Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/16/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: JUDr. I. S., H.,

správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. I., spol. s r. o., K., proti ţalovanému: Ing. H. K.,

L., o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29. októbra 2008 č. k. -140, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

29. októbra 2008 č. k. -140 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanej priznal

náhradu trov konania 7 329 Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobkyňa ţalobou uplatnila, aby súd určil,

ţe právny úkon predaja hnuteľného majetku predávajúcim / úpadca / zastúpeným konateľom

Ing. K. v prospech kupujúcej / ţalovaná /, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný

a ţe týmto úkonom prevedené hnuteľné veci patria do konkurznej podstaty a ţalobkyňa je

oprávnená ich speňaţiť a ţalovaný je povinný speňaţenie strpieť.

Ţalovaná vo vyjadrení uviedla, ţe úpadca jej predal hnuteľný majetok, ku ktorému

má vlastnícke právo. Predmetný majetok nebol správkyňou konkurznej podstaty označený,

zapečatený a zostal v priestoroch prenajatých spoločnosti F., s. r. o., kde ho mala uloţený.

Dňa 05. 10. 2000 spoločnosť F.. s. r. o. vrátila priestory správkyni vrátane prenajatých vecí,

teda i majetku ţalovanej, na vydanie ktorého správkyňu vyzvala. Ţalovaná tvrdí, ţe kúpou

hnuteľných vecí /kancelárskeho nábytku/ nedošlo k ukráteniu konkurzných veriteľov.

Navrhla ţalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, ţe predpokladom odporovateľnosti

právneho úkonu je, ţe ide o právny úkon dlţníka, týka sa jeho majetku a došlo k ukráteniu

uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom úmysel dlţníka ukrátiť konkurzných veriteľov musí

byť druhej strane známy.

Na základe zmluvy, úpadca predal ţalobca ţalovanej pouţitý kancelársky nábytok

podľa dodacieho listu č. 01/01/98, ktorý vyfakturoval faktúrou č. 009/98 zo dňa 29. 01. 1998

v sume 1 Sk, ktorú ţalovaná zaplatila.

Z inventúrneho súpisu H. ku dňu 03. 08. 1998 vyplýva, ţe dlţník / K. I., s. r. o. / mal

majetok v hodnote niekoľko miliónov Sk, mal

aj pohľadávky len v januári 1998 predstavujúce sumu prevyšujúcu 1 milión Sk, teda nebolo

preukázané s ohľadom na hodnotu predávaného hnuteľného majetku a hodnotu ostatného

majetku úpadcu, ţe právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť konkurzných veriteľov a tieţ

nebolo preukázané, ţe ţalovanej bol tento úmysel známy a mohla poznať úmysel dlţníka.

Vzhľadom na uvedené súd ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

Ţalobkyňa podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

15. decembra 2008.

V odôvodnení odvolania uviedla, ţe odvolanie podáva podľa § 205 ods. 2

písm. c/ , pretoţe prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci,

pretoţe nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Súd vychádzal len z tvrdení ţalovanej. Odvolateľke nie je zrejmé, čím mal súd za preukázané,

ţe dlţník má majetok v hodnote niekoľkých miliónov korún, nakoľko táto skutočnosť

nevplýva z konkurzného spisu. Ak by sa bol súd oboznámil z konkurzným spisom,

bol by zistil, za akú cenu bol speňaţovaný majetok úpadcu, ako i to, ţe pohľadávky úpadcu

neboli riadne označené a boli nevymoţiteľné. Taktieţ ušlo pozornosti súdu, ţe hodnota

uznaných pohľadávok veriteľov prevyšovala sumu 411 029 807,34 Sk. Konkurz

bol vyhlásený dňa 03. 08. 1998. Konateľom úpadcu bol Ing. K. a spoločníčkou jeho manţelka

/ ţalovaná /. V roku 1998 uţ bola spoločnosť v úpadku a platobnej neschopnosti a v tejto

situácii súd, bez hodnoverných dôkazov, akceptoval tvrdenie ţalovanej, ţe nábytok jej predal

úpadca za 1 Sk preto, ţe v spoločnosti pracovala a nebola jej vyplácaná mzda.

Odvolateľka nesúhlasila ani s názorom, ţe nebolo preukázané, ţe ţalovanej bol tento

úmysel známy a mohla úmysel dlţníka poznať. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe ţalovaná

ako spoločníčka, administratívna sila aj ako manţelka konateľa úpadcu, vedela, ţe spoločnosť

je zadĺţená, teda je preukázaný úmysel poškodiť iných veriteľov.

Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Ţalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, ţe ţalobcovi nebola odňatá

moţnosť konať pred súdom, dôvody, pre ktoré sa pojednávania nezúčastnila sú subjektívne.

Taktieţ nesúhlasí s tvrdením, ţe ţalobkyni bolo odňaté právo navrhovať dôkazy, nakoľko

sa uskutočnilo viacero pojednávaní a okrem toho podávala aj samostatné n písomné podania.

K tvrdeniu ţalobkyne, ţe v konkurznom konaní uznala pohľadávky proti úpadcovi

prevyšujúce sumu 411 mil. Sk, povaţuje za pokus o manipuláciu odvolacieho súdu.

Poukázala na zápisnicu z prieskumného pojednávania, na ktorom boli zistené len pohľadávky

v sume niţšej ako 1 mil. Sk / príloha K50 /. Pokiaľ ide o údajný hlboký úpadok a platobnú

neschopnosť úpadcu uviedla, ţe úpadca riadne fungoval, nesporné záväzky hradil, teda nebol

v úpadku ani platobnej neschopnosti. Čo sa týka vyplácania miezd pracovníkov úpadcu,

tieto v čase vyhlásenia konkurzu riadne vyplatené.

K tvrdeniu o vedomosti ţalovanej o zadĺţení úpadcu uviedla, ţe pracovala

ako administratívna sila na základe ţivnostenského oprávnenia a dohody s úpadcom.

Ak spoločníčka u úpadcu nikdy nepracovala, čo vyplýva i z toho, ţe nikdy nepoberala ţiadnu

podnikateľskú odmenu. Navrhla napadnutý rozsudok podľa potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 /

podľa a v znení platnom a účinnom od 15. 10. 2008 / ďalej

len „“ / a zistil, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne,

keď ţalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu predaja hnuteľných vecí / kancelársky

nábytok/ na základe zmluvy uzavretej medzi úpadcom a ţalovanou. Odvolací súd

po preskúmaní odvolania zistil, ţe súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav a v tejto

súvislosti nemohol následne vysloviť správny právny záver.

Základným právom na spravodlivé konanie podľa Slovenskej

republiky a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Toto vyjadruje aj znenie § 157

ods. 2 , podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloţí,

ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a posúdi zistený skutkový stav podľa

príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Z tohto jednoznačne vyplýva, ţe ust.

určuje obsahové náleţitosti rozsudku, ich správnosť a úplnosť. Štruktúra odôvodnenia

rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu /

Slovenskej republiky /. Súd teda pri odôvodňovaní rozsudku musí postupovať spôsobom

záväzne určeným v a ak daným spôsobom nepostupuje, dochádza

k nepreskúmateľnosti rozsudku. Pokiaľ súd v odôvodnení neuvedie, ktoré skutočnosti mal

za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov spravoval, nemôţe odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia.

Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu nespĺňa náleţitosti vo vyššie uvedených

ustanoveniach.

V odôvodnení napadnutého rozsudku je citácia § 15 ZKV a vyslovenie,

ţe predpokladom odporovateľnosti právneho úkonu je, ţe sa jedná o právny úkon dlţníka,

týka sa jeho majetku a došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, pričom úmysel

dlţníka ukrátiť konkurzných veriteľov musí byť druhej strane zrejmý. Prvostupňový súd

vyvodil, ţe vzhľadom na hodnotu predávaného hnuteľného majetku a hodnotu ostatného

majetku úpadcu, nebolo preukázané, ţe právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť

konkurzných veriteľov, ako ani to, ţe by bol ţalovanej tento úmysle známy a mohla by úmysel

dlţníka poznať.

S týmto sa odvolací súd nestotoţnil, nakoľko z preskúmania spisu nie je moţné

posúdiť, na základe akých skutočností k takémuto záveru prvostupňový súd dospel.

Nie je vôbec zrejmé, z akého dôvodu bol vyhlásený konkurz a na základe akých právnych

skutočností mal za preukázané, ţe nedošlo k porušeniu zákonného ust. § 15 ods. 4 ZKV,

podľa ktorého je moţné odporovať právnym úkonom dlţníka, ak ním došlo k ukráteniu

vymáhateľnej pohľadávky a to aj vtedy, ak tu nebol úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa

za predpokladu, ţe medzi účastníkmi takéhoto vzťahu je personálne prepojenie. Práve

v ods. 4 § 15 ZKV je zákon prísnejší v tom, ţe pre úspešnú odporovateľnosť stačí preukázať

ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu skutočnosť a prepojenia

dlţníka a druhej zmluvnej strany.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

a zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie, v ktorom rozhodne i o trovách konania.

Úlohou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či zmluvou o predaji

hnuteľných vecí uzavretou medzi dlţníkom /teraz úpadca/ a ţalovanou bola naplnená skutková

podstata ust. § 15 ods. 4 ZKV – ukrátenie konkurzného veriteľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 16. februára 2010

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková