Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nc/2/2010

Najvyšší súd 3

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúcej v B., proti

žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na

Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a na Krajskom súde v Banskej

Bystrici pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie sudcov Krajského súdu v Banskej

Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

1. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Eva Novodomcová, JUDr. Mária

Podhorová, JUDr. Jaroslav Mikulaj, JUDr. Oľga Maľová, JUDr. Marta Kucbelová,

JUDr. Milada Dzurošková, JUDr. Danica Kočičková, Ľudovít Bradáč, J., JUDr. Drahomíra

Mikulajová, JUDr. Milan Segeč, Mgr. Ivana Datlová, JUDr. Eva Kmeťová, JUDr. Alena

Križanová, JUDr. Ján Bobor, Mgr. Magdaléna Škorpilová, JUDr. Janka Prístavková,

JUDr. Slavoj Sendecký, JUDr. Mária Rišiaňová, JUDr. Ferdinand Zimmermann, Mária

Biroščáková, JUDr. Ing. Ján Gandžala, JUDr. Eva Valenčíková, JUDr. Alexander Mojš,

JUDr. Alena Antalová, Mgr. Ján Bednár, JUDr. Eva Michalcová, JUDr. Daniela Maštalířová,

JUDr. Miroslav Klátik, JUDr. Miroslava Púchovská, JUDr. Ján Škvarka, JUDr. Jana Novotná

s ú v y l ú č e n í z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn.

.

2. Sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Zita Nagypálová,

Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., Štefan Huljak, JUDr. Peter Priehoda, Mgr. Alojz Palaj,

JUDr. Ján Deák, Mgr. Rudolf Ďurta, JUDr. Jozef Mikluš, JUDr. Jozef Ryant, JUDr. Juraj

Babjak, JUDr. Peter Chovanko, JUDr. Drahomíra Dibdiaková, JUDr. Ľubomír Gago,

JUDr. Jozef Hrabovský, Mgr. Štefan Baláž, JUDr. Eva Železníková n i e s ú v y l ú č e n í

z rozhodovania o tom, či sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ktorá je na ňom vedená pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e

V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , oznámili sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica, že sú u nich

dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1

a ).

O tom, či sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica sú v tejto veci vylúčení

z prejednávania a rozhodovania, mal rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd

nadriadený ( ) v konaní sp. zn. . Pretože aj podľa oznámenia

sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici sú u nich dané dôvody vylučujúce sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci ( a ), bol spis predložený na

rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcov ( )

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť

k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu

je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade

konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci),

alebo k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu

k účastníkovi konania) alebo k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( ) zároveň na

druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému

sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ).

V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca

vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv.

zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady

nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý

zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby

zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Jedným z dôvodov, ktorý umožňuje

prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu je dôvod spočívajúci v tom, že by

hrozilo riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.

Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom

presvedčení určitého sudcu v danej veci (tzv. subjektívny test zaujatosti). Keďže ide

o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu

k prejednávanej veci (zahrňujúci vzťah sudcu k predmetu konania, jeho účastníkom

a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná

kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej,

objektívnej rovine. Subjektívne konštatovaná zaujatosť zo strany určitého sudcu totiž musí

vychádzať z určitého konkrétneho dôvodu, ktorý je zo strany nadriadeného súdu hodnotený,

či je alebo nie je spôsobilý z objektívneho hľadiska vyvolať minimálne legitímne pochybnosti

o nestrannosti rozhodovania sudcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí

sp. zn. zo dňa 30. apríla 2009 uviedol, že, „ Sama skutočnosť, že sudca sa zo

svojich subjektívnych hľadísk cíti byť zaujatý...., nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho

vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje

možnosť vzniku pochybností o svojej nezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska viesť

k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho rozhodovania“. Z vyššie uvedeného

okrem iného vyplýva aj požiadavka, aby tí sudcovia, ktorí po vykonaní subjektívneho testu

nezaujatosti, dospeli k pozitívnemu nálezu, náležite aj konkrétnymi dôvodmi odôvodňovali

svoje pozitívne nálezy, pretože o vylúčení z konania a rozhodovania, nerozhoduje príslušný

zákonný sudca ale jeho nadriadený súd ( ), a to práve na základe vyjadrenia

príslušného sudcu.

Druhým aspektom posudzovania nestrannosti a nezaujatosti sudcu je posudzovanie

namietaných dôvodov pre vylúčenie sudcu čisto objektívne. Z vyššie uvedeného vychádza aj

judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko

nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko

objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie, akejkoľvek legitímnej

43

a opodstatnenej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994,

Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Tzv. objektívna nestrannosť sa teda posudzuje nie

podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Rozhodujúce

z uvedeného (objektívneho hľadiska) nie je stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach strán a verejnosti.

Z judikatúry ESĽP ďalej vyplýva, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa

musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti, aby neexistovali pochybnosti

o nezaujatosti sudcu k účastníkom konania, prípadne ich zástupcom alebo k prejednávanej

veci. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne

niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli objektívne

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci

disponuje.

Pokiaľ ide o existenciu právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu

v Banskej Bystrici k účastníčke konania v postavení žalobkyne a k veci, z oznámenia sudcov

tohoto súdu vyplýva, že niektorí sudcovia sa cítia byť subjektívne zaujatý pre svoj priateľský

vzťah k žalobkyni a niektorí sa cítia byť zaujatí pre svoj, či už negatívny vzťah k veci

(Ľubomír Bradáč, ktorý sa negatívne o žalobe podobného druhu verejne vyjadril) alebo

pozitívny vzťah k veci (napr. JUDr. Slavoj Sendecký, Mgr. Ján Bednár, JUDr. Jana Novotná).

V prípade sudcov, ktorí odôvodnili svoj pozitívny nález testu subjektívnej zaujatosti svojím

priateľským pomerom k žalobkyni a či už negatívnym alebo pozitívnym pomerom veci, a sú

uvedení v prvom odseku výroku tohoto uznesenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru o existencii skutočnosti, ktorá je relevantná z hľadiska , ktorá ich

vylučuje z prejednávania a rozhodovania danej veci. J. je ako účastníčka konania bez ďalšieho

vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej veci.

V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorí nachádzali svoju

subjektívnu zaujatosť v profesionálnom, resp. kolegiálnom vzťahu k účastníčke konania ako

kolegyni sudkyni vykonávajúcej svoju funkciu na tom istom pracovisku, absentuje objektívny

základ nimi konštatovanej zaujatosti, pretože vzájomné vzťahy medzi sudcami sú založené na

profesionalite a kolegiálnosti. Ak rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí rámec

profesionálnosti a kolegiálnosti, nemožno mať, bez ďalšieho, pochybnosti o ich nezaujatosti.

Až v prípade, že ich vzájomný vzťah prerastie cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie

53

sudcu a nadobudne charakter bližšieho osobného vzťahu, môže takáto okolnosť vzbudzovať

opodstatnené pochybnosti o ich nezaujatosti a byť dôvodom pre následné vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci. Len tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudkyne, ku

ktorej majú len profesionálny, resp. kolegiálny vzťah, nemôže založiť pomer predpokladaný

ustanovením

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková