Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/87/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Ing. J.P., nar. X.,

bytom B.H. proti odporcovi M.H., nar. X., bytom H., o zaplatenie 2 800 000 Sk s prísl., na

odvolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2009, č. k. 4 Zm

20/04-108, takto

rozhodol:

Najvyšší súd uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2009, č. k.

- 128 z r u š u j e a vec tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd námietky odporcu proti zmenkovému

platobnému rozkazu vydanému Krajským súdom v Prešove dňa 4. októbra 2006 pod č. k.

-51, ktorým bolo uložené odporcovi, aby do troch dní od doručenia zmenkového

platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 2 800 000 Sk a náhradu trov konania

vo výške 70 000 Sk, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnené námietky proti

zmenkovému platobnému rozkazu, odmietol svojím uznesením z 28. apríla 2009.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zmenkový platobný rozkaz bol do vlastných rúk

odporcu doručený dňa 30.5.2008 (piatok), ako to vyplýva z vrátenej doručenky poštovej

zásielky. Odporca podal proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky písomným

podaním zo dňa 2.6.2008 (č. l. 102). Podlá podacieho lístka a odtlačku pečiatky podacej pošty

bola zásielka odporcu, obsahujúca predmetné námietky, podaná dňa 4.6.2008 (streda).

Podľa námietky proti platobnému rozkazu možno podať do troch dní

odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu, o čom bol odporca riadne v zmenkovom

platobnom rozkaze poučený. Do lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo ku skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty podľa a je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty

podanie odovzdané orgánu, ktorý má zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie

odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť podľa citovaného ustanovenia a teda

v tomto prípade na pošte. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,

je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň ( ).

Posledný deň lehoty na podanie námietok pripadol na 2. júna 2008, t. j. pondelok.

Námietky boli podané na pošte až 4. júna 2008, teda boli podané po zákonnej lehote. Podľa

veta druhá neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré neobsahujú

odôvodnenie, predseda senátu zamietne. Preto súdu neostávalo iné, ako oneskorene podané

námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu podľa citovaného ustanovenia zamietnuť.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca. Doslovne v ňom uviedol,

že u Ing. P. nikdy nepracoval, nemal s nim žiadne obchody a nemá voči nemu žiadne

podlžnosti. Zmenku s takýmto obsahom nikdy nepodpísal a špekulatívnym spôsobom ju

sfalšoval, a preto táto zmenka je podvod proti jeho osobe. Nikdy predtým ohľadne

Ing. P. nebol vypočúvaný pred orgánmi polície, nikdy mu nebolo doručené predvolanie na

súdne pojednávanie a ani mu nikdy nebol doručený rozsudok okresného

ani krajského súdu. Na Ing. P. podal trestné oznámenie, ale na predvolanie polície vôbec

nereaguje. Ohľadne falšovania zmeniek je vedené na Okresnom súde vo Vranove nad

Topľou trestné stíhanie pre trestný čin podvodu s 9 účastníkmi. Na súdne pojednávania

sa úmyselne a opakovane nedostavuje. Aj námietky proti exekúcii vedenej podľa tohto

zmenkového platobného rozkazu boli úspešné.

Uznesenie prvostupňového súdu z 28. apríla 2008, č. k. -108 odvolací súd

svojim uznesením z 10. decembra 2008, č. k. -115 zrušil a vec vrátil na nové

konanie.

V intenciách zrušujúceho uznesenia dal pre prvostupňový súd úpravu, podľa ktorej

vady postupu prvostupňového súdu odvolací súd vidí v tom, že prvostupňový súd neskúmal,

či sú splnené podmienky konania ( ). Tieto podmienky skúma z úradnej moci.

Za veľmi správny postup prvostupňového súdu odvolací súd považuje skutočnosť,

že prvostupňový súd zisťoval pomery navrhovateľa aj v súvislosti s jeho podnikateľskou

činnosťou, ktoré na viaceré otázky dávajú odpoveď.

Ako z chabého odvolania odporcu vyplýva, že sa nebráni proti uplatneným právam

zo zmenky, ale tým, že samotnú zmenku neuznáva.

V prípade zmenkového obchodu ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. c/

) s prívlastkom abstraktnosti a rešpektovaní koncentračnej zásady.

Samotný režim zmeniek sa pochopiteľne spravuje o zmenkách

a šekoch. Zmenka (bez ohľadu aká) vzniká písomným právnym úkonom a náležitosti tohto

právneho úkonu treba posúdiť z pohľadu všeobecného práva. Menovite kedy, kde, za akých

okolnosti a kto zmenku vystavil, či ju podpísal, kedy a kde, za akých okolnosti zvlášť, keď

podľa obsahu spisov by malo ísť o vlastnú zmenku so splatnosťou „na videnie“. Ďalej nie je

jasný účel tejto označenej zmenky, či mala byť ako platidlo alebo mala plniť zabezpečovaciu

funkciu záväzku. Za správny postup odvolací súd považoval aj zisťovanie ostatných

zmenkových sporov navrhovateľa (č. l. 19 spisov), z čoho vyplýva, že navrhovateľ v svojej

podnikateľskej činnosti vystupoval na jednej strane ako finančný (zmenkový) mecenáš

a pokiaľ porovnáme predmet jeho činnosti uvedený v obchodnom registri (č. l. 18 spisov),

kde je iba on členom s. r. o., s takouto činnosťou nemá nič spoločné. Ako podnikateľovi mala

prinášať jeho činnosť zisk (§ 2 ods. 1 Obch. zák.), pritom jeho podnikateľská činnosť viedla

k tomu, že nemal ani na súdne poplatky a s touto činnosťou skončil a bol vymazaný

z obchodného registra. Už pri podaní zmenkového platobného rozkazu navrhovateľ mal

uviesť, na základe akej kauzy nárok jestvuje. Ako už bolo konštatované, pri zmenkových

nárokoch nielen že ide o absolútny obchod, ale sú prísne určené aj podmienky obrany proti

realizácii zmenky. Na druhej strane sa vyžaduje, aby išlo skutočne o zmenku. Obrazne

povedané drevená brána sa nestane železnou tým, že na ňu niekto napíše, že ide o železnú

bránu.

Stručne z toho možno vyvodiť záver, že za nedostatočný postup odvolací súd považuje

skúmanie, či došlo k zmenkovému vzťahu podľa o zmenkách

a šekoch. Prvostupňový súd sa nevyporiadal s listinou označenou ako „zmenka“, ktorej kópia

je založená v spisoch, ale postupoval tak, ako keby išlo o perfektnú zmenku. Zmenka je

cenným papierom a jej vystavenie je písomným právnym úkonom a podmienky tohto

právneho úkonu musia byť naplnené, aby tento právny úkon spĺňal náležitosti, ktoré

predstavuje, aby bol perfektný, teda zmenkou.

Bude potrebné na uvedené okolnosti podrobne vypočuť navrhovateľa a v prípade,

že náležitosti predmetného písomného právneho úkonu spĺňajú náležitosti zmenky, potom

uznesenie prvostupňového súdu je správne, ale za terajšieho stavu je predčasné. Trojdňová

lehota môže platiť len vtedy, ak súd zistí, že išlo o zmenku.

Po zrušení prvšieho uznesenia a jeho doručení účastníkom, boli účastníci predvolaní

dňa 19.3.2009 na pojednávanie na deň 28.4.2009 (č. l. 120). Nevedno, kto a akým spôsobom,

do spisov bol pripojený a zažurnalizovaný (121-125) rozsudok Okresného súdu vo Vranove

nad Topľou z 29. októbra 2008, č. k. , ktorým bol žalobca Ing. J. uznaný vinným

z trestného činu podvodu a odsúdený. Skutkovo sa tohto trestného činu dopustil tak, že

vystavil 4 fiktívne cenné papiere označené ako „zmenky“. Odôvodnenie rozsudku je na husto

písaných siedmich stranách a podrobne rozpisuje, akým spôsobom žalobca postupoval pri

vyhotovení týchto listín. Bolo vykonané súdom aj dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že

žalobca v tam uvedené vlastné falzifikáty označil ako zmenky. Nie je jasné, či rozsudok

nadobudol právoplatnosť, ale to nie je ani podstatné. Tam uvedené dokazované skutočnosti

pre tento prípad bolo treba hodnotiť, ako každý iný dôkaz.

Práve dôvody tohto rozsudku nasvedčujú intenciám uvedeným v zrušujúcom uznesení

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

bez pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania

rozhodnutia, prihliadol aj na ďalšie procesné vady v postupe (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2

písm. c/ ) a dospel k záveru, že odvolanie je právne dôvodné, prvostupňový súd

nerozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Zdá sa (aspoň podľa obsahu napadnutého uznesenia), že nielen žalobca, ale ani

prejednávajúci súd dostatočne nepochopil, a preto ani správne nehodnotil predmetnú súdnu

vec, predmetný návrh žalobcu.

Obsah vlastnej zmenky je upravený v ustanovení čl. I.

zmenkového zákona. Prvou podmienkou je, že vlastná zmenka obsahuje označenie, že ide

o zmenku.

Jednou zo základných požiadaviek na zmenkové vzťahy je, aby poskytovali majiteľovi

zmeniek istotu splnenia práva vteleného do zmenky ako cenného papiera. Tento účel je

splnený prísnou formálnosťou zmenkových vzťahov. Z nej vyplýva aj abstraktnosť

zmenkového záväzku, ktorý je formou nezávislosti zmenkového vzťahu na záväzkovom

príčinnom vzťahu. Zmenky sú nezávislým inštitútom, ktorého existencia nie je viazaná na iný

právny vzťah, ktorý mu prípadne aj predchádzal. Tento záver podporuje aj súdna prax.

Neznamená to však, že súd nemá posudzovať, či písomný právny úkon označovaný

ako zmenka v danom prípade spĺňa rovnako prísne formálne a hmotnoprávne náležitosti,

aby tento právny úkon mal povahu zmenky a ďalej, ak túto povahu má, či ide o platnú

zmenku. Okrem náležitostí písomného právneho úkonu (formálnych a vecných), že došlo k jej

vystaveniu za predpokladu upraveného nielen v zákone zmenkovom a šekovom, ale či prejav

vystaviteľa zodpovedá ustanoveniam (

v platnom znení), pripadne iných zákonov a či došlo k prijatiu zmenky s dôsledkami

nadobudnutia vlastníctva.

Javí sa, že žalobca (čo prezentuje už podaním návrhu na vydanie zmenkového

platobného rozkazu), ale aj súd dostatočne nerozlišujú postup v občianskom súdnom konaní

pri aplikácii ohľadne hmotnoprávnych nárokov posudzovaných podľa Občianskeho

zákonníka pri zmluvnej úprave a právny vzťah vznikajúci zo zmenky, na ktorý sa vzťahuje

osobitný o zmenkách a šekoch,

ale nemožno vylúčiť použitie a tým aj zásah ani iných právnych noriem pri posudzovaní

zmenečného vzťahu.

Podľa všeobecného ustanovenia

„Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom

sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom

im najbližšie“.

Zákon teda pri analógii legis predpokladá aplikáciu aj viacerých právnych noriem

a z toho vychádza aj procesný postup podľa . Posudzovanie

právnych povinností, ku ktorým sa výstavca zmenky zaviaže, ako už bolo uvedené

sa posudzuje podľa ustanovení zákona o zmenkách a šekoch, v ktorom je veľmi striktná

úprava z tohto vzťahu. Táto striktnosť je skúmaná z pohľadu vystavenia zmenky, jej

náležitostí a súlad s právnou úpravou. Vystavená zmenka je cenným papierom,

tzv. absolútnym obchodom ( ), obchodom

abstraktným a pri jej realizácii platí koncentračná zásada. Z toho vyplýva, že dodržanie týchto

zásad pri vyhotovení písomného právneho úkonu je ešte striktnou podmienkou dodržania

zásad uvedených v zmenkovom zákone. Súd musí posudzovať všetky okolnosti ohľadne

vystavenia zmenky, aj jej realizácie, pokiaľ má mať podklady pre realizáciu § 10. Zdá sa,

že v súdenej veci malo ísť o vlastnú zmenku (sólo zmenku) podľa § 75 zákona zmenkového

a šekového. Ustanovenia o cudzej (hlavnej) zmenke v podstate platia aj pre vlastnú zmenku

(čl. I, § 77 zákona).

Z toho dôvodu je treba poukázať na ustanovenie § 7 zákona, podľa ktorého:„Ak sú

na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenečne zaväzovať, podpisy nepravé, podpisy

vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujú osoby, ktoré

sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv

na platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných“.

Prvá časť tohto ustanovenia rieši podpisy aj takých osôb na zmenke, ktoré sa nemôžu

zaväzovať. Žalovaný v celom priebehu konania (a obsah spisov mu doposiaľ dosvedčuje),

poukazoval, že je prinajmenšom pochybné, že k takému záväzku zo strany žalovaného došlo.

Objasnenie káuz je nevyhnutné už preto, aby sa objasnili okolnosti, za ktorých tieto právne

úkony boli uskutočnené a aby bolo možné posúdiť, či majiteľ nekonal vedome na škodu

dlžníka. Otázka dôkazu je totiž problematická a je otázkou nepriamych dôkazov, sotva totiž

niekto pri vystavení zmenky alebo pri jej indosovaní na rubopise uvedie, že koná vedome

na škodu dlžníka. Ako bolo uvedené, možno to vyvodiť len z nepriamych dôkazov.

Dôvod tejto konkrétnej zmenky (jej kauza) hodnoverne ani len uvedený nebol.

Odvolací súd pre ešte lepšie pochopenie svojho názoru poznamenáva, že ak listina,

označená ako zmenka a ide napr. o falzifikát, alebo zmenku fiktívnu, súd na ňu nemôže

vzťahovať striktné ustanovenia o zmenkovom platobnom rozkaze a už jeho názor, že je

viazaný rozhodnutím, ktoré vydal aj napriek jeho zrušeniu odvolacím súdom,

je prinajmenšom mylné. Ak sa totiž preukáže, že nešlo o pravú zmenku, neboli podmienky

pre vydanie zmenkového platobného rozkazu a konanie musí zastaviť. To všetko vyplýva

aj z názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení, ktorý názor bol v tomto

uznesení zopakovaný a ktorý prvostupňový súd nerešpektoval.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby v zmysle názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre

prvostupňový súd záväzný ( ), vec prejednal, pokiaľ účastníci nenavrhnú iné

dokazovanie, vyhodnotil dokazovanie a rozhodol tak, že sa s jednotlivými právnymi otázkami

vyporiada. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov konania. Pritom odvolací súd

pripomína, že úmyselné nerešpektovanie názoru odvolacieho súdu môže mať disciplinárne

následky.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 9. septembra 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.