Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)7ab/375562.52caf3.pdf
PDF · 122.09 KB
No categories available
4MCdo/22/2008
Najvyšší súd 4 M Cdo 22/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci exekúcie oprávneného U., a.s., so sídlom
v B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. V. K., advokátom, Advokátska kancelária E. &
P., s.r.o., so sídlom v B., proti povinným 1/ JUDr. M. V., správkyni konkurznej podstaty
K., s.r.o., so sídlom v B., 2/ K. M., bývajúcej v B., 3/ Mgr. M. M., bývajúcej v B., 4/ K.,
s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom vo V., o vymoženie 184 640,16 Eur (5 562 469,66 Sk)
s príslušenstvom, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 18. februára 2008 č.k. 37 Er 3233/2006-190,
takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 18. februára 2008 č.k. 37 Er 3233/2006-190
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 18. februára 2008 č.k. 37 Er 3233/2006-190
zamietol námietky povinnej 2/ a povinnej 3/ (ďalej len povinné) smerujúce proti
upovedomeniu o začatí exekúcie z 11. augusta 2006 vydaného súdnym exekútorom
JUDr. L. J.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučný titul (notárska zápisnica
z 15. februára 2005 N X. spísaná notárom JUDr. M. P.) umožňoval oprávnenému v prípade
tzv. defaultu vyhlásiť okamžitú splatnosť poskytnutého úveru v rozsahu nesplatenej istiny
a príslušenstva. Pri skúmaní, či došlo k splatnosti úverovej pohľadávky z dôvodu vzniku
defaultu, vychádzal z tvrdenia oprávneného, že dňa 1. apríla 2005 obdržal rozhodnutie
o začatí daňového exekučného konania proti povinnému 1/. Dospel preto k záveru, že
oprávnený vyhlásil „default poskytnutého úveru“ v súlade s čl. VIII. bod 1.8. úverovej
zmluvy. Na vznik jeho oprávnenia stanoviť predčasnú splatnosť úveru totiž postačovalo už
samotné doručenie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania proti povinnému 1/.
Skutočnosť, že dôvody tzv. defaultu následne odpadli považoval za irelevantnú, lebo
povinnosť skúmať postup daňového úradu nebola oprávnenému ničím uložená. Tvrdenia
povinných, že predčasná splatnosť úveru nenastala, považoval preto za nedôvodné.
K námietkam povinných, že pohľadávku v celom rozsahu predčasne uhradili, hoci jej
splatnosť nenastala, uviedol, že niektoré platby, ktoré povinné určili na úhradu istiny,
započítal oprávnený v súlade s čl. V bod 7 úverovej zmluvy najskôr na úhradu úrokov
z omeškania, úrokov, splátok na províziách a až následne na úhradu istiny. Povinné neboli
oprávnené zmeniť poradie určenia úhrad na splatenie splátok úveru, keďže im chýbal
predchádzajúci súhlas oprávneného. Dospel preto k záveru, že tvrdenie povinných o tom, že
celú pohľadávku oprávnenému uhradili, neobstojí. Rovnako, aj námietky povinných, že
vyčíslené úroky z omeškania nezohľadňujú predčasné zaplatenie splátok a ohľadne výšky
príslušenstva, najmä sankčných úrokov, považoval za nedôvodné. K tvrdeniu povinných
o nevykonateľnosti exekučného titulu uviedol, že v prípade, ak sa podal návrh na exekúciu
predčasne, ale exekučný titul sa stal vykonateľný po podaní návrhu, nemožno takúto exekúciu
neskôr zastaviť a nemožno ani z tohto dôvodu námietkam proti exekúcii vyhovieť. Nesúhlasil
ani s názorom povinných, že v prípade, ak návrh na vykonanie exekúcie smeruje proti
viacerým povinným, treba ich vylúčiť na samostatné konanie. Námietkam povinných
podaným proti upovedomeniu o začatí exekúcie preto nevyhovel.
Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal včas mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Uviedol, že exekučný súd vychádza pri posúdení otázky existencie vymáhanej pohľadávky,
t.j. pri určení subjektu, ktorému právo na plnenie patrí, subjektu, ktorý má plniť, predmetu
plnenia a času plnenia (teda splatnosti pohľadávky) z exekučného titulu, ktorý tieto otázky
osvedčuje ku dňu svojho vzniku. Uvedenie lehoty na plnenie je jedným z atribútov
materiálnej vykonateľnosti každého exekučného titulu, teda aj notárskej zápisnice, pričom
splnenie predpokladov materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu je súd povinný skúmať
už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal z názoru, že nemožno vylúčiť, že
aj čas plnenia bude v exekučnom titule viazaný na splnenie určitej podmienky. V takomto
prípade je exekučný titul vykonateľný iba za predpokladu, že oprávnený preukáže splnenie
tejto podmienky. K potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu musí preto v zmysle § 43
ods. 2 Exekučného poriadku pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,
z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka. Exekučný súd nie je oprávnený bez predloženia
verejnej listiny posúdiť, či nastala splatnosť vymáhanej pohľadávky uvedenej v exekučnom
titule, ak je táto splatnosť vyjadrená v exekučnom titule podmienene. V danej veci bola
v exekučnom titule (v notárskej zápisnici) uvedená splatnosť pohľadávky oprávneného aj
ku dňu, ktorý oprávnená osoba stanoví v písomnom oznámení zaslanom ktorejkoľvek z osôb
povinných z dôvodu „defaultu“ definovaného v bode 1 článku VIII. úverovej zmluvy, teda
podmienene. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že nastala podmienka,
v zmysle ktorej sa úver stal predčasne splatný. Bolo preto potrebné k exekučnému titulu
pripojiť listinu vydanú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa podmienka splnila a že
oprávnenému prináležalo rozhodnúť o predčasnej splatnosti úveru. Podľa generálneho
prokurátora skutkové a právne posúdenie týchto okolností ale neprináleží exekučnému súdu.
Exekučný súd mal preto správne už pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia vyzvať
oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a to predložením verejnej listiny
v zmysle § 43 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá by osvedčila splnenie podmienky. Tento
procesný nedostatok mal potom exekučný súd napraviť v konaní o námietkach proti exekúcii.
Ak exekučný súd oprávneného na odstránenie nedostatku návrhu na vykonanie exekúcie
nevyzval a sám posúdil, či nastala splatnosť pohľadávky oprávneného, zaťažil tým konanie
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej generálny prokurátor
uviedol, že ak by oprávnený neosvedčil splatnosť celej úverovej pohľadávky zákonom
predpísaným spôsobom (predložením verejnej listiny), bola by osvedčená riadnym
exekučným titulom iba suma 186 427,75 Sk, avšak bez príslušenstva. V exekučnom titule
(v notárskej zápisnici) nie je totiž príslušenstvo špecifikované. Výška príslušenstva sa uvádza
iba odkazom na úverovú zmluvu pripojenú k notárskej zápisnice. Príloha notárskej zápisnice
nie je súčasťou vlastného textu notárskej zápisnice. Skutočnosti osvedčované notárskou
zápisnicou musia byť v notárskej zápisnici výslovne uvedené, nie je postačujúce osvedčiť ich
odkazom na iný dokument. Notár vyhotovením notárskej zápisnice, okrem iného, osvedčuje,
že jej obsah bol účastníkovi prečítaný, že mu účastník porozumel a že účastník s obsahom
notárskej zápisnice súhlasí. Pri spísaní právneho úkonu do notárskej zápisnice (v danom
prípade ide o právny úkon uznania dlhu), ako aj pri spísaní určitého osvedčenia (v danom
prípade osvedčenia o súhlase s vykonateľnosťou uznaného dlhu), sa jedná o kvalifikovanú
písomnú formu, ktorá má vyšší stupeň dôkaznej sily v porovnaní s bežným úkonom
v písomnej forme. Ak povinné vyjadrili svoj súhlas s vykonateľnosťou príslušenstva
uvedeného iba odkazom na bežnú listinu (úverovú zmluvu), hoci k zápisnici pripojenú, neboli
splnené zákonné náležitosti vyžadované pri spisovaní notárskej zápisnice vo vzťahu k tomuto
príslušenstvu. Okresný súd preto v tejto časti zamietol námietky povinných neopodstatnene.
Podľa generálneho prokurátora ani rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí námietok
v časti 186 424,75 Sk nemožno považovať za správne. V tejto časti sa totiž exekučný súd
nesprávne vyporiadal s námietkou povinných, že vymáhanú pohľadávku už uhradili. Okrem
toho exekučný súd je povinný skutkovo a právne posúdiť existenciu (a aj splatnosť) iných
pohľadávok (nie vymáhanej pohľadávky), ak sa namieta, že plnením (alebo započítaním)
vymáhaná pohľadávka po vzniku exekučného titulu zanikla. V tomto druhom prípade ide totiž
o oprávnenie exekučného súdu vyplývajúce z ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
Existenciu inej ako vymáhanej pohľadávky posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku
potrebnú pre posúdenie, či určitým plnením dlžníka nedošlo k zániku práve tejto inej
pohľadávky, a či sa teda a contrario toto plnenie nezapočítalo na úhradu vymáhanej
pohľadávky. Na základe uvedeného mal generálny prokurátor za to, že sú splnené podmienky
na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1
písm. b/ a c/ O.s.p., pričom podanie mimoriadneho dovolania vyžaduje ochrana práv
a zákonom chránených záujmov účastníkov konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami.
Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol,
že exekučný súd postupoval správne, keď na základe listín predložených k návrhu
na vykonanie exekúcie a tvrdení účastníkov ustálil, že splatnosť úveru nastala v súlade
s čl. VIII bod. 1.8. úverovej zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením generálneho prokurátora, že
nepreukázal splnenie podmienky, na ktorú je viazaná vykonateľnosť exekučného titulu.
Uviedol, že práve rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania voči povinnej 1/, ktoré
obdržal 1. apríla 2005 a ktoré spolu s oznámením o defaulte doložil k návrhu, je takou
listinou, na ktorú generálny prokurátor poukazuje v dovolaní. Táto listina jednoznačne
preukazuje splnenie podmienky, na ktorú je viazaná vykonateľnosť notárskej zápisnice.
Exekučný súd nemal dôvod pravosť takejto listiny spochybňovať a bol jednoznačne
oprávnený na základe existencie sporu medzi účastníkmi rozhodnúť o tom, že splnenie
podmienky, na ktorú bola viazaná vykonateľnosť exekučného titulu, nastalo. Nesúhlasil ani
s námietkou generálneho prokurátora o nedostatočnom špecifikovaní príslušenstva v notárskej
zápisnici. Uviedol, že notárska zápisnica tvorí jeden celok, vrátane príloh, ktoré sú s ňou
pevne spojené. Povinné poznali obsah úverovej zmluvy a boli si vedomé dôsledkov, ktoré sú
spojené s uznaním záväzku vo forme notárskej zápisnice. Neobstojí preto argument
dovolateľa, že povinné neboli náležite oboznámené, či poučené o obsahu právneho úkonu
a jeho následkoch. Rovnako nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, že nebol správne určený
moment splatnosti pohľadávky. Navrhol preto dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť
a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania.
Povinné sa vo vyjadrení pripojili k dôvodom mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor za splnenia podmienok
požadovaných ustanovením § 243e O.s.p., preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.
Podľa § 43 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa to, čo rozhodnutie ukladá povinnému,
viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno
vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju
vzájomnú povinnosť voči povinnému sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.
V prípade sporu rozhodne súd.
Podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku v prípadoch uvedených v odseku 1 treba
k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť listinu vydanú alebo overenú
oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil,
prípadne zabezpečil splnenie svojej vzájomnej povinnosti.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie
námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre
ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú
právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené
a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je možné vykonať exekúciu aj
na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov,
výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Vykonať exekúciu je
možné aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s exekúciou súhlasila.
Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné
splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma
rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva,
t.j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. Formálna stránka spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku
a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41
ods. 2 Exekučného poriadku. Je samozrejmé, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti
súdnych rozhodnutí, tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice
platí, ak má byť vykonateľná, že tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom.
V tomto zmysle exekučná notárska zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu
oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, presný rozsah
a obsah plnenia, včítane príslušenstva, jasný a určitý spôsob stanovenia času plnenia. To isté
platí aj v prípade, ak je rozsah plnenia (napr. príslušenstva) stanovený odkazom na listinu,
ktorá je neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice (listiny musia byť s notárskou
zápisnicou pevne spojené).
Dovolací súd súhlasí s názorom generálneho prokurátora, že v notárskej zápisnici
nemožno vylúčiť stanovenie času plnenia tak, že bude viazaný na určitú skutočnosť, splnenie
ktorej je neisté (môže, ale nemusí nastať) a že v takomto prípade treba obdobne postupovať
v zmysle § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Treba ale hneď zdôrazniť, že takto uvedený
čas plnenia môže byť len ako jedna z možností; inak by lehota na plnenie nemusela nikdy
uplynúť. Oprávnený v takomto prípade nesie dôkazné bremeno o splnení skutočnosti,
na ktorú je čas plnenia viazaný. Prípustným dôkazom je iba listina vydaná alebo overená
oprávneným orgánom, ktorú oprávnený musí pripojiť k potvrdeniu o vykonateľnosti
exekučného titulu (jej pripojenie je predpokladom na uskutočnenie exekúcie). Ak oprávnený
takúto listinu nemá a nevie ju ani inak zabezpečiť, musí sa domáhať rozhodnutia súdu
v základnom konaní, ktorým preukazuje jej splnenie. Exekučný súd je teda povinný v každom
štádiu exekučného konania, t.j. aj v konaní o námietkach skúmať, či oprávnený pripojil
k návrhu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že došlo
ku skutočnosti, na ktorú je čas plnenia viazaný. Bez predloženia takejto listiny nie je
oprávnený sám posúdiť, či nastala vykonateľnosť rozhodnutia a teda možnosť jeho núteného
výkonu.
Dovolací súd súhlasí s generálnym prokurátorom v tom, že v posudzovanej veci
exekučný súd takto nepostupoval.
Z obsahu notárskej zápisnice ako exekučného titulu vyplýva, že čas plnenia je v nej
vymedzený jednak určitým dátumom a jednak je viazaný na splnenie určitej skutočnosti a že
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdil, že nastala druhá možnosť určeného času
plnenia. Oprávnený totiž v návrhu uviedol, že dňa 1. apríla 2005 obdržal rozhodnutie o začatí
daňového exekučného konania voči majetku povinného 1/, čím došlo ku skutočnosti
zakladajúcej prípad tzv. defaultu definovaný v čl. VIII bod. 1.8. úverovej zmluvy, čím došlo
k predčasnej splatnosti vymáhanej pohľadávky a teda k uplynutiu lehoty na plnenie. Keďže
ide nepochybne o prípad, kedy je čas plnenia viazaný na určitú skutočnosť, oprávnený mal
v návrhu listinu preukazujúcu splnenie ním tvrdenej skutočnosti riadne označiť a najmä túto
listinu k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu pripojiť. Z návrhu na vykonanie
exekúcie je zjavné, že oprávnený síce uviedol, že dňa 1. apríla 2005 mu bolo doručené
rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania, avšak toto rozhodnutie bližšie neoznačil
(neuviedol, ktorý daňový orgán rozhodnutie vydal, dátum vydania a ani jeho spisovú značku)
a to nielen v návrhu, ale aj v jeho ďalších podaniach, včítane vyjadrenia k mimoriadnemu
dovolaniu. Z návrhu na vykonanie exekúcie nevyplýva, že by jeho prílohou bolo rozhodnutie
vydané daňovým orgánom (v návrhu sú na jeho druhej strane vymenované prílohy, medzi
ktorými sa rozhodnutie daňového úradu nespomína) tak, ako to oprávnený tvrdil vo vyjadrení
k mimoriadnemu dovolaniu a ani v spise exekučného súdu vedeného pod sp. zn.
37 Er 3233/06, ktorý mal dovolací súd pripojený, sa žiadne rozhodnutie o začatí daňového
exekučného konania vydané daňovým orgánom, nenachádza. Za toho stavu veci exekučný
súd mal správne v konaní o námietkach (ak tak neurobil už pri skúmaní žiadosti o vydanie
poverenia) vyzvať oprávneného, aby doplnil návrh na vykonanie exekúcie riadnym
označením rozhodnutia, ktoré mu malo byť doručené 1. apríla 2005 a najmä, aby pripojil
v zmysle § 43 ods. 2 Exekučného poriadku k potvrdeniu o vykonateľnoti exekučného titulu
toto rozhodnutie a tak preukázal splnenie skutočnosti, na ktorú je v exekučnom titule čas
plnenia viazaný. Ak tak neurobil a sám bez pripojenia listiny vydanej k tomu oprávneným
orgánom posúdil, že uvedená skutočnosť a od nej závislý čas plnenia nastal, postupoval
nesprávne v rozpore s ustanovením § 43 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Tým zaťažil
konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/
O.s.p.).
Pokiaľ generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní tvrdil, že exekučnému súdu
neprináleží posúdiť to, či nastala predčasná splatnosť vymáhanej pohľadávky, nakoľko
exekučný titul podmieňuje túto predčasnú splatnosť určitými skutkovými okolnosťami, treba
uviesť, že generálny prokurátor nie celkom dôsledne rozlišuje medzi časom plnenia (lehotou
na plnenie), uplynutím ktorej nastáva vykonateľnosť exekučného titulu a teda možnosť jeho
núteného výkonu a dobou splatnosti podľa hmotného práva, ktorej márnym uplynutím začína
omeškanie dlžníka.
Podľa dovolacieho súdu, exekučný súd môže o tom, či sa podmienka splnila alebo nie
sám rozhodnúť v konaní o námietkach (§ 50 Exekučného poriadku) alebo v konaní o návrhu
na zastavenie exekúcie (§ 57 Exekučného poriadku) za predpokladu, že táto skutočnosť je
napriek pripojeniu listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom medzi účastníkmi
sporná (§ 43 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku). Až v týchto štádiách exekučného
konania totiž môže medzi oprávneným a povinným vzniknúť spor o tejto otázke (v praxi je
však málo pravdepodobný), pričom až v ich priebehu prichádza do úvahy vykonanie
dokazovania s možnosťou účastníkov sa ho zúčastniť a vyjadriť sa k nemu. Pri skúmaní
podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa exekučný
súd však nemôže zaoberať otázkou súladu medzi obsahom práv a povinností vyplývajúcich
z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov a obsahom záväzku povinného v notárskej zápisnici
zakladajúcej exekučný titul. Inými slovami povedané, nemôže sa v exekučnom konaní
zaoberať samotným hmotnoprávnym vzťahom účastníkov.
Dovolací súd nesúhlasí s námietkou generálneho prokurátora spočívajúcou v tom, že
v danom prípade notárska zápisnica nie je vykonateľná v časti príslušenstva z dôvodu, že
príslušenstvo (jeho rozsah) sa v exekučnom titule uvádza odkazom na úverovú zmluvu
pripojenú k notárskej zápisnici. Zákon totiž nevylučuje, aby súčasťou exekučného titulu,
včítane rozhodnutí súdov, boli aj ďalšie listiny, ak sa v exekučnom titule uvedie, že tvoria
jeho neoddeliteľnú súčasť a ak účastníci s touto listinou boli riadne oboznámení. V takomto
prípade treba z hľadiska technického dodržať požiadavku pevného spojenia tejto listiny
s exekučným titulom. Samozrejme, že v listine, na ktorú exekučný titul odkazuje, musí byť
uvedená presná suma napr. príslušenstva, resp. presný spôsob jeho výpočtu a musí byť presne
uvedený dátum, od ktorého sa príslušenstvo (úrok, úrok z omeškania, atď.) vypočítava a to aj
pre prípad, ak čas plnenia nastáva na základe skutočnosti, na ktorú je viazaný.
Exekučný súd preto musí v takomto prípade pri skúmaní splnenia podmienok
materiálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu (notárskej zápisnice) posúdiť, či listina,
na ktorú odkazuje notárska zápisnica, obsahuje presné vymedzenie práv a povinností
na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia, včítane jeho príslušenstva. Obdobne treba posúdiť,
či aj čas plnenia viazaný na splnenie určitej skutočnosti spĺňa podmienky materiálnej stránky
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Keďže v danej veci má vyriešenie splnenia jedného z predpokladov na uskutočnenie
exekúcie a splnenia podmienok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu rozhodujúci význam pre posúdenie opodstatnenosti námietok povinných
v tom smere, či poskytnutím plnenia oprávnenému (ne)došlo k plnej (prípadne k čiastočnej)
úhrade vymáhanej pohľadávky, dovolací súd považoval za predčasné zaoberať sa
dôvodnosťou námietok generálneho prokurátora v tomto smere vznesených.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že generálny prokurátor
v mimoriadnom dovolaní opodstatnene namietal, že konanie pred exekučným súdom je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1
písm. b/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie okresného súdu
preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová