Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/4/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Priecelovej a sudcov JUDr. Štefana Šatku a JUDr. Viery Pepelovej v právnej

veci žalobcu: RNDr. K. M. – L., Nám. M., B., zastúpenej advokátom Mgr. M. B.,

Advokátska kancelária B. & P., s. r. o., J., X. M., proti žalovanej: V., a. s., M., IČO X., B.,

o zaplatenie 3 745,22 Eur (112 828,50 Sk) istiny, na dovolanie žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. -71 zo dňa 10. septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a.

Náhradu trov dovolacieho konania žalobkyni nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa si 28. marca 2007 uplatnila voči žalovanej právo na zaplatenie istiny

vo výške 112 828,50 Sk ako nezaplatenej časti poplatku z omeškania vo výške 0,1% za každý

deň omeškania v zmysle za výkony zdravotníckej

starostlivosti (výdaj liekov pre jej poistencov). Poplatok za omeškanie si vyúčtovala dňa

19. marca 2007 vo výške 175 244,30 Sk, avšak nakoľko jej už v konaní na Okresnom súde

v Banskej Bystrici sp. zn. bola priznaná časť poplatku z omeškania v sume

62 415,80 Sk, domáhala sa zaplatenia len zvyšku, čo činí 112 828,50 Sk.

Okresný súd Bratislava V, Bratislava, rozsudkom z 19. 03. 2008 č. k.

50 zamietol žalobu a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia poplatku

z omeškania, a keďže o tomto druhu príslušenstva pohľadávky nebolo doteraz právoplatne

rozhodnuté, nebráni konaniu o ňom prekážka veci rozhodnutej. Právny vzťah, z ktorého si

žalobkyňa uplatňuje poplatok z omeškania, vznikol v roku 2003. Preto sa v zmysle § 81

spravuje Prvostupňový súd uviedol,

že V. nevyvíjala v oblasti zdravotného poistenia podnikateľskú činnosť, účelom jej činnosti

nebolo dosahovanie zisku, ona sama zdravotnú starostlivosť priamo neposkytovala a vo

vzťahoch s lekárňami nezabezpečovala verejné potreby, ani nerealizovala vlastnú prevádzku.

Preto ani s poukazom na a sa jej vzťah s lekárňami,

súvisiaci s úhradou výkonov zdravotnej starostlivosti, nemohol v tom čase spravovať

. Písomnú zmluvu podľa žalobkyňa so

žalovaným neuzavrela. Prvostupňový súd nepovažuje vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným

za obchodnoprávny, nakoľko usúdil, že pohľadávka žalobkyne vznikla z občianskoprávneho

vzťahu.

V zmysle ust. je zrejmé, že zákon vylučuje

možnosť súčasne uplatniť obe sankcie za omeškanie popri sebe. Podľa § 38 ods. 4 zákona

č. síce vzniklo žalobkyni právo požadovať poplatok z omeškania, ona sama

sa však v roku 2003 tohto nároku vzdala a úspešne sa domohla zaplatenia úroku z omeškania.

Výrok rozsudku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu 62 415,80 Sk

ako úrok z omeškania, je v zmysle pre súd záväzný. Za to isté omeškania

je preto vylúčené priznať žalobkyni ešte aj iný druh sankcie za omeškanie, i keď ho žiadala

len ako rozdiel medzi sumou pripadajúcou na poplatok z omeškania a sumou pripadajúcou

na už priznaný úrok z omeškania. Podľa súdu prvého stupňa, ďalším dôvodom, pre ktorý

bolo namieste návrh zamietnuť, je námietka premlčania, ktorú žalovaný vzniesol. Právo

na zaplatenie poplatku z omeškania sa v zmysle a nasl.

premlčalo, ak sa nevykonalo v trojročnej premlčacej dobe. Právo si žalobkyňa uplatnila

na súde až 28. marca 2007, ku ktorému dňu už však v dôsledku uplynutia trojročnej doby bolo

jej právo za celé obdobie omeškania premlčané. Preto súd prvého stupňa návrh zamietol,

lebo žalobkyni už bol právoplatným rozsudkom priznaný ako príslušenstvo pohľadávky úrok

z omeškania, čím je v zmysle vylúčené, aby za to isté

omeškanie vznikla dlžníkovi povinnosť platiť popri úroku z omeškania ešte aj poplatok

z omeškania ako ďalší druh sankcie za omeškanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že neúspech

žalobkyne a skutočnosť, že žalovanému nevznikli trovy, rozhodol, že žalovanému trovy

konania nepriznáva.

Na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, Bratislava,

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) rozsudkom z 10. 09. 2009

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 zmenil tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobkyni 112 828,50 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov prvostupňového konanie v sume

14 648,50 Sk a náhradu trov odvolacieho konania v sume 4 891,50 Sk k rukám právneho

zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica

a Krajského súdu v Banskej Bystrici nezakladajú prekážku rozhodnutej veci pre konanie,

ktoré je predmetom odvolania. Je právne irelevantné, že žalobkyňa si na Okresnom súdu

Banská Bystrica uplatnila peňažnú pohľadávku z právneho titulu nároku z omeškania.

Ak súd rozhoduje o nároku na peňažné plnenie, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré

umožňujú posúdiť návrh po právnej stránke i podľa iných právnych noriem ako žalobkyňa

navrhla, prípadne, ak dovoľujú výsledky vykonaného dokazovania posúdiť uplatnený nárok

pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu

uplatňovaný nárok takto posúdiť, a to bez ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod

požadovaného plnenia je uvedený nesprávne, alebo vôbec nie je uvedený.

Vychádzajúc z , je povinnosťou účastníka konania iba pravdivo opísať

rozhodujúce skutočnosti, z ktorých ním uplatnený návrh vyplýva, pričom ich právne

posúdenie je výlučne vecou súdu.

Odvolací súd zistil, že peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané, predstavuje len

časť poplatku z omeškania, a teda žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha niečoho duplicitne,

ale len tej časti nároku na poplatok z omeškania, ktorý jej žalovaný dobrovoľne neplnil.

Za nesprávnu považoval odvolací súd námietku premlčania, keď súd prvého stupňa právny

vzťah účastníkov kvalifikoval ako občianskoprávny. V zmysle ustanovenia § 261 ods. 2

sa však jedná o vzťah obchodnoprávny a následne, aplikujúc na daný

vzťah štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle , bol poplatok

z omeškania za obdobie od 18. apríla 2003 do 10. novembra 2002 uplatnený včas. Preto

odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a zároveň podľa ust. § 142 ods. 1 v súvislosti

s priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalovaná dovolanie s poukazom na dovolací dôvod

nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa si uplatnila právo na poplatok z omeškania

vo výške 0,1% za nedodržanie lehoty splatnosti faktúr, pričom súd skutočnosť, že o tomto

nároku právoplatne rozhodol Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.

neposúdil ako prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že žalobkyňa uplatnený nárok účelovo

označuje ako doúčtovanie poplatku z omeškania argumentujúc dispozičnou zásadou.

Žalovaná tvrdí, že žalobkyňa si uplatňuje sankciu za omeškanie tých istých faktúr za to isté

obdobie, pričom si sama zvolila sankciu a priznania úroku z omeškanie sa domáhala

na základe vlastného rozhodnutia. Preto sa domnieva, že o návrhu už bolo právoplatne

rozhodnuté a vec nemožno opätovne prejednať. Opätovne zastáva názor, že ich vzťah je

občianskoprávnym, a teda na uplatnenie nároku sa aplikuje trojročná premlčacia lehota,

čo v danom prípade znamená, že žalobkyňa si svoje právo uplatnila oneskorene. Dovolateľ

tvrdí, že V. je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou podľa ust. na

vykonávanie zdravotného poistenia, v ktorej oblasti však nevyvíjala podnikateľskú činnosť.

Žalovaný nevykonával činnosť za účelom dosiahnutia zisku, neposkytoval zdravotnú

starostlivosť priamo a vo vzťahoch s lekárňami nezabezpečoval verejné potreby ani

nerealizoval vlastnú prevádzku. Preto, ani podľa § 261 ods. 1, a ani podľa § 261 ods. 2

sa jeho vzťah s lekárňami súvisiaci s úhradou zdravotnej starostlivosti

nemohol v tom čase spravovať ako všeobecným predpisom. Preto je

toho názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, pretože priznal žalobkyni sankciu, ktorá jej bola už priznaná v inom konaní a na základe

právoplatného rozhodnutia súdu aj uhradená. Ďalej dovolateľ tvrdí, že nesprávne právne

posúdenie veci aj v tom, že vzťah medzi účastníkmi súd posúdil ako vzťah obchodnoprávny.

Preto navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej nie je opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ak to zákon

pripúšťa ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu upravuje ustanovenie

Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, a preto je dovolanie prípustné

podľa ust. Ďalej rozhodnutie odvolacieho súdu možno preskúmať len

z dôvodov uvedených v dovolaní. Pretože žiadna vada konania v zmysle

ani žiadna iná vada konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle

nebola zistená, preskúmal dovolací súd napadnutý rozsudok

len z hľadiska dovolacieho dôvodu, uvedeného dovolateľom v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/

, teda, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Ustanovenie v znení účinnom od 1. septembra 2003 umožňuje

účastníkovi podať dovolanie len z dôvodov, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právne posúdenie veci je všeobecne nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa

právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu správne určenú,

nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou veci bolo

preto posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,

a či ho aj správne interpretoval.

Dovolanie je vždy prípustné, ak ide o prípady závažných vád konania uvedených

v ustanovení , a to aj vtedy, keď nie sú splnené podmienky prípustnosti

dovolania uvedené v a

Podľa obsahu spisu žalobkyňa si predmetnou žalobou uplatnila právo na poplatok

z omeškania, a to na časť istiny, ktorá nebola priznaná právoplatným rozhodnutím Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod spisovou značkou . Je nepochybné,

že v uvedenom konaní bolo žalobkyni priznané právo na časť poplatku z omeškania vo výške

62 415,80 Sk za omeškanie s úhradou faktúr z roku 2003.

V zmysle o zdravotnom poistení, financovaní

zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných,

odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní môže zdravotnícke

zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni uplatniť poplatok z omeškania vo výške 0,1%

z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.

Žalobkyňa preukázala, že za omeškanie s úhradu faktúry za rok 2003 poplatok z omeškania

činil 175 244,30 Sk. V konaní na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn.

jej bola priznaná peňažná pohľadávka v sume 62 415,80 Sk, ktorá predstavuje časť poplatku

z omeškania. Žalobkyňa si preto uplatnila v tomto konaní doplatenie zvyšku vyúčtovaného

poplatku z omeškania, ktorý predstavuje sumu 112 828,50 Sk.

Podľa názoru dovolacieho súdu je podstatné, že súd v prejednávanej veci rozhoduje

o nároku na peňažné plnenie. Pritom je irelevantná právna kvalifikácia uplatneného

peňažného nároku. Súd totiž predovšetkým pri posudzovaní jeho dôvodnosti vychádza

zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú posúdiť uplatnený nárok po právnej stránke, a to bez

ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného peňažného plnenia je nesprávne

uvedený, alebo vôbec nie je uvedený. Preto, ak súd právoplatne rozhodol len o časti

uplatňovaného peňažného nároku, jeho zvyšok môže účastník uplatňovať, pričom mu nehrozí

nebezpečenstvo, že sa mu nárok zamietne z dôvodu už rozsúdenej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozhodnutie vydané v konaní vedenom pred

Okresným súdom Banská Bystrica nezakladá prekážku rozhodnutej veci pre konanie, ktoré

je predmetom dovolania. Peňažné plnenie, ktoré bolo žalobkyni priznané, predstavuje časť

poplatku z omeškania podľa Žalobkyňa sa teda v konaní

nedomáha duplicitného peňažného plnenia, resp. nároku, ktorý jej už bol právoplatne

priznaný, ale len tej časti poplatku z omeškania, ktorý jej žalovaná dobrovoľne nezaplatila.

Taktiež námietka dovolateľa ohľadne vznesenej námietky premlčania s poukazom

na ust. nie je dôvodná.

S poukazom na ustanovenie má súd za to,

že vzťahy, vznikajúce pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia sú bezpochyby

vzťahmi, ktoré sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb. Z toho je zrejmé, že vzájomné

práva a povinnosti žalovanej ako právnickej osoby zriadenej zákonom ako verejnoprávna

inštitúcia a súčasne tiež aj ako podnikateľa a na druhej strane lekárne, teda zdravotníckeho

zariadenia ako podnikateľa sa musia spravovať treťou časťou

upravujúcou obchodné záväzkové vzťahy, teda aj premlčanie.

Na dôvažok dovolací súd poznamenáva, že

kogentne upravil, že na zdravotné poisťovne sa vzťahuje , čím potvrdil

právny názor žalobkyne, keďže aj pred účinnosťou tohto zákona žalovaná vykonávala tú istú

činnosť.

Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 28. 03. 2007 domáhal

zaplatenia poplatku z omeškania za obdobie od 18. 04. 2003 do 10. 11. 2003, t. j. včas

v zákonom stanovenej premlčacej dobe ( ).

Dovolací súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne a nie

sú dané dôvody dovolania žalovanej, ďalej súd nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo

potrebné dovolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť. Preto dovolací súd sa s právnym záverom

odvolacieho súdu plne stotožňuje.

Žalovaná napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1

zamietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení

s a tak, že ich náhradu úspešnému žalobcovi

nepriznal, nakoľko mu nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.