Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/2/2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne JUDr. I. S., H., K.,

správkyňa konkurznej podstaty úpadcu K. I., spol. s. r.o., K., N., , proti ţalovanej Ing.

H. K., L., K. -Šaca, zastúpenej advokátom JUDr. A. T., F., K., o určenie neúčinnosti

právneho úkonu, vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. , na dovolanie ţalovanej proti rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2012, č. k. -422, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2012,

č. k. - 422 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 20. mája 2011, č. k. -317 vyhovel

ţalobe a určil, ţe právny úkon predaja hnuteľného majetku predávajúcim K. I., spol. s. r. o.,

zastúpený konateľom spoločnosti Ing. K.,

z 01. 01. 1998 kupujúcej Ing. H. K. a to: 1/ sedacia súprava celočalúnená 3 + 2 + 1, 2/

otáčacie kreslá koţené 2 ks, 3/ otáčacie stoličky s kolieskami 2 ks, 4/ skrinka registračná -

čierna 2 ks, 5/ skrinka otvorená policová - čierna 2 ks, 6/ skrinka dvojdverová - čierna 5 ks, 7/

skrinka so sklenenými dvierkami 2 ks, 8/ konferenčný stolík drevený - čierny

2 ks, 9/ konferenčný stolík trubkový so sklom 1 ks, 10/ stolík malý pod písací stôl -čierny

1 ks, 11/ stoly písacie čierne 2 ks, 12/ prídavok k stolu /rohový/ - čierny 1 ks, 13/ nástavec na

stôl pod počítač - čierny 1 ks, 14/ kontajner zásuvkový - čierny 1 ks, je voči konkurzným

veriteľom právne neúčinný a týmto úkonom prevedené hnuteľné veci patria do konkurznej

2

podstaty úpadcu, ţalobkyňa je oprávnená ich speňaţiť a ţalovaná je povinná speňaţenie

strpieť. O trovách rozhodol tak, ţe ich náhradu ţiadnemu z účastníkov nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd predchádzajúcim rozhodnutím rozhodol tak, ţe

ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalovanej priznal náhradu trov konania 7 329,-Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. februára 2010, č. k.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

s odôvodnením, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa náleţitosti ustanovenia § 157

ods. 2

Súd prvého stupňa potom ako mu bola vec vrátená na ďalšie konanie, doplnil

dokazovanie v naznačenom smere. Zistil, ţe uznesením Krajského súdu v Košiciach z

03. augusta 1998, sp. zn. K 249/1998 bol vyhlásený konkurz na majetok dlţníka K. I., spol. s.

r. o., K.. Členom štatutárnych orgánov s majetkovou účasťou v tejto spoločnosti bol Ing. V.

K., ktorý je zároveň konateľom spoločnosti a Ing. H. K., manţelka Ing. K. a neb. M. K.,

matka Ing. K..

Podľa vyjadrenia ţalovanej, ona preukázala vlastníctvo k uvedeným hnuteľným

veciam, tieto ostali v priestoroch úpadcu, k ukráteniu konkurzných veriteľov nedošlo, pretoţe

pre úpadcu vykonávala činnosti, za ktoré po dohode jej bol odpredaný kancelársky nábytok.

Ţalovaná vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.

Ďalej súd uviedol, ţe z dodacieho listu č. 01/01/98 z 12. januára 1998 vyplýva, ţe

spoločnosť K. I., spol. s. r. o., K. dodala ţalovanej predmetné hnuteľné veci, ktoré boli

ţalovanej vyfakturované faktúrou z 29. októbra 1998, č. 009/98

v sume l,-Sk.

Súd poukázal na blízky vzťah medzi konateľom spoločnosti úpadcu a ţalovanou

/manţelia/ a na skutočnosť, ţe k právnemu úkonu došlo 01. januára 1998 a konkurz na

majetok úpadcu bol vyhlásený 03. augusta 1998. Ţalobkyňa sa domáhala určenia neúčinnosti

tohto právneho úkonu ţalobou z 11. apríla 2001. Právny úkon bol urobený v lehote troch

rokov pred začatím konkurzu a návrh bol podaný v zákonnej lehote, preto námietku

premlčania vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti ţalobe

vyhovel.

Na odvolanie ţalovanej vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací a rozhodol rozsudkom z 27. septembra 2012, č. k. -422 tak, ţe

3

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobkyni náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

Rozhodol tak s odôvodnením, ţe podľa ustanovenia § 15 ods. 4 zákona o konkurze

a vyrovnaní č. v znení neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ je moţné

odporovať právnym úkonom dlţníka, ak ním došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky a to

aj vtedy, ak tu nebol úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa za predpokladu, ţe medzi

účastníkmi takéhoto vzťahu je personálne prepojenie. Práve v § 15 ods. 4 ZKV je zákon

prísnejší v tom, ţe pre úspešnú odporovateľnosť stačí preukázať ukrátenie veriteľovej

vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu skutočnosť a prepojenie dlţníka a druhej zmluvnej

strany.

V prejednávanej veci bola ţalovaná spoločníčkou dlţníka, zároveň aj osobou blízkou

členovi štatutárneho orgánu, ktorý bol tieţ spoločníkom dlţníka. Úmysel dlţníka citované

ustanovenie prezumuje, teda predpokladá sa, ţe osoby navzájom personálne prepojené museli

o takýchto úkonoch vedieť, ale zákon im dáva moţnosť preukázať, ţe ani pri náleţitej

starostlivosti nemali úmysel dlţníka poznať. V predmetnej veci však ţalovaná, ktorá pri

uzatváraní predmetnej zmluvy bola spoločníčkou dlţníka, za ktorého ako konateľ podpísal

zmluvu jej manţel, ktorý bol aj spoločníkom dlţníka, nepreukázala predpoklady vyplývajúce

z citovaného ustanovenia a to, ţe nemohla úmysel dlţníka poznať.

Ak pre dlţníka pracovala, táto skutočnosť tieţ nie je dôvodom na prednostné

uspokojenie jej pohľadávky pred inými veriteľmi, pretoţe takýto postup sa prieči zmyslu

a poslaniu ZKV.

Konkurz na dlţníka bol právoplatne vyhlásený uznesením z 03. augusta 1998

z dôvodu, ţe dlţník ma viacero veriteľov a po dlhšiu dobu neplnil svoje záväzky. Skutočnosť,

či boli dôvody pre vyhlásenie konkurzu, nie je predmetom dokazovania v tomto konaní, tým

námietky ţalovanej o tejto otázke vyhodnotil súd ako irelevantné.

Ďalej uviedol, ţe súd sa nemusí zaoberať kaţdou vznesenou námietkou, ale len tými,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá

mala byť obsahom skúmania v tejto veci bolo to, či predmetným právnym úkonom došlo

k ukráteniu konkurzných veriteľov. Odvolací súd prijal záver, ţe týmto úkonom došlo

k ukráteniu veriteľov.

4

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala rozsudok súdu prvého stupňa

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Prípustnosť dovolania odôvodnila poukazom na ustanovenie

a na skutočnosť, ţe jej postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom a to

procesným pochybením súdu, ktorý rozhodol o zmenenej ţalobe bez toho, aby rozhodol

o pripustení zmeny ţaloby, ktorú zmenu ţalovaná navrhovala nepripustiť. Za zásadnú

povaţuje posúdenie, či podanie ţalobkyne z 30. augusta 2002 má charakter upresnenia

ţaloby, alebo zmeny. V zásade je moţné povedať, ţe o zmenu ţaloby ide, ak sa predmet

sporu rozšíri o ďalšie veci. V pôvodnej ţalobe ţalobkyňa popísala skutkový stav, označila

konkrétny hnuteľný majetok prevedený na podklade odporovanej kúpnej zmluvy a ţiadala

určiť úkon za právne neúčinný. Ţalobkyňa síce v ţalobe uviedla, ţe napadnutému úkonu je

moţné odporovať podľa ZKV, avšak ţiadnym slovným spojením neuviedla, ţe ako správkyňa

napadnutému právnemu úkonu odporuje podľa ZKV a doţadovala sa právnej neúčinnosti

„voči kaţdému“. Takýto výrok je však zo zákona neprípustný, nezodpovedá poţiadavke

ust. ods. l ZKV, ani ods. l . V zásade sa môţe jednať len

o relatívnu neúčinnosť avšak nie je zrejmé voči komu. Ďalej podľa dovolateľky petit ţaloby

z 11. apríla 2001 je neurčitý a zmätočný a nie je moţné tvrdiť, ţe sa jedná o odporovaciu

ţalobu podľa ZKV a aţ podaním z 30. augusta 2002 ţalobkyňa petit zmenila, keď ho navrhla

v súlade s ustanovením § 15 ods. l ZKV teda, ţe právny úkon je neúčinný voči konkurzným

veriteľom. Podľa ţalovanej aţ podaním z 30. augusta 2002 doručeným súdu 02. septembra

2002 sa ţalobkyňa po prvý krát domáhala toho, čoho sa domáhať mala a čomu súd mohol

prípadne vyhovieť, tento úkon však uţ bol urobený po uplynutí premlčacej doby podľa

ust. .

Ďalej uviedla, ţe uţ v roku 2004 namietala premlčanie. Prvostupňový súd námietke

premlčania nevyhovel s odôvodnením, ţe k právnemu úkonu došlo 01. januára 1998, konkurz

na majetok dlţníka bol vyhlásený 03. augusta 1998, ţalobca sa domáhal neúčinnosti ţalobou

z 11. apríla 2001. Právny úkon bol urobený v lehote troch rokov pred začatím konkurzu,

návrh bol uplatnený v zákonnej lehote.

5

Keďţe ZKV neobsahuje lehotu na uplatnenie práva na odporovanie právneho úkonu

dlţníka, odporovateľnosť právneho úkonu je podľa ZKV úpravou špeciálnou popri úprave

v , pre podanie odporovacej ţaloby podľa ZKV platí všeobecná

trojročná premlčacia doba /ust. § 101 Obč. zák./, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. Podľa dovolateľky odporovať právnemu úkonu podľa ZKV po

prvý krát sa mohlo aţ deň po vyhlásení konkurzu.

Podaním z 30. augusta 2002 ţalobkyňa zmenila aj označenie napadnutého právneho

úkonu. Ako v ţalobe, tak aj v „upresnení“ odkazuje na právny úkon predaja hnuteľného

majetku z 01. januára 1998, dôkaz o existencii takéhoto právneho úkonu však nepredloţila.

Navyše predmet plnenia vôbec nekorešponduje s obsahom dodacieho listu č. 01/01/98.

Pokiaľ platí, ţe podanie ţalobkyne z 30. augusta 2002 je svojim obsahom zmenou

predmetu konania, potom súd pochybil, keď o pripustení takejto zmeny nerozhodol a v konaní

pokračoval uţ podľa zmeneného petitu. Toto pochybenie súdu podľa ţalovanej má charakter

procesnej vady, ktorou jej bolo znemoţnené účinne a efektívne konať pred súdom,

uplatnením procesných práv.

Námietke premlčania súd nevyhovel, pričom to odôvodnil poukazom na ţalobu

z apríla 2001, avšak výrok zaloţil na zmene z 30. augusta 2002. Odvolací súd mal postrehnúť,

ţe ţaloba z 11. apríla 2001 nie je nepresným a neurčitým úkonom s upresnením z 30. augusta

2002, ale ţe ţaloba z 11. apríla 2001 nie je odporovacou ţalobou podľa § 15 ods. l ZKV

a ku konaniu o odporovacej ţalobe sa nemohlo dospieť upresnením pôvodnej ţaloby, ale len

zmenou ţaloby. Odvolací súd mal postrehnúť, ţe ţiadne uznesenie pripúšťajúce zmenu

ţaloby v konaní nebolo vydané. Odvolací súd mal postrehnúť, ţe zamietnutie námietky

premlčania práva na podanie odporovacej ţaloby je odôvodnené dátumom ţaloby z 11. apríla

2001, ktorá však nie je odporovacou ţalobou podľa § 15 ods. l ZKV, pričom rozhodnutie je

o odporovacej ţalobe podľa § 15 ods. l ZKV a tým je rozhodnutie o námietke premlčania

nelogické. Zmätočnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa bola odvolacím

súdom nepostrehnutá, neskúmaná a nenapravená.

Ďalej namieta, ţe súd určil neúčinnosť právneho úkonu predaja hnuteľných vecí

z 01. januára 1998, hoci v konaní nebo produkovaný a vykonaný ţiadny dôkaz preukazujúci,

ţe k takémuto úkonu v uvedený deň vôbec došlo. Súd dal oprávnenie správkyni zapísať do

konkurznej podstaty úpadcu a speňaţiť také veci z majetku ţalovanej, ktoré v jej majetku

nikdy neboli. Súd uloţil ţalovanej povinnosť strpieť speňaţenie takých vecí zo svojho

6

majetku, ktoré v jej majetku nikdy neboli. Súd vyslovil relatívnu neúčinnosť kúpnej zmluvy

a veci z dodacieho listu č. 01/01/98, vystaveného na podklade kúpnej zmluvy, ţalobkyni

speňaţiť nepovolil a ţalovanej ich speňaţenie strpieť neprikázal. Odporovacou ţalobou

napadla ţalobkyňa na konkrétny právny úkon ako celok. Teda odporuje kúpnej zmluve,

ktorou ţalovaná kúpila veci podľa tejto kúpnej zmluvy, špecifikované v dodacom liste.

V zmenenej špecifikácii z 30. augusta 2002 sa uţ mnohé veci z dodacieho listu nenachádzajú:

Chladnička -1 ks,

2-dverové skrine- 3 ks,

nadstavce 2-dverové - 3 ks,

stoly - pôvodne 6 ks, v zmene uţ len 2 ks, teda o 4 ks menej, atď.

Súd vyriekol neúčinnosť kúpnej zmluvy ako celku, avšak výrok sa týka len časti

plnenia z celkovo neúčinnej zmluvy. Správkyňa písomne potvrdila, ţe tieto veci má v drţbe.

Z uvedenej skutočnosti ţalované vyvodila, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa z tohto dôvodu

je zmätočné a nevykonateľné.

Zmätočnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd

neodstránil a navyše nenapravil ani procesné pochybenie súdu, ktorý nerozhodol o zmene

ţaloby prv, ako zmenenému návrhu vyhovel. Aj napriek tomu, ţe ţalovaná túto skutočnosť

namietala v odvolaní, odvolací súd sa s námietkou dostatočne nevysporiadal s odôvodnením,

ţe sa nemusí s kaţdou vznesenou námietkou zaoberať.

Zmätočnosť a nevykonateľnosť rozhodnutia je vţdy porušením základného práva na

spravodlivé prejednanie veci, zaručeného článkom 46 ods. l

a článkom 6 ods. l Dohovoru a vţdy predstavuje vadu podriaditeľnú pod ust. ,

ex offo napraviteľná odvolacím súdom a zakladajúca ako prípustnosť dovolania, tak aj

dovolací dôvod.

Podľa dovolateľky sa odvolací súd nevysporiadal s odvolacími námietkami

a argumentáciou zásadného významu napr. s námietkou ekvivalentnosti napadnutého

právneho úkonu.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie zamietnuť /zrejme chcela

uviesť odmietnuť/ ako neprípustné. Podľa nej v konaní pred súdom prvého stupňa ako aj

odvolacieho nedošlo k pochybeniu, ktoré by znamenalo pre ţalovanú odňatie moţnosti konať

pred súdmi a realizovať procesné práva.

7

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / / po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania / ods. l / zastúpený advokátom, proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania / /, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia ods. l

a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je opodstatnené.

Podľa ods. l dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V posudzovanom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, vzhľadom na uvedené skutočnosti

je zrejmé, ţe dovolanie nie je prípustné podľa ustanovenia

V zmysle ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Z ustanovenia ods. l vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale aj uplatnenými dovolacími dôvodmi, vrátane jeho obsahového

vymedzenia, obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými a inými

vadami, pokiaľ majú za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody

pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa obsahu opravného

prostriedku.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či

ţalovanej bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom

podľa sa rozumie procesné nesprávny postup súdu, priečiaci sa zákonu

alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemoţnenie

realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania.

Ţalovaná tvrdí, ţe v konaní došlo k procesnej vade konania v zmysle ustanovenia

, lebo rozsudok odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia v súlade s ustanovením , čím bolo

porušené právo účastníka na spravodlivý proces. Predovšetkým namieta, ţe odvolací súd

nechal bez povšimnutia odvolaciu námietku, ţe podanie ţalobkyne z 30. augusta 2002 nie je

8

upresnením ţaloby, ako to vyhodnotil súd prvého stupňa, ale je zmenou ţaloby. Ţalovaná túto

námietku zdôvodnila tým, ţe napr. k poloţke sedacia súprava pribudol trojdielny kus,

vynechaná bola chladnička a rad ďalších vecí. Ďalej v ţalobe z 11. apríla 2001 bolo

uvedených 22 kusov a v podaní, ktoré súd prvého stupňa v rozhodnutí vyhodnotil ako

„upresnenie ţaloby“, je uţ uvedených 24 kusov.

K námietke ţalovanej je potrebné uviesť, ţe odôvodnenie rozsudku /prvostupňového

aj odvolacieho/ musí mať náleţitosti uvedené v Súd sa v odôvodnení

svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho

myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen na výsledky

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov

a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu

a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie preskúmania v konaní

o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje

náleţitosti uvedené v je nepreskúmateľný.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľke, ţe uţ jednoduchým porovnaním ţaloby a podania

ţalobkyne z 30. augusta 2002 je zrejmé, ţe došlo ku kvantitatívnemu rozšíreniu ţaloby, teda

k jej zmene. O zmene návrhu súd vţdy rozhoduje uznesením. V posudzovanej veci súd

prvého stupňa nepostupoval v zmysle ustanovenia , lebo podanie ţalobkyne

vyhodnotil nesprávne ako „upresnenie ţaloby“. Napriek nesprávnemu postupu súdu prvého

stupňa, na ktorý poukázala ţalovaná aj vo svojom odvolaní, odvolací súd túto odvolaciu

námietku nechal bez povšimnutia, lebo ju nesprávne vyhodnotil ako námietku bez významu

pre rozhodnutie o odvolaní ţalovanej, čo malo za následok, ţe súdmi oboch stupňov neboli

rešpektované poţiadavky procesného práva. Nesprávna aplikácia procesného práva spôsobila

nejasnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia /súdu prvého stupňa, ktoré

rozhodnutie nemoţno posudzovať izolovane, lebo prvostupňové a odvolacie konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok/ pokiaľ ide na posúdenie včasnosti podania

ţaloby vo vzťahu k jednotlivým hnuteľným veciam, ktoré boli jednotlivo uplatnené v oboch

podaniach a tým aj vyhodnotenie námietky premlčania, vznesenej ţalovanou uţ v konaní na

súde prvého stupňa. Odvolací súd sa námietke premlčania uplatneného práva vôbec

nevenoval, napriek tomu ţe ide o námietku zásadnú pre rozhodnutie vo veci samej.

9

Všeobecný súd musí vykladať a pouţívať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemoţno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri

poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

/napr. , III. ÚS 78/2007/. Princíp spravodlivosti a poţiadavka materiálnej

ochrany práv sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany /predovšetkým

súdnej/, v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.

K námietkam ţalovanej ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci podľa

ustanovenia dovolací súd poznamenáva, ţe nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe v danom prípade prípustnosť

dovolania nezakladá /nespôsobuje zmätočnosť resp. nepreskúmateľnosť rozhodnutia/. Aj za

predpokladu, ţe by tvrdenia ţalovanej boli opodstatnené, mohli mať za následok vecnú

nesprávnosť napadnutého rozsudku, ale nezakladali by prípustnosť dovolania podľa

ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby

dovolanie bolo procesné prípustné podľa ust. a o taký prípad nejde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu poţiadavky ustanovenia nespĺňa, lebo odvolací súd

svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, čím odňal ţalovanej moţnosť

konať pred súdom. Týmto bola tieţ naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania podľa

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a zároveň naplnená aj dôvodnosť podaného

dovolania.

Keďţe v konaní došlo k procesnej vade podľa , dovolací súd bol

povinný k takejto vade prihliadnuť a to aj prípade, ak by dovolateľkou nebola uplatnená ako

dôvod prípustnosti dovolania / ods. l /.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu podľa ustanovenia , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

10

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a aj dovolacieho

konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 5 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. marca 2014

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.