Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f5d/376426.e14704.pdf
PDF · 99.35 KB
No categories available
6Nc/7/2010
Najvyšší súd 6 Nc 7/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. J. B., bývajúcej
v B., proti žalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 13 C 146/2009 a na
Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16 NcC 43/2009, v konaní o vylúčenie sudcu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci, takto
rozhodol:
Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Štefan Baláž j e
v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn.
16 NcC 43/2009.
O d ô v o d n e n i e
V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 13 C 146/2009, oznámili sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica, že sú u nich
dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1
O.s.p. a § 15 O.s.p.). Vec bola preto predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej
Bystrici ako súdu nadriadenému (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Predseda senátu 16 Co Mgr. Štefan Baláž, ktorému senátu podľa rozvrhu práce vec
pripadla na prejednanie a rozhodnutie, oznámil potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením z 15. februára 2010 sp. zn. 3 Nc 2/2010 rozhodol o vylúčení niektorých sudcov
krajského súdu, že nastala nová skutočnosť, pre ktorú sa cíti byť vo veci zaujatý spočívajúca
v tom, že podal na Okresný súd Banská Bystrica obdobnú žalobu o náhradu nemajetkovej
ujmy, aká je predmetom sporu v prejednávanej veci. Kvalifikovaný pomer k veci, pre ktorý sa
cíti byť zaujatý odôvodnil tiež tým, že by sa o veci mohol dozvedieť skutočnosti, o ktorých by
sa mal dozvedieť len zo súdneho spisu a že rozhodnutím veci v prípadnom odvolacom konaní
by mohol prejudikovať rozhodnutie v súdnom spore, ktorý vedie sám ako žalobca. Okrem
toho trval na tom, že sa cíti byť zaujatý vo veci aj z dôvodu jeho kolegiálneho vzťahu
k žalobkyni. K oznámeniu pripojil opis žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy z 15. februára
2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej
Bystrici (§ 16 ods. 1 O.s.p.) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcu (§ 15 O.s.p.)
z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci. Vychádzal pritom z § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť
k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich
zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu
je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade
konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo
k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi
konania) alebo k ich zástupcom.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy) zároveň
na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému
sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy).
V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca
vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv.
zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady
nezmeniteľnosti zákonného sudcu teda predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania,
ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa,
aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Jedným z dôvodov, ktorý
umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu je dôvod spočívajúci
v tom, že by hrozilo riziko, že o veci bude rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.
Nezávislosť a nestrannosť sú neodmysliteľnými znakmi pojmu súd. Jeho nestrannosť
a nezávislosť je hodnotou, ktorá je v prospech všetkých, lebo je jednou zo záruk rovnosti
a právnej istoty v právnych vzťahoch účastníkov. Len nestranný súd je totiž spôsobilý
poskytovať skutočnú spravodlivosť vždy a všetkým. Pod nezávislosťou treba rozumieť
vylúčenie možnosti účinne pôsobiť na slobodnú tvorbu vôle sudcov. Nestrannosť (nezávislosť
na stranách) predstavuje neexistenciu vzťahu súdu k jednej zo strán konania, kedy pojem
strana konania je treba chápať tak vo všeobecnej, ako aj v konkrétnej rovine. Pri posudzovaní
nestrannosti a nezávislosti sudcu nie je úplne možné nevziať do úvahy javovú stránku veci,
kedy je za rozhodujúce kritérium považované i tzv. zdanie nezávislosti a nestrannosti pre
tretie osoby, lebo aj toto hľadisko je dôležité pre zaručenie dôvery v súdne rozhodovanie
vôbec.
K tomuto už súdna prax v minulosti judikovala, že na strane jednej vylúčenie sudcu
z prejednávania a rozhodovania veci má byť založené nielen na skutočne preukázanej
predpojatosti, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o jeho nezaujatosti a na strane
druhej vyslovila, že subjektívne hľadisko účastníkov konania (sudcu) o predpojatosti môže
byť podnetom k jej skúmaniu. Rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne
na základe hľadiska objektívneho.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie
a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk
pre vylúčenie, akejkoľvek legitímnej a opodstatnenej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Tzv. objektívna
nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych
symptómov. Rozhodujúce z uvedeného (objektívneho hľadiska) nie je stanovisko sudcu, ale
existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach
strán a verejnosti.
Nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru o zaujatosti sudcu len na základe
jednoduchého faktu, že sa vyjadril napr. prostredníctvom masovokomunikačných
prostriedkov v obdobnej veci, akou je vec, ktorú má prejednať a rozhodnúť. Na druhej strane
treba však zdôrazniť, že nie je možné ani vylúčiť úsudok o sudcovej nezaujatosti, pokiaľ je
dôvod o nej pochybovať, vzhľadom na jeho konkrétne vyjadrenia verejne vyslovené
v obdobnej veci, akou je vec ním prejednávaná urobené predtým, ako má vec rozhodnúť.
Svoj názor na určitú, konkrétnu vec sudca môže kvalifikovanou formou vyjadriť aj
prostredníctvom žaloby podanej na súd. Žaloba totiž obsahuje nielen pravdivé opísanie
rozhodujúcich skutočností, ale spravidla je jej obsahom aj právne hodnotenie veci, ktorým sa
zdôvodňuje opodstatnenosť nároku v nej uplatnenom. Ani v tomto prípade však nie je bez
ďalšieho možné dospieť k záveru o sudcovej zaujatosti len na základe ničím nepodloženého
tvrdenia, že podal žalobu v obdobnej veci, ako je ním prejednávaná.
Ak však sudca zodpovedajúcim spôsobom toto svoje tvrdenie doloží a výsledkom je
zistenie, že v skutočnosti podal žalobu takmer v rovnakej veci ako je prejednávaná (názor
prostredníctvom žaloby bol teda vyjadrený predtým, než má vec rozhodnúť), že je založená
nielen na identických skutkových tvrdeniach v porovnaní s vecou prejednávanou, ale jej
obsahom je aj úplne totožné právne hodnotenie veci, ktorým zdôvodňuje opodstatnenosť
uplatneného nároku a navyše, že názor bol touto formou vyjadrený v oboch prípadoch
vo veciach úzko súvisiacich s výkonom funkcie sudcu a teda, že žalobcom v prejednávanej
veci je tiež sudca, ide podľa názoru najvyššieho súdu o okolnosti, ktoré sú spôsobilé
(objektívne) vyvolať pochybnosť o nezaujatosti konajúceho sudcu, tak v očiach účastníkov
sporu, ako aj v očiach tretích osôb. Za tejto situácie možno mať totiž pochybnosti o tom, že
konajúci sudca nie je vôbec dotknutý, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, vo výkone
svojej rozhodovacej právomoci a teda, že bude rozhodovať nestranne.
Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky práve o takýto prípad
v posudzovanej veci ide.
Z pripojenej žaloby konajúceho predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža totiž vyplýva, že
podal na Okresný súd Banská Bystrica 17. februára 2010 žalobu o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch smerujúcu proti Krajskému súdu v Banskej Bystrici a proti Slovenskej
republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Ide nepochybne o vec, ktorej
predmetom je rovnaký druh nároku (nárok o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch)
v porovnaní s prejednávanou vecou, že jej obsahom v porovnaní s prejednávanou vecou, sú
úplne totožné skutkové tvrdenia a totožné právne hodnotenie veci, ktorým zdôvodňuje
opodstatnenosť uplatneného nároku a navyše, že názor bol touto formou vyjadrený v oboch
prípadoch vo veciach úzko súvisiacich s výkonom funkcie sudcu a teda, že žalobcom
v prejednávanej veci je sudkyňa.
V zmysle vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
za týchto okolností možno mať pochybnosti o nestrannosti konajúceho sudcu a teda
pochybnosti o jeho nezaujatosti, čo napokon potvrdil aj sám konajúci sudca, ktorý uviedol, že
sa cíti byť vo veci predpojatý. V danom prípade ide teda o existenciu takých okolností, ktoré
ako dôvod vylúčenia sudcu predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 16 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že
predseda senátu Mgr. Štefan Baláž je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci.
Pokiaľ predseda senátu v oznámení znova uviedol, že sa cíti byť zaujatý vo veci aj
z dôvodu jeho kolegiálneho vzťahu k žalobkyni, treba uviesť, že na túto opakovane oznámenú
skutočnosť najvyšší súd neprihliadol, keďže o nej už nadriadený súd rozhodol (§ 15 ods. 1
posledná veta O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 6. apríla 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová