Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/408/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnej veci navrhovateľky: J. V. K. rod. K., S., zast. D. K., S., za účasti: A.

K., rod. K., T., proti odporcovi: Správa katastra Čadca, Č., v konaní o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. V-177/2009 – Vá zo dňa 26. februára 2009 o

odvolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. – 31

zo dňa 17. júla 2009, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. – 31 zo dňa 17. júla 2009, p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline č. k. – 31 zo dňa 17. júla

2009 potvrdil rozhodnutie č. V-177/2009 – Vá zo dňa 26. februára 2009, ktorým odporca

zamietol návrh na vklad práva k nehnuteľnostiam z darovacej zmluvy V-X./X. uzatvorenej

dňa 30. januára 2009 z dôvodu, že v darovacej zmluve sa jedná o pozemnoknižné parcely, pri

ktorých nie sú uvedené údaje povinné podľa o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej v texte

rozsudku iba „Katastrálny zákon“).

Krajský súd v dôvodoch predmetného rozsudku uviedol, že sa stotožnil s právnym

názorom odporcu, že v prípade vkladového konania je potrebné, aby nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom darovacej zmluvy boli riadne identifikované. V danom prípade z obsahu

predloženej zmluvy je zrejmé, že predmetom darovacej zmluvy sú pozemky –

– pozemnoknižné parcely (resp. podiely) zapísané v pozemnoknižných vložkách, ktoré sa

nachádzajú v kat. úz. N. B. Tieto podľa predloženej identifikácie parciel zo dňa 07.10.2008

vyhotovenej Správou katastra Č. sú v stave neidentickom tak, ako sú tieto špecifikované

v predmete zmluvy čl. I. Súd prvého stupňa poukázal taktiež na to, že predmetom prevodu

vlastníckeho práva sú aj pozemky resp. podiely – parcely katastra nehnuteľností registra E,

avšak uvedené bez výmery, resp. výmera je podľa jednotlivých LV uvedená nulová.

Krajský súd ďalej v odôvodnení uviedol, že je známou skutočnosťou, že zápisy

v pozemkovej knihe sa realizovali iba do r. 1964, Po tomto období už boli zápisy realizované

v rámci tzv. evidencie nehnuteľností a toho času zápisov v katastri nehnuteľností. Pokiaľ

predmetom prevodu formou zmluvy, ktorá bola predmetom vkladového konania boli

pozemnoknižné parcely zapísané v konkrétnych pozemnoknižných vložkách, tak takýto

predmet prevodu nie je dostatočne určitý, tak aby nebol zameniteľný s iným predmetom

prevodu. Je taktiež známou skutočnosťou, že zápisy v pozemkovej knihy, čo do údajov

o výmere jednotlivých pozemnoknižných parciel, nemali záväzný charakter. Krajský súd

uviedol, že v danom prípade bolo potrebné, aby predmetom prevodu, pokiaľ ide

o pozemnoknižné parcely, tieto boli na základe geometrického plánu zidentifikované ako

CKN parcely, ktoré sú spôsobilým predmetom prevodu. Pokiaľ ide o neidentitu

pozemnoknižnej nehnuteľnosti, podľa názoru krajského súdu, táto znamená, že aktuálne bez

vykonania geodetického zamerania nie je možné určiť presnú polohu a výmeru, ani kultúru

takejto nehnuteľnosti a aj z tohto dôvodu takého parcely nemôžu byť predmetom prevodu na

základe zmlúv. Neidentické nehnuteľnosti však môžu byť predmetom dedičstva, ako to

vyplýva z ustálenej judikatúry súdov, ale bez takéhoto zamerania nemôžu byť predmetom

zmluvných prevodov.

Krajský súd taktiež uviedol, že podľa jeho názoru správa katastra, ktorá na časť parciel

(tieto sú zapísané ako EKN), ktoré sú predmetom darovacej zmluvy založila listy vlastníctva

resp. vyhotovila a predložila navrhovateľke LV za účelom prevodu parciel bez výmery

parcely, v danom prípade zrejme pochybila. Z hľadiska určitosti označenia určitej parcely je

potrebné, v prípade zmluvných prevodov, aby v zmluve bola táto identifikovaná aj z hľadiska

výmery podľa ust. § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona. Parcely prevádzané bez výmery

resp. výmera je 0 m², sú označené neurčito v rozpore s ust. § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho

zákona, preto je takýto právny úkon v zmysle neplatný.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote dňa 14. augusta 2009 vedľajšia

účastníčka odvolanie, ktoré odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci. Poukázala na

bod 1 darovacej zmluvy, kde sú opísané nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom prevodu, ktorých

je vedľajšia účastnícka spoluvlastníčkou podľa výpisov z listov vlastníctva založených

Správou katastra Č. Ďalej pri opise nehnuteľností v zmluve sa vychádzalo zo zápisov

v pozemnoknižných vložkách a identifikácii parciel vyhotovených Správou katastra Č..

Vedľajšia účastníčka má za to, že predmet zmluvy je jasný a určitý, účastníci zmluvy vedia

presne, kde sa dané nehnuteľnosti nachádzajú ako aj ich presnú výmeru. Správa katastra Č.

založila listy vlastníctva, v ktorých neprepočítala jednotlivé miery – štvorcové siahy. 1

štvorcová siaha sa rovná 3,59665 m², katastrálne jutro je 1600 siah – 0,575464 ha. Uviedla, že

pri vypracovaní darovacej zmluvy vychádzala z verejných listín, ktoré Správa katastra Č.

vydala na právne úkony. V pozemnoknižných vložkách je jasne a presne uvedená výmera,

teda nie je pravdou, že obdarovaná nevie, čo nadobúda. Účastníci zmluvy podľa katastrálnej

mapy vedia, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú a podľa pozemnoknižných vložiek vedia presnú

výmeru v štvorcových siahách a jutarách, ktoré si prepočítajú a vyrátajú výmeru v metroch

štvorcových.

Vedľajšia účastníčka ďalej uviedla, že na pojednávaní konanom dňa 17. júla 2009

im bolo povedané, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v podobnej veci rozhodol, avšak

tento judikát doteraz nenašli a ani v napadnutom rozsudku sa o podobnom prípade nehovorí.

Pri vypracovaní darovacej zmluvy vychádzala z hodnoverných údajov katastra s ani na

jednom liste vlastníctva nebola uvedená poznámka obmedzujúca vlastnícke právo alebo

označenie, že sa nejedná o verejnú listinu zakladajúcu vlastnícke práva.

Uvedené parcely sú zapísané na listoch vlastníctva na základe dedenia, teda ak

pozemky boli predmetom dedenia, tak v predmetnom dedičskom konaní sa vychádzalo

z pozemnoknižných vložiek a ich identifikácie. Vedľajšia účastníčka uviedla, že ak je predmet

darovacej zmluvy neurčitý, tak neurčité je aj dedičské rozhodnutie, na základe ktorého tieto

nehnuteľnosti nadobudla a takéto rozhodnutie nemalo byť do katastra nehnuteľností zapísané.

Taktiež ani Katastrálny zákon ani vykonávacia vyhláška neustanovujú povinnosť

nadobúdateľa nehnuteľností preukazovať, kde sa pozemky nachádzajú, ani hodnotu daru,

druh pozemkov je na predložených listoch vlastníctva uvedený.

Vedľajšia účastníčka ďalej uviedla, že rozhodnutím odporcu ako aj rozsudkom

krajského súdu sú obmedzené jej základné práva a slobody, hrubo sa porušuje

Slovenskej republiky, , obmedzujú sa vlastnícke práva a slobody. Nie je

možné, aby vedľajšia účastníčka ako spoluvlastníčka nehnuteľností opísaných v bode č. 1

darovacej zmluvy, ktorá má dedičské osvedčenie, dávala vyhotovovať geometrické plány

skoro pre celé katastrálne územie N. B. Navrhla, že pôvodná darovacia zmluva môže byť

upravená dodatkom, že Správe katastre Č. bude doplnená výmera, ktorá je uvedená

v pozemnoknižných vložkách a to v štvorcových siahách a jutrách, ktoré sú v každej

pozemnoknižnej vložke.

Záverom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol rozsudok krajského

súdu a aby správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva.

Odporca sa k podanému odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 14. septembra 2009, tak

že navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že

trvá na pôvodných dôvodoch zamietnutia návrhu V X./X., keďže v zmluve nie sú splnené

povinné údaje podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Zväčša ide o neidentické parcely,

tak ako je to uvedené aj v identifikácii priloženej k spisovému materiálu, v tomto zmysle

nespĺňa predmet zmluvy požiadavku určitosti.

Ďalej uviedol, že neurčitý prejav vôle je síce zrozumiteľný, ale neistý je jeho obsah.

Konečná neurčitosť právneho úkonu môže spočívať v tom, že vec, ktorej sa právny úkon týka,

nie je dostatočne určená, napr. nehnuteľnosť je popísaná iba neurčito. Predmet prevodu nie je

dostatočne určitý, aby nebol zameniteľný s iným predmetom prevodu. Údaje o výmere

v pozemkovej knihe nemajú záväzný charakter, preto problém nevyrieši uvedenie siah príp.

iných merných jednotiek, tak ako ja to navrhované v odvolaní . Po projekte ROEP bude mať

každá pozemnoknižná parcela svoju výmeru, druh pozemku, spoluvlastníkov (známych alebo

neznámych, ktorých zastúpi SPF), bude vyhotovená mapa na pozemnoknižný register

(E-KN), porovnateľná s katastrálnou mapou na CKN stav.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. februára 2010 (§ 156 ods. 1

a ods. 3 ).

Súd v predmetnej veci preskúmaval na základe podaného opravného prostriedku podľa

Tretej hlavy Piatej časti rozhodnutie a postup odporcu, ktorým rozhodoval o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska,

či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je

prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité

a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým

mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,

ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa

katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú

splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.

Podľa § 32 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa

katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je

spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne

vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných

zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina

obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné

priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu,

názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného

v súbore popisných informácií, druhu pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla

pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla

poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných

zariadeniach domu a na pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku,

na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov,

tak sa uvádza i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba

„Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy

fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní

v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých

sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať,

najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu.

Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite

a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez

zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu

veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie.

Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného

zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo

zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu vyplýva, že odporca preskúmavaným

rozhodnutím podľa ust. § 31 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad

darovacej zmluvy. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že zmluva nespĺňa náležitosti,

ktoré zákon vyžaduje, keďže neobsahuje presné určenie prevádzaných nehnuteľností ako to

vyžaduje ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona – výmera parcely, výmera pripadajúca na druh

pozemku. Predmet zmluvy nie je jasný a určitý. Parcely, ktoré sa zapísané na listoch

vlastníctva na základe dedenia, nemajú uvedenú výmeru a druh pozemku.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu ako aj odporcu, že predpokladom

povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je splnenie zákonných

podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 v spojení s ust. § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.

Povinnosťou správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je v zmysle ust. § 3 Správneho

poriadku postupovať v súlade s ustanoveniami ako aj ďalších

právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu majúceho vplyv na

vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov tohto právneho úkonu. Správa katastra

posudzuje platnosť zmluvy zásadne z hľadiska absolútnej neplatnosti a len vo vzťahu

k skutočnostiam, ktoré nemajú sporový charakter.

V súvislosti s argumentáciou odvolateľky, že neurčité je aj dedičské rozhodnutie, na

základe ktorého tieto nehnuteľnosti nadobudla a takéto rozhodnutie nemalo byť do katastra

nehnuteľností zapísané, odvolací súd poukazuje na odlišný charakter jednotlivých zápisov do

katastra nehnuteľností.

Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené

v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu,

príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva

k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce

z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností

svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa

do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto skutočnosť -

- nadobudnutie majetku potvrdí uznesením o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve

vydaným notárom, a to spätne ku dňu smrti. Na základe osvedčenia bolo záznamom zapísané

právo k nehnuteľnostiam. Tento záznam má v zmysle ust. § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona

deklaratórny, nie konštitutívny charakter – správa katastra nerozhoduje o právach alebo

povinnostiach. Vykonaním zápisu vlastníckeho práva záznamom do katastra nevznikajú,

nemenia sa, ani nezanikajú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Teda

nehnuteľnosti, ktoré nadobudla vedľajšia účastníčka ako dedičstvo, prešli do jej vlastníctva

už dňom smrti poručiteľa. Notár ako súdny komisár prejednal dedičstvo a keďže v súlade

s ust. sú nehnuteľnosti spôsobilým predmetom právneho

vzťahu, ich nadobudnutie osvedčil v dedičských podieloch uvedených v osvedčení.

Naproti tomu vkladové konanie ako návrhové konanie sa začína na návrh účastníka

právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti (§ 30 ods. 1 Katastrálneho zákona), pričom Katastrálny zákon zakotvuje

obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj

príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania predložiť. Správa katastra

ako správny orgán potom na základe priložených písomných podkladov posudzuje všetky

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho

procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu

na vklad.

Odporca v preskúmavanej veci posudzoval splnenie všetkých zákonných náležitostí

preloženej darovacej zmluvy s príslušnými listinami, či sú splnené zákonné podmienky

povolenia vkladu vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy, takisto posudzovala platnosť

právneho úkonu v tejto zmluve vyjadreného v súlade s ust. § 31 ods. 1, § 42 ods. 1, 2

Katastrálneho zákona v spojení s .

Podľa právny úkon sa musí

urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon pre to, aby mohol byť úkonom platným musí spĺňať určité náležitosti,

a to náležitosti vôle (slobodná, vážna, bez omylu), prejavu (zrozumiteľný, určitý, v stanovenej

forme), pomeru prejavu a vôle (bez rozporu), predmetu (možný, dovolený) a osoby, ktorá

tento úkon robí (spôsobilosť na tento právny úkon).

Určitosť právneho úkonu patrí k náležitostiam prejavu, konkrétne jeho obsahu.

To znamená, že osoba, ktorá prejavila vôľu, týmto prejavom dostatočne špecifikovala

predmet právneho úkonu, s určitosťou vyjadrila zamýšľané následky, ktoré majú byť právnym

úkonom dosiahnuté.

V tomto prípade bola prejavená vôľa darovať nehnuteľnosti. Neurčitosť tohto prejavu

spočíva v nedostatočnom určení darovaných nehnuteľností, tieto nie je možné

individualizovať. Pre platnosť právneho úkonu darovacej zmluvy nestačí, že účastníci

právneho úkonu vedia, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú, príp. vedia aj ich rozlohu použijúc

údaje z pozemnoknižných vložiek, právny úkon musí byť určitý aj navonok, pre tretie osoby.

Neurčitosť ohľadne jednej z podstatných náležitostí darovacej zmluvy – daru, spôsobila, že

tento právny úkon je absolútne neplatným.

V tejto súvislosti, ako správne uviedol aj krajský súd, je potrebné poukázať, že

pozemnoknižná vložka je obdobou listu vlastníctva používaná na evidenciu nehnuteľností od

roku 1881 do mája 1964, pričom údaje v nej vedené nemajú záväzný charakter. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom krajského súdu, že pochybil aj odporca, keď vyhotovil a predložil listy

vlastníctva pre parcely, ktoré sú zapísané ako EKN, keďže z hľadiska určitosti označenia

parcely tieto nespĺňajú obsahové náležitosti, keď výmera tam uvedená je nulová.

Označenie nehnuteľností určitým, zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom patrí

k podstatným náležitostiam darovacej zmluvy, preto nie je dostatočné iba označenie údajmi

z pozemkovej knihy.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na

základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Správa katastra ako štátny orgán nemôže v žiadnom prípade, na základe vlastnej

úvahy rozhodnúť, že niektoré ustanovenie právneho predpisu nepoužije, pretože takáto

kompetencia jej z nevyplýva, konala by ústavne nekonformným

spôsobom, ak by bol povolený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,

na základe darovacej zmluvy, ktorá je neplatným právnym úkonom.

Nemohol odvolací súd prisvedčiť odvolacej námietke ohľadne obmedzenia

vlastníckeho práva účastníkov právneho úkonu.

Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Jednotlivé oprávnenia vyplývajúce z vlastníctva

však musia byť realizované v medziach zákona. Teda pre prevod vlastníckeho práva je

potrebné splniť podmienky stanovené zákonom, t. j. nehnuteľnosti, ktoré majú byť

predmetom prevodu v scudzovacej zmluve riadne označiť tak, aby boli splnené podmienky

pre zápis vlastníckeho práva vkladom v zmysle ust. Katastrálneho zákona v spojení

s ustanoveniami o právnych úkonoch upravených v .

V preskúmavanej veci možno nedostatky identifikácie nehnuteľností odstrániť

registrom obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) prípadne je možné zmeniť parcelu registra

E na CKN parcelu geometrickým plánom na obnovu pôvodnej parcely. Pokiaľ účastníčka

namietala, že nie je možné, aby dávala vyhotovovať geometrické plány pre celé katastrálne

územie N. B., považoval toto odvolací súd za právne bezdôvodné, pretože úkony potrebné pre

splnenie zákonom stanovených náležitostí v zmysle ust. Katastrálneho zákona a Občianskeho

zákonníka, nemožno považovať za obmedzovanie vlastníckeho práva (, 2

Slovenskej republiky).

Záverom odvolací súd uvádza, na námietku účastníčky ohľadne skoršieho rozhodnutia

tunajšieho súdu v podobnej veci, že sa jedná o rozsudok sp. zn. zo dňa

6. mája 2009, ktoré rozhodnutie je vydané na obdobnom skutkovom základe ako v tejto

preskúmavanej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

preskúmal z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní vedľajšieho účastníka (§ 212 ods. 1

, ) Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku, preto súd rozhodol v súlade s ust. , ,

keď rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď vedľajšej

účastníčke, ktorá nemala úspech vo veci náhradu trov odvolacieho konania nepriznal

a odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 18. februára 2010

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská