Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
8ce/368840.c63163.pdf
PDF · 113.64 KB
No categories available
3Nc/2/2010
Najvyšší súd 3 Nc 2/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúcej v B., proti
žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C 146/2009 a na Krajskom súde v Banskej
Bystrici pod sp. zn. 16 NcC 43/2009, v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej
Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
1. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Eva Novodomcová, JUDr. Mária
Podhorová, JUDr. Jaroslav Mikulaj, JUDr. Oľga Maľová, JUDr. Marta Kucbelová,
JUDr. Milada Dzurošková, JUDr. Danica Kočičková, Ľudovít Bradáč, J., JUDr. Drahomíra
Mikulajová, JUDr. Milan Segeč, Mgr. Ivana Datlová, JUDr. Eva Kmeťová, JUDr. Alena
Križanová, JUDr. Ján Bobor, Mgr. Magdaléna Škorpilová, JUDr. Janka Prístavková,
JUDr. Slavoj Sendecký, JUDr. Mária Rišiaňová, JUDr. Ferdinand Zimmermann, Mária
Biroščáková, JUDr. Ing. Ján Gandžala, JUDr. Eva Valenčíková, JUDr. Alexander Mojš,
JUDr. Alena Antalová, Mgr. Ján Bednár, JUDr. Eva Michalcová, JUDr. Daniela Maštalířová,
JUDr. Miroslav Klátik, JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Ján Škvarka, JUDr. Jana Novotná
s ú v y l ú č e n í z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn.
2. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Zita Nagypálová,
Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Štefan Huljak, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Alojz Palaj,
JUDr. Ján Deák, Mgr. Rudolf Ďurta, JUDr. Jozef Mikluš, JUDr. Jozef Ryant, JUDr. Juraj
Babjak, JUDr. Peter Chovanko, JUDr. Drahomíra Dibdiaková, JUDr. Ľubomír Gago,
JUDr. Jozef Hrabovský, Mgr. Štefan Baláž, JUDr. Eva Železníková n i e s ú v y l ú č e n í
z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn. 13 C 146/2009.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 13 C 146/2009, oznámili sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica, že sú u nich
dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1
O tom, či sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú v tejto veci vylúčení
z prejednávania a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd
nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) v konaní sp. zn. 16 NcC 43/2009. Pretože aj podľa oznámenia
sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O.s.p. a § 15 O.s.p.), bol spis predložený na
rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej
Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov (§ 15 O.s.p.)
z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť
k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich
zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu
je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade
konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),
alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu
k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi účastníka konania.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy) zároveň na
druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému
sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy).
V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca
vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv.
zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady
nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý
zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby
zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Jedným z dôvodov, ktorý umožňuje
prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu je dôvod spočívajúci v tom, že by
hrozilo riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.
Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom
presvedčení určitého sudcu v danej veci (tzv. subjektívny test zaujatosti). Keďže ide
o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu
k prejednávanej veci (zahrňujúci vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom
a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná
kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej,
objektívnej rovine. Subjektívne konštatovaná zaujatosť zo strany určitého sudcu totiž musí
vychádzať z určitého konkrétneho dôvodu, ktorý je zo strany nadriadeného súdu hodnotený,
či je alebo nie je spôsobilý z objektívneho hľadiska vyvolať minimálne legitímne pochybnosti
o nestrannosti rozhodovania sudcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí
sp. zn. 3 Nc 13/2009 zo dňa 30. apríla 2009 uviedol, že, „ Sama skutočnosť, že sudca sa zo
svojich subjektívnych hľadísk cíti byť zaujatý...., nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho
vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje
možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska viesť
k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania“. Z vyššie uvedeného
okrem iného vyplýva aj požiadavka, aby tí sudcovia, ktorí po vykonaní subjektívneho testu
nezaujatosti, dospeli k pozitívnemu nálezu, náležite aj konkrétnymi dôvodmi odôvodňovali
svoje pozitívne nálezy, pretože o vylúčení z konania a rozhodovania, nerozhoduje príslušný
zákonný sudca ale jeho nadriadený súd (§ 16 ods. 1 O.s.p.), a to práve na základe vyjadrenia
príslušného sudcu.
Druhým aspektom posudzovania nestrannosti a nezaujatosti sudcu je posudzovanie
namietaných dôvodov pre vylúčenie sudcu čisto objektívne. Z vyššie uvedeného vychádza aj
judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko
nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko
objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie, akejkoľvek legitímnej
43 Nc 2/2010
a opodstatnenej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994,
Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie
podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Rozhodujúce
z uvedeného (objektívneho hľadiska) nie je stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych
skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti.
Z judikatúry ESĽP ďalej vyplýva, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa
musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti, aby neexistovali pochybnosti
o nezaujatosti sudcu k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom alebo k prejednávanej
veci. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne
niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne
viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci
disponuje.
Pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu
v Banskej Bystrici k účastníčke konania v postavení žalobkyne a k veci, z oznámenia sudcov
tohoto súdu vyplýva, že niektorí sudcovia sa cítia byť subjektívne zaujatý pre svoj priateľský
vzťah k žalobkyni a niektorí sa cítia byť zaujatí pre svoj, či už negatívny vzťah k veci
(Ľubomír Bradáč, ktorý sa negatívne o žalobe podobného druhu verejne vyjadril) alebo
pozitívny vzťah k veci (napr. JUDr. Slavoj Sendecký, Mgr. Ján Bednár, JUDr. Jana Novotná).
V prípade sudcov, ktorí odôvodnili svoj pozitívny nález testu subjektívnej zaujatosti svojím
priateľským pomerom k žalobkyni a či už negatívnym alebo pozitívnym pomerom veci, a sú
uvedení v prvom odseku výroku tohoto uznesenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., ktorá ich
vylučuje z prejednávania a rozhodovania danej veci. J. je ako účastníčka konania bez ďalšieho
vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.
V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí nachádzali svoju
subjektívnu zaujatosť v profesionálnom, resp. kolegiálnom vzťahu k účastníčke konania ako
kolegyni sudkyni vykonávajúcej svoju funkciu na tom istom pracovisku, absentuje objektívny
základ nimi konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na
profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí rámec
profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať, bez ďalšieho, pochybnosti o ich nezaujatosti.
Až v prípade, že ich vzájomný vzťah prerastie cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie
53 Nc 2/2010
sudcu a nadobudne charakter bližšieho osobného vzťahu, môže takáto okolnosť vzbudzovať
opodstatnené pochybnosti o ich nezaujatosti a byť dôvodom pre následné vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci. Len tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudkyne, ku
ktorej majú len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah, nemôže založiť pomer predpokladaný
ustanovením § 14 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. februára 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková