Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/22/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného U., a.s., so sídlom

v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. V. K., advokátom, Advokátska kancelária E. &

P., s.r.o., so sídlom v B., proti povinným 1/ JUDr. M. V., správkyni konkurznej podstaty

K., s.r.o., so sídlom v B., 2/ K. M., bývajúcej v B., 3/ Mgr. M. M., bývajúcej v B., 4/ K.,

s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom vo V., o vymoženie 184 640,16 Eur (5 562 469,66 Sk)

s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 18. februára 2008 č.k. -190,

takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 18. februára 2008 č.k. -190

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 18. februára 2008 č.k. -190

zamietol námietky povinnej 2/ a povinnej 3/ (ďalej len povinné) smerujúce proti

upovedomeniu o začatí exekúcie z 11. augusta 2006 vydaného súdnym exekútorom

JUDr. L. J.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul (notárska zápisnica

z 15. februára 2005 N X. spísaná notárom JUDr. M. P.) umožňoval oprávnenému v prípade

tzv. defaultu vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého úveru v rozsahu nesplatenej istiny

a príslušenstva. Pri skúmaní, či došlo k splatnosti úverovej pohľadávky z dôvodu vzniku

defaultu, vychádzal z tvrdenia oprávneného, že dňa 1. apríla 2005 obdržal rozhodnutie

o začatí daňového exekučného konania proti povinnému 1/. Dospel preto k záveru, že

oprávnený vyhlásil „default poskytnutého úveru“ v súlade s čl. VIII. bod 1.8. úverovej

zmluvy. Na vznik jeho oprávnenia stanoviť predčasnú splatnosť úveru totiž postačovalo už

samotné doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania proti povinnému 1/.

Skutočnosť, že dôvody tzv. defaultu následne odpadli považoval za irelevantnú, lebo

povinnosť skúmať postup daňového úradu nebola oprávnenému ničím uložená. Tvrdenia

povinných, že predčasná splatnosť úveru nenastala, považoval preto za nedôvodné.

K námietkam povinných, že pohľadávku v celom rozsahu predčasne uhradili, hoci jej

splatnosť nenastala, uviedol, že niektoré platby, ktoré povinné určili na úhradu istiny,

započítal oprávnený v súlade s čl. V bod 7 úverovej zmluvy najskôr na úhradu úrokov

z omeškania, úrokov, splátok na províziách a až následne na úhradu istiny. Povinné neboli

oprávnené zmeniť poradie určenia úhrad na splatenie splátok úveru, keďže im chýbal

predchádzajúci súhlas oprávneného. Dospel preto k záveru, že tvrdenie povinných o tom, že

celú pohľadávku oprávnenému uhradili, neobstojí. Rovnako, aj námietky povinných, že

vyčíslené úroky z omeškania nezohľadňujú predčasné zaplatenie splátok a ohľadne výšky

príslušenstva, najmä sankčných úrokov, považoval za nedôvodné. K tvrdeniu povinných

o nevykonateľnosti exekučného titulu uviedol, že v prípade, ak sa podal návrh na exekúciu

predčasne, ale exekučný titul sa stal vykonateľný po podaní návrhu, nemožno takúto exekúciu

neskôr zastaviť a nemožno ani z tohto dôvodu námietkam proti exekúcii vyhovieť. Nesúhlasil

ani s názorom povinných, že v prípade, ak návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti

viacerým povinným, treba ich vylúčiť na samostatné konanie. Námietkam povinných

podaným proti upovedomeniu o začatí exekúcie preto nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal včas mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Uviedol, že exekučný súd vychádza pri posúdení otázky existencie vymáhanej pohľadávky,

t.j. pri určení subjektu, ktorému právo na plnenie patrí, subjektu, ktorý má plniť, predmetu

plnenia a času plnenia (teda splatnosti pohľadávky) z exekučného titulu, ktorý tieto otázky

osvedčuje ku dňu svojho vzniku. Uvedenie lehoty na plnenie je jedným z atribútov

materiálnej vykonateľnosti každého exekučného titulu, teda aj notárskej zápisnice, pričom

splnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je súd povinný skúmať

už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z názoru, že nemožno vylúčiť, že

aj čas plnenia bude v exekučnom titule viazaný na splnenie určitej podmienky. V takomto

prípade je exekučný titul vykonateľný iba za predpokladu, že oprávnený preukáže splnenie

tejto podmienky. K potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu musí preto v zmysle § 43

ods. 2 Exekučného poriadku pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka. Exekučný súd nie je oprávnený bez predloženia

verejnej listiny posúdiť, či nastala splatnosť vymáhanej pohľadávky uvedenej v exekučnom

titule, ak je táto splatnosť vyjadrená v exekučnom titule podmienene. V danej veci bola

v exekučnom titule (v notárskej zápisnici) uvedená splatnosť pohľadávky oprávneného aj

ku dňu, ktorý oprávnená osoba stanoví v písomnom oznámení zaslanom ktorejkoľvek z osôb

povinných z dôvodu „defaultu“ definovaného v bode 1 článku VIII. úverovej zmluvy, teda

podmienene. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že nastala podmienka,

v zmysle ktorej sa úver stal predčasne splatný. Bolo preto potrebné k exekučnému titulu

pripojiť listinu vydanú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa podmienka splnila a že

oprávnenému prináležalo rozhodnúť o predčasnej splatnosti úveru. Podľa generálneho

prokurátora skutkové a právne posúdenie týchto okolností ale neprináleží exekučnému súdu.

Exekučný súd mal preto správne už pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia vyzvať

oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a to predložením verejnej listiny

v zmysle § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá by osvedčila splnenie podmienky. Tento

procesný nedostatok mal potom exekučný súd napraviť v konaní o námietkach proti exekúcii.

Ak exekučný súd oprávneného na odstránenie nedostatku návrhu na vykonanie exekúcie

nevyzval a sám posúdil, či nastala splatnosť pohľadávky oprávneného, zaťažil tým konanie

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej generálny prokurátor

uviedol, že ak by oprávnený neosvedčil splatnosť celej úverovej pohľadávky zákonom

predpísaným spôsobom (predložením verejnej listiny), bola by osvedčená riadnym

exekučným titulom iba suma 186 427,75 Sk, avšak bez príslušenstva. V exekučnom titule

(v notárskej zápisnici) nie je totiž príslušenstvo špecifikované. Výška príslušenstva sa uvádza

iba odkazom na úverovú zmluvu pripojenú k notárskej zápisnice. Príloha notárskej zápisnice

nie je súčasťou vlastného textu notárskej zápisnice. Skutočnosti osvedčované notárskou

zápisnicou musia byť v notárskej zápisnici výslovne uvedené, nie je postačujúce osvedčiť ich

odkazom na iný dokument. Notár vyhotovením notárskej zápisnice, okrem iného, osvedčuje,

že jej obsah bol účastníkovi prečítaný, že mu účastník porozumel a že účastník s obsahom

notárskej zápisnice súhlasí. Pri spísaní právneho úkonu do notárskej zápisnice (v danom

prípade ide o právny úkon uznania dlhu), ako aj pri spísaní určitého osvedčenia (v danom

prípade osvedčenia o súhlase s vykonateľnosťou uznaného dlhu), sa jedná o kvalifikovanú

písomnú formu, ktorá má vyšší stupeň dôkaznej sily v porovnaní s bežným úkonom

v písomnej forme. Ak povinné vyjadrili svoj súhlas s vykonateľnosťou príslušenstva

uvedeného iba odkazom na bežnú listinu (úverovú zmluvu), hoci k zápisnici pripojenú, neboli

splnené zákonné náležitosti vyžadované pri spisovaní notárskej zápisnice vo vzťahu k tomuto

príslušenstvu. Okresný súd preto v tejto časti zamietol námietky povinných neopodstatnene.

Podľa generálneho prokurátora ani rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí námietok

v časti 186 424,75 Sk nemožno považovať za správne. V tejto časti sa totiž exekučný súd

nesprávne vyporiadal s námietkou povinných, že vymáhanú pohľadávku už uhradili. Okrem

toho exekučný súd je povinný skutkovo a právne posúdiť existenciu (a aj splatnosť) iných

pohľadávok (nie vymáhanej pohľadávky), ak sa namieta, že plnením (alebo započítaním)

vymáhaná pohľadávka po vzniku exekučného titulu zanikla. V tomto druhom prípade ide totiž

o oprávnenie exekučného súdu vyplývajúce z ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.

Existenciu inej ako vymáhanej pohľadávky posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku

potrebnú pre posúdenie, či určitým plnením dlžníka nedošlo k zániku práve tejto inej

pohľadávky, a či sa teda a contrario toto plnenie nezapočítalo na úhradu vymáhanej

pohľadávky. Na základe uvedeného mal generálny prokurátor za to, že sú splnené podmienky

na podanie mimoriadneho dovolania podľa v spojení s

písm. b/ a c/ , pričom podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol,

že exekučný súd postupoval správne, keď na základe listín predložených k návrhu

na vykonanie exekúcie a tvrdení účastníkov ustálil, že splatnosť úveru nastala v súlade

s čl. VIII bod. 1.8. úverovej zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením generálneho prokurátora, že

nepreukázal splnenie podmienky, na ktorú je viazaná vykonateľnosť exekučného titulu.

Uviedol, že práve rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania voči povinnej 1/, ktoré

obdržal 1. apríla 2005 a ktoré spolu s oznámením o defaulte doložil k návrhu, je takou

listinou, na ktorú generálny prokurátor poukazuje v dovolaní. Táto listina jednoznačne

preukazuje splnenie podmienky, na ktorú je viazaná vykonateľnosť notárskej zápisnice.

Exekučný súd nemal dôvod pravosť takejto listiny spochybňovať a bol jednoznačne

oprávnený na základe existencie sporu medzi účastníkmi rozhodnúť o tom, že splnenie

podmienky, na ktorú bola viazaná vykonateľnosť exekučného titulu, nastalo. Nesúhlasil ani

s námietkou generálneho prokurátora o nedostatočnom špecifikovaní príslušenstva v notárskej

zápisnici. Uviedol, že notárska zápisnica tvorí jeden celok, vrátane príloh, ktoré sú s ňou

pevne spojené. Povinné poznali obsah úverovej zmluvy a boli si vedomé dôsledkov, ktoré sú

spojené s uznaním záväzku vo forme notárskej zápisnice. Neobstojí preto argument

dovolateľa, že povinné neboli náležite oboznámené, či poučené o obsahu právneho úkonu

a jeho následkoch. Rovnako nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, že nebol správne určený

moment splatnosti pohľadávky. Navrhol preto dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť

a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.

Povinné sa vo vyjadrení pripojili k dôvodom mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas ( ) generálny prokurátor za splnenia podmienok

požadovaných ustanovením , preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný

poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,

ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,

právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 43 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému,

viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno

vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju

vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.

V prípade sporu rozhodne súd.

Podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku v prípadoch uvedených v odseku 1 treba

k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú

oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil,

prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú

právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené

a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil

od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je možné vykonať exekúciu aj

na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov,

výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Vykonať exekúciu je

možné aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je

vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná

osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila.

Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné

splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma

rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva,

t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva

v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku

a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41

ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti

súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice

platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom.

V tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu

oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah

a obsah plnenia, včítane príslušenstva, jasný a určitý spôsob stanovenia času plnenia. To isté

platí aj v prípade, ak je rozsah plnenia (napr. príslušenstva) stanovený odkazom na listinu,

ktorá je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice (listiny musia byť s notárskou

zápisnicou pevne spojené).

Dovolací súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, že v notárskej zápisnici

nemožno vylúčiť stanovenie času plnenia tak, že bude viazaný na určitú skutočnosť, splnenie

ktorej je neisté (môže, ale nemusí nastať) a že v takomto prípade treba obdobne postupovať

v zmysle § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Treba ale hneď zdôrazniť, že takto uvedený

čas plnenia môže byť len ako jedna z možností; inak by lehota na plnenie nemusela nikdy

uplynúť. Oprávnený v takomto prípade nesie dôkazné bremeno o splnení skutočnosti,

na ktorú je čas plnenia viazaný. Prípustným dôkazom je iba listina vydaná alebo overená

oprávneným orgánom, ktorú oprávnený musí pripojiť k potvrdeniu o vykonateľnosti

exekučného titulu (jej pripojenie je predpokladom na uskutočnenie exekúcie). Ak oprávnený

takúto listinu nemá a nevie ju ani inak zabezpečiť, musí sa domáhať rozhodnutia súdu

v základnom konaní, ktorým preukazuje jej splnenie. Exekučný súd je teda povinný v každom

štádiu exekučného konania, t.j. aj v konaní o námietkach skúmať, či oprávnený pripojil

k návrhu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že došlo

ku skutočnosti, na ktorú je čas plnenia viazaný. Bez predloženia takejto listiny nie je

oprávnený sám posúdiť, či nastala vykonateľnosť rozhodnutia a teda možnosť jeho núteného

výkonu.

Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že v posudzovanej veci

exekučný súd takto nepostupoval.

Z obsahu notárskej zápisnice ako exekučného titulu vyplýva, že čas plnenia je v nej

vymedzený jednak určitým dátumom a jednak je viazaný na splnenie určitej skutočnosti a že

oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že nastala druhá možnosť určeného času

plnenia. Oprávnený totiž v návrhu uviedol, že dňa 1. apríla 2005 obdržal rozhodnutie o začatí

daňového exekučného konania voči majetku povinného 1/, čím došlo ku skutočnosti

zakladajúcej prípad tzv. defaultu definovaný v čl. VIII bod. 1.8. úverovej zmluvy, čím došlo

k predčasnej splatnosti vymáhanej pohľadávky a teda k uplynutiu lehoty na plnenie. Keďže

ide nepochybne o prípad, kedy je čas plnenia viazaný na určitú skutočnosť, oprávnený mal

v návrhu listinu preukazujúcu splnenie ním tvrdenej skutočnosti riadne označiť a najmä túto

listinu k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť. Z návrhu na vykonanie

exekúcie je zjavné, že oprávnený síce uviedol, že dňa 1. apríla 2005 mu bolo doručené

rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, avšak toto rozhodnutie bližšie neoznačil

(neuviedol, ktorý daňový orgán rozhodnutie vydal, dátum vydania a ani jeho spisovú značku)

a to nielen v návrhu, ale aj v jeho ďalších podaniach, včítane vyjadrenia k mimoriadnemu

dovolaniu. Z návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že by jeho prílohou bolo rozhodnutie

vydané daňovým orgánom (v návrhu sú na jeho druhej strane vymenované prílohy, medzi

ktorými sa rozhodnutie daňového úradu nespomína) tak, ako to oprávnený tvrdil vo vyjadrení

k mimoriadnemu dovolaniu a ani v spise exekučného súdu vedeného pod sp. zn.

, ktorý mal dovolací súd pripojený, sa žiadne rozhodnutie o začatí daňového

exekučného konania vydané daňovým orgánom, nenachádza. Za toho stavu veci exekučný

súd mal správne v konaní o námietkach (ak tak neurobil už pri skúmaní žiadosti o vydanie

poverenia) vyzvať oprávneného, aby doplnil návrh na vykonanie exekúcie riadnym

označením rozhodnutia, ktoré mu malo byť doručené 1. apríla 2005 a najmä, aby pripojil

v zmysle § 43 ods. 2 Exekučného poriadku k potvrdeniu o vykonateľnoti exekučného titulu

toto rozhodnutie a tak preukázal splnenie skutočnosti, na ktorú je v exekučnom titule čas

plnenia viazaný. Ak tak neurobil a sám bez pripojenia listiny vydanej k tomu oprávneným

orgánom posúdil, že uvedená skutočnosť a od nej závislý čas plnenia nastal, postupoval

nesprávne v rozpore s ustanovením § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Tým zaťažil

konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/

).

Pokiaľ generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní tvrdil, že exekučnému súdu

neprináleží posúdiť to, či nastala predčasná splatnosť vymáhanej pohľadávky, nakoľko

exekučný titul podmieňuje túto predčasnú splatnosť určitými skutkovými okolnosťami, treba

uviesť, že generálny prokurátor nie celkom dôsledne rozlišuje medzi časom plnenia (lehotou

na plnenie), uplynutím ktorej nastáva vykonateľnosť exekučného titulu a teda možnosť jeho

núteného výkonu a dobou splatnosti podľa hmotného práva, ktorej márnym uplynutím začína

omeškanie dlžníka.

Podľa dovolacieho súdu, exekučný súd môže o tom, či sa podmienka splnila alebo nie

sám rozhodnúť v konaní o námietkach (§ 50 Exekučného poriadku) alebo v konaní o návrhu

na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku) za predpokladu, že táto skutočnosť je

napriek pripojeniu listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom medzi účastníkmi

sporná (§ 43 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku). Až v týchto štádiách exekučného

konania totiž môže medzi oprávneným a povinným vzniknúť spor o tejto otázke (v praxi je

však málo pravdepodobný), pričom až v ich priebehu prichádza do úvahy vykonanie

dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. Pri skúmaní

podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa exekučný

súd však nemôže zaoberať otázkou súladu medzi obsahom práv a povinností vyplývajúcich

z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov a obsahom záväzku povinného v notárskej zápisnici

zakladajúcej exekučný titul. Inými slovami povedané, nemôže sa v exekučnom konaní

zaoberať samotným hmotnoprávnym vzťahom účastníkov.

Dovolací súd nesúhlasí s námietkou generálneho prokurátora spočívajúcou v tom, že

v danom prípade notárska zápisnica nie je vykonateľná v časti príslušenstva z dôvodu, že

príslušenstvo (jeho rozsah) sa v exekučnom titule uvádza odkazom na úverovú zmluvu

pripojenú k notárskej zápisnici. Zákon totiž nevylučuje, aby súčasťou exekučného titulu,

včítane rozhodnutí súdov, boli aj ďalšie listiny, ak sa v exekučnom titule uvedie, že tvoria

jeho neoddeliteľnú súčasť a ak účastníci s touto listinou boli riadne oboznámení. V takomto

prípade treba z hľadiska technického dodržať požiadavku pevného spojenia tejto listiny

s exekučným titulom. Samozrejme, že v listine, na ktorú exekučný titul odkazuje, musí byť

uvedená presná suma napr. príslušenstva, resp. presný spôsob jeho výpočtu a musí byť presne

uvedený dátum, od ktorého sa príslušenstvo (úrok, úrok z omeškania, atď.) vypočítava a to aj

pre prípad, ak čas plnenia nastáva na základe skutočnosti, na ktorú je viazaný.

Exekučný súd preto musí v takomto prípade pri skúmaní splnenia podmienok

materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu (notárskej zápisnice) posúdiť, či listina,

na ktorú odkazuje notárska zápisnica, obsahuje presné vymedzenie práv a povinností

na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, včítane jeho príslušenstva. Obdobne treba posúdiť,

či aj čas plnenia viazaný na splnenie určitej skutočnosti spĺňa podmienky materiálnej stránky

vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.

Keďže v danej veci má vyriešenie splnenia jedného z predpokladov na uskutočnenie

exekúcie a splnenia podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako

exekučného titulu rozhodujúci význam pre posúdenie opodstatnenosti námietok povinných

v tom smere, či poskytnutím plnenia oprávnenému (ne)došlo k plnej (prípadne k čiastočnej)

úhrade vymáhanej pohľadávky, dovolací súd považoval za predčasné zaoberať sa

dôvodnosťou námietok generálneho prokurátora v tomto smere vznesených.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že generálny prokurátor

v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namietal, že konanie pred exekučným súdom je

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1

písm. b/ ). Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie okresného súdu

preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( v spojení s

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2010

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová