu zámeru, ktorý týmto procesným úkonom účastník sledoval a k popretiu vlastného

účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom prieskumu má byť práve záver odvolacieho

súdu o tom, či účastník (ne)má právo na ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Najvyšší súd preto prejednal dovolanie povinného, preskúmal uznesenie krajského

súdu podľa a dospel k záveru, že jeho dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ).

Keďže v posudzovanej veci dovolateľ existenciu vady konania uvedenej v ustanovení

aj tvrdil, dovolací súd osobitnú pozornosť zameral na vadu dovolateľom

v dovolaní priamo namietanú.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie

vydané v štádiu dovolacieho konania, ktorým súd nevyhovel žiadosti účastníka o

ustanovenie zástupcu z radov advokátov, ak záver súdu o tejto otázke je zjavne nesprávny.

V zmysle totiž každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. V rámci tohto

zaručeného práva na súdnu ochranu, v prípade, ak je to

potrebné na ochranu záujmov účastníka, dáva mu možnosť, aby mu súd ustanovil za splnenia

zákonných predpokladov zástupcu z radov advokátov. Účelom tejto právnej úpravy je

zabezpečiť zákonnú a spravodlivú ochranu účastníkov konania a zabezpečiť tiež požiadavku

reálneho prístupu k súdu. V konaní pred dovolacím súdom môže mať nesplnenie podmienky

nedostatku povinného zastúpenia advokátom ( veta druhá ) za následok

zastavenie dovolacieho konania. Nesprávnym posúdením podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, môže byť preto znemožnené právo účastníka na súdnu ochranu

a teda možnosť účastníka konať pred súdom.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2009 účastníkovi, u ktorého sú

predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo

poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné

na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.

Predpokladom úspešnosti žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov

je, že účastník musí spĺňať podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j. musí

preukázať nepriaznivé majetkové a sociálne pomery a nesmie ísť o svojvoľné a zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenia práva. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu

sa prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo,

prípadne, či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení dôležitých pre

rozhodnutie vo veci.

V posudzovanej veci odvolací súd (rovnako aj okresný súd) nesplnenie podmienky pre

oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodnil tým, že na strane povinného ide zrejme

o bezúspešné bránenie práva, lebo v rámci preskúmania veci v inštančnom postupe nemôže

úspešne brániť svoje práva, keďže proti rozhodnutiu okresného súdu v danej veci už nie je

prípustný riadny opravný prostriedok.

Podľa názoru dovolacieho súdu uvedený záver odvolacieho súdu o nesplnení

podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane povinného, je zjavne

nesprávny.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že povinný podal žiadosť o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov v priebehu dovolacieho konania. Ním podané dovolanie smeruje proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. decembra 2007 sp. zn. ,

ktorým krajský súd odmietol jeho odvolanie podané proti uzneseniu Okresného súdu Veľký

Krtíš zo 7. mája 2007 č.k. -72 (súd ním námietky povinného proti ďalším

trovám exekúcie zamietol) vydaným vyšším súdnym úradníkom ako odvolanie podané proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné ( ).

Odvolací súd pri rozhodovaní o tom, či je alebo nie je prípustné odvolanie proti

rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, opomenul

Slovenskej republiky, podľa ktorého súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že

vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj

prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec

súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný

opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

v citovanom umožňuje, aby zákon stanovil,

o ktorých veciach nemusí súd rozhodnúť, ale môže o nich rozhodnúť zamestnanec súdu

poverený sudcom. Zároveň však určuje, že proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného

sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok. Z tohto pravidla neumožňuje žiadnu výnimku.

V zmysle tejto zásady bolo preto potrebné vykladať aj ustanovenie v znení

platnom do 30. júna 2007 (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

zo 17. januára 2008 sp. zn. ).

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že uznesenie Okresného súdu Veľký

Krtíš zo 7. mája 2007 č.k. -72 o zamietnutí námietky povinného proti ďalším

trovám exekúcie, bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Prípustnosť odvolania proti

takémuto rozhodnutiu, teda rozhodnutiu zamestnanca súdu, vyplýva priamo z citovaného

. Ak napriek tejto skutočnosti odvolací súd

odvolanie povinného odmietol ako neprípustné, rozhodol v rozpore s týmto článkom .

Mylný je preto záver odvolacieho súdu, a rovnako aj okresného súdu, že u povinného

ide zrejme o bezúspešné bránenie práva z dôvodu, že v rámci preskúmania veci v inštančnom

postupe nemôže úspešne brániť svoje práva, keďže proti rozhodnutiu okresného súdu už nie

je prípustný riadny opravný prostriedok a teda, že povinný nespĺňa jednu z podmienok pre

vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov predpokladanú ustanovením

Možno teda uzavrieť, že ak za tohto stavu veci okresný súd žiadosť povinného

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol a krajský súd jeho rozhodnutie potvrdil,

ide o postup zjavne nesprávny, ktorým súdy nižších stupňov znemožnili povinnému

realizovať jeho právo na súdnu ochranu (preskúmať zákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

v rámci mimoriadneho opravného prostriedku). Zaťažili tak konanie vadou uvedenou v § 237

písm. f/ , ktorá zakladá jednak prípustnosť dovolania a je tiež dôvodom, pre ktorý

dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť vecne správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu podľa zrušil;

keďže aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má rovnaké vady, zrušil podľa

aj toto rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. februára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová