Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Nc/7/2010

Najvyšší súd 6

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. J. B., bývajúcej

v B., proti žalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a na

Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , v konaní o vylúčenie sudcu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z prejednávania a rozhodovania veci, takto

rozhodol:

Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici Mgr. Štefan Baláž j e

v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn.

16 NcC 43/2009.

O d ô v o d n e n i e

V konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica

pod sp. zn. , oznámili sudcovia Okresného súdu Banská Bystrica, že sú u nich

dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1

a ). Vec bola preto predložená na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ako súdu nadriadenému ( ).

Predseda senátu 16 Co Mgr. Štefan Baláž, ktorému senátu podľa rozvrhu práce vec

pripadla na prejednanie a rozhodnutie, oznámil potom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením z 15. februára 2010 sp. zn. rozhodol o vylúčení niektorých sudcov

krajského súdu, že nastala nová skutočnosť, pre ktorú sa cíti byť vo veci zaujatý spočívajúca

v tom, že podal na Okresný súd Banská Bystrica obdobnú žalobu o náhradu nemajetkovej

ujmy, aká je predmetom sporu v prejednávanej veci. Kvalifikovaný pomer k veci, pre ktorý sa

cíti byť zaujatý odôvodnil tiež tým, že by sa o veci mohol dozvedieť skutočnosti, o ktorých by

sa mal dozvedieť len zo súdneho spisu a že rozhodnutím veci v prípadnom odvolacom konaní

by mohol prejudikovať rozhodnutie v súdnom spore, ktorý vedie sám ako žalobca. Okrem

toho trval na tom, že sa cíti byť zaujatý vo veci aj z dôvodu jeho kolegiálneho vzťahu

k žalobkyni. K oznámeniu pripojil opis žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy z 15. februára

2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Banskej

Bystrici ( ) posudzoval opodstatnenosť oznámenia sudcu ( )

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o nezaujatosti. Účelom tohto ustanovenia je prispieť

k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich

zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu

je právne významným vzťah sudcu buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade

konkrétneho záujmu sudcu na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo

k účastníkom konania (ide oň napríklad v prípade priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi

konania) alebo k ich zástupcom.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( ) zároveň

na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému

sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov ( ).

V zásade teda platí, že v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca

vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv.

zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady

nezmeniteľnosti zákonného sudcu teda predstavuje inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania,

ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov pripúšťa,

aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Jedným z dôvodov, ktorý

umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu je dôvod spočívajúci

v tom, že by hrozilo riziko, že o veci bude rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.

Nezávislosť a nestrannosť sú neodmysliteľnými znakmi pojmu súd. Jeho nestrannosť

a nezávislosť je hodnotou, ktorá je v prospech všetkých, lebo je jednou zo záruk rovnosti

a právnej istoty v právnych vzťahoch účastníkov. Len nestranný súd je totiž spôsobilý

poskytovať skutočnú spravodlivosť vždy a všetkým. Pod nezávislosťou treba rozumieť

vylúčenie možnosti účinne pôsobiť na slobodnú tvorbu vôle sudcov. Nestrannosť (nezávislosť

na stranách) predstavuje neexistenciu vzťahu súdu k jednej zo strán konania, kedy pojem

strana konania je treba chápať tak vo všeobecnej, ako aj v konkrétnej rovine. Pri posudzovaní

nestrannosti a nezávislosti sudcu nie je úplne možné nevziať do úvahy javovú stránku veci,

kedy je za rozhodujúce kritérium považované i tzv. zdanie nezávislosti a nestrannosti pre

tretie osoby, lebo aj toto hľadisko je dôležité pre zaručenie dôvery v súdne rozhodovanie

vôbec.

K tomuto už súdna prax v minulosti judikovala, že na strane jednej vylúčenie sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci má byť založené nielen na skutočne preukázanej

predpojatosti, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o jeho nezaujatosti a na strane

druhej vyslovila, že subjektívne hľadisko účastníkov konania (sudcu) o predpojatosti môže

byť podnetom k jej skúmaniu. Rozhodovanie o tejto otázke sa však musí uskutočniť výlučne

na základe hľadiska objektívneho.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie, akejkoľvek legitímnej a opodstatnenej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva

de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Tzv. objektívna

nestrannosť sa teda posudzuje nie podľa subjektívneho postoja sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Rozhodujúce z uvedeného (objektívneho hľadiska) nie je stanovisko sudcu, ale

existencia objektívnych skutočností, ktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach

strán a verejnosti.

Nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru o zaujatosti sudcu len na základe

jednoduchého faktu, že sa vyjadril napr. prostredníctvom masovokomunikačných

prostriedkov v obdobnej veci, akou je vec, ktorú má prejednať a rozhodnúť. Na druhej strane

treba však zdôrazniť, že nie je možné ani vylúčiť úsudok o sudcovej nezaujatosti, pokiaľ je

dôvod o nej pochybovať, vzhľadom na jeho konkrétne vyjadrenia verejne vyslovené

v obdobnej veci, akou je vec ním prejednávaná urobené predtým, ako má vec rozhodnúť.

Svoj názor na určitú, konkrétnu vec sudca môže kvalifikovanou formou vyjadriť aj

prostredníctvom žaloby podanej na súd. Žaloba totiž obsahuje nielen pravdivé opísanie

rozhodujúcich skutočností, ale spravidla je jej obsahom aj právne hodnotenie veci, ktorým sa

zdôvodňuje opodstatnenosť nároku v nej uplatnenom. Ani v tomto prípade však nie je bez

ďalšieho možné dospieť k záveru o sudcovej zaujatosti len na základe ničím nepodloženého

tvrdenia, že podal žalobu v obdobnej veci, ako je ním prejednávaná.

Ak však sudca zodpovedajúcim spôsobom toto svoje tvrdenie doloží a výsledkom je

zistenie, že v skutočnosti podal žalobu takmer v rovnakej veci ako je prejednávaná (názor

prostredníctvom žaloby bol teda vyjadrený predtým, než má vec rozhodnúť), že je založená

nielen na identických skutkových tvrdeniach v porovnaní s vecou prejednávanou, ale jej

obsahom je aj úplne totožné právne hodnotenie veci, ktorým zdôvodňuje opodstatnenosť

uplatneného nároku a navyše, že názor bol touto formou vyjadrený v oboch prípadoch

vo veciach úzko súvisiacich s výkonom funkcie sudcu a teda, že žalobcom v prejednávanej

veci je tiež sudca, ide podľa názoru najvyššieho súdu o okolnosti, ktoré sú spôsobilé

(objektívne) vyvolať pochybnosť o nezaujatosti konajúceho sudcu, tak v očiach účastníkov

sporu, ako aj v očiach tretích osôb. Za tejto situácie možno mať totiž pochybnosti o tom, že

konajúci sudca nie je vôbec dotknutý, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, vo výkone

svojej rozhodovacej právomoci a teda, že bude rozhodovať nestranne.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky práve o takýto prípad

v posudzovanej veci ide.

Z pripojenej žaloby konajúceho predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža totiž vyplýva, že

podal na Okresný súd Banská Bystrica 17. februára 2010 žalobu o náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch smerujúcu proti Krajskému súdu v Banskej Bystrici a proti Slovenskej

republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR. Ide nepochybne o vec, ktorej

predmetom je rovnaký druh nároku (nárok o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch)

v porovnaní s prejednávanou vecou, že jej obsahom v porovnaní s prejednávanou vecou, sú

úplne totožné skutkové tvrdenia a totožné právne hodnotenie veci, ktorým zdôvodňuje

opodstatnenosť uplatneného nároku a navyše, že názor bol touto formou vyjadrený v oboch

prípadoch vo veciach úzko súvisiacich s výkonom funkcie sudcu a teda, že žalobcom

v prejednávanej veci je sudkyňa.

V zmysle vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

za týchto okolností možno mať pochybnosti o nestrannosti konajúceho sudcu a teda

pochybnosti o jeho nezaujatosti, čo napokon potvrdil aj sám konajúci sudca, ktorý uviedol, že

sa cíti byť vo veci predpojatý. V danom prípade ide teda o existenciu takých okolností, ktoré

ako dôvod vylúčenia sudcu predpokladá ustanovenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa rozhodol tak, že

predseda senátu Mgr. Štefan Baláž je vylúčený z prejednávania a rozhodovania predmetnej

veci.

Pokiaľ predseda senátu v oznámení znova uviedol, že sa cíti byť zaujatý vo veci aj

z dôvodu jeho kolegiálneho vzťahu k žalobkyni, treba uviesť, že na túto opakovane oznámenú

skutočnosť najvyšší súd neprihliadol, keďže o nej už nadriadený súd rozhodol (§ 15 ods. 1

posledná veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. apríla 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : J. Uhlířová