Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
13b/377183.0b01d0.pdf
PDF · 115.39 KB
No categories available
2Obo/125/2009
Najvyšší súd 2 Obo 125/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka
a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu Ing.
J., nar. X., bytom B., H., zast. JUDr. J.T., advokátom, Advokátska kancelária F., P. proti
žalovanému J.P., nar. X., bytom H., okres V., zast. JUDr. J., advokátom, Advokátska
kancelária L.P., o zaplatenie 20 580,23 Eur (620 000 Sk) s prísl., na odvolanie žalobcu vo
veci samej a žalovaného v útratovej časti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30.
septembra 2009, č. k. 6 Zm 6/2002-168, takto
rozhodol:
Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. septembra 2009, č. k.
6 Zm 6/2002-168 vo veci samej (ktorou bol zrušený zmenkový platobný rozkaz, č. k.
6 Zm 6/2002-7 zo dňa 22.3.2002) p o t v r d z u j e.
V napadnutej časti ohľadne náhrady trov konania rozsudok m e n í tak, že žalobca
je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov prvostupňového konania v sume 1 489 Eur
a odvolacieho konania v sume 370,11 Eur, spolu 1 866 Eur, do troch dní na účet právneho
zástupcu žalovaného JUDr. J.L..
O d ô v o d n e n i e:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil zmenkový platobný rozkaz, č. k.
6 Zm 6/2002-7 zo dňa 22.3.2002, vydaný Krajským súdom v Prešove. Súčasne bol žalobca
zaviazaný zaplatiť na účet Krajského súdu v Prešove, č. X., vedeného v Štátnej pokladnici
v Bratislave, VS: X. súdny poplatok vo výške 1 029 Eur (31 000 Sk) do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh žalobcu zo dňa 12.3.2002 bol dňa
22.3.2002 vydaný zmenkový platobný rozkaz, č. k. 6 Zm 6/02-7, ktorým bola uložená
žalovanému povinnosť, aby do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatil
žalobcovi 620 000 Sk so 6% úrokom od 30.12.2001 do zaplatenia a trovy konania
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 31 000 Sk a trov právneho zastúpenia
vo výške 5 640 Sk na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. M.N., vedeného v I., a.s., MsP
V., číslo účtu X., alebo aby v tej istej lehote podal námietky na tomto súde.
V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto zmenkovému platobnému rozkazu
námietky žalovaný.
Na návrh žalovaného bolo konanie vo veci dňa 22.12.2004 prerušené uznesením,
č. k. 6 Zm 6/02-55. K prerušeniu konania došlo z dôvodu vedenia trestného stíhania žalobcu
v súvislosti so zmenkami.
Potom, ako bol dňa 6.8.2009 žalobca právoplatne uznaný vinným z trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, bolo vo veci nariadené
opätovne pojednávanie. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením
zmenky zo dňa 28.12.2001, znaleckého posudku KEU - 6062/BA-EXP-2003.
Súd sa oboznámil aj so znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva č. 195/2006, vydaným
Ú., ako aj s rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, č. k. 10 T 25/2007 zo dňa
29.10.2008 a s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 2 To 46/09-686 zo dňa 6.8.2009.
Na základe týchto dôkazov dospel k záveru, že spolu s podanou žalobou bola
Krajskému súdu v Prešove doručená aj listina označená ako zmenka. Táto listina označená
ako zmenka bola vyhotovená 1.10.2001 v H. na sumu 620 000 Sk. Zmenkový dlžník J.H.
touto zmenkou sa zaviazal zaplatiť dňa 29.12.2001 Ing. J., rodné číslo: X., bytom H.B.
zmenkovú sumu 620 000 Sk bez protestu splatnú v H.. Na zmenke sa nachádza nečitateľný
podpis.
Podľa rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10 T 25/2007 zo dňa
29.10.2008 bol žalobca Ing. J. uznaný vinným, že v presne nezistenom čase v období od
mesiaca september 2001 do mesiaca január 2002 bez vedomia a súhlasu J., J. a M. vystavil 3
ks fiktívnych cenných papierov „zmenka“, jedna znela na meno J.. Spolu takto vystavil 5 ks
zmeniek v hodnote 2 015 000 Sk, ktoré mali byť v uvedených dňoch splatené Ing. J.. Tým
spáchal trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona. Za to bol
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu 3 rokov. Poškodení boli odkázaní so svojim nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie, týka sa to J., J., M., ako aj E. a P.. Znaleckým dokazovaním vykonaným
v trestnom konaní bolo zistené, že papier, na ktorom je napísaný text jednotlivých zmeniek,
bol do súčasnej podoby upravený strihaním z pôvodného formátu A 4. Napriek svojmu
tvrdeniu žalobca (v trestnom konaní obžalovaný) nepredložil jediný dôkaz o tom, aby mu
niektorý z poškodených spôsobil akúkoľvek škodu. Spoločnosť P., s.r.o.
na výzvu súdu oznámila, že doklady o zistení schodku už nemá a že všetky listiny boli
doložené polícii. V spisoch sa však žiadne takéto doklady nenachádzajú, pričom obžalovaný
nikdy nenamietal, že spis nie je úplný.
Uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 2 To 46/09-686 zo dňa 6.8.2009 bolo
zamietnuté odvolanie obžalovaného Ing. J.. Súd dospel k záveru,
že obžalovaným použité zmenky boli falošné, keď obžalovaný zámerne dal poškodeným
podpísať čestné vyhlásenia, z ktorých použil druhú podpísanú stranu vyhlásenia, kde dopísal
text v uvedených zmenkách. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 6.8.2009.
V závere svojho rozhodnutia uviedol, že základnou a nevyhnutnou podmienkou
k vzniku záväzku zo zmenky je aj prejav vôle zmenkového dlžníka takouto formou zaplatiť
majiteľovi zmenky konkrétnu sumu za tam uvedených podmienok. Chýbajúca vôľa výstavou
zmenky (zmenkového dlžníka) vyhotoviť takúto zmenku má za následok, že zmenkového
dlžníka nie je možné podľa takejto listiny zaviazať k plneniu, aj keď nepochybne podpis
na zmenke je jeho podpisom a zmenka ma formálne náležitosti predpísané zákonom.
V danom prípade jedná sa o manipuláciu s cudzím podpisom pri chýbajúcej vôli žalovaného
takúto zmenku podpísať. Nedostatok takejto vôle žalovaného má za následok absolútnu
neplatnosť tejto listiny v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák. Z tohto dôvodu napadnutý
zmenkový platobný rozkaz zrušil.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný mal síce vo veci plný úspech, ale o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Povinnosťou účastníka je vyčísliť
si náhradu trov konania najneskôr v 3 dňovej lehote, pričom v určenej lehote výšku trov
nevyčíslil. Z uvedeného dôvodu náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca odvolanie, čo do obsahu proti
zrušujúcej časti. Uviedol, že je pravdou, že v trestnom konaní bol uznaný vinným z trestného
činu podvodu v súvislosti s vystavenými zmenkami. Skutku sa nedopustil a mimoriadnymi
opravnými prostriedkami sa bude snažiť dokázať svoju nevinu. Žiadnu zmenku nefalšoval,
všetky sú pravé, a preto mal súd ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti a žalovaný
mal byť zaviazaný zaplatiť zmenečnú sumu. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný podal odvolanie v útratovej časti rozsudku. Uviedol, že jeho právny zástupca
na prejednávajúcom súde zastupoval troch žalovaných proti tomu istému žalobcovi.
V zostávajúcich dvoch veciach trovy konania súdom boli priznané. Ďalej uviedol, že nemôže
tvrdiť, že toto vyúčtovanie predložil, lebo nemá dôkaz, vo svojom spise má trovy vyčíslené
a do vydania rozsudku bol presvedčený, že aj v tejto veci si trovy riadne uplatnil. Vzhľadom
na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok v časti, v ktorej žalovanému
nebola priznaná náhrada trov konania a podľa predloženého vyúčtovania trovy, ktoré
si uplatnil, mu boli priznané.
V odvolacej odpovedi žalovaný poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu
vo Vranove nad Topľou v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, ktorými bol
právoplatne Ing. J. uznaný vinným zo spáchania trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, za čo mu súd uložil 2 roky odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky pre vystavenie 5 ks fiktívnych zmeniek
v hodnote 2 015 000 Sk. Jedna z nich v hodnote 620 000 Sk znela na meno žalovaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach, v ktorých sa odvolatelia domáhali
preskúmania rozhodnutia (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je právne dôvodné, preto v tejto časti rozsudok
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.), kdežto odvolanie žalovaného v časti
nepriznania náhrady trov konania je právne dôvodné, preto v tejto časti rozsudok zmenil
a odvolaniu vyhovel (§ 220 O.s.p.).
Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rozsahu snáď až nad potreby
rozhodnutia. Svoje rozhodnutie založil podľa výsledkov dokazovania na absolútnej
neplatnosti zmenky ako písomného právneho úkonu. S týmto právnym záverom sa odvolací
súd plne stotožňuje a na jeho závery odkazuje. K tomu ešte dodáva, že podľa § 135 ods. 1
tretia veta O.s.p. „....Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov a kto ich spáchal,.....“.
Už z uvedeného právoplatného trestného rozsudku v nadväznosti na citované
ustanovenie OSP možno vyvodiť, čím je viazaný v občianskom súdnom konaní a že uvedené
ustanovenie sa na vec vzťahuje. Podaný návrh, či podnet na mimoriadny opravný prostriedok
na tom nič nemení. Rozhodnutie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho, sa však nezakladá
na tom, či bol alebo nebol žalobca v trestnom konaní odsúdený, zakladá sa na tom, že jeho
právne úkony odporovali zákonu a mali za následok absolútnu neplatnosť, ako to správne
konštatoval prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí.
Zo spisov vyplýva, že žalobca uplatnil svoje nároky z vlastnej zmenky žalovaného,
pričom z obsahu zmenky nebolo jasné, či išlo o záručnú zmenku alebo mala slúžiť
ako platidlo. Keďže išlo o vlastnú zmenku, už na nej bolo uvedené „bez protestu“, aj keď
vlastnú zmenku protestovať nemožno.
Odvolaciemu súdu je známe z úradnej činnosti (v inej veci žalobcu Krajského súdu
v Prešove - 4 Zm 20/2004 dvakrát prejednával odvolanie - 2 Obo 150/2008 a 2 Obo 87/2009),
kde v skutkovom postupe žalobca postupoval obdobne ako v tejto prejednávanej veci.
Pokiaľ ide o posudzovanie veci s aplikáciou na zmenkový zákon (č. 191/1950 Zb.),
právne úkony s tým spojené sú napadnuteľné aj podľa § 10 a § 17 tohto zákona.
Na záver tohto hodnotenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že jednou
zo základných požiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi zmeniek
istotu splnenia práva vteleného do zmenky ako cenného papiera. Tento účel je splnený
prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť zmenkového
záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom príčinnom vzťahu.
Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na iný právny vzťah,
ktorý mu prípadne aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax. Táto prísnosť
sa vyžaduje aj pri vystavení zmenky a manipulácii s ňou. Posudzovanie právnych povinností,
ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaže, ako už bolo uvedené, sa posudzuje podľa ustanovení
zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je veľmi striktná úprava z tohto vzťahu. Táto
striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia zmenky, jej náležitostí a súlad s právnou úpravou.
Vystavená zmenka je cenným papierom a vzťahy z nej sa posudzujú za tzv. absolútny obchod
(§ 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka), obchod abstraktný a pri jej realizácii platí
koncentračná zásada. Z toho vyplýva, že dodržanie týchto zásad pri vyhotovení písomného
právneho úkonu je ešte striktnou podmienkou dodržania zásad uvedených v zmenkovom
zákone. Súd musí posudzovať všetky okolnosti ohľadne posudzovania zmenky. Neznamená
to však, že súd nemá posudzovať, či písomný právny úkon označovaný ako zmenka v danom
prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náležitosti, aby tento právny úkon mal
povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú zmenku. Okrem náležitostí
písomného právneho úkonu (formálnych a vecných), že došlo k jej vystaveniu za predpokladu
upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav vystaviteľa zodpovedá
ustanoveniam Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v platnom znení), prípadne
iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami nadobudnutia vlastníctva.
Javí sa, že žalobca (čo prezentuje už podaním návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu) dostatočne nerozlišuje postup v občianskom súdnom konaní
pri aplikácii ohľadne hmotnoprávnych nárokov, posudzovaných podľa Občianskeho
zákonníka pri zmluvnej úprave a právny vzťah vznikajúci zo zmenky, na ktorý sa vzťahuje
osobitný zákon aj osobitná úprava podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch,
ale nemožno vylúčiť použitie a tým aj zásah iných právnych noriem pri posudzovaní
zmenečného vzťahu.
Odvolanie žalovaného proti časti výroku rozsudku prvostupňového súdu, v ktorej
žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania, je dôvodné. Odvolací súd sa odkláňa
od právneho názoru prvostupňového súdu. Chaos, ktorý bol vnesený do úpravy náhrady trov
konania novelizáciou ustanovenia § 151 O.s.p., tomu najviac dopomohol. Povinnosťou
účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi proti neúspešnému podľa tohto
ustanovenia má závisieť na návrhu. To je v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
z ktorého vyplýva, že súd „prizná“ (nie na návrh prizná). Ďalej rovnosť účastníkov konania
(§ 18 prvá veta O.s.p.) je narušená § 151 ods. 6 O.s.p.
Napriek tomu, s postupom prvostupňového súdu súhlasiť nemožno. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov prvostupňového konania
na pojednávaní, na ktorom bol vynesený napadnutý rozsudok dňa 30.9.2009 (č. l. 166 pv.).
Výšku trov nevyčíslil. V obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. l.
ÚS 79/09-30 zistil porušenie základného práva vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 a 4
Ústavy SR a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a právo podľa čl. 1 Dodatku protokolu k dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Keďže všeobecný súd je viazaný aj takým názorom Ústavného
súdu (§ 56 ods. 6 zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde a konaním pred ním), v zmysle
toho postupuje aj v tomto konaní. Keďže boli podklady na zmenu napadnutého rozsudku
v tejto časti, odvolací súd rozsudok zmenil, pretože neboli podmienky pre jeho potvrdenie
ani zrušenie (§ 220 O.s.p.) a náhradu účelne vynaložených trov žalovanému priznal (§ 142
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). Výška trov pozostáva: náhrada trov
pred prvostupňovým súdom a odvolacím podľa vyúčtovania (č. l. 175), spolu 1 489 Eur
a náhrada odvolacích trov za jeden úkon právnej pomoci (odvolacia odpoveď) 370,11 Eur
+ paušál 6,95 Eur, spolu teda 1 866 Eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.